Výber stanovišťa pre vinicu: klíma, pôda a reliéf
Úspech vinice závisí od správneho výberu stanovišťa. Zistite, ako hodnotiť teplotu, zrážky, pôdu, svahy aj nadmorskú výšku pri plánovaní výsadby viniča.
Prečo je výber stanovišťa pre vinicu taký dôležitý
Výber stanovišťa a jeho hodnotenie
Na rast a životné procesy viniča, a tým viac na jeho plodnosť a najmä na kvalitu plodov, výrazne pôsobia mikroklimatické a pôdne podmienky na danom stanovišti. Tie sa prejavujú na jednotlivých odrodách ako súhrnné pôsobenie daných ekologických faktorov. Aby sme lepšie porozumeli pôsobeniu stanovišťa na rast viniča a mohli správne zvoliť najvhodnejšie stanovište, ak máme na to možnosť, musíme si najprv objasniť pôsobenie jednotlivých stanovištných faktorov na kry viniča v priebehu vegetácie.
Teplota a vegetačné obdobie: základné požiadavky viniča
Teplota je najdôležitejším stanovištným faktorom pri pestovaní viniča, pretože ide o teplomilnú rastlinu. Podľa priemerných denných teplôt vyšších ako 10 °C určujeme dĺžku vegetačného obdobia pre vinič. Priemerná denná teplota 10 °C je aktívna teplota, pri ktorej sa začínajú odvíjať životné pochody v nadzemnej časti kra. Vegetačné obdobie pre vinič zistíme tak, že spočítame počet dní, ktoré uplynú odo dňa, keď sa na jar ustáli priemerná denná teplota vyššia ako 10 °C, až po deň, keď na jeseň priemerné denné teploty klesnú pod túto hodnotu. Dĺžka vegetačného obdobia odrody sa počíta od jej rašenia až po deň zberu hrozna a pohybuje sa u veľmi raných od 105 do 115 dní (Čabanská perla, Irsay Oliver, Sieger). To teda znamená, že takéto odrody môžeme vysádzať na stanovištiach, ktoré majú dlhšie vegetačné obdobie, ako je pre ne potrebné, pretože musíme mať na stanovišti určitú rezervu v dĺžke vegetačného obdobia, keďže v priebehu rokov značne kolíše. Rané odrody potrebujú vegetačné obdobie 115 – 125 dní (Košutův hrozen, Julski biser, Královna vinic). Pre stredne rané je potrebných 130 až 145 dní (Müller-Thurgau, Veltlínské červené rané, Chrupka bílá a Chrupka červená, Pannónia Kincse). Pre neskoré odrody počítame so 150 – 165 dňami (patrí k nim väčšina muštových odrôd u nás pestovaných) a pre veľmi neskoré so 165 – 180 dňami (Ryzlink vlašský, Ryzlink rýnský, André, Frankovka).
Ak sčítame všetky priemerné denné teploty vyššie ako 10 °C, ktoré uplynuli od začiatku vegetačného obdobia viniča až do konca tohto obdobia, dostaneme sumu aktívnych teplôt stanovišťa. Táto suma aktívnych teplôt za vegetačné obdobie musí dosiahnuť najmenej 2200 °C, aby sa na stanovišti dali vysadiť najranejšie odrody viniča. Pri 2500 °C sa dá už pestovať aj Müller-Thurgau a pri priemernej ročnej sume 2700 °C väčšina stredne neskorých muštových odrôd.
Ak za celé vegetačné obdobie viniča sčítame len zvýšenie priemerných denných teplôt nad 10 °C, teda teploty, ktoré vytvárajú biologický efekt rastu a vývoja viniča, a ktorým preto hovoríme efektívne teploty, dostaneme sumu efektívnych teplôt, ktorá nesmie klesnúť na stanovišti vybranom pre výsadbu vinice pod 1000 °C za vegetačné obdobie. Určujeme ju v dlhodobom priemere, najlepšie za 10 rokov, podľa záznamov najbližšej meteorologickej stanice.
Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca, ktorým u nás býva zvyčajne júl, by nemala klesnúť v miestach, kde sa má pestovať vinič, pod 17 °C. Pri 19 °C už dosahujú niektoré stredne zrejúce odrody dobrú kvalitu vína a pri teplote nad 19 °C sa dá dosahovať výborná kvalita vín z odrôd u nás pestovaných.
Priemerná teplota celého vegetačného obdobia je hrubou orientačnou veličinou a nemala by vo vinárskych oblastiach klesnúť pod 14 °C.
Výskyt mrazíkov vo vegetačnom období je pre pestovanie viniča veľmi dôležitou charakteristikou daného prostredia. V miestach, kde sa má pestovať, nesmú byť viac ako 3 roky z 10 také silné jarné mrazíky, že sú zničené jeho letorasty. Ak ich je viac, pestovanie viniča tam nie je rentabilné.
Kritické teploty v jednotlivých fázách vývoja viniča
Okrem dlhodobého pôsobenia teploty na vinič rozoznávame aj jej pôsobenie v určitých vývinových fázach vegetačného cyklu ako jej kritické pôsobenie. To znamená, že na prekonanie určitého rastu a vývinu orgánov viniča je potrebná určitá výška teploty, inak by sa vývin zastavil alebo by nedošlo k založeniu orgánov. Ku kritickému pôsobeniu teploty dochádza najmä:
– V období plakania, keď doba plakania, jeho intenzita a zloženie exsudátu vytekajúceho z rezných rán sa riadi otepľovaním pôdy. Kritická teplota pôdy je 5 až 6 °C.
– V období pučania, keď termín, intenzita a miesto pučania na kríku sa riadi otepľovaním vzduchu. Kritická teplota vzduchu je podľa genetických vlastností odrody 8 – 12 °C.
– V období kvitnutia, keď niekoľko dní pred kvitnutím a počas neho nesmú teploty klesnúť pod 15 °C v dennom priemere. Pri teplotách 10 – 13 °C sa peľ stáva neklíčivým a nie je schopný opelenia – kvietky opadávajú. Termín kvitnutia sa riadi od vypučania súčtom priemerných denných teplôt vyšších ako 15 °C a nastáva, keď tento súčet dosiahne 180 °C.
– V období zakladania kvetenstva, keď vyvoláva iniciáciu kvetných základov a podporuje ich zväčšovanie. Kritická teplota pre zakladanie kvetenstva je 20 °C po dobu najmenej 4 hodín denne. Zvyšovanie teploty pôsobí kladne až do 30 °C.
– V období rastu letorastov, keď sa podľa teploty predchádzajúceho dňa riadi rýchlosť rastu letorastu v nasledujúcom dni.
– V období rastu bobúľ, keď teplota spoločne s ďalšími faktormi pôsobí na veľkosť bobule, a to ako v jej I., tak aj v III. rastovej fáze bobule.
– V období dozrievania bobúľ a dreva, keď teplota urýchľuje odvádzanie asimilátov do bobúľ aj tvorbu farbív, tanínu a aminokyselín a záborne ovplyvňuje tvorbu aromatických látok. Určuje diferenciáciu vnútorných tkanív lýkovej časti, čím spolu s ďalšími faktormi rozhodne o vyzretosti réví.
– V období dormancie, keď má vplyv na hĺbku dormancie zimných púčikov a vo vhodnom rozmedzí teplôt pôsobí otuženie réví.
Medzi teplotou a priebehom vegetačného cyklu viniča je možné stanoviť korelácie, ktoré zodpovedajú miestnym stanovištným podmienkam. Zistili sme, že existuje všeobecne platná závislosť medzi súčtom aktívnych teplôt za obdobie od konca kvitnutia do zberu hrozna a medzi cukornatosťou muštu, ktorú pozorovaná odroda vytvorí. Ak súčet aktívnych teplôt za toto obdobie (tzv. súčet dozrievania), vyjadrený v stupňoch Celzia, delíme číslom 100, rovná sa zistený podiel približnej cukornatosti muštu v klosterneuburských stupňoch. Týmto spôsobom môžeme vypočítať hodnotu cukornatosti, akú by mala muštová odroda na danom stanovišti v určitom roku dosiahnuť, ak mala možnosť dokonale využiť teploty, ktoré mala k dispozícii. Ak sa predpokladaná cukornatosť nedosiahla, potom je odroda buď málo výkonná a nemala by sa na danom stanovišti pestovať, alebo sme urobili v jej ošetrovaní nejakú agrotechnickú chybu: zvolili sme príliš veľké zaťaženie, nevhodný tvar, zanedbali sme ochranu proti chorobám a škodcom, nesprávne sme hnojili, prípadne prísun vody bol na minime.
Svetlo a slnečný svit vo vinici: vplyv na kvalitu hrozna
Svetlo je veľmi dôležitým stanovištným faktorom nielen z hľadiska svetelného požitku na stanovišti, ale aj z hľadiska jeho využívania zodpovedajúcim tvarovaním krov a rozložením ich listovej plochy tak, aby bola čo najväčšia časť osvetlená priamym dopadom slnečných lúčov. Zakladanie kvetenstiev v očkách révy je síce riadené hlavne teplotou, ale aj intenzita svetla má na ne značný vplyv.
Zistili sme, že intenzita svetla zistená na danom stanovišti v jouloch na 1 cm² v mesiaci máji, júni a júli je v priamej závislosti k počtu kvetenstiev založených v očkách pre úrodu budúceho roka.
Pretože sa v jednotlivých vinárskych oblastiach dĺžka slnečného svitu pozorovaná v hodinách značne líši, používa sa tento údaj na hodnotenie podmienok osvetlenia potrebných pre tvorbu kvalitnej úrody. Podmienky na dozrievanie hrozna dobre charakterizuje údaj o počte hodín slnečného svitu za posledné tri mesiace pred zberom hrozna.
Zrážky a voda: ako vodný režim ovplyvňuje vinič hroznorodý
Zrážky sú dôležité nielen v celkovom úhrne za rok, ale aj podľa ich rozloženia počas vegetácie. 300 mm zrážok za rok sa považuje za minimum na udržanie skromného rastu viniča a nízkej plodnosti. Ako optimum sa uvádza ročný úhrn 600 – 800 mm zrážok v severných vinohradníckych oblastiach. Medzi vinohradníckymi oblasťami Európy je zásadný rozdiel z hľadiska rozloženia zrážok. Severné vinohradnícke oblasti Európy majú maximum zrážok v letných mesiacoch (jún, júl), kým južné majú maximum v zimných mesiacoch (október až marec) a leto býva v nich suché. Menšie množstvo vody v letnom období spolu s veľkou intenzitou svetla a tepla pôsobí v južných vinohradníckych oblastiach zníženie rastovej mohutnosti letorastov, urýchlené dozrievanie hrozna a dreva, zvýšenie koncentrácie cukru v bobuliach a zníženie obsahu kyselín, menovite kyseliny jablčnej.
Vinič je potrebou vody adaptovaný na tri základné obdobia zvýšenej spotreby. Prvé obdobie je pred rašením očiek, keď je voda kritickým faktorom pre určenie počtu vyrašených očiek na kre. Pri nedostatku vody ich raší málo, prípadne praskajú kmene viniča, a pri nadbytku rašia nielen očká na réví, ale aj spiace očká na starom dreve. Druhé obdobie je po odkvitnutí, v čase nasadzovania bobúľ, keď obsah vody v pôde ovplyvňuje počet nasadených bobúľ a teda budúcu hustotu hrozna. Súčasne je voda dôležitá v prvej vývojovej fáze bobúľ, keď kladne ovplyvňuje delenie buniek v bobuliach a prispieva tak k možnosti ich zväčšenia v čase nalievania. Tretie obdobie zvýšenej potreby vody je tesne pred zmäkčovaním bobúľ, keď ide o rovnomernú pružnosť čerpania vody z pôdy pre dokonalé naplnenie bobúľ.
Pri hodnotení stanovišťa je dôležité venovať pozornosť nielen úhrnu zrážok a ich rozloženiu, ale aj forme, v ktorej zrážky prichádzajú. Dažďové prívalové lejaky sú nebezpečné na svažitom území z hľadiska erózie pôdy. Časté rosy v letnom období sú nebezpečné pre zvýšený výskyt peronospory. Pravidelné ranné hmly sú v jesennom období priaznivé pre tvorbu aromatických látok v dozrievajúcom hrozne a pre odbúravanie kyselín v ňom.
Vplyv vetra a zloženia ovzdušia na pestovanie viniča
Vzdušné prúdy a zloženie ovzdušia sa výrazne odrážajú na životných dejoch vo viniči. Vetry môžu značne meniť teplotné pomery viničných polôh. Vzdušné prúdy sa väčšinou rozdeľujú na ochladzujúce alebo otepľujúce dané prostredie. V našich pomeroch prevláda ochladzujúce pôsobenie, a preto viničné polohy vystavené väčšiemu pôsobeniu vetrov oneskorujú vegetáciu viniča a dosahuje sa na nich horších výsledkov ako v chránených polohách. Do takýchto plôch je treba voliť skoršie odrody. Okrem toho má na niektoré odrody nepriaznivý vplyv aj mechanické pôsobenie vetra, a to hlavne v čase kvitnutia (Neuburské, Muškát Ottonel, Chrupka biela a Chrupka červená), kedy vplyvom vetra sa zníži nasadenie bobúľ alebo u odrôd s tenkou listovou čepeľou sa poškodí listy (Portugalské modré, Müller-Thurgau).
V zložení ovzdušia hrá dôležitú úlohu obsah oxidu uhličitého, ktorý sa však vo vinici nedá meniť. Hektár vinice spotrebuje ročne asi 10–14 t oxidu uhličitého. Nepriaznivý vplyv na rast viniča majú niektoré exhaláty z priemyselných podnikov. Patrí sem hlavne oxid siričitý, ktorého trvalá prítomnosť vo vyššej koncentrácii spôsobuje deformácie listov. Znížením rastu a plodnosti reaguje vinič na vyššiu koncentráciu výfukových splodín. Veľmi nebezpečne pôsobia na rast aj plodnosť viniča výpary herbicídnych látok používaných na ničenie buriny najmä v obilninách (na báze 2,4 D). Sú na ne citlivé všetky odrody, najmä však Veltlínske zelené, Neuburské, Tramín, Portugalské modré. Ich listy sa deformujú a pripomínajú náznaky ochorenia roncetem (viróza), kvetenstvá opadávajú, drevo nedozrieva a nezakladajú sa kvetenstvá pre úrodu budúceho roka. Poškodenie teda mýva negatívny vplyv v dvoch rokoch. V blízkosti viníc je treba ošetrenie takýmito herbicídmi vylúčiť, prípadne drobné vinice v blízkosti obilninárskych honov nezakladať.
Nadmorská výška a reliéf krajiny: orientácia svahov pre vinicu
Nadmorská výška obmedzuje pestovanie viniča v závislosti od zemepisnej šírky daného miesta. Všeobecne sa dá povedať, že pri zvýšení nadmorskej výšky o 100 m poklesne priemerná cukornatosť hrozna asi o 1 – 1,5 °ČNM a súčasne sa zvýši obsah kyselín o 0,9 promile. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa oneskorujú jednotlivé fenofázy vegetačného cyklu, ktorý sa tak predlžuje. Má to negatívny vplyv nielen na cukornatosť muštov, ale aj na úrodnosť viniča, ktorá môže výrazne poklesnúť u niektorých odrôd náročných na vysokú tepelnú intenzitu. V našich vinárskych oblastiach je najvhodnejšie pestovať vinič pri najnižšej nadmorskej výške, nesmú to však byť mrazové kotliny. V závislosti od reliéfu krajiny sa dajú u nás využívať vhodne situované pozemky do nadmorskej výšky 250 – 300 m. Vo vyšších polohách ide už len o výsadbu ojedinelých krov pri stenách domov alebo na inak chránených miestach.
Reliéf krajiny pôsobí na stanovištné pomery jednak svažitosťou pozemkov, jednak orientáciou svahov k rôznym svetovým stranám. Podľa týchto dvoch
parametrov sa mení oslnenie pozemkov, a teda aj ich mikroklimatické podmienky. Južné svahy majú najteplejšie podmienky, potom nasledujú juhozápadné, juhovýchodné, západné a východné. Rovnako studené sú severozápadné a severovýchodné svahy, najchladnejšie severné. Pôdy severných svahov mávajú priemernú letnú teplotu o 4,4 °C nižšiu ako južné svahy a priemernú zimnú teplotu o 2,4 °C nižšiu.
Na južných svahoch bývajú pôdy skôr skeletové, mávajú menej humusu, viac na nich pôsobí erozívna činnosť vody a je tu aj väčší výpar vody z pôdy. Preto sú južné svahy najsuchšie, vinič na nich rastie slabšie a ak sa počas vegetácie vyskytnú obdobia, keď viniču chýba voda, sklizne na južných svahoch sú nižšie. Dozrievanie hrozna tu začína skôr a možno dosiahnuť aj vyššiu kvalitu, ovšem za predpokladu, že tvorba cukrov nie je obmedzená nedostatkom vody.
Západné svahy majú mocnejšie a vlhšie pôdne vrstvy ako južné alebo východné. Úrodnosť na nich býva vyššia v porovnaní s južnými alebo východnými svahmi. Zvyšuje sa na nich napadnutie viniča hubovými chorobami, pretože jeho listy po nočných rosách pomaly osychajú.
Východné svahy zaujímajú čo do rastu a plodnosti viniča akési stredné postavenie medzi južnými a západnými svahmi. Keďže oslnenie listov na nich pôsobí hneď ráno, býva na nich prudšie striedanie medzi nízkymi nočnými a vysokými dennými teplotami. To môže viesť v čase jarných mrazíkov k zvýšenému poškodeniu listov. Pod vplyvom ranného slnka sa rýchlo vyparuje voda, ktorá vytvorila v medzibunkových priestoroch kryštály ľadu, a tým sa list vysušuje. Pletivá listov môžu pri výraznejšom úbytku vody odumrieť.
Na dlhých svahových polohách sa menia pôdne podmienky a vlhkosť pôdy. Dolné časti svahov mávajú vlhšie, hlbšie a úrodnejšie pôdy a patria na ne odrody plodnejšie a náročnejšie na vodu, neskôr rašiace a odolnejšie voči mrazom. Stredné časti svahov sú teplé a vyhovujú odrodám neskoršieho dozrievania. Vrchné časti svahov sú suché a niekedy aj veterné. Patria na ne odrody menej náročné na vlahu a prípadne skoršie.
Pôdne typy pre vinice: kamenité, štrkovité a piesočnaté pôdy
Viničné pôdy a koreňový systém viniča. Vo vinohradníckych oblastiach sa stretávame s najrôznejšími typmi pôd, a to nielen kultúrnych, ale aj primárnych, ktoré sa nehodia pre ostatné poľnohospodárske plodiny. Vinič hroznorodý je na pôdny druh veľmi nenáročný a dá sa pestovať takmer všade, kde je predpoklad dostatočného prevzdušnenia pôdy, jej primeranej vlhkosti a vhodnej zásoby minerálnych živín. Vinič hroznorodý však veľmi výrazne reaguje na pôdny typ, mechanické zloženie pôdy, vodný a tepelný režim, obsah minerálnych látok a hĺbku pôdnej vrstvy nielen rastom a plodnosťou, ale aj kvalitou hrozna a premenlivosťou chuťového vjemu vína. Často sa dá pozorovať, že tá istá odroda viniča poskytuje väčšiu variabilitu v chuťových odtieňoch vína v závislosti od druhu pôdy než od klimatických podmienok.
Mohutnosť a kyprosť pôdnej vrstvy sú základným predpokladom pre rozvoj koreňov viniča. Na stanovištiach s mohutnou pôdnou vrstvou postačuje pred založením vinice plytkejšie kypenie pôdy (50 – 60 cm). Tam, kde sú pôdy plytké a hlavne suché, musí byť pred výsadbou vinice prekypená hlbšie (70-100 cm).
Kamenité pôdy majú pre rast viniča priaznivý vzdušný a tepelný režim. Vodný režim je na nich značne premenlivý, pretože zrážková voda sa rýchlo vsáka a nehrozí na nich vodná erózia. Ak je pod vrchnou kamenitou vrstvou horizont
prestúpený ílovitými časticami, takže sa vodná kapacita spodnej vrstvy zvýši, rast viniča býva bujný a plodnosť vysoká. Kamene pokrývajúce pôdny povrch bránia výparu a ak je ich vrstva vyššia, kondenzujú medzi nimi vodné pary. Nad kamenitým povrchom sa rýchlo ohrieva vzduch, a tým sa otepľuje prízemná atmosféra viníc. Vyššia teplota sa udržiava aj počas noci, pretože kamenie, ktoré sa cez deň značne zohrievalo, postupne uvoľňuje teplo do ovzdušia. Rast buriny je pomalý a býva jej málo. Obrábanie takýchto pôd je však náročné. Príprave kamenitých pôd pod vinice treba venovať náležitú pozornosť, hlavne vtedy, keď materská hornina vystupuje nedaleko pod povrch pôdy. Dbáme na to, aby bola narušená do hĺbky 60 – 80 cm a aby sa vrchná zvetraná vrstva dostala do spodiny a kamenitá spodina na povrch. Na kamenitých pôdach je veľmi dobrý príjem živín a závisí hlavne od vodného režimu. Kamenité pôdy sú typickými pôdami pre závlahu, ktorá má na nich vysokú efektívnosť. Zaraďujeme ich medzi kvalitné pôdy pre výsadbu vinice, zvlášť keď sa zvetrávaním materskej horniny uvoľňujú niektoré vhodné živiny. Bez závlahy na nich niekedy trpí rast a plodnosť viniča, so závlahou môže byť dobrá plodnosť aj vysoká kvalita.
Štrkovité pôdy majú podobné vlastnosti ako kamenité pôdy a líšia sa od nich veľkosťou častíc pôdneho skeletu. Majú do 50 % skeletových častíc veľkosti 3 – 5 mm. Môžu vznikať zvetrávaním materskej horniny priamo na mieste alebo sa s nimi stretávame ako s náplavmi riek. Náplavy mávajú rôzny charakter. Ak je medzi valúnmi viac ílovitých častíc, sú aj vlhkostné pomery prijateľnejšie. Ak je štrk vo vysokej vrstve, potom je potrebná závlaha. Na štrkovitých pôdach sa veľmi dobre osvedčujú modré odrody pre výrobu červených vín, prípadne Rizling vlašský tam, kde je dostatok ílovitej prímesi. Štrky sú vhodnými podkladmi pod vinice, ale ak chýba ílovitá prímesok, potom bývajú biele vína ľahké.
Piesočnaté pôdy sú vhodným stanovišťom pre vinič hroznorodý za určitých predpokladov. Odrody sa musia starostlivo vyberať. Lepšiu kvalitu vína dosahujú na piesočnatých pôdach modré odrody pre výrobu červených vín (Frankovka, Svätovavrinecké, Zweigeltrebe, prípadne aj Burgundské modré a Modrý Portugal). Ak chceme pestovať biele odrody, volíme také, ktoré majú dostatočne extraktívne vína (Sauvignon, Veltlínske červené rané, Rulandské šedé). Z podnoží je vhodná K 1, Craciunel 2, 5C, prípadne 5 BB. Kvantitatívne odrody dávajú na piesočnatých pôdach riedke, málo výrazné vína. Piesočnaté pôdy sa hodia aj pre pestovanie stolových odrôd, pretože na nich hrozno skoro dozrieva, málo hnije a dobre sa vyfarbuje. Je však nutné opäť voliť odrody bujného rastu. Na piesočnatých pôdach je veľmi dôležité dodržiavať osobitný spôsob hnojenia – v menších dávkach a častejšie. Hlavne je dôležité dodržiavať správny pomer medzi antagonistickými prvkami draslíkom, horčíkom a vápnikom. Draslík sa na piesočnatých pôdach prijíma rýchlo, ale horčík a vápnik ťažko. Závlaha je tu veľmi efektívna.
Koreňový systém viniča a jeho rast v pôde
Rozvoj koreňového systému je v pôde ovplyvňovaný pôdnou mikroklímou. Optimálna teplota pre rast koreňov je 25 °C. Korene prestávajú rásť pri teplotách nižších ako 10 °C a nad 30 °C. Rovnako dôležitá je vlhkosť prostredia. Viničné korene rastú tak v tečúcej vode, ako aj vo vzduchu nasýtenom vodnou parou. Odumierajú však v stojatej, neokysličenej vode rovnako ako v suchom vzduchu. Najcitlivejšie na vlhkosť vzduchu sú koreňové vlásky, ktoré odumierajú už pri poklese relatívnej vzdušnej vlhkosti pôdnej atmosféry pod 97 %. Korene rastú najviac v tej pôdnej vrstve, kde im primeraná vlhkosť dovoľuje vytvárať najmenšie sacie napätie. Býva to v hlbších pôdnych vrstvách, kde je pôda vlhšia. Súčasne o tom rozhoduje aj prevzdušnenie pôdy. Smerom do hĺbky pôdnej vrstvy totiž klesá obsah kyslíka a zvyšuje sa obsah oxidu uhličitého, ktorého môže byť vo vrstve hlbokej 50 – 60 cm už okolo 4 – 5 %, čo je pre rast koreňov škodlivé. Rastom koreňov sa mení zloženie pôdnej atmosféry. Spotrebúva sa kyslík a zvyšuje sa obsah oxidu uhličitého, ktorý klesá do hlbších pôdnych vrstiev. Preto sa korene rozrastajú len v určitej pôdnej hĺbke, ktorá im poskytuje ideálne prostredie, čo závisí od mechanického zloženia pôdy (v ťažkých pôdach bližšie k povrchu, v kamenitých hlbšie), od tepelnej vodivosti pôdy, jej vlhkosti a spôsobu kyprenia. Pri plytkej kyprení sú korene bližšie k povrchu a pri hlbokom sa prevzdušní pôda do väčšej hĺbky, a preto nachádzajú korene aj vo väčšej hĺbke dostatočne priaznivé podmienky pre rast.
Pri raste koreňov možno pozorovať počas vegetácie dve rastové vlny. Prvá prebieha od jari do polovice júla a druhá sa objavuje zvyčajne v septembri. Obe závisia od pôdnej vlhkosti. Ak je na jeseň dlhodobo suché počasie, druhá vlna rastu koreňov sa ani neobjaví. Naopak, ak je pôda vo vinici trvalo rovnomerne vlhká, rast koreňov pokračuje počas celej vegetácie. V tom spočíva aj význam takého závlahu, ktorý by zabezpečil rovnomernú vlhkosť pôdneho profilu počas celého vegetačného obdobia (kvapková závlaha). Pri prvej rastovej vlne možno najskôr pozorovať rast koreňov do dĺžky a až potom, keď sa objaví rast pazúch na letorastoch, nastáva aj mohutnejšie vetvenie koreňového systému.
Zhruba môžeme povedať, že asi do hĺbky 30 cm sa nachádza 30 % aktívnych koreňov viniča, vo vrstve 30 – 45 cm je asi 60 % a asi len 10 % preniká do väčších hĺbok. Na vývin koreňového systému nepôsobia len pôdne podmienky. Závisí rovnako od sponu výsadby a od veľkosti nadzemnej časti, pretože medzi oboma časťami — nadzemnou aj podzemnou — existuje úzka korelácia. So zväčšujúcim sa tvarom kra narastá aj mohutnosť koreňovej sústavy a zväčšuje sa hĺbka koreňenia. Čím sú tvar aj spon krov väčšie, tým väčší je koreňový systém, ale súčasne je rozvetvovanie koreňov extenzívnejšie, takže pôda je koreňmi menej prestúpená.
Hlinité a ílovité pôdy: výhody, riziká a vhodné odrody
Hlinité a ílovité pôdy bývajú nazývané pôdami kvantitnými. Majú veľkú vodnú jímavosť, malú priepustnosť, slabo sa prevzdušňujú, pomalšie sa ohrievajú a sú súdržné. To znamená, že väčšina ich vlastností nie je práve najvhodnejšia
pre rast a nerušený vývin koreňov a pre tvorbu kvalitnej úrody. Hlavným problémom hlinitých, a tým viac ílovitých pôd je zapravenie zodpovedajúcich množstiev minerálnych živín do hlbších horizontov a udržanie priaznivej štruktúry tak, aby nedochádzalo k vzniku utuhnutej podorničnej vrstvy, ktorá sa vytvára na miestach, kudy jazdí pri oraní plaz pluhu. Táto stuhnutá pôdna vrstva bráni prenikaniu živín do spodiny a zhoršuje tvorbu jemného koreňového vlásia v tvrdej a nepružnej spodine. Na hlinitých pôdach pestujeme najmä veľmi plodné odrody, ktorých dobrá plodnosť sa podporuje rovnomerným príjmom vody na rovnomerne vlhkej hlinitej pôde. Aromatické odrody na nich vyvíjajú intenzívnu arómu. Závlahy sú na nich problematické.
Hladina podzemnej vody môže byť rozhodujúcim činiteľom pri výsadbe viníc, ak je príliš vysoko. Vinič hroznonosný neznáša zamokrené a málo vzdušné pôdy. Na nich sa vinice vysádzať nedajú. Ak ide o menšie miesta uprostred viničných areálov, je nutné ich odvodniť. Najvyššia hladina podzemnej vody závisí od pôdneho typu. V pôdach inak dobre prevzdušnených sa môže pohybovať okolo 2 m, v hlinitých okolo 3 m. Na zvýšených hrebeňovitých násypoch, ktoré sa dobre prevzdušňujú, sa dá v extrémnych prípadoch pestovať vinič uprostred pozemkov s vyššou hladinou podzemnej vody.
Farba pôdy a jarné topenie snehu ako pomocné ukazovatele stanovišťa
Farba pôdy sa niekedy považuje tiež za významný stanovištný činiteľ. Pôda má vplyv nielen na korene, ale aj na nadzemné časti, a to z hľadiska utvárania prízemného podnebia. V oblastiach s bohatým slnečným svitom sa odporúča vysádzať na svetlé pôdy biele odrody a na tmavé pôdy modré odrody. Svetlé pôdy odrážajú viac slnečných lúčov. Hrozny bielych odrôd sa zahrievajú pomalšie než hrozny modrých. Preto sa hrozny bielej odrody zahrejú viac nad bielou pôdou, ktorá cez deň slnečné lúče odráža, čím sa dosiahne vyššia kvalita hrozna. Modré hrozno, vďaka svojej tmavej farbe, je náchylnejšie na úpal, ktorý sa vyskytuje nad belavými pôdami častejšie. Keďže sa modré hrozno zahrievania cez deň ľahšie, nepotrebuje taký teplý vzduch a môže sa pestovať na tmavej pôde, ktorá pohltí viac slnečných lúčov, čím sa zahreje a v noci vyžaruje teplo. To je pre modré hrozno výhodné, pretože potrebuje celkovo teplejšie mikroklímu a nad tmavými pôdami je nočný vzduch teplejší. V našich severných vinohradníckych oblastiach, kde býva v čase dozrievania hrozna dosť často už chladné počasie, nie sú rozdiely také veľké, a preto sa toto pravidlo už tak nedodržiava.
Topenie jarného snehu je veľmi dobrou pomôckou pri hodnotení insolačných pomerov na rôzne položených pozemkoch v zložitom reliéfe krajiny. Sleduje sa rýchlosť topenia snehu, ktorý napadne v menšej vrstve na prelome zimy a jari a vplyvom intenzívnejšie pôsobiacich jarných slnečných lúčov veľmi rýchlo odtáva na najteplejších miestach, zatiaľ čo na chladnejších sa drží niekde veľmi dlho.
Bodovací systém hodnotenia viničných pozemkov a záver
Komplexne hodnotiť viničné pozemky možno pomocou bodovacieho systému. Rozsah používaných bodov je 0 – 9 pre každú vlastnosť pozemku. Nevhodné vlastnosti sa hodnotia 0. V rozmedzí 1 – 3 sú vlastnosti dostačujúce, v rozmedzí 4 – 6 sú vlastnosti dobré a v rozmedzí 7 – 9 sú vlastnosti výborné.
Pozemok, ktorý máme podľa uvedených vlastností komplexne hodnotiť, vopred prejdeme a každú vlastnosť ohodnotíme najskôr samostatne, reálnym číslom alebo hodnotou a potom príslušnými bodmi. Bodové hodnotenie sčítame a súčet delíme štyrmi.
Príklady: Pozemok v nadmorskej výške 125 m, orientácia rovninná, piesočnatá pôda bez svažitosti: 9+4+4+3= 20:4 = 5 bodov. Rovnaký pozemok, ale hlinitá pôda: 9+4+8+3= 24:4 = 6 bodov. Pozemok v nadmorskej výške 150 m, JJZ, piesočnato-hlinitá pôda, svah privrátený 20°: 8+9+9+7 = 33:4 = 8,25 bodov.
Ak je pozemok ohrozovaný jarnými mrazmi, je potrebné podľa stupňa ohrozenia a podľa hustoty výskytu jarných mrazov odpočítať 1 – 2 body, v silne veterných polohách sa odpočítava od výsledku 0,5 bodu.
Výsadba vinice je pomerne značne dlhodobou investíciou. Preto musí byť vopred dôkladne premyslená a voľba pozemku dobre uvážená, aby pozemok bol skutočne vhodný na pestovanie viniča hroznorodého a aby sa na ňom dali dosahovať nielen dobré, ale aj kvalitné úrody. Keďže teplotné nároky viniča sú pomerne vysoké, musíme v našich menej priaznivých stanovištných podmienkach veľmi dobre zvážiť vhodnosť pozemkov na výsadbu vinice a vyberať také, ktorých situácia dáva predpoklad na zlepšenie mikroklimatických podmienok jednak chránenosťou polohy pred ochladzujúcim vetrom, jednak privrátením svažitého pozemku na juh. Na základe polohy, miestnych klimatických a pôdnych podmienok zvolíme potom odrody zodpovedajúce prírodným podmienkam a zároveň aj pestovateľskému zámeru.