Pestovanie ruží: druhy, výsadba, rez a starostlivosť počas celého roka
Ruže sú kráľovnami záhrad. Poradíme vám, ako vybrať správny druh, kedy a ako ich vysadiť, ako vykonať jarný rez, hnojenie a ochranu pred zimou.
Prečo pestovať ruže a aké skupiny existujú
Ruže patria k rastlinám, ktoré sa v histórii ľudstva nestratili pod vplyvom žiadnej módy a udržiavajú si svoje výnimočné postavenie. Rozhodne nie bezdôvodne.
Rod Rosa má mnoho druhov, a z toho vyplýva, že si možno vyberať pre všetky podmienky a typy záhrad.
Z praktického hľadiska triedime ruže do troch skupín, a to na 1. záhonové ruže – veľkokveté a mnohokveté s podskupinou a) čajohybridy a pernetianky b) remontantky a borbonky c) polyantky a polyantahybridy d) floribundy a floribundy grandiflory 2. skupinu ruží tvoria ruže popínavé s podskupinou a) hybridy R. wichuraiana b) hybridy R. multiflora c) lambertianky d) popínavé čajohybridy (climbing typy) e) ostatné hybridy 3. skupinu potom ruže parkové s podskupinou a) tzv. botanické druhy b) kultúrne záhradnícke hybridy R. rugosa, R. gallica, R. lutea a ostatné hybridy.
Záhonové ruže: čajohybridy, floribundy a polyantky
Najčastejšie pestovanými ružami sú nepochybne tzv. čajohybridy. Sú známe od druhej polovice 19. storočia ako výsledok kríženia čajových ruží s ružami remontantnými, a to výsledok naozaj vydarený.
Vôňu a vznešený tvar kvetov dostali do vienka po čajovej ruži a trvanlivosť a vhodnosť na rezanie po remontantných ružiach. Čajohybridy majú pekný košatý tvar kra, lesklé listy, bohato olistené výhonky, veľké kvety, púčiky vznešených tvarov a mnohé z nich krásne voňajú. Pestujeme ich ako vo voľnej pôde, tak sú vhodné aj na rýchlenie.
Taktiež polyantky a floribundy, a zvlášť ich hybridy, patria k vyhľadávaným ružiam pre ich sadovnícku hodnotu. Sú mnohokvité, nižšieho vzrastu, a preto vhodné na plošné výsadby v záhonoch alebo voľných skupinách. V ich šľachtení sa stále pokračuje, a tak si získavajú obľubu krásne výpestky. Dnes sa s čistými polyantkami takmer nestretávame. Vytlačili ich polyantahybridy, ktoré vznikli v rokoch 1950—75 krížením medzi polyantkami a čajohybridmi, prípadne ďalšími veľkokvetými sadovými ružami.
Ďalším opakovaným krížením polyantahybridov s čajohybridmi vznikli floribundy. Z kríženia floribúnd s čajohybridmi vznikla rada floribunda grandiflora, ktorá je schopná konkurovať čajohybridom.
Popínavé, sadové a miniatúrne ruže: využitie a vlastnosti
Tzv. botanické ruže, ktorým vďačia za svoj pôvod všetky dnešné druhy a odrody moderných ruží, zostávajú naďalej v zozname sadovnícky cenných drevín, pretože sú veľmi dekoratívne. Niektoré z nich majú aj hospodársky význam v kozmetickom a potravinárskom priemysle.
Popínavé ruže patria taktiež k sadovnícky cenným drevinám. Pôvod týchto ruží je o niečo jednoduchší ako u ostatných skupín. Niektorí šľachtenci kvitnú iba raz do roka, iní sú remontantní (tzn. že kvitnú opakovane).
Špeciálne využitie majú ruže miniatúrne, inak tiež nazývané trpasličie, ktoré sa uplatňujú v skalničkách, vo vegetačných nádobách a pod.
Možno pestovať aj ruže v tvare stromčeka na rôzne vysokom kmienku. Na kmienok sa očkuje niektorá z vyššie uvedených ruží od čajohybridov po popínavé.
Kam a ako zasadiť ruže v záhrade: kompozícia a stanovište
Využitie jednotlivých skupín ruží v záhrade
Veľkokveté čajohybridné ruže vysádzame v blízkosti domov, pri zákutiach na odpočinok, pri príjazdových cestách, terasách, všade tam, kde môže vyniknúť ich krása a môžeme ich mať nablízku, aby sme sa mohli tešiť z ich farieb a vône.
Pokiaľ ide o výber farieb, prihliadame na farbu pozadia, tzn. pri výsadbe pri domoch na farbu omietky, pred tmavými ihličnanmi volíme svetlejšie farby ruží a pod.
Čajohybridné ruže vysádzame na záhonoch aspoň po troch kusoch rovnakej farby, aby celkový dojem nebol príliš roztriešený. Veľmi dôležitým kompozičným prvkom v kombinácii s ružami je trávnik. Jednak s jeho pomocou vzniká potrebný odstup a nenásilný prechod medzi ďalšími výsadbami, jednak vytvára aj vhodné mikroklíma pre ruže.
Pri výsadbe ruží by sme mali venovať pozornosť aj tomu, aké odrody vysádzať vedľa seba vzhľadom na ich vzrast. Nižšie odrody by sme mali v smere pohľadu vysádzať bližšie, vyššie do pozadia.
Pohľadovo najpríjemnejším pozadím pre ruže sú ihličnany alebo stálezelené listnáče. Z opadavých listnáčov využívame skoro kvitnúce druhy, ktoré odkvitajú skôr, než sa objavia prvé púčiky ruží.
Medzi veľmi vhodné sprievodné rastliny patria trávy. Sú jednak nenáročné a pri minimálnej starostlivosti ozdobujú záhradu po celý rok. Okrem toho vhodným výberom druhov môžeme vytvoriť aj veľmi pekné farebné kontrasty.
Pri trvaliciach musíme byť veľmi opatrní pri výbere, pretože ruža ako kráľovná kvetov je náročnou spoločníčkou, pokiaľ ide o estetické hľadisko. Odporučiť možno jarné cibuľnaté rastliny, pretože tie odkvitajú oveľa skôr, než sa ruže začnú pripravovať na svoj nástup, ale z nich iba tie, ktoré majú drobnejšie listy, aby potom pri ukončenej vegetácii a žltnutí nepôsobili rušivo.
Polyantky, polyantahybridné a floribundné ruže sa využívajú vo všetkých záhradníckych úpravách. Tieto mnohokveté ruže sa uplatňujú často vo veľkých skupinách jednej farby. Rastú bohato, dobre pokrývajú pôdu a kvitnú po celé leto, čo je neoceniteľná vlastnosť. Niektoré odrody odhadzujú odkvitnuté kvety samy, takže ich netreba ani odstrihávať.
Vysádzať ich môžeme v pravidelných záhonoch alebo v úplne voľných úpravách. V rovnej trávnatej ploche pôsobí dobre striedanie záhonov ruží rôznych farebných odtieňov. Vysádzame ich pozdĺž chodníkov, ale vždy vo viac ako jednom rade. Môžu sa uplatniť aj ako nízke živé plôtiky. Môžeme ich pestovať ako solitéry.
Dôležitý je výber stanovišťa. Aby dobre kvitnuli, potrebujú dostatok slnka a miesto v záveterí. Rovnako nevhodne ako prievan pôsobí na ruže slnečný úpal.
Parkové ruže majú bohaté uplatnenie vo všetkých typoch záhrad v meste aj pri chalupách a chatách. Pôsobia veľmi prirodzeným a prírodným dojmom, takže v záhradách nadväzujúcich na voľnú prírodu sú nepostradateľné. Vysádzame ich ako solitéry, do skupín s inými drevinami alebo z nich môžeme vytvoriť živé ploty. Krásne kvitnú, mnohokrát voňajú a navyše bývajú v neskorom lete a na jeseň ozdobné krásnymi plodmi — šípkami a väčšinou sa pekne vyfarbujú ich listy. Z estetického hľadiska patria medzi veľmi pôsobivé dreviny.
Popínavé ruže pomáhajú nenásilnému prepojeniu stavebnej architektúry so záhradou, vytvárajú záclony proti slnku a intímnejšie ladia záhradné zákutia.
Popínavé ruže môžeme viesť po stĺpoch, na stenách múrov po drevenej alebo kovovej mreži, môžeme ich pestovať pri voľných stenách z dreva alebo z kovových prútov, vysádzame ich pri pergolách a pod. Pri výsadbe pri stenách nekombinujeme rôzne farebné odrody, aby pri ich prerастaní nevznikol farebný chaos.
Miniatúrne ruže vysádzame do skaliek a kombinujeme ich tu so stálezelenými drevinami a trávami alebo z nich môžeme upraviť ružovú záhradku na malej ploche. Vhodné sú aj pre vegetačné nádoby.
Stromčekové ruže vysádzame ako solitéry, v pásoch alebo skupinách. Vysádzajú sa k oporе vo forme kola, aby odolali náporu vetra a dažďa. Ak pestujeme na kmienku popínavé ruže, musíme im zbudovať oporu aj pre korunu.
Výsadba ruží krok za krokom: príprava pôdy, termíny a vzdialenosti
Pestovanie ruží
Ruže ako každá rastlina majú svoje základné požiadavky na osvetlenie, pôdu, živiny, vlahu a pod.
Tieto požiadavky sa líšia podľa druhov a niekedy aj odrôd. Najmenej náročné sú botanické ruže. Ale všetky ruže vyžadujú dostatok svetla a slnečného svitu, úpal im však nevyhovuje. Darí sa im v hlbokých, piesočnato-hlinitých, ľahších, dostatočne vzdušných pôdach s obsahom humusu. Nedajú sa pestovať v ťažkých, trvale zamokrených a kyslých pôdach. Okrem botanických ruží vyžadujú ostatné skupiny dopĺňanie živín pravidelným prihnojovaním.
Ruže zle znášajú prievan, ale ani bez voľného prúdenia vzduchu sa im príliš nedarí, pretože potom bývajú napadané hubovými chorobami. V priebehu vegetácie pri nedostatku zrážok je nutné ruže zalievať.
Pri výsadbách ruží v záhradkách musíme vychádzať z požiadaviek ruží na klimatické a pôdne podmienky a ak chceme mať úspechy pri pestovaní tejto „kráľovskej“ kvetiny, musíme tieto podmienky požiadavkám prispôsobiť.
Pokiaľ ide o klímu, môžeme iba vybrať najvhodnejšie miesto v záhrade, t.j. miesto s dostatkom svetla, oslenené, ale nie na úpale, bez trvalého prievanu, ale zároveň zaručujúce normálne prúdenie vzduchu. Pokiaľ ide o horské oblasti, volíme odrody odolné voči mrazu. Každé pôdne podmienky sme schopní vylepšiť do takej miery, aby sa v nich ružiam darilo.
Záhony pre jesennú výsadbu ruží pripravujeme už v lete. Piesočnatú a hlinitú pôdu prekopeme do hĺbky rýľa, ťažšiu hlinitú alebo ílovitú pôdu musíme prevrstviť do hĺbky 60 cm. Pridáme kompost, prípadne dobre vyležaný hnoj a z priemyselných hnojív fosforečné hnojivá (druhy pôsobiace zásadito). Takto pripravené záhony prikryjeme proti vysychaniu, napr. posekanou trávou. Táto príprava je dôležitá z toho dôvodu, že čerstvo upravená pôda nepriľne dobre ku koreňom a rastliny sú tým, že sa sadá, obnažené na najchúlostivejšom mieste očkovania, takže môžu zamrznúť.
Podľa typu ruží a vzrástnosti odrôd volíme vzdialenosť a tým aj počet ruží na 1 m². Slabo rastúce odrody čajohybridov aj mnohokvitých ruží vysádzame vo vzdialenosti 30—40 cm, vzrastlejšie až 50 cm od seba. Popínavé ruže vysádzame 1,20, 2,00 i 3,00 m, opäť v závislosti od odrody. Medzi stromčekovými ružami by sme mali počítať s minimálnou vzdialenosťou 1,00 m. Pri hustote výsadby musíme počítať aj s klímou a kvalitou pôdy, pretože tie ovplyvnia vzrast danej odrody v priebehu pestovania.
Výsadba ruží nesmie byť ani príliš hustá, vzhľadom na šírenie hubových chorôb a stratu listov v spodných partiách, ani riedka, pretože voľná pôda medzi krami vysychá, zaburináva sa a ruže potom vyžadujú oveľa viac starostlivosti. U stromčekových ruží je nutné pri výsadbe počítať aj s miestom na prezimovanie, keď ohýname kmienok k zemi.
Ruže môžeme vysádzať, pokiaľ nie je pôda zamrznutá, od októbra do apríla. Pri jesennej výsadbe stačí ružiam ešte vytvoriť jemné vláskové korienky a na jar potom normálne raší. Pri jarnej výsadbe musíme ružiam venovať zvýšenú pozornosť v prípade rýchleho nástupu teplého počasia. Jarná výsadba sa odporúča u stromčekových ruží, u ktorých odpadá starosť so zimovaním. Pri jesennom nákupe je lepšie tieto ruže iba založiť a vysádzať ich až na jar.
Do vopred pripravenej pôdy môžeme vysádzať ruže ihneď, akonáhle ich zakúpime. Len je treba vylúčiť prípady, keď je pôda premočená alebo pri teplotách pod bodom mrazu.
Korene sadeníc pred výsadbou chránime pred slnkom a vetrom. Ak sú zaschlé, ponoríme korene, prípadne celú rastlinu, do vody — podľa miery zaschnutia až na 6 hodín. Ak získame kry z odborných predajní, sú odlistené a majú skrátené výhonky, takže iba odstránime poškodené korene. Ak ruže presádzame, odstránime nevyzreté a poškodené výhonky tak, aby zostalo 3—5 najsilnejších a skrátime korene až na polovicu. Rez ponecháme až na jar.
Pri jarnej výsadbe odstránime nepotrebné výhonky a zostávajúce skrátime podľa ich sily na 1—2 očká. Rastlinám, ktoré sú v dobrom stave a majú silné výhonky, môžeme ponechať aj viac očiek. Skrátime korene a odstránime poškodené.
Pri výsadbe záhonov ponecháme od okraja minimálne 25 cm a odmeráme si správne vzdialenosti medzi ružami. Jamky pre ruže vyhĺbime 40 cm hlboké a rovnako široké.
Na dno pridáme kompostovú zeminu. Hnoj ani priemyselné hnojivá pri výsadbe nebudeme používať. S prihnojovaním začíname až po dôkladnom zakorenení, rok po výsadbe.
Rastlinu vysádzame tak, aby miesto očkovania bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Korene rozložíme voľne v jamke, nesmieme ich násilne ohýbať. Presypeme ich kyprinou zeminou zmiešanou s kompostom do ²⁄₃, ktorú pritlačíme a zalejeme. Akonáhle sa voda vsiakne, doplníme zeminou, zalejeme a nahrnieme ešte asi 20 cm vrstvu. Pred príchodom mrazov tieto kopčeky ešte zvýšime. Na jar postupujeme rovnako, pretože nakopčená zemina chráni rastliny pred slnkom a vysušujúcimi vetrami.
Ak je to nutné, zalievame vysadené ruže 1-krát za 5—6 dní. Pri jarnej výsadbe asi za 3 týždne nakopčenú zeminu rozhrnieme.
Na jar za priaznivého počasia ostrihávame aj ruže z jesenskej výsadby.
Miesto štepovania by malo aj potom, čo sa pôda sadne, zostať 5 cm pod povrchom pôdy. U popínavých ruží až 10 cm.
Stromčekové ruže vysádzame ku kolu, ktorý umiestnime do jamky skôr ako ružu, aby sme nepoškodili korene. Kol má zasahovať až do korunky, aby nemohlo dôjsť k vylameniu na mieste štepovania. Ružu vyväzujeme v korunke jedným pevným úvazkom. Aby sme mohli na zimu stromčekové ruže ukladať do zeme, vysádzame ruže v šikmej polohe, asi o 30 stupňov odklonenú od kola. Stromčekové ruže vysádzame plytšie, ako kvôli ľahšiemu ohýbaniu, tak kvôli zníženiu počtu planých výhonkov. Pri neskorej jarnej výsadbe za suchého a teplého počasia namulčujeme pôdu okolo stromčekovej ruže proti vysychaniu mokrou rašelinou alebo podobným materiálom a kmienok chránime proti slnečnému žiareniu a vysychaniu, aj korunку zatienime napríklad papierom.
Popínavé ruže, pokiaľ majú slúžiť na popínanie stien, vysádzame aspoň vo vzdialenosti 50 cm od steny, aby netrpeli suchom, a šikmo ich ku stene privádzame. Rovnako popínavé ruže nakopčíme. Novo vysadené popínavé ruže na jar silno ostrihávame, aby mali silný a dlhý obrastok. Môže sa stať, že niektoré odrody po tomto zásahu v prvom roku nepokvitnú, ale táto cena stojí za to, že sa bude popínavá ruža vyvíjať tak, ako má.
Ak potrebujeme ruže presadiť, urobíme to najlepšie na jeseň, od konca októbra. Medzi vyňatím zo zeme a novou výsadbou by nemalo uplynúť veľa času. Ostrihávame výhonky a upravíme korene a presadené rastliny dôkladne zalievame. Možno s úspechom presádzať ruže aj staršie ako 10 rokov. Skoro rastú a kvitnú.
Jarný rez ruží: ako a kedy strihať jednotlivé skupiny
Jarný rez je u ruží veľmi dôležitým opatrením slúžiacim na to, aby boli ružové kry krásne a dobre kvitnúce. Nahrádzame tým u šľachtených ruží schopnosť planých ruží sa omladzovať.
Na rez používame nožnice, ktoré musia byť ostré, aby nepomliaždili výhonky. U ruží v mieste rezu vysychá drevo aj kôra, a preto nesmieme rezať blízko očka, pretože hrozí nebezpečie, že by tiež vyschlo; režeme vo vzdialenosti 5—7 mm nad očkom smerujúcim von z kra, pretože tak dosiahneme pravidelné rozloženie kra.
Týmto rezom vlastne aj predlžujeme život rastliny, pretože ju povzbudzujeme k rastu. Vhodným časom na jarný rez je obdobie pred rašením, pokiaľ už nehrozí silnejší mráz. Včasným rezom urýchľujeme čas kvitnutia, neskorým ho odďaľujeme.
Najprv odstraňujeme zmrznuté a odumreté výhonky až po zdravé drevo (má bielu farbu). Slabším krom odstraňujeme všetky slabé výhonky. U silných krov odstraňujeme výhonky, ktoré smerujú dovnútra. Šetríme kostrové vetvy. Po presvietení pokračujeme v reze, ktorý sa líši podľa jednotlivých skupín ruží.
Veľkokvetým ružiam ponecháme 3—6 očiek, a to vždy podľa sily výhonku. Slabšie skracujeme viac, silnejšie menej. Ak pestujeme tieto ruže solitérne, dbáme na to, aby mal ker pekný tvar. Pokiaľ by menej kvitnúce, potom ich silnejšie omladzujeme.
Mnohokveté ruže vo veľkých výsadbách zastríhame na rovnakú výšku. Podľa odrody a stavu rastlín ich zastríhame na 2, 3 alebo 5 očiek, tzn. hlbšie ako veľkokveté ruže. Kratším rezom sa dosiahne väčšia vyrovnanosť porastov aj kvitnutia a predĺži sa životnosť krov. Dlhším rezom, často v praxi vykonávaným, sa dosahuje skoršie rozkvitnutie. Kry garnetek zastríhame vždy len na 3 očká.
U popínavých ruží odstraňujeme príliš zahustené výhonky. Pri reze popínavých ruží sa riadime pôvodom týchto ruží. Niektorým kvitnúcim popínavým ružiam, ktoré pochádzajú z R. multiflora a R. wichuraiana, skracujeme na jar tenké končeky výhonkov a hlavný rez vykonávame po odkvitnutí. Odstraňujeme prestárnuté výhonky (staršie ako štyri roky) až pri zemi. Častejšie kvitnúce ruže bývajú v spodnej časti holé. Tento nedostatok odstraňujeme tým, že odstrihneme jeden alebo dva staršie výhonky nad zdravým očkom nad povrchom pôdy. Ruže odvodené od R. kordesii prinútime k bohatému vetveniu a kvitnutiu vodorovným vedením. U Climbing — sportov odstraňujeme staršie drevo a skracujeme tenké vrcholky výhonkov. Mierne skracujeme aj bočné výhonky.
Sadové ruže väčšinou pravidelný rez nevyžadujú. Periodicky ich omladzujeme, predovšetkým odstraňujeme príliš staré drevo. Tak im udržíme pekný vzhľad a vitalitu. U tzv. botanických ruží odstraňujeme len choré alebo suché vetvy. Miniatúrne ruže zastríhame na polovicu, odumreté časti opatrne vystriháme. Stromčekové ruže režeme ako kerové, starostlivo dbáme na tvar koruny. Smútočné ruže (na kmienku) režeme podobne ako popínavé. Šetríme mladé výhonky. Korunu nesmieme nechať príliš zahustiť.
V priebehu vegetácie pôdu medzi ružami plejeme a plytko kypríme. Po každom daždi a závlahe narušíme pôdny škraloup. Kyprením pôdu chránime pred vysychaním. Hlboké kyprenie je nevhodné, pretože porušuje korene, a tým rastlinu poškodzuje.
Ďalším vhodným spôsobom ochrany pred vysychaním pôdy je mulčovanie. Záhony prikrývame vrstvou pokosenej trávy, rašeliny alebo rozleženým maštaľným hnojom. Mulč znižuje aj rozvoj buriny. Len je treba zvoliť vhodný materiál, aby mulč nepôsobil rušivo.
Niekedy sa stáva, že z podpníka vyrastajú plané výhonky, tzv. vlky. Spoznáme ich podľa počtu lístkov, farby a tŕňov. Odstránime ich tak, že odhrnieme pôdu až k podpníku a výhonok vystrihneme až pri koreni. Keď výhonok len skrátime, o to viac rastie. Pokiaľ by sme včas tieto plané výhonky neodstránili, môže sa stať, že ružu úplne oslabí.
V lete je treba odstraňovať odkvitnuté kvety podľa určitých zásad. Nestačí odštipnúť kvet tak ako u tulipánov, pivoniek apod., ale musíme dodržať niekoľko zásad. Jednak odstránime odkvitnutý kvet ešte skôr, než opadnú korunné lupienky. U čajohybridov odstraňujeme kvet so všetkými nepravými a jedným úplným listom, a to tak, že nad ďalším zdravým očkom ponecháme 5—8 mm. U odrôd s obzvlášť veľkými kvetmi zastríhame kvety s dvoma pravými listami. Rovnako ako pri jesennom reze by malo posledné očko smerovať von z kra. Tento letný rez opakujeme niekoľkokrát, ale v septembri už ruže šetríme, aby mohlo drevo do zimy dobre vyzrieť.
U mnohokvetých odrôd počkáme, kým odkvitne celé súkvetie, a potom ho odstrihneme nad prvým listom. Cennou vlastnosťou nových odrôd ruží je tzv. samočistenie, kedy zhadzujú po odkvitnutí kvet aj so stopkou. U popínavých ruží odstraňujeme kvety podľa toho, či sú mnohokveté alebo s jedným kvetom, podobne ako u čajohybridov a mnohokvetých. Dosiahneme tak bohaté nasadenie kvetov v nasledujúcom roku.
U botanických ruží a im podobných typov sadových ruží kvety neodstraňujeme. Ich šípky sa potom stávajú ozdobou krov koncom leta a na jeseň.
Hnojenie ruží: organické aj priemyselné hnojivá a správne načasovanie
Ako zabezpečíme ružiam dostatok živín?
Zásadne používame organické hnojivá, pretože tým zabezpečíme v pôde dostatok humusu, ktorý zabraňuje vyplavovaniu živín, zvyšuje schopnosť pôdy zadržať vodu. Ak je pôda bohatá humusom, správne sa zhodnotia aj priemyselné hnojivá.
Z organických hnojív je najvhodnejší kompost, no kompost správne ošetrovaný. Kompost môžeme pridávať k rastlinám na zimu, keď ich prikrývame, a na jar pri rozhrnutí ním vlastne prihnojujeme. Alebo ho pridávame na povrch pôdy okolo ruží na jar vo vrstve asi 5 cm a jemne ho zapravíme do pôdy. Z ďalších organických hnojív používame rašelinu, a to najradšej neutralizovanú vápnikom. Chlievský hnoj pridávame dobre rozležaný, a to buď dostatočne dlho pred výsadbou, alebo až rok po výsadbe. Čerstvý hnoj nepoužívame. Vydatným hnojivom je aj hydinový trus, obzvlášť vhodný ako hnojivá závlaha. Používame ho riadne skvasený a riedený.
Z priemyselných hnojív používame plné hnojivá, teda také, ktoré obsahujú všetky potrebné živiny vo vhodnom pomere. Vyrábajú sa aj špeciálne hnojivo pre ruže — Rosarin. Priemyselné hnojivá používame na prihnojovanie až po riadnom zakorenení ruží. V prvom roku po výsadbe vôbec nehnojíme. V druhom roku začneme s pravidelným prihnojovaním.
Hnojiť sa má v správny čas tak, aby ruža mala pohotové živiny, keď ich najviac potrebuje. Je to jednak doba jarného rašenia a doba po prvom odkvitnutí. V prvom období je zvýšená potreba dusíka a v druhom potreba draslíka a fosforu. Pri využívaní živín záleží na druhu pôdy a na pôdnej vlahe a taktiež pomer živín je v rôznych hnojivách rôzny. Je preto vhodné hnojivá striedať.
S prvým prihnojením si pospíšime na jar hneď, ako rozmrzne pôda. Hnojíme po celej ploche. V polovici mája, v čase tvorby púčikov, použijeme hnojivú závlahu ku každému kru zvlášť. Koncom júna ju ešte raz zopakujeme. Koncom októbra prihnojíme už len fosforečnými a draselnými hnojivami.
Ruže môžeme tiež prihnojovať na list, obzvlášť to prospieva poškodeným krom, ktoré nemajú v poriadku koreňový systém.
Zalievanie ruží: koľko vody a kedy závlahu obmedziť
Okrem kyprenia a hnojenia sa musíme ružiam postarať o dostatok vlahy. Odborná literatúra uvádza potrebu zrážok 700—800 mm. Ruže majú v priebehu vegetácie na vodu rôzne nároky. Najviac jej potrebujú v období najintenzívnejšieho rastu, t. j. od jarného rašenia a po prvom odkvitnutí. Súvisí aj so zvýšeným hnojením.
Ak nemá ruža v tomto období dostatok vlahy, rastie pomaly, má slabé výhonky a kvety. Pretože podpníky ruží u nás pestovaných pomerne hlboko koria, je potrebné pri zálivke dodať 30—40 l na 1 m², čo je množstvo, ktoré postačí až na 14 dní. Samozrejme, pri tom záleží aj na vlastnostiach pôdy, najmä na schopnosti vodu zadržať.
Musíme si toho byť vedomí, najmä pri zálivke postrekom, keď neodhadneme dobre množstvo dodanej vody. Tento spôsob závlahy by sme nemali používať za slnečného úpalu a v podvečer, pretože nedostatočne oschnuté listy sú vystavené nebezpečenstvu napadnutia hubovými chorobami.
Rovnako musíme so závlahou šetriť na jeseň, aby sme nenútili rastliny týmto spôsobom k predĺženému rastu, takže by výhonky nedostatočne vyzreli. Dôležitá je však závlaha tesne pred mrazom, aby ich nezastihlo mrazivé obdobie so suchou pôdou pri koreňoch.
Ochrana ruží pred mrazom a zimovanie
Jedným z dôležitých opatrení u ruží je ich ochrana pred mrazom. Jednak volíme s ohľadom na klímu miesta, kde ich pestujeme, vhodné odrody. Tam, kde hrozí nebezpečenstvo väčších mrazov, najmä holých mrazov, sa vyhýbame vysádzaniu menej odolných odrôd. Okrem toho vhodnou starostlivosťou počas vegetácie sa snažíme o to, aby drevo nových výhonov dostatočne do zimy vyzrelo.
Potom už len zostáva sledovať priebeh počasia a v čase, keď hrozí nebezpečenstvo väčšieho poklesu teplôt, ruže zabezpečiť pred mrazom. Najistejšou ochranou ruží pred mrazmi je zakrytie krov navŕšením vrstvy kypriny. Ak sú ruže v hustej výsadbe, privezieme k nim dobre vyzretý kompost a ním kry nakopčíme. Krovité ruže nakopčíme do výšky 20—30 cm. Zemina sa musí dostať medzi výhony tak, aby nikde nevznikali medzery.
Popínavé ruže sú odolnejšie voči mrazu a nové vyšľachtené odrody sú takmer mrazuvzdorné. Iba Climbing — typy si zachovávajú vlastnosti čajohybridov a floribúnd. Preto im chránime miesto štepenia rovnako ako ružiam záhonovým. Aj keď namrzli, zostanú očká chránené nakopčením živé a potom z nich na jar bohato vyrastú nové výhony. Dôležitá býva u popínavých ruží ochrana pred silným slnečným svitom. Zakrývame ich preto chvojím alebo papierom.
Parkové ruže taktiež nakopčujeme a dlhšie výhony tiež zakrývame proti slnku. Botanické ruže väčšinou pretrvávajú bez následkov, ale môžeme u nich pred zimou pokryť pôdu v okolí kra mulčom z organického materiálu — hrabankou a pod.
Najťažšia je ochrana stromčekových ruží pred mrazom. Korunky týchto ruží odlistíme, skrátime nevyzreté výhony a zviažeme. Mladšie rastliny možno pomerne ľahko ohnúť k zemi (za predpokladu, že boli správne vysadené). Kladieme ich opatrne, aby sme ich nevylomili. Ohýbame ich cez čípok, ktorý zostal po reze. Pod korunkou upevníme kmienok k zemi háčikom alebo iným vhodným spôsobom. Korunku zasypeme kyprinou, ktorú navrstvíme asi do výšky ešte 20 cm nad korunku. Dôkladne musí byť zahrnuté miesto štepenia. Odporúča sa obaliť kmienok a navŕšiť zeminu aj nad korene. Tým ochránime rastlinu aj pred prípadným okusovaním zverou.
Množenie ruží: semenami, reznicami a očkovaním
Množením ruží sa človek zaoberal od nepamäti. Množenie ruží semenami je zdĺhavejšie, odnoženicami alebo rezňami rýchlejšie. Dnes sa prevažne množí očkovaním, pri ktorom na koreňový krčok podpníka prenášame očko množenenej odrody.
Pretože k úspešnému množeniu ruží musíme mať dobré znalosti typov podpníkov, ich pestovania, techniky očkovania atď., odkazujeme záujemcov na príslušnú odbornú literatúru, kde nechýba ani návod na množenie polodozretými, drevitými, bylinkovými i koreňovými rezňami.
Prehľad botanických druhov ruží: od šípovej po Wichurovu
Najväčší počet botanických ruží patrí do podrodu Eurosa, podľa zhodných znakov (viď tab. 2) sa delí do desiatich sekcií:
I. sekcia — Pimpinellifoliae
R. spinosissima L. — ruža bedrovníkolistá — u nás rastie plané. Dorастá 60—100 cm. Je vzpriamená, výhony sú slabšie. Je to najostnitejší druh s drobnými lístkami a malými, belasožltými kvetmi, ktoré sú v pazuche listov po celej dĺžke výhonov. Kvitne v máji a júni, šípka je hnedočervená, sploštená, na krátkej stopke. Využíva sa na osádzanie svahov a strání, v záhradách ako solitér (udržiavať rezom!).
R. lutea Mill. (R. foetida J. Herrm.) — ruža žltá — ker s dlhými, tenkými, škoricovo zfarbenými výhonmi. Kvety sú drobné, pekne žlto sfarbené, po 2 i viac v chocholíku. Majú typický zápach. Šípka je červená až čierna, guľatá. Používa sa na výsadby do parkov a do záhrad ako solitér.
R. hugonis Hemsl. — ruža Hugova — ker dorастá 1,5—3 m. Má vzpriamené výhony škoricovej farby so zahnutými ostňami. Listy sú drobnejšie, kvety jednotlivé alebo po niekoľkých, jednoduché, až 7 cm veľké. Majú nepríjemný zápach. Vysádza sa vo veľkých sadových úpravách alebo ako solitér v záhradách. Kvitne v máji až júni.
R. omeiensis f. pteracantha Rehd. et Wils. — ruža omejská — zaujímavá forma R. omeiensis, ktorá kvitne drobnými žiarivo červenými kvetmi. Dorастá až 3 m. Má veľké krídlaté ostne a na jeseň je výrazná ich krásnym sfarbením. V záhradách sa uplatňuje ako nápadný solitér. Kvitne v máji až júni.
II. sekcia — Gallicanae
R. × alba L. — ruža biela — dorастá 2 m, má zelené výhony a hákovité ostne. Kvety má poloploné až plné, biele alebo s ružovým nádychom. Šípky sú červené, podlhovasté. Vysádza sa vo veľkých skupinách i ako solitér. Kvitne v júni.
R. × damascena Mill. — ruža damascénska — dvojmetrový ker má spočiatku vzpriamené výhony, neskôr sa ohýbajú. Má nápadné ostne, kvety usporiadané v chocholíku sú ružové až červené. Šípky sú červené, podlhovasté. Používa sa vo veľkých výsadbách. Kvitne v júni až júli.
R. centifolia L. — ruža stolistá — dorастá 0,5—1 m. Kvitne jednotlivými ružovými kvetmi, ktoré sú husto plné a príjemne voňajú. Šípka je hruškovitá. Kvitne v júni až júli. Vysádza sa solitérne i v skupinách.
R. gallica L. — ruža galská — ker je vysoký 1,5 m, kvitne ružovými až červenými kvetmi s príjemnou vôňou. Šípka je červená, vajcovito guľovitá až hruškovitá, opadáva. Kvitne v máji až júli. Je vhodná do veľkých výsadieb.
III. sekcia — Caninae
R. canina L. — ruža šípová — u nás domáci plané rastúci druh, 2—3 m vysoký s ohnutými výhonmi a priamymi až zahnutými ostňami. Kvety sú jednotlivé alebo po 3—5 v chocholíkoch, biele až svetloružovo sfarbené. Šípky sú červené. Vysádza sa v skupinách alebo ako solitér.
R. pomifera Herrm. (R. villosa L.) — ruža jabĺčková — ker až 2 m vysoký so silnými vzpriamenými výhonmi a rovnými ostňami. Kvety sú jednotlivé alebo po 3 v chocholíku, jemne ružovočervené. Šípka je červená, široko guľovitá. Využíva sa pre veľké výsadby i ako solitér.
R. rubrifolia Vill. (R. glauca Pourr.) — ruža červenolistá — ker vysoký 2—3 m má slabé, tmavo červené až purpurové výhony, ktoré mierne prevísia. Kvety sú ružovočervené, usporiadané v bohatých chocholíkoch. Šípky sú drobné, červené, guľovité. Vysádza sa vo veľkých skupinách.
IV. sekcia — Carolinae
R. virginiana Herrm. — ruža virgínska — dorастá 1,5—2 m. Má vzpriamené, škoricovo sfarbené výhony a hákovito zahnuté ostne. Kvety sú jednotlivé alebo po niekoľkých, ružovo sfarbené. Šípky sú červené, drobné, guľovito sploštené. Kvitne v júni až júli. Používa sa ojedinele.
V. sekcia — Cinnamomeae
R. rugosa Thunb. — ruža vráskavá — ker je 1—2 m vysoký. Je veľmi tolerantná v požiadavkách na pôdu a mrazuvzdorná. Výhony sú silné, bohato ostnaté. Kvety sú biele až ružové alebo červené, voňavé. Šípky sú guľovité, zmáčknuté a žiarivo červene sfarbené. Táto veľmi dekoratívna ruža je prispôsobivá, bohato remontuje až do jesene a nachádza uplatnenie v skupinových výsadbách i ako solitér.
R. pendulina L. — ruža previslá (alpská) — dorастá výšky 1 m. Kvety jednotlivé alebo po 2—5 v chocholíkoch sú ružové alebo purpurovočervené a rozkvitajú v máji až júni. Šípky sú červené. Výhony rastú vzpriamene a sú pomerne slabé a takmer bez ostňov. Rastlina znáša aj tieň.
R. majalis Herrm. — ruža škoricová — ker dosahuje 1—2 m výšky. Výhony sú slabé, previslé, škoricovo sfarbené. Sú riedko ostnaté. Kvety sú ružovo až purpurovočervené. Šípky majú guľovitý tvar a sú červené. Využíva sa v skupinových výsadbách.
R. moyesii Hemsl. et Wils. — ruža Moyesova — dorастá 3 m, má vzpriamené výhony s krátkymi ostňami. Tmavočervené kvety sú veľké 4—6 cm. Ozdobná, fľaškovitá šípka je tmavooranžovočervená. Uplatňuje sa pri šľachtení. Bola z nej napr. vyšľachtená R. × pruhoniciana.
R. multibracteata Hemsl. et Wils. — ruža mnoholistenová — tento otužilý ker je vysoký 1—2 m s takmer vzpriamenými, tenkými, riedko ostnatými výhonmi. Kvety sú v chocholíkoch alebo latách, ružové. Drobné šípky sú vajcovité, oranžovočervené.
VI. sekcia — Synstylae
R. multiflora Thunb. — ruža mnohokvetá — väčšinou 2 m, niekedy až 7 m vysoký ker má dlhé a previslé výhony. Kvety sú biele a usporiadané v chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červene sfarbené. Má bohaté využitie v sadovníctve a pri šľachtení. Je vhodná aj na porастanie svahov.
R. setigera Michx. — ruža prérijná — dorастá do výšky 2 m. Výhony má previslé až plazivé. Vyznačuje sa neskorým kvitnutím. Šípky má drobné, zelenohnedé. Je vhodná na kríženie.
R. moschata Herrm. — ruža pižmová — ker dosahuje 3 m výšky. Má oblúkovité výhony. Kvety sú biele, usporiadané v chocholíku, voňajú. Vajcovité drobné šípky sú hnedočervené. Rozkvitá v júni až júli a kvitne až do neskorej jesene. Vyžaduje zimný kryt. Je vhodná na kríženie.
R. sempervirens L. — ruža vždyzelená — dorастá do 4 m výšky, má tenké výhony, biele kvety usporiadané v chocholíkoch a malé guľovité, oranžovočervené šípky. Je cenná pre kríženie, je náchylná na premrznutie.
R. arvensis Huds. — ruža poľná — u nás rastie plané na južnej Morave a Slovensku. Má až 6 m dlhé výhony, ktoré poliehajú. Kvitne bielo v júni až auguste veľmi bohato. Svetločervené šípky sú predĺžene vajcovité.
R. wichuraiana Crép. — ruža Wichurova — tento druh dorастá 5 m. Má poliehavé výhony so silnými hákovitými ostňami. Biele jednoduché kvety rozkvitajú koncom júla až augusta. Tmavočervené šípky sú predĺžene vajcovité. Používa sa vo veľkých výsadbách a pri krížení.
VII. sekcia — Indicae
R. odorata Sweet — ruža voňavá — pôvodný druh sa u nás nepestuje, je chúlostivý. Ker je vzpriamený, nízky. Kvety sú biele, ružové a červené, šípky sú vajcovito hruškovité. Bola využívaná na kríženie.
R. chinensis 'Minima' Voss. — ruža miniatúrna — dorастá 0,2—0,3 m. Má tenké výhony takmer bez ostňov. Kvitne bielymi, žltými alebo červenými kvetmi, ktoré sú jednoduché, poloploné alebo plné. Vhodná do skaliek.
VIII. sekcia — Banksianae
R. banksiae Ait. — ruža Banksova — druh so 6—10 m dlhými výhonmi. Biele alebo svetložlté kvety sú v mnohokvetých chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červené. U nás nie je mrazuvzdorná.
IX. sekcia — Laevigatae
R. laevigata Michx. — ruža hladká — ker dorастá 5 m, silné výhony sú ostnaté. Kvety sú biele alebo ružové, šípky hruškovité. Veľmi chúlostivá.
X. sekcia — Bracteatae
R. bracteata Wendl. — ruža palistová — polopoliehavý ker je chúlostivý. Kvitne bielo, nápadne voňa, šípky sú guľovité, oranžovočervené. Mala význam v šľachtení.
Zo zástupcov podrodov Hulthemia, Platyrhodon, Hesporhodos sa u nás pestuje iba R. roxburghii Tratt. — ruža Roxburghova so vzpriamenými výhonmi, dorастajúca 2 m. Svetloružové kvety sú plné, šípky guľovité, zelené. Využíva sa pri veľkých výsadbách.