Účel množárni

Na predpestovanie a rozmnožovanie rastlín sa používa zariadenie umožňujúce vyhrievanie pestovateľského substrátu alebo zeminy. Osivo lepšie klíči a narezané sadeničky ľahšie zakoreňujú.

Vyhrievanie pomocou telies ústredného kúrenia

Na predklíčenie semienok využijeme v kúrovacej sezóne telesá ústredného kúrenia, mimo sezóny malé vyhrievané plochy. Prevádzková teplota pre klíčenie sa pri väčšine výsevov pohybuje medzi 25 až 28 °C. Na ústredné kúrenie nestaváme nádoby priamo, pretože povrch telies mýva podstatne vyššie teploty. Na rovnomerné rozloženie tepla použijeme čo najsilnejší hliníkový plech (2–7 mm). Pomocou položeného teplomera (musí mať stupnicu do 100 °C) a podkladaním rôzne silných doštičiek na teleso kúrenia dosiahneme požadovanú hodnotu. Nameranú hodnotu sledujeme v čase, keď je teleso najteplejšie.

Žiarovkou vyhrievaná množáreň

Žiarovkou vyhrievaná podložka poslúži na miestach, kde nie je ústredné kúrenie, alebo mimo kúrovacej sezóny. Princíp spočíva vo využití tepla obyčajnej žiarovky vloženej do kovovej krabice. Veko je taktiež zo silného plechu. Požadovanú teplotu dosiahneme výberom žiarovky medzi 25 až 75 W. Teplota množárne závisí od prevádzkového prostredia. Farebne odlišný tón svetla je spôsobený špeciálnou žiarivkou pre rastliny.

Vyhrievanie zeminy vykurovacím káblom

Vykurovací kábel je riadený pomocou termostatu. V drevenej tepelne izolovanej bedni je rovnomerne rozložený vykurovací kábel zasypávaný pieskom. Vrchnú časť tvorí zemina, do ktorej sa vysádzajú predklíčené alebo narezané rastliny. Teplota zeminy sa udržiava na 25 °C.

Úprava množárne pre jednoduchú manipuláciu so sadenicami

Možno použiť cementovú maltu namiesto zeminy, do ktorej sú zaliate neperforované kelímky. Zemina sa nachádza iba v kelímkoch, ktoré majú otvor v dne. Pri tomto usporiadaní je manipulácia jednoduchá, odpadá presádzanie a bez porušenia koreňového balu možno rastliny vysadiť na stanovište. Vo vkladaných kelímkoch môžu byť rôzne substráty pre výsevy, zakorenenie rastlinných rezkov a zeminy na dopestovanie sadeníc. Výsevy alebo založené rezky môžu byť zakrývané obrátenými priehľadnými kelímkami. Pri potrebe zatienenia zvolíme tmavší kelímok. Termostat sa pri prevádzke zasúva do rúrky zabetonovanej pod kelímkami. Pre rodinnú záhradu postačuje 100 miest v množárni. Vykurovací kábel má príkon 200 W a udrží požadovanú teplotu aj pri okolitej teplote 5 °C. Vyhrievanie zapína termostat len pri poklese pod nastavenú hodnotu. Spotreba za 24 hodín predstavuje necelú 1 kWh.

Predpestovanie sadeníc v byte

Ak chceme byť nezávislí od nákupu sadeníc a potrebujeme občas overiť klíčivosť uchovávaných osív, je potrebné mať vybavenie, ktoré umožní predklíčenie a dopestovanie naklíčených rastlín.

Za predpokladu, že je k dispozícii množáreň a že dodržiavame hygienické pravidlá týkajúce sa čistoty misiek, sterilného substrátu, prevarenej vody a možnosti prisvecovanie, problémy nevzniknú.

Do vybavenia patria plastové krabičky, ktoré sa uzatvárajú horným vekom dovnútra a majú s ohľadom na úsporu miesta v množárni hranatý tvar. Kultivačné misky Drigalski budeme používať obrátene. Väčší priemer (veko) poslúži ako dno a menší bude veko. Toto opatrenie zamedzí zbytočnému odparovaniu vody, ktorá by inak po vonkajšej stene stekala mimo.

Predklíčenie je absolútne spoľahlivé v hrubozrnnom zeolite. Na snímke je výsev petúnií. Novou metódou je používanie Agroperlitu. Do predklíčovacej nádoby nasypeme asi 0,5 cm vrstvu a vysievame osivo na povrch čo najrovnomernejšie. Zavlažíme rosením, prevarenou vodou. Priložíme veko a uložíme na množáreň. Osivám, ktoré vyžadujú na klíčenie tmu, zatemnáme celú nádobu. Na začiatku rozvinutia deložných lístkov je potrebné svetlo. Pri januárových a februárových výsevoch je nutné prisvecovanie. Po rozvinutí deložných lístkov prepicháme rastlinky pinzetou do nezamorenej zeminy, najlepšie do vlastnej preosiatej listovky.

V predajniach a na výstavách sú ponúkané rôzne plastové miniskleníčky. Na pestovanie viacerých druhov rastlín súčasne sú však nevhodné pre nerovnomerný rast. V praxi to znamená mať niekoľko miniskleníčkov. Záležitosť možno vyriešiť použitím nevratných plastových nádob.

Úprava fliaš od vody spočíva v odstihnutí hornej časti pod zúžením na prvom výstužnom pásiku. Aby nedošlo k vyliatu sadeníc, je lepšie prepichnúť silnejšou ihlou otvory tesne nad priehlbinami pri dne.

Nádobu naplníme listovkou alebo zeminou do výšky asi 8 cm. Naklíčené rastlinky z perlitu prepicháme pomocou dlhej pinzety. Vysadené rastliny zavlažíme rosením a nádobu zakryjeme Petriho miskou alebo mikroténovou fóliou s gumičkou. Veko odstránime, keď rastliny dosiahnu vrch nádoby. Sadenice netrpia suchým vzduchom ani v bytoch s ústredným kúrením. Keď sa rastliny naklánajú za svetlom k oknu, máme výhodu v otáčaní nádob.

Dôvody využitia umelých zdrojov pre pestovanie rastlín

V súvislosti so zmenou ročných období sa v zimných mesiacoch pri pestovaní rastlín vyžaduje náhradný svetelný zdroj, ktorý by umožnil predpestovanie sadeníc niektorých druhov kvetín a zeleniny v bytoch. Kvetiny z priamych výsevov do voľnej prírody by neskoro kvitli a mnohokrát by nevytvorili kvetné súkvetia. Bez predpestovania sadeníc niektorých druhov zeleniny by sa nedosiahla konzumná zrelosť. Predpestovanie umožní efektívnejšie využitie skleníka dosiahnutím niekoľkých úrod počas roka a tým čiastočné kompenzovanie obstarávacích nákladov týchto zariadení.

V neposlednom rade je možné využiť teploty obydlia na predpestovanie rastlín. Na klíčenie, pikovanie a predpestovanie do štádia prvých pravých listov sú potrebné teploty 18 až 30 °C. Január a február v našich klimatických podmienkach majú krátky deň, časté hmly a celodenné zamračenú oblohu. Pri súčasných cenách palív je neekonomické vykurovať veľké kryté plochy, keď môžeme na drobné pestovanie využiť teploty obydlia a rastlinám prisvietiť.

V zimnom období je potrebné doplniť deficit svetla. Mnoho záhradkárov má skúsenosť s nekvalitnou vytiahnutou sadzbou paprík a rajčiakov, aj keď majú pestovateľské nádoby umiestnené na parapetoch okien orientovaných na juh. Zavádzajúce sú aj rady v niektorých tlačovinách, odporúčajúce ukladanie nádob a miniskleníčkov s rastlinami nad telesá kúrenia. Za dvojitým sklom, mnohokrát aj oroseným, nebýva príliš veľa svetla. Vzídené rastliny sú slabé, svetlučké, príliš sa predlžujú. Zostáva iba možnosť obmedziť teplotu na 15 až 18 °C, doplniť nedostatok svetla a predĺžiť dĺžku dňa.

Rôzna vlnová dĺžka svetla má rozdielny vplyv na rastliny. Svetlo sa skladá z rôznych vlnových dĺžok. Uvádzajú sa v nanometroch (1 nm = 1 milióntina milimetra). V červenom svetle rastliny nevytvárajú zelené farbivo, majú silne predĺžené bunky, veľké medzibunkové priestory a slabo vyvinuté vodivé a podporné pletivá (bielejú). V červenom svetle zároveň najviac asimilujú a transpirujú. V prítomnosti modrofialovej časti spektra je rast normálny. Vytvárajú sa krátke internódiá a veľké ploché listy. Časť ultrafialovej zložky svetla je teda jedným z činiteľov ovplyvňujúcich rast.

Pokroky v osvetľovacej technike a ich vplyv na rast rastlín

Vznikajú stále nové a dokonalejšie typy umelých zdrojov žiarenia, ktoré sa navzájom líšia čo do spektrálneho zloženia vyžarovaného svetla. Preto nie sú všetky vhodné na prisvecovanie rastlín. Absolútna väčšina výrobkov slúži na svietenie pri ľudskej činnosti. Výrobcovia sa snažia, aby zloženie svetla bolo čo najviac sústredené v oblasti, v ktorej je ľudské oko najcitlivejšie, s ohľadom na spotrebu energie. Svietenie niektorými umelými svetelnými zdrojmi, ktoré postrádajú okrajové oblasti slnečného svetla, nemá pre rastliny význam. Jedným zo zdrojov umelého svetla sú žiarivky.

Hoci ľudskému oku sa zdá intenzita svetla vysoká, rastlinám nestačí, chýba im infračervená oblasť, sú vlastne v „tme“ a nemá zmysel týmito svetelnými zdrojmi bez doplnku prisvecovať. Príkladom je príjem svetla balzamínou – Impatiens.

Aj keď sa vyrábajú špeciálne žiarivky na svietenie rastlinám, pre drobného pestovateľa je najschůdnejšie použitie bežnej žiarivky s označením „biela“, doplnenej normálnou žiarovkou 15 až 25 wattov na jednu trubicu.

V súčasnosti sú propagované ako náhrady žiaroviek žiarivky s päticou. Zloženie svetla majú bohužiaľ rovnaké ako u klasických bielych žiariviek.

Vzdialenosť, intenzita svetla a biorytmy rastlín

Vzdialenosť rastliny od zdroja svetla je rozhodujúca. Rastlinám nie je jedno, či sú pri okne alebo v rohu na druhej strane miestnosti. Každý druh zelenej vegetácie má aj svoje nároky na osvetlenie. Na začiatku vývoja sú nároky podstatne vyššie ako u rastlín už hotových a prežívajúcich vo vegetačnom pokoji (dormancii) v zimnom období. Pri umelom osvetlení, keď pracujeme s malou intenzitou, je potrebné zdôrazniť, že svetlo výrazne ubúda so vzdialenosťou od zdroja. Ideálna vzdialenosť žiarivky od rastlín je od 20 do 50 cm. Nad túto vzdialenosť nie je svetlo dostatočne účinné.

Hranica, pri ktorej prestáva fotosyntéza, sa pohybuje okolo 100 luxov. V niektorých zimných dňoch nedosahuje intenzita denného svetla uvedenej hodnoty, a preto je potrebné vzídeným rastlinám svietiť celý deň.

Rastliny majú svoje biorytmy, ktorými sa riadi ich rast. Doteraz sa nepodarilo prinútiť rastliny k zmene závislosti na dĺžke dňa. Sú veľmi citlivé na nepravidelnú dĺžku osvetlenia. Musí byť rešpektovaná ich vlastnosť súvisiaca s prisvetlovaním a dĺžkou dňa. Ľudský faktor nie je príliš spoľahlivý, a preto je nutné riadiť prisvecovanie spínacími hodinami. V januári predĺžime svietením dĺžku dňa o 4 hodiny, vo februári o 3 hodiny a v marci o 2 hodiny. Pri bežných bielych žiarivkách odpadá v marci doplnkové svetlo žiaroviek. Problémy s predpestovaním rastlín nebudú, ak udržíme teplotu medzi 16 až 18 °C.