Návrh vodnej záhrady: jazierka, fontány, vodopády a mokrade
Ako naplánovať dokonalú vodnú záhradu? Poradíme s výberom tvaru jazierka, fontány, vodopádu alebo mokrade a ukážeme, ako vybrať správne rastliny a mierku.
Ako pristúpiť k návrhu záhrady s vodným prvkom
Návrh
Návrh záhrady je veľmi komplexnou formou umenia. Keď namaľujeme obraz, plátno vydrží bez zmeny možno aj tisíce rokov, ale záhrada sa neustále mení a ak sa o ňu hoci len niekoľko málo mesiacov nestaráme, premení sa na džungľu.
Návrh by mal spĺňať jednak určité estetické kritériá, ale musí byť kvalitný aj po technickej stránke, aby výsledok odolal neúprosným silám prírody. Je preto nutné mať aspoň základné povedomie o stavebných technikách a možných dopadoch najrôznejších vonkajších vplyvov, napríklad vplyvov klimatických.
Ak máme vytvoriť plán, ktorého potenciál sa bude môcť naplno rozvinúť, musíme dôkladne poznať pozemok, na ktorom chceme záhradu vybudovať. Ak bude náš návrh harmonizovať s charakterom prostredia, bude tiež dobre vyzerať.
Rozumieť rastlinám, teda ich prednostiam, nedostatkom a zvláštnostiam, je rovnako dôležité ako vedieť, ako budú esteticky zapadať do celkového rámca záhrady. Výber farieb je prirodzene otázkou osobného vkusu. Usporiadanie farieb v jazierku či inom vodnom prvku a jeho okolí si vyžaduje v každom prípade rovnako citlivý prístup k práci s farbami ako v prípade akýchkoľvek iných častí záhrady.
Ešte než začneme pracovať na návrhu nového prvku záhrady, mali by sme si položiť rad dôležitých otázok. Je nutné zvážiť, či sa zamýšľaný prvok na zvolené miesto hodí, a tiež sa musíme zamyslieť nad tým, do akej miery sme schopní a ochotní svoje dielo udržiavať a či na to vôbec budeme mať dostatok času. Okrem toho by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, čo vlastne od záhrady očakávame a ako ju chceme využívať. Nenaruší realizácia zamýšľanej zmeny doterajší zaužívaný spôsob využívania záhrady? Organizujeme často večierky? Ak áno, neobmedzí vybudovanie vodného prvku možnosti spoločného stretávania sa s priateľmi, spojené napríklad s grilovaním? Ako sa ostatní členovia rodiny pozerajú na to, že trávnik, na ktorom hrajú bedminton, navždy zmizne? Pohybujú sa v záhrade starší či postihnutí ľudia a malé deti? A ak áno, bude pre nich záhrada bezpečná? Ak má náš podnik dopadnúť úspešne, musíme všetky tieto faktory dôkladne zvážiť a prediskutovať.
Formálne jazierko: geometrické tvary a ich zasadenie do záhrady
Formálne jazierko
Dá sa povedať, že formálne jazierko je jednoducho také jazierko, ktoré má tvar štvorca, obdĺžnika alebo kruhu. Musíme však starostlivo zvážiť, či zamýšľaný tvar zapadne do celkového kontextu prostredia, inak bude totiž pôsobiť cudzorodne a disharmonicky. Keď sa pozrieme na preslávené formálne záhrady minulosti, predovšetkým záhrady vytvorené podľa francúzskych koncepcií, zistíme, že medzi jednotlivými časťami záhrady vždy existuje kontinuita, a to bez ohľadu na jej celkové rozmery. Formálne jazierko musí byť súčasťou väčšieho celku, nie samostatným objektom bez nadväznosti na ostatné prvky; musí byť skrátka súčasťou záhrady, to znamená, že nesmie vybočovať z jej celkového rázu, inak nebude vyzerať dobre.
Pevné a presné krivky geometrického tvaru by mali byť zrejmé, jasne viditeľné. Pri okraji jazierka by preto nemala rásť žiadna vegetácia, pretože formálny tvar by tak bol narušený, obvod by bol nepravidelný. Z tohto pravidla existujú výnimky, ktoré tu zmienime. Môže byť napríklad vhodné umiestniť pri jazierku exotickú skleníkovú rastlinu alebo okolo neho nechať vyrásť nízky živý plot stále zelených kríčkov, ktorý bude sledovať jeho geometrický tvar a oddeľovať jazierko od priestoru, ktorý s ním bezprostredne nesúvisí. Ideálne je, keď je okolie jazierka upravené taktiež formálne a je rozdelené prístupovými chodníčkami smerujúcimi k srdcu toho celku na menšie plochy geometrických tvarov, ktoré sú buď osadené kvetinami, alebo ich zdobí starostlivo udržiavaný trávnik.
Perspektíva, mierka a výber správneho tvaru jazierka
Perspektíva a mierka
Poloha tvaru vždy určitým spôsobom opticky mení veľkosť záhrady. Krivky formálneho jazierka sú prostriedkom, ktorý opticky zväčšuje alebo zmenšuje skutočné rozmery záhrady. Ak pozdĺž dlhšej strany záhrady umiestnime úzke podlhovasté jazierko, dĺžku záhrady zdôrazníme. Ak jazierko umiestnime naprieč, úzky priestor sa bude naopak javiť ako opticky širší. Ústredný kruhový tvar je ohniskom zorného poľa a zmenšuje ho (Obr. 8).
Je ťažké jednoznačne povedať, aké veľké by jazierko malo byť; žiadne pevne dané pravidlá tu neexistujú. Veľká vodná plocha zväčší priestor, pretože sa v ňom bude odrážať značná časť okolitého prostredia. Ak však bude príliš veľká, bude záhrade dominovať na úkor ostatných prvkov. Veľkosť jazierka by mala byť primeraná veľkosti domu a záhrady a mala by zodpovedať našim požiadavkám. Správne rozmery jazierka sú také, ktoré sa nám páčia a s ktorými sme spokojní. Otázke veľkosti jazierka sa budeme venovať ešte v stati o jazierkach neformálnych.
Zvolíme si vhodnú mierku a nakreslíme si záhradu a dom na veľký list štvorčekovaného papiera. Zakreslíme všetky významné objekty, napríklad garáž, kôlňu či vzrastlé stromy vrátane ich koruny a nezabudneme na stromy rastúce v susedných záhradách, ktorých vetvy vrhajú do našej záhrady tieň a ktorých koreňový systém prerastá na náš pozemok. Potom si nakreslíme rôzne tvary jazierka na priesvitný papier či priehľadnú fóliu. Kresby potom prikladáme na plánok záhrady a snažíme sa zvoliť najvhodnejší tvar a polohu. Nesmieme byť sklamaní, keď poloha, ktorú si vyberieme, nebude zodpovedať všetkým uvedeným nárokom. Naraziť na prekážky, ktoré vyžadujú kompromisné riešenie, je úplne bežné.
Je dobré si celé riešenie vopred nakresliť, aby sme si o ňom vytvorili realistickejšiu predstavu. Tieto náčrtky sa hodia hlavne vtedy, keď chceme stavať na zvlnenom alebo svažitom teréne. Náčrtkom zachytíme tretí rozmer, ktorý možno síce naznačiť aj na pôdorysnom pláne, ale je to obtiažne a málo názorné.
Prehľad tvarov formálneho jazierka: štvorec, kruh, ovál, obdĺžnik a ďalšie
Štvorec
Útvar so štyrmi rovnakými stenami je veľmi rigidný a samostatne sa používa asi len vtedy, keď je absolútna symetria nevyhnutným predpokladom dosiahnutia harmónie všetkých prvkov. Usporiadať štvorce do skupín je však veľmi atraktívne.
Používajú sa štvorce rôznych rozmerov, ktoré od seba delí rôzna vzdialenosť. V každom štvorci rastú iné druhy, každý si zachováva svoj osobitý ráz. Chodníčky medzi štvorcami môžeme vydláždiť oblázkami, čím celkový efekt zjemníme.
Kruh
Kruh je často ústredným bodom záhrady, pôsobí podobne ako stred terča na šípky, takzvané býčie oko. Je to tvar, ku ktorému sa hodí fontána, a možno ho tiež s úspechom použiť ako ústredný prvok zorného poľa na konci chodníčka s pozadím formálneho živého plota stále zelených krov.
Podobne možno použiť aj polkruh, do ktorého stredu umiestnime lavičku alebo nejaký dekoratívny prvok.
Ak je súčasťou jazierka fontána, zvýrazníme hru svetla kontrastným pozadím tmavo zeleného živého plota z tisu a pri pohľade na fontánu z určitej vzdialenosti sa nám naskytne veľmi pôvabný obrázok.
Ovál
Podobne ako štvorec či kruh, aj ovál sa často umiestňuje doprostred záhrady, alebo je prinajmenšom vztiahnutý k inému formálnemu prvku. Postaviť ovál je síce oveľa ťažšie ako postaviť obdĺžnik, ovál však pôsobí „mäkším“ dojmom. Na rozdiel od kruhu dokáže ovál v závislosti od svojej orientácie opticky rozšíriť alebo predĺžiť záhradu.
Obdĺžnik
Obdĺžnik možno použiť buď ako ústredný prvok záhrady, alebo ako jadro oddelenej oblasti, ktorá bude súčasťou väčšieho celku záhrady. Rastliny by nemali byť rozmiestnené náhodne, ale tiež formálne, aby sa nenarušila symetria a kontinuita. Rastliny druhu Scirpus tabernaemontani ‚Albescens‘, zasadené v rohoch jazierka, zdôrazňujú jeho formálny tvar. Lekná rozmiestnené od seba aspoň 1,8 m – táto hodnota závisí od celkovej rozlohy vodnej plochy – lemujú stred jazierka. Formácia lekien by mala byť predĺžená, aby nevybočovala z formálneho poňatia. Celé jazierko rámuje dlažba. Celok dopĺňa starostlivo pokosený trávnik, ohraničený nízkym živým plotom alebo kvetinovými záhonmi. Obdĺžniková vodná záhrada musí byť osadená skromne a jednoducho. Ak chceme mať vodnú záhradu s bohatou a rozmanitou flórou, budeme musieť zvoliť iné riešenie.
Kanál
Kanál je rozšírením obdĺžnika a má predovšetkým pritiahnuť zrak k objektu, ktorý sa nachádza v najvzdialenejšom bode jazierka: napríklad k soche, fontáne alebo ku kvetinovému záhonu. Kanál je úzky a rastliny sú v ňom preto len zriedka, ale po jeho stranách možno vysadiť stĺpcové ihličnany, napr. Juniperus virginiana ‚Skyrocket‘. V záhradách paláca Generalife v Španielsku lemujú obe strany kanála fontány a lúče vody, ktoré z nich striekajú, dopadajú do kanála. Na konci tohto kanála sú vysadené dva vysoké cyprusy a opticky tak zvýrazňujú dĺžku kanála a umocňujú dojem vzdialenosti.
Jazierko v tvare písmena L
Tento tvar možno použiť samostatne alebo vo dvojici. S objektmi tohto tvaru možno pracovať podobne ako so štvorcami, možno ich teda usporiadať do skupín. Jazierko v tvare písmena L sa výborne hodí do rohu. Zrkadlovo rozmiestnené dvojice takto tvarovaných jazierok môžu tvoriť vstupnú bránu do záhrady.
Môžu mať schodovitú štruktúru a voda môže cirkulovať medzi dvoma úrovňami. Obe jazierka by mali byť vyvýšené. Horná časť vyzerá veľmi efektne, keď ju po stranách osadíme stolicou druhu Myriophyllum proserpinacoides a cez porasty necháme stekať vodu. Vynikne tak nadýchané pernaté lístie rastliny. V prípade tohto poňatia formálneho jazierka je prijateľné vysadzovať po jeho obvode rastliny.
Jazierko v tvare činky
Jazierko v tvare činky vyžaduje značný priestor. Ide o výrazný tvar, ktorý bude dominovať celej záhrade, bez ohľadu na jeho polohu. Tento tvar pozostáva z dvoch kruhov spojených kanálom.
Namiesto kruhov možno použiť aj štvorce. Obe koncové časti je dobré osadiť rastlinami, napríklad lekná, ale hodí sa aj fontána, soška či plastika. Jazierko pôsobí najlepšie v otvorenom priestore bez vzrastlých stromov. Okolo neho môže byť chodníček napojený na cestičky, ktoré vedú k jazierku aj od neho medzi plochami s nakrátko pokoseným trávnikom. Na zatrávnenej ploche sa dobre vyníma ostrihané kry umiestnené buď v rohoch alebo rozestavané v nejakom symetrickom usporiadaní. Kry, ktoré možno strihaním ľahko tvarovať, práve do tohto riešenia výborne zapadajú. Celú oblasť môže obklopovať starostlivo udržiavaný živý plot alebo kvetinový záhon.
Trojuholník
Parter, ktorý bol len jedným z mnohých tvarov v rámci komplexného riešenia, ustúpil v sedemnástom storočí zo scény, a odvtedy sa trojuholník príliš často nepoužíva. S trochou fantázie ho možno zakomponovať do moderného poňatia, v ktorého kontexte pôsobia ostrohrané tvary zaujímavo. Tento neobvyklý tvar sa hodí najlepšie práve k moderným stavbám. Ak použijeme čerpadlo, môžeme niekoľko trojuholníkových jazierok rôznych rozmerov, ležiacich na rôznych úrovniach, navzájom prepojiť vodopádmi. Do tohto poňatia môžeme zakomponovať aj plavecký bazén a ozdobné kvetináče, ktoré obohatia celý priestor farbami.
Plavecké bazéniky
V súkromných záhradách sa čoraz častejšie objavujú plavecké bazéniky. Domnievame sa, že aj vodné plochy, ktoré slúžia čisto rekreačným účelom, by mali byť potešením pre oči. Pre okrasné jazierka aj plavecké bazéniky platia rovnaké architektonické princípy. Všetky faktory, ktoré sú dôležité pre zdravý rast rastlín, sú pochopiteľne dôležité aj pre fyzický pôžitok z vody. Určite by sa nám veľmi nepáčilo, keby sme sa museli kúpať v temnom tienistom kúte alebo v prievane!
Zásadný rozdiel, okrem konštrukčných rozdielov, spočíva vo farbe. Vnútrok plaveckých bazénov býva väčšinou natretý svetlo tyrkysovou farbou. Táto farba je však príliš krikľavá a v záhrade pôsobí rušivo. Je preto lepšie natrieť bazén tmavo modrou farbou, ktorá sa do prostredia záhrady hodí oveľa viac. Plavecký bazén je potrebné chlorovať, ale ostatné vodné plochy v záhrade môžu byť napojené na iný vodný zdroj a možno v nich pestovať rastliny. Ak plavecký bazénik poňmeme takto, potom nenásilne zapadne do celkového poňatia záhrady.
Vyvýšené a prefabrikované jazierka: výhody, hĺbka a výber rastlín
Vyvýšené jazierka
Jazierka môžu byť vyvýšené nad úrovňou okolitého terénu. Tento spôsob konštrukcie je vhodný pre jazierka formálne. Menšie jazierko síce môže v zime zamrznúť, ak však bude kvalitne postavené a odstránime z neho ryby, vôbec to nevadí. Takto koncipovaná stavba skýta celý rad ďalších aranžérskych možností.
Nie je problém postaviť jazierko na svažitom teréne, stavbu možno realizovať v zásade dvoma spôsobmi. To, ktorý z nich si vyberieme, závisí len od svažitosti terénu a od nášho vkusu.
Jazierko by malo byť orientované na juh, aby malo čo najviac svetla.
Riešenie priestoru pod vodou
Riešenie priestoru pod hladinou musí byť praktické a musíme k nemu pristupovať nanajvýš zodpovedne, inak sa z jazierka dlho tešiť nebudeme. Môže sa zdať, že dôležité sú iba viditeľné tvary nad vodou, avšak nemenej dôležité sú aj tvary pod jej hladinou. Riešenie priestoru pod vodou musí počítať s rastlinami, rybami a s doplnkovým vybavením, teda napríklad s čerpadlami a svetlami. Stavíme-li si jazierko sami, môžeme ľubovoľne manipulovať s jednotlivými rozmermi a ľahko splniť všetky požiadavky, ktoré s vyššie uvedenými kategóriami súvisia.
Rastliny
Ak sa majú vodným rastlinám dobre dariť, musia rásť v správnej hĺbke. Niektoré druhy potrebujú vodu hlbokú, iné vodu plytku. K rastlinám hlbokovodným patrí takmer všetky lekná a ak nepestujete miniatúrne odrody, ako napríklad Nymphaea x pygmaea ‚Helvola‘, jazierko by malo byť hlboké aspoň 45 cm. Väčšine lekien najviac vyhovuje hĺbka 60–75 cm a ak neplánujeme stavať naozaj veľké jazero, táto hĺbka je optimálna.
hlbšie. Vďaka filtru nad čerpadlom sa k nemu nedostanú drobné organizmy a odpadky, takže bude bez problémov fungovať.
Prefabrikované jazierka
Ak si chceme zaobstarať prefabrikované jazierko, musíme mať jasnú predstavu o tom, čo od jazierka vlastne očakávame, a vybrať si také, ktoré bude presne zodpovedať našim požiadavkám. Do týchto jazierok možno umiestniť ako rastliny hlbokovodné, tak rastliny plytkovodné. Mali by sme sa však presvedčiť, či sú police správne umiestnené a predovšetkým či je jazierko dostatočne hlboké. Len málokteré prefabrikované jazierka sú hlbšie ako 45 cm – čo je hĺbka, ktorá sotva stačí menej vzrastným lekniám. V takto hlbokom jazierku sa v zime pod ľadom pravdepodobne nevytvorí dostatočne veľká kapsa čistej vody, aby tu mohli prežiť ryby.
Neformálne jazierko: tvar, mierka a výsadba vodných rastlín
Neformálne jazierko
Neformálne pojatú záhradu možno pridaním vodného živlu nesmierne obohatiť. Príkladom môže byť skalka. Voda tu pôsobí nielen ako svojbytný prvok, ale zároveň poskytuje prirodzené prostredie celému radu rastlinných druhov a prospieva aj množstvu ďalších rastlín, ktoré rastú v tesnej blízkosti.
Ak budeme pracovať s vodou rôznej hĺbky, objavíme jej univerzálnosť. Plytká voda krásne odráža slnečné lúče. Na druhej strane hlboká voda vytvára dojem takmer nekonečnej prázdnoty a rastliny vyzerajú na tomto kontrastnom tmavom pozadí veľmi pôvabne.
Ak je vodná hladina pokojná a rovná, pôsobí voda na väčšinu ľudí nezaujímavo. Jej čaro vyvstáva až vtedy, keď ju obohatíme o ďalšie prvky alebo keď ju rozhýbeme. „Schopný“ Brown sa pri stavbe svojich veľkých záhrad nespoliehal iba na vodu samotnú. Dobre vedel, že vzájomná interakcia vody a krajiny môže podčiarknuť jedinečné kvality oboch.
Mierka
Ak sa jazierko svojimi proporciami vymyká okolnému prostrediu, utrpí harmonický ráz záhrady ťažkú ranu. Ani tu neplatí žiadne jednoznačné pravidlo. Vždy ide hlavne o to, zladiť zamýšľané prvky s prvkami existujúcimi. Keď napríklad vedľa tristoročného duba s kmeňom o priemere 1,2 metra postavíme jazierko široké 1,2 metra a dlhé 1,8 metra, bude vyzerať ako Gulliver medzi Lilliputánmi. Ak sa však ten istý strom bude odrážať na hladine veľkého jazera, bude vyzerať úplne úžasne.
Rozhodovať sa medzi jednotlivými variantmi s cieľom vybrať ten naozaj najlepší môže byť dosť skľučujúci proces. Prezerajme si záhradu z rôznych uhlov v rôzne dni a dokonca aj v rôznych ročných obdobiach. Táto časová investícia sa nám rozhodne vyplatí.
Zakomponovať do záhrady nový prvok je oveľa zložitejšie, ako zakomponovať do bytu nový kus nábytku. Priestor domu je definovaný stenami a stropom, zatiaľ čo záhrada, aj keď je trebárs obohnaná múrom, nemá žiadny strop, klenie sa nad ňou len nekonečná obloha. V tomto otvorenom priestore väčšina ľudí nedokáže správne odhadnúť, aké veľké by jazierko v kontexte okolitého prostredia malo byť. Tomuto problému sa možno ľahko vyhnúť, keď si všetko, teda zamýšľaný prvok, dom aj všetky ďalšie významné objekty, zakreslíme na papier v určitej mierke. Ak nám kreslenie veľmi nejde, môžeme použiť inú, nemenej účinnú metódu. Vezmeme lano alebo záhradnú hadicu a na mieste, kam chceme jazierko umiestniť, naznačíme jeho obvod. Tvar aj veľkosť potom môžeme meniť podľa ľubovôle, kým nenájdeme vhodný tvar optimálnych rozmerov, ktorý sa na vybrané miesto hodí. Ak sa nám nepodarí dôjsť k uspokojivému výsledku, vyberieme iné miesto – lano či hadicu sem prenesieme a celý postup opakujeme.
Často je dosť ťažké posúdiť vhodnosť mierky akéhokoľvek záhradného prvku, ak rozvrhujem všetko na zatiaľ prázdnom pozemku, kde nie sú žiadne známe objekty, takže sa nemáme o čo oprieť. Oplatí sa preto na pozemok nejaký bežný objekt umiestniť – môže to byť napríklad záhradné kresielko – a odhad si tak uľahčiť. Akonáhle sa však pustíme do stavebných prác, je nanajvýš vhodné kresielko opäť rýchlo upratať – mohlo by mať totiž poňekud neblahý vplyv na našu pracovnú morálku.
Tvar
Neformálne jazierko môže mať akýkoľvek tvar. Zvolíme teda taký, ktorý sa nám páči. Existuje však niekoľko základných praktických a estetických vodítok, ktoré by sme pri rozhodovaní mali vziať do úvahy. Predovšetkým by tvar jazierka mal byť jednoduchý: plynulý nekomplikovaný obvod bez ostrých rohov je najlepší. Taký tvar pôsobí prirodzene a príjemne.
Väčšina vodných rastlín sú byliny a obdobie vegetačného rastu u nich trvá len polovicu roka. Jazierko by preto malo mať natoľko zaujímavý tvar, aby aj bez letnej vegetácie, teda počas zimných mesiacov, pôsobilo v záhrade dobre. Musí ladiť s ostatnými prvkami záhrady a aj keď môže počas vegetačného obdobia vyzerať veľmi pôvabne, pre úplné posúdenie jeho koncepčnej kvality je dôležité mať predstavu aj o tom, ako bude vyzerať v období vegetačného pokoja.
Rastliny
Keď uvažujeme o tom, aký tvar jazierka zvoliť, mali by sme vziať do úvahy aj to, aké rastliny v ňom chceme pestovať. Predovšetkým lekná by mali byť v dostatočne veľkom jazierku, aby vynikla ich krása a aby sa mohli rozrastať. Rastliny, ktoré potrebujú pravidelnú starostlivosť, by mali byť dobre prístupné. V užších častiach jazierka sa budú dobre vyjímať vysoké rastliny. Ak sú vo vzdialenejšej časti jazierka, ďalej od vyhliadky, vytvárajú pekné pozadie.
Priestor s vyhliadkou by mal byť otvorenejší, aby bolo na vodu aj rastliny naproti dobre vidieť. Je tiež dobré rastliny usporiadať do niekoľkých skupiniek. Rastliny, ktoré sádzame po obvode jazierka, by mali mať rôznu výšku, aby nevznikla len akási nepreniknuteľná masa s „roztrepaným“ okrajom. Vyzerá to nezaujímavo a z väčšej diaľky potom na jazierko vôbec nevidno.
Okraj jazierka krásne ozdobia rastliny s bohatým listovím, okrem iných napríklad modráska (Pontederia cordata), na zimu vyžaduje ponorenie do 15 až 20 cm, ako ochrana pred mrazom, ktorá má lesklé srdcovité listy, alebo Pontederia cordata ‚Albescens‘, je trochu citlivejšia ako predošlá, ktorá má dlhé útle listy, podobné steblám trávy. Keď si všetko starostlivo naplánujeme a zasadíme vhodné rastliny na správnych miestach, bude jazierko farebne aj tvarovo zaujímavé v každom ročnom období. Vodná hladina aj priestor niekoľko málo metrov nad ňou budú po celý rok vyzerať pekne a zaujímavo. Ak plánujete vytvoriť aj mokraď, pozrite si stranu 46, kde uvádzame, ako ju osadiť.
Ak nechceme alebo nemôžeme pestovať mokraďové rastliny, potom bude ostro definovaný obvod jazierka dominujúcim tvarom záhrady. Neosadený okraj jazierka je výraznou krivkou, ktorá narúša línie dlhej úzkej záhrady, ktorá potom pôsobí čisto a vzdušne. Niekedy môžeme vysadiť sošné rastliny, avšak iba také, ktoré majú výrazné kontúry (Obr. 21).
Potôčik a riečka v záhrade: zvuk, svetlo a výsadba brehov
Potôčiky a riečky
Potôčik väčšinou ústi do jazierka, niekedy však záhradou len preteká. Môže byť formálny aj neformálny. Korytom môže pretekať veľké či malé množstvo vody. Potôčik akéhokoľvek štýlu a akejkoľvek veľkosti však záhradu vždy ozvláštňuje, a to hneď v niekoľkých smeroch.
Pohybujúca sa voda potôčika či riečky obohacuje atmosféru záhrady o zvuk a svetlo. Kvalita zrakových a sluchových podnetov závisí od spôsobu riešenia toku. Ak rozmiestnime v koryte riečky kamene, bude voda vydávať viac zvukov. Ak použijeme silné čerpadlo, bude sa voda pohybovať rýchlejšie, než keď nainštalujeme čerpadlo slabé, a objem pretekajúcej vody bude väčší. Plytký potôčik plný kamienkov, ktoré pohyb vody brzdia, sa za slnečných dní nádherné trblieče. Hlbší úzky potôčik, ktorý tečie pomaly medzi stromami zarastlou časťou záhrady, pôsobí upokojujúcim dojmom a má v sebe aj štipku tajomstva.
Potôčik môže vizuálne aj fyzicky prepájať jednotlivé časti záhrady a vytvárať dojem ucelenosti. Silný zreteľný prúd prirodzene upúta náš pohľad. Ak potom postupujeme po prúde, postupne sa pred nami objavujú jednotlivé zákutia záhrady. Vo veľkej záhrade zvyčajne vedie pozdĺž riečky chodníček, ktorý návštevníka prevedie celou záhradou. Krivky a zákruty podnecujú návštevníkovu zvedavosť, pretože priestory pred ním skrývajú a sľubujú ďalšiu novú scenériu.
Výsadba
Brehy potôčika sú ideálnym prostredím pre celý rad vlhkomilných rastlín. To, či je voda samotná vhodným prostredím pre rastliny, závisí od rýchlosti, akou sa pohybuje, a tiež od konštrukcie koryta. Rýchlo tečúci prúd vodným rastlinám nesvedčí. Nie sú natoľko stabilné, aby silnému prúdu odolali a voda ich odplaví. Ak sú brehy potôčika z hliny, nie z betónu či plastu, bude sa tu dobre dariť vlhkomilným prvosienкам (viď kapitolu 4), rovnako ako bohyškám, čechravám a kejklírkam a vytvoria tu spolu prirodzené spoločenstvo.
Záhradný vodopád: prirodzený aj umelý, výber materiálov a výsadba okolia
Vodopády
Voda sa môže vaľať cez akýkoľvek tuhý objekt, takže pri konštrukcii vodopádov, či už vonkajších alebo vnútorných, sa využíva celý rad rôznych materiálov. Vodopády rôznych veľkostí a štýlov ponúkajú nekonečné možnosti prezentácie estetických kvalít vody. Možno postaviť vodopád samostatný, ale môžeme zbudovať aj niekoľko vodopádov za sebou. Vodopád vždy spoľahlivo pritiahne pozornosť návštevníka. Je preto veľmi dôležité starostlivo zvážiť, kam vodopád umiestnime a aký mu dáme štýl. Nesmieme zabúdať na to, že tvar vytvára ilúziu výšky či šírky nielen v prípade pokojných vodných plôch, ale aj v prípade vodopádov. Dlhý úzky vodopád zameria náš pohľad nahor, a celý priestor sa tak subjektívne predĺži a zúži; široký nízky vodopád priestor naopak skráti a rozšíri.
Prirodzené vodopády
V prírode vodopády vznikajú z najrôznejších príčin a nadobúdajú všetky možné tvary a veľkosti. V teplých klimatických podmienkach sa spravidla objavujú len na krátke obdobie: v období dažďov alebo na jar, keď taje sneh. Akonáhle dažde prestanú alebo všetok sneh roztaje, vodopády vyschnú. V extrémnych podmienkach zostávajú len riedke ostrovčeky púštnej či polopúštnej vegetácie. V chladnejších klimatických podmienkach vodopády nezmiznú. Zdrojom vody sú v tomto prípade spravidla podzemné pramene, ktoré nikdy nevysychajú a nie sú závislé ani na sezónnych výkyvoch zrážok. Veľkosť, tvar a mohutnosť vodopádu a typ okolitej vegetácie závisia čisto od daného prostredia. V umelom prostredí, napríklad v záhrade, je možné vytvoriť rôzne štruktúry slúžiace špecifickým účelom, ale pokiaľ ide o ich výtvarné riešenie, mali by sme sa nechať inšpirovať prírodou.
Mierka
Veľkosť vodopádu musí zodpovedať veľkosti celku záhrady. Vodopád je veľmi výrazný objekt, ktorý ľahko upúta pozornosť. To však niekedy môže byť na úkor ostatných prvkov. Postaviť si na malej mestskej záhradke mohutný vodopád, ktorý dominuje celej záhrade a jeho dunenie prehlušuje všetky ostatné zvuky, je trochu nešťastné. Taký vodopád je vhodné zbudovať iba na veľkom pozemku. Avšak vysoký a úzky vodopád je prijateľný a pohyb i zvuk trebárs len skromného pramienka či kvapkajúcej vody môžu vytvoriť želaný efekt. Toto riešenie je často vhodnejšie v chladnejších klimatických podmienkach a jeho realizácia je menej nákladná.
Topografia
Má-li vodopád vyzerať prirodzene, musí prirodzene zapadať do celkového rázu záhrady. Pokiaľ nebudeme navážať pôdu a vršiť umelý kopček, vzdialenosť, ktorú voda prejde, závisí iba od svažitosti terénu. Má-li riešenie vyzerať „prirodzene“, musí do prostredia „zapadnúť“. Ak je na prvý pohľad vidieť, že sme vodopád umiestnili jednoducho tam, kde bolo dosť miesta, je to zle! Keď vytvárame umelý svah, musia kamene akoby ‚vyrástať‘ zo zeme. Keď ich len voľne položíme na vrcholok kopčeka, bude to vyzerať neprirodzene. Kamenité vodopády bývajú v prírode na miestach zlomov alebo v oblasti slabších miest kôry, a ak si chceme postaviť taký vodopád v záhrade, mali by sme sa pokúsiť tieto prirodzené podmienky dokonale napodobniť. Horniny majú rôzne zloženie a každý typ horniny reaguje inak na erozívne pôsobenie vody. Rozhodne sa oplatí navštíviť kameňolom či miesta prirodzeného výskytu typu horniny, ktorý sme zvolili.
Vodopád nikdy nestéka z najvyššieho bodu a tento princíp by sme mali aplikovať aj v podmienkach záhrady. Od tohto opisovania od prírody existuje jedna prijateľná výnimka. Týka sa bežného problému, ktorý súvisí s malým objemom vody: voda stekajúca po povrchu kameňa je len veľmi málo badateľná. Tento problém možno ľahko odstrániť. Vytvoríme previs a voda bude tiecť priamo pod neho do jazierka a nebude stekať po kameňoch.
Len málokto má to šťastie mať záhradu, ktorou preteká prirodzený potôčik. Väčšinou sa preto nezaobídeme bez čerpadla, ktoré umiestnime do jazierka k päte vodopádu. Je veľmi dôležité skryť zdroj vody, ktorý potôčik napája, pretože napríklad také vyčnievajúce
Výsadba
Vďaka vodopádu pripomína záhrada horskú krajinu. Je preto treba venovať náležitú pozornosť výberu rastlín a ich rozmerom. Umiestnenie rôznych druhov rastlín bude určovať ich vzhľad, ale len zriedkakedy ich vysadíme do bezprostrednej blízkosti vodopádu, kde by na ne neustále striekala voda. Na kameňoch sa najlepšie darí machom; do puklín môžeme zasadiť Anagallis tenella (drchnička). Ďalšie zákutia možno osadiť Pinguicula vulgaris (tučnica) alebo papraďami, napríklad druhu Blechnum spicant (rebrovka rôznolistá) či Gymnocarpium dryopteris (bukovník kapraďovitý), ktorým veľmi svedčí vlhko. Mimo dosahu striekajúcej vody, na malých záhonoch okolo vodopádu, kde je stále ešte dosť vlhká pôda, môžeme vysadiť prvosienky. Môžeme vyberať zo širokej palety druhov sekcie candelabra, ktoré dosahujú najrôznejších veľkostí. Menšia P. cockburniana s oranžovými kvietkami je nádherná. Vhodná je P. pulverulenta s dlhou štíhlou a jemne pomúčenou stonkou, predovšetkým jej svetloružová varieta ‚Bartley Strain‘. V jazierku, mimo dosahu striekajúcej vody, sa bude báječne dariť Iris laevigata (kosatec hladký) a Acorus calamus ‚Variegatus‘ (puškvorec obyčajný), ak ich dáme do plytšej vody k okraju jazierka.
Umelé vodopády
Na mnohých verejných miestach narazíme na nové riešenia, ktoré jasne ilustrujú, že možnosti umelých vodopádov sú takmer neobmedzené.
Tvrdо pôsobiace hranatné stavby sa ihneď zmäkčia a oživia, keď cez ne alebo skrze ne tečie voda. Bohužiaľ sa niekedy ukáže, že prevádzka niektorých týchto vodných prvkov, ktoré na papieri vyzerali veľmi dobre, je príliš nákladná. Tieto stavby sa potom zmenia na chátrrajúce prežitky minulosti, ktoré márne čakajú na návrat životodárnej vody. Aby sme sa podobným nepríjemnostiam vyhli a nezohyzdili si vlastnú záhradu bezcennou hromadou stavebného materiálu, mal by byť náš návrh kvalitný z technického i výtvarného hľadiska a jeho realizácia i prevádzka by mali byť ekonomicky únosné.
Zvýšené nádrže
Jazierka rôznych úrovní prepojené vodopádmi sú potechou pre oči a môžu tvoriť súčasť patio (alebo inej dláždenej plochy), prípadne na ne nadväzovať. Všetky zvýšené nádrže majú rovnaký tvar, ale nemusia byť nutne rovnako veľké a hlboké. Sú prepojené kanálom, ktorým prúdi voda a prepadáva z jednej nádrže do druhej. Voda sa recykluje pomocou čerpadla, ktoré je umiestnené v spodnej nádrži. Vzhľadom na to, že nádrže sú rôzne hlboké, možno vytvoriť vodopády rôznych výšok. Nesmieme však zabúdať na praktickú stránku celého riešenia – čím je vodopád vyšší, tým viac voda strieka. Veľkosť nádrží by sa mala postupne zväčšovať, a to nielen z estetických dôvodov, ale aj preto, aby voda nestriekala na miesta, ktoré majú zostať suché. K nádržiam s tečúcou vodou možno pripojiť aj nádrže so stojatou vodou. Tie môžu byť osadené najrôznejšími rastlinami, lekná počínajúc a pálky koniac. Iné nádrže môžu byť úplne bez vody, osadené vhodnými suchozemskými rastlinami. Tieto nádrže vyzerajú zvonku rovnako, ale nie sú vodotesné a sú naplnené vhodným pôdnym substrátom.
Materiál
Na stavbu by sme mali použiť materiály, ktoré budú ladiť s okolitými budovami. Ak je náš dom postavený zo špecifického miestneho druhu tehál, zistíme, kde sa tieto tehly predávajú, a zaobstaráme si ich. Pokiaľ nechceme zámerne využiť princíp kontrastu, použijeme tie isté kamene, aké sú na našom pozemku či v jeho bezprostrednom okolí. Pri výbere podobných materiálov treba postupovať veľmi obozretne, pretože sa nám môžu na prvý pohľad zdať príliš odlišné a nevhodné. Okolie vodného prvku vyzerá najlepšie, keď je vydláždené, aby odrážalo tvar nádrží. Ak majú nádrže kruhový tvar, mali by dlažobné kocky tvoriť vír. Ak sú nádrže trojuholníkovité, je dobré zvoliť ostrohrannú kľukatú vzorku.
Na celú stavbu možno tiež použiť stavebné drevo. Je to oveľa univerzálnejší materiál ako tehla či kameň. Odporúčame zbíjať z dosák aj dno. Niektoré druhy dreva sú veľmi trvanlivé, aj keď sú v nepretržitom kontakte s vodou – vodné mlyny sú toho dobrým dôkazom. Použiť tvrdé drevo na stavbu vodopádu je preto veľmi výhodné a s trochou fantázie môžeme vybudovať neobvyklý vodný prvok, ktorý bude mať farbu a textúru úplne inú, ako keby sme použili iné materiály.
Ak náhodou bývame pri mori a na pobreží občas nájdeme pekne vytvarovaný kus vyplavenéhо dreva, môžeme ho použiť na stavbu koryta. Z bambusu, nie z toho, ktorý sa používa ako tyčka k rastlinám, ale zo silnejšieho druhu bambusu, ktorý sa kedysi používal na garnýže, možno vyrobiť originálnu trubku. Keď ju dáme medzi dva menšie vinné sudy, položíme základy záhradke japonského štýlu. Práve také jednoduché nápady bývajú väčšinou najlepšie. Vodopády možno postaviť v podstate z čohokoľvek – trebárs aj zo železného šrotu. Stačí len zapojiť fantáziu!
Záhradné fontány: typy, veľkosť, osvetlenie a bezpečnosť pre deti
Fontány
Umiestniť rastliny do jazierka s fontánou zvyčajne nie je príliš vhodné. Fontána totiž vodu rozhýbe a vodným rastlinám tieto turbulencie väčšinou škodia. Mohutná fontána s mnohými ústiami nielenže vodnú hladinu rozhýbáva, ale aj ju neustále bombarduje ťažkými kvapkami, ktoré poškodzujú listy a kvety. Rastliny možno preto umiestniť do jazierok s fontánou len vtedy, keď je fontána malá. Fontána je navyše krásny objekt, ktorý by nemal byť zatienený okolitými prvkami, ale mal by jasne vynikať. Je to prvok natoľko jedinečný, že je absolútne zbytočné snažiť sa ho ešte nejako ozvláštniť.
Okrem prostých fontán s jednoduchým skrytým ústím existujú aj fontány stvárnené ako sochy, ktoré často predstavujú rôzne zvieratá či cherubínov. Túžime-li po naozaj peknom originálnom kúsku z kameňa či olova, budeme musieť trpezlivo hľadať a byť ochotní siahnuť pomerne hlboko do vrecka. Bežne sú však k dostaniu reprodukcie, a to za rozumnú cenu. Tieto reprodukcie však väčšinou ani zďaleka nedosahujú estetických kvalít originálu a pokiaľ pri ich výbere nebudeme dosť pozorní, nevyhneme sa neskoršiemu sklamaniu.
Fontány zapadajú aj do formálneho riešenia, možno ich teda pokojne umiestniť do jazierka geometrických tvarov. Modernej záhrade plnej ostrých uhlov veľmi prospejú mäkké krivky fontány. V podobnom prostredí stačí na vytvorenie pokojnej atmosféry trebárs aj jediný vodný stĺpec.
Fontány sú ozdobou celkového riešenia. Obohacujú atmosféru záhrady o zvuky, pohyb, svetlo a ladné, meniace sa krivky; teda o spojenie kvalít, ktoré lahodí oku a uchu.
Veľkosť a tvar
Fontána, rovnako ako ktorýkoľvek iný vodný prvok, musí zapadať do celku záhrady: musí mať adekvátne rozmery a jej tvar musí byť komplementárny s tvarmi v jej okolí.
Vysoká fontána, podobne ako dlhý kanál či úzky vodopád, smeruje náš pohľad nahor, a preto ju môžeme využiť ako prostriedok, ktorý pritiahne pozornosť k objektu, ktorý leží za najvyšším bodom vodného lúča. Široká fontána s celou sériou vodných lúčov odráža veľa svetla a sústreďuje náš pohľad nižšie.
K najmenším fontánam patria dáždnikové a bublajúce fontány, ktoré prirodzene priťahujú pohľad smerom nadol. V blízkosti fontány by mal byť umiestnený zaujímavý doplnkový objekt, ktorý pritiahne pozornosť – napríklad zvláštny ornament alebo neobvyklá rastlina. Dáždnikové a bublajúce fontány sa výborne hodia na patia a dobre vyzerajú aj v moderne pojatých priestoroch. Fontánu možno použiť ako prostriedok, ktorý upúta pozornosť návštevníka zo všetkého najskôr a akonáhle si všimne fontánu, upúta ho ďalší prvok záhrady. Tento princíp sa uplatňuje vo všetkých kvalitných koncepciách vodných záhrad – zaujme nás jeden prvok, ktorý našu pozornosť nenápadne nasmeruje k prvku ďalšiemu atď.
Socha
Do tejto kategórie patria fontány, ktoré majú podobu voľne stojacich figúr či útvarov. Mali by stáť stranou ostatných prvkov a nemali by byť zarastené vegetáciou, inak budú pôsobiť nevýrazne. Hoci už od obdobia renesancie sú obľúbeným motívom fontán klasické sochy, za pozornosť stoja aj originálne diela súčasných umelcov. Tieto nové nápadité tvary dokážu záhradu ozvláštniť osobitým spôsobom.
Každá záhrada by mala mať silné architektonické jadro, aj keď sa v nej vodný živel trebárs vôbec neobjavuje. Socha môže celkové architektonické riešenie významne posilniť, zvlášť v zime, keď sú vetvy stromov holé a v záhrade nič nerastie. Práve v zimnom období, keď pohľad návštevníka nemá prakticky na čom spočinúť, je fontána jediným výrazným prvkom záhrady. V tomto kontexte je zrejmé, ako je dôležité umiestniť fontánu na vhodné miesto. V zime je záhrada obnažená a oveľa prehľadnejšia, jej proporcie teda silne vyniknú. Nemali by sme zabúdať na to, že zima je dosť dlhá a že práve počas tohto obdobia sa môžu objaviť slabšie miesta celej koncepcie, zatiaľ čo na jar a v lete množstvo zaujímavých prvkov pomáha inak neuspokojivé riešenie záhrady skryť.
Fontány tryskajúce zo steny a chrliče
Niektoré tieto gotické hlavy zvierat, z ktorých úst tečie voda, vyzerajú naozaj desivo. Keď okolo niečoho tak bizarného, ako je chrlič, kvitnú rastliny, ich krása veľmi vynikne. Uplatňuje sa tu princíp, ktorý by sme mohli označiť ako princíp krásky a zvieraťa. Chceme-li teda dosiahnuť tohto účinku, oplatí sa chrlič zaobstarať. Budeme samozrejme potrebovať stenu a vhodnú nádrž s čerpadlom. Fontána umiestnená na stene pôsobí veľmi dobre, keď stojí na rázcestí chodníčkov v tvare písmena T. Chodníček musí mať začiatok a koniec. Začiatok chodníčka je zvyčajne zrejmý a nevyžaduje žiadne zvláštne riešenie. Pokiaľ však chodníček nie je uzavretý, nemáme dôvod ísť až na jeho koniec, nie je totiž k čomu dôjsť. Umiestnime-li na jeho koniec chrlič, situácia sa náhle radikálne zmení.
Fontány a osvetlenie
Osvetlíme-li po zotmení vodu farebnými svetlami, vytvoríme množstvo zaujímavých efektov. V niektorých mestách sú veľké verejné fontány, ktoré v noci ponúkajú ohromnú svetelnú podívanú. So zmenou kompozície striekajúcich prúdov vody sa mení farba nasvietenia. Farba svetla môže byť akákoľvek: modrá, červená, zelená, žltá atď.
Hoci sa zdá, že ide o technicky veľmi zložitú záležitosť, ktorú si súkromná osoba spravidla nemôže dovoliť, v skutočnosti tomu tak nie je. Za pomerne rozumnú cenu možno zaobstarať zariadenia, ktoré zmenu farebného nasvietenia umožňujú. Ide o bežné svetlá s farebnými filtrami. Na priesvitnom disku sú zvláštne segmenty so štyrmi farbami. Striekajúca voda diskom otáča, takže sa farby svetla neustále menia. Iné zariadenia umožňujú tieto farebné disky meniť. Okrem týchto zariadení, meniacich farby svetiel nasvecujúcich fontánu, existujú aj zariadenia, ktoré vytvárajú a riadia periodicky sa opakujúce sekvenčné zmeny tvaru striekajúcej vody.
Miniatúrne fontány do interiéru
V obývacích izbách či v zimných záhradách panuje spravidla mikroklíma, ktoré vyhovuje skôr ľuďom než rastlinám. Zatiaľ čo ľuďom vyhovuje oveľa nižšia vlhkosť vzduchu, rastlinám svedčí vlhkosť vyššia. Predávajú sa však malé fontánky vhodné do interiéru, ktoré vzduch primerane zvlhčia, a životné podmienky rastlín tak zlepšia. Voda z týchto fontánok strieka len na malej ploche a do výšky niekoľkých málo centimetrov. Zvyšuje vlhkosť vzduchu a zvuk zurčiacej vody je príjemný, takže tieto fontánky tvoria vkusný a užitočný doplnok bytového interiéru. Je vhodné umiestniť ich na dobre osvetlenom mieste a pokiaľ možno v blízkosti radiátorov, kde je suchého a teplého vzduchu najviac.
Vodné prvky bezpečné pre deti
Ideálnymi a bezpečnými nádobami na umiestnenie fontány sú plytké nádrže, hlboké práve natoľko, aby skryli ponorné čerpadlo. Naplníme-li nádrž kameňmi alebo veľkými oblázkami, vytvoríme hĺbku, ktorá nebude nijako nebezpečná. Môžeme použiť fontány rôznych štýlov s rozmermi závisejúcimi čisto na veľkosti nádrže. Vzhľadom na to, že tento typ fontány je väčšinou malý, hodí sa svojou veľkosťou do detských záhrad a má-li fontánka pôsobiť dobre, musí mať také rozmery, ktoré nebudú v záhradke pôsobiť rušivo. Fontánka by nemala byť príliš veľká aj kvôli deťom, ktoré majú oveľa radšej skôr menšie objekty. Toto je jeden z niekoľkých málo typov fontán, ktorý možno osadiť rastlinami. Veľkosť rastlín musí proporcionálne zodpovedať veľkosti fontány. Kvetináče s rastlinami umiestnime pod vodu medzi kamene.
Zvlášť vhodné je vysadiť Acorus gramineus ‚Variegatus‘ (puškvorec trávovitý), (v našich podmienkach zamŕza), ktorý je jednou z mála stále zelených vodných rastlín a jeho výška spravidla nepresahuje 30 cm. Máme-li teplú záhradu, môžeme zasadiť aj drobného príbuzného Gunnery manicata (barota rukávovitá), (zamŕza spoľahlivo), ktorý sa volá Gunnera magellanica (barota magelanská). Má pôvabné kučeravé okrúhle lístky, ktoré sa krásne rozprestierajú po kameňoch. Sú-li rastliny zasadené v kvetináči, rastú pomalšie, a preto si môžeme dovoliť vysadiť aj agresívne rastliny, ako napríklad Houttuynia cordata (toulenka srdcovitá), pričom zvlášť efektne pôsobí kultivar s pestrými listami označovaný ako H. cordata ‚Chameleon‘.
K sezónnym rastlinkám, ktoré priestor osviežia farbami, patrí žltá Mimulus primuloides (kejklířka prvosienkovitá) alebo jeden z posledných F1 hybridov M. ‚Malibu‘, veľká rastlina s jasne oranžovými kvetmi, ktorá kvitne celé leto.
Máme-li fontánu v skleníku, môžeme vyberať z oveľa väčšieho počtu rastlín a vysadiť trebárs aj rastliny mäsožravé alebo krehký Myriophyllum proserpinaciodes (stolíček vodný). Pokiaľ ho budeme strihať, vytvorí nádherný koberec, ktorý keď zdobia drobné kvapôčky vody z fontány, vyzerá obzvlášť pôvabne.
Nech už zvolíme akékoľvek druhy, fontána musí zostať hlavnou atrakciou – okolná vegetácia nesmie scéne dominovať.
Mokraď v záhrade: ako ju navrhnúť, osadiť a udržiavať
Mokrade
Mokrade sú stále obľúbenejšie a kútik s vlhkomilnými rastlinami nájdeme v mnohých veľkých verejných záhradách. Na rozdiel od doteraz spomínaných prvkov sú mokrade určené predovšetkým na pestovanie rastlín. Obľuba mokradí rastie hlavne preto, že možno ľahko získať celý rad vhodných rastlín s obrovským potenciálom. Ďalším dôvodom rastúcej obľuby mokradí je pokrok vo vývoji umelých materiálov. Vďaka fóliám z butylového kaučuku možno mokraď vybudovať prakticky v akejkoľvek záhrade. Mokradiam navyše veľmi prospia chladnejšie klimatické podmienky.
Ak sa rozhodneme vytvoriť si v záhrade mokraď, jej kvalita bude závisieť od dvoch vecí. Po prvé od rozsahu a zložitosti projektu a po druhé od času a energie, ktoré sme ochotní projektu venovať; a to nielen jeho realizácii, ale aj údržbe. Oba tieto faktory sú rovnako dôležité a pri tvorbe projektu by sme s nimi mali počítať.
Mierka
Bahenné rastliny sú väčšinou mohutné a majú veľké listy, takže potrebujú dosť miesta, inak nebudú mať možnosť rozvinúť svoj potenciál. Napríklad Gunnera manicata (barota rukávovitá) (mrzne) a Lysichiton americanum (tulcovka americká), (veľmi vhodná, ale pozor na ph), patria k rastlinám, ktoré môžeme vysadiť len do veľkej mokrade, kde by rozhodne nemali chýbať.
Existuje však aj množstvo menších rastlín, ktoré možno s úspechom pestovať v menších mestských záhradkách. Mali by sme ich zasadiť tak, aby spolu buď „splývali“, alebo aby naopak rástli oddelene. Ak rastliny stoja samostatne, pôsobia podobným dojmom ako fontány či vodopády, a tvoria tak ústredný prvok mokrade. Sú štrukturálnymi kotevnými bodmi celého riešenia, keďže niektoré rastliny spájajú a iné oddeľujú. Veľkosť týchto rastlín bude určovať veľkosť ostatných rastlín, takže by sme ich mali zasadiť ako prvé.
Ak je záhrada veľká a je v nej dostatok priestoru, niektoré druhy budú vyzerať lepšie, keď budú stáť samostatne. Ak je však záhrada menšia a priestor stiesnený, tie isté druhy budú vyzerať lepšie, keď ich usporiadame do veľkých skupín. Toto pravidlo platí napríklad pre čemerice. Vo verejných záhradách sú tieto široko-listové rastliny často usporiadané do skupín čítajúcich desiatky kusov. Bývajú oddelené skupinkami pelargónií či štítonošov, čím vzniká výškovo rozmanitý porast. V stiesnených podmienkach mestskej záhradky vysadíme namiesto pelargónií čemerice. Medzi nimi sa môžu vinúť ostrovčeky prvosienok, opičiakov, iskerníkov.
Mokraď môžeme skúsiť vybudovať dokonca aj na ešte menšej ploche malého dvorčeka. Rastliny, ktoré sme v predchádzajúcom prípade sádzali v ostrovčekoch, teraz vysadíme samostatne. Samostatná prvosienka tak bude kotevným bodom, ktorý bude dopĺňať napríklad Salix reticulata (vŕba sieťnatá) alebo Anagallis tenella (drchnička) (možnosť namŕzania), ktorej hviezdičkovité ružové kvety zdobia hustý koberec drobných zelených lístkov. Jej kultivár, známy ako A. tenella ‚Studland‘, má kvety tmavo ružové, ale nie je taký odolný.
Osadenie mokrade musí teda opäť proporcionálne ladiť s okolím. Z tohto pravidla však existujú výnimky. Do mokrade môžeme napríklad zasadiť len jeden exemplár rastliny, ktorá dorастá veľkých rozmerov, a môže to vyzerať skvelé