Kôrovce na stromoch: lykožrút smrekový, lykokazi a ďalšie druhy

Kôrovce sú drobné chrobáky, ktoré sa vyvíjajú v lyku pod kôrou. Každý druh má svojho hostiteľa a svoj typický tvar chodbičiek (požerkov), podľa ktorého sa dá spoznať. Nižšie je prehľad druhov, s ktorými sa stretnete na smrekoch, boroviciach, jedliach, jaseňoch aj na borievkach a tujách v záhrade.

Scolytidae

Hostiteľské dreviny: ihličnaté a listnaté stromy.

Príznaky: drobné závrty v kôre kmeňov alebo vetiev s výronmi živice či klejotokom na listnáčoch, prípadne s drobnou drvinou pilín. Zreteľné, neraz druhovo charakteristické stopy žeru v lyku. Presvetlenie korún, odlupovanie kôry.

Škodca: rôzne druhy čeľade podkôrnikovitých.

Na listnáčoch sú hojné: Scolytus ratzeburgi (brezy), Scolytus scolytus (bresty, topole, vŕby, jasene, hraby, javory), Hylesinus fraxini, syn.: Leperisinus varius (jasene, duby, ovocné stromy), Scolytus intricatus (duby, pagaštany konské, buky, hraby, topole, vŕby).

Na ihličnanoch sú hojné: Ips typographus (smreky), Pityogenes chalcographus (smreky, jedle, borovice), Tomicus piniperda (borovice, jedle, smrekovce), Tomicus minor (borovice, smreky, smrekovce), Ips acuminatus (borovice).

Možnosti zámeny: krasone, nosáčiky.

Škodlivosť: pri mladých stromoch vedie napadnutie často k ich odumretiu.

Ochrana: nedopustiť poškodenie kôry, zvyšovať vitalitu stromov.

Ipinae

Hostiteľské dreviny: smreky a iné ihličnany.

Príznaky: počiatočné príznaky: čerstvý poprašok kmeňa pilinami, ktoré chrobáky vyhadzujú zo závrtov, spočiatku väčšinou na začiatku koruny. Hnedé piliny na šupinách kôry na päte kmeňa. „Zrkadielka“ vyklované šplhavými vtákmi (tesár, ďatle). Neskôr blednutie ihličia v celej korune, lúpanie kôry a nakoniec hnednutie až hrdzavenie ihličia.

Charakteristika požerkov (v lyku) jednotlivých druhov: Lykožrút smrekový (Ips typographus): jedno- až najviac trojramenné, pozdĺžne orientované materské chodbičky, z ktorých vychádzajú +/- pravouhlé chodbičky lariev.

Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus): tri- až šesťramenné chodbičky, pričom snubná komôrka je ukrytá v kôre. Lykožrút lesklý napáda stromy všetkých vekových kategórií, prednostne však časti stromov so slabšou kôrou, teda vrcholce stromov a vetvy.

Lykožrút matný (Polygraphus poligraphus): napáda prednostne stromy poškodené bleskom (viac) alebo podpňovkou (viac). Systém chodbičiek je veľmi nepravidelný a prebieha v rôznych úrovniach.

Škodcovia: lykožrút smrekový: 4,5–5,5 mm veľké kôrovce s 8 zúbkami na konci kroviek. Rojenie v apríli až máji a potom v júli až auguste. V rokoch s teplým a suchým letom sa môže vyskytnúť tretia generácia. Larvy sú, ako pri všetkých druhoch kôrovcov, biele, beznohé a mierne ohnuté.

Lykožrút lesklý: zhruba 2–3 mm veľký kôrovec, samčeky majú 6 zreteľných zúbkov na konci kroviek. Samičky majú vtlačené čelo.

Lykožrút matný: 2–3 mm veľký kôrovec bez zúbkov na konci kroviek. Charakteristické sú oči zreteľne rozdelené ryhou na dve časti.

Možnosti zámeny: podľa typických požerkov v kôre sa jednotlivé druhy dajú dobre rozlíšiť. Existuje však rad drobných druhov podobných lykožrútovi lesklému, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v horných častiach korún a vo vetvách.

Škodlivosť: vo väčšine prípadov stromy úspešne napadnuté kôrovcami počas niekoľkých mesiacov odumierajú. Iba pri napadnutí druhmi, ktoré osídľujú vetvy, je šanca na prežitie stromu.

Ochrana: napadnutý strom je väčšinou nevyhnutné vyrúbať. Pri napadnutí druhmi žijúcimi vo vetvách môže odstránenie napadnutých vetiev pred výletom chrobákov pomôcť zachrániť strom. Napadnutý materiál je každopádne nevyhnutné odstrániť (spáliť, naštiepkovať, odkôrniť alebo odviezť). Zatiaľ nenapadnuté stromy možno pred napadnutím ochrániť insekticídnym ošetrením. Čas letu a populačnú hustotu možno sledovať feromónovými lapačmi. Agregačné feromóny sa dajú použiť aj na priamu ochranu.

Phloeosinus thujae, Phloeosinus aubei

Hostiteľské dreviny: borievky, zerave, cyprusy.

Príznaky: odumieranie korún, respektíve celých stromov. Na kôre je množstvo závrtov a výletových otvorov, pod kôrou sú systémy väčšinou dvojramenných, zriedkavejšie hviezdicovitých chodbičiek. Materské chodbičky sú pozdĺžne, až 5 cm dlhé. Kukolné komôrky sú zanorené až 4 mm hlboko do beli.

Úživný žer – chrobáky sa zavŕtavajú (piliny, drvina) v miestach vetvenia vetvičiek a vyhlodávajú vetvičky v dĺžke asi 0,5–1 cm. Napadnuté vetvičky vädnú a ľahko sa odlamujú.

Škodca: oba druhy chrobákov sú drobné (1,6–2,4 mm), hnedočierne sfarbené. Vývoj je jednoročný. Rojenie chrobákov prebieha od polovice mája do júna.

Možnosti zámeny: vo fáze úživného žeru možno príčinu vädnutia zameniť s hubovými chorobami, ktoré toto vädnutie vyvolávajú.

Škodlivosť: úživný žer vedie k odumieraniu vyššie položených vetvičiek, masívne napadnutie larvami vedie väčšinou k odumretiu napadnutého stromu.

Ochrana: pri úživnom žere chrobákov odstránenie napadnutých vetvičiek, pokiaľ sa v nich ešte nachádzajú chrobáky (najneskôr do jesene). Žer lariev – odstránenie a likvidácia celých stromov.

Tomicus piniperda, Tomicus minor

Hostiteľské dreviny: borovice.

Príznaky: hnedé konce vetvičiek, ktoré neskôr opadávajú. Konce vetvičiek sú vnútri vyhlodané úživným žerom chrobákov. Systémy larválnych chodbičiek bývajú predovšetkým v lyku oslabených stromov. (viac)

Škodca: lykokaz borovicový – veľkosť chrobákov 3,5–5 mm, bez zúbkov na krovkách, s charakteristickou tieňovou ryhou na krovkách. Systém chodbičiek je jednoramenný, až 15 cm dlhý.

Lykokaz borinový – 3,5–4,5 mm, väčšinou o niečo svetlejší (načervenalý) než lykokaz borovicový, bez tieňovej ryhy. Systém chodbičiek je dvojramenný.

Možnosti zámeny: poškodenie vevericami, keď opadávajú vetvičky. Pozor, typickým znakom sú chodbičky po žere chrobákov vnútri opadaných vetvičiek.

Škodlivosť: poruchy vetvenia, systémy chodbičiek v lyku vedú, ako pri ostatných kôrovcoch, k odumieraniu stromov.

Ochrana: včasné odstraňovanie napadnutých stromov.

Dendroctonus micans

Hostiteľské dreviny: smrek, smrek pichľavý, jedľa.

Príznaky: fialovočervené lievikovité výrony živice pri päte kmeňa alebo na hornej strane vyčnievajúcich koreňov. Závrty s výronom živice, pozdĺžne chodbičky lariev pod kôrou, ploché spoločné požerky. Nešpecifické presvetlenie korún, časté je žltnutie ihličia.

Škodca: lykokaz smrekový, 7–9 mm dlhý, čiernohnedý kôrovec, bez zúbkov na konci kroviek.

Možnosti zámeny: žiadne (typické sú lievikovité výrony živice a závrty).

Škodlivosť: presvetlenie korún, v dôsledku oslabenia napadnutím ďalšími parazitmi odumieranie stromov.

Ochrana: prípadné nasadenie systémových insekticídov má len malú účinnosť.

Druhy rodu Pityokteines a Cryphalus piceae

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy jedlí.

Príznaky: výrony živice na kmeni a na vetvách. Hnedé piliny sypúce sa z drobných otvorov. Hrdzavenie vetiev, prípadne celých korún. Pod kôrou hviezdicovité systémy chodbičiek, v ktorých sú larvy, kukly a chrobáky.

Škodca: kôrovce so zúbkami na konci kroviek. Chrobáky s veľkosťou 2,5–3 mm, s charakteristickými zakrivenými zúbkami na zakrivenej časti kroviek. Podkôrnik jedľový – Cryphalus piceae – veľkosť 1–1,9 mm, bez zúbkov na krovkách. Tento druh sa vyskytuje predovšetkým na častiach kmeňa so slabšou kôrou a na vetvách.

Možnosti zámeny: iné druhy kôrovcov, rozlíšiť ich možno podľa tvaru chodbičiek pod kôrou.

Škodlivosť: pretože sa jedľové kôrovce roja veľmi skoro (marec), majú tieto druhy väčšinou 2–3 generácie do roka. Silnejší výskyt nastáva po predchádzajúcom poškodení inými faktormi – sucho, napadnutie podpňovkami atď.

Ochrana: ak sú napadnuté iba jednotlivé vetvy, odstránenie vetiev pred dokončením vývoja kôrovcov a ich následné spálenie alebo ošetrenie insekticídom. V prípade nevyhnutnosti, teda na záchranu ostatných stromov, odstránenie celých stromov.

Hylesinus spp.

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy jaseňov.

Príznaky: vädnutie jednotlivých vetiev alebo celej koruny. Na báze kmeňa sú zreteľné piliny. Na kôre sú bujnejúce nádory v dôsledku úživného žeru na doteraz nenapadnutých pletivách, a to ako na vetvách, tak na slabších kmeňoch.

Škodca: rôzne druhy kôrovcov, chrobáky sú 3–6 mm dlhé. Materské chodbičky sú dvojramenné. Jednotlivé druhy sa líšia sfarbením chrobákov a dĺžkou chodbičiek lariev. Dĺžka vývoja je 1–2 roky. K napadnutiu dochádza skoro na jar. Chrobáky sa zavŕtavajú do kmeňa aj do vetiev.

Možnosti zámeny: huby vyvolávajúce rakovinu, bakteriálna rakovina jaseňa (viac).

Škodlivosť: chrobáky spravidla napádajú oslabené stromy a spôsobujú ich odumieranie. Pri masovom premnožení môžu napádať aj zdravé stromy. Úspešné napadnutie je pre strom vždy letálne.

Ochrana: ako pri všetkých druhoch kôrovcov nie je kuratívny ochranný zásah možný. Dôležité sú preventívne opatrenia. Okamžité odstraňovanie a likvidácia napadnutého dreva a čerstvo napadnutých stromov. Kladenie stromových lapákov. V žiadnom prípade neskladovať jaseňové palivové drevo v blízkosti zdravých jaseňov.

Príbuzný drevokazný chrobák, ktorý napáda javory, duby a ovocné stromy, je drevokaz ovocný.

Zdroje fotografií

• Kôrovce na stromoch: Gilles San Martin, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Podkôrnikovité: Viktor Wrange, SLU, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Kôrovce: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Lykokaz borovicový, lykokaz borinový: urjsa, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Lykokaz smrekový: Gilles San Martin, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Kôrovce na jedliach: Reiner Jakubowski, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Lykokazi: janet graham, CC BY 2.0, zdroj