Žihľava rastie tam, kde je v pôde veľa dusíka, a veľkú časť ho má uloženú v listoch. Keď ju necháte vo vode skvasiť, vznikne žihľavová hnojovica. Je to tekuté hnojivo, ktoré nič nestojí a používa sa hlavne pre zeleninu v období rastu. Rakúsky permakulturista Sepp Holzer radí bylinné hnojovice a výluhy medzi tradičné prostriedky, ktoré rastliny posilňujú a pritom ich možno vyrobiť z toho, čo rastie okolo záhrady. O samotnej rastline, jej zbere a využití v kuchyni píšeme v článku Žihľava.

Pod názvom žihľavový výluh sa na internete často myslí oboje. V tomto článku rozlišujeme: výluh nekvasí a musí sa hneď spotrebovať, hnojovica prešla kvasením a slúži ako hnojivo. Holzer varenie odvarov považuje za zbytočné plytvanie energiou a dáva prednosť studeným výluhom a hnojoviciam.

1. Nazbierajte žihľavy. Najlepšie sú mladé rastliny žihľavy dvojdomej pred kvetom, od jari do začiatku leta. Vezmite si rukavice. Používajte celú nadzemskú časť a prípadne aj korene.
2. Nasekajte ich. Nožnicami alebo rýľom na kúsky dlhé niekoľko centimetrov. Čím menšie kúsky, tým rýchlejšie kvasiia.
3. Odmerajte pomer. Bežne sa odporúča zhruba 1 kg čerstvých žihľav na 10 litrov vody. So sušených stačí asi 150–200 g. Nádobu plňte najviac do troch štvrtín, hnojovica pri kvasení pení.
4. Zalejte vodou tak, aby bola všetka nať ponorená.
5. Zakryte, ale neuzatvárajte. Poslúži sieťka, pletivo, jutová tkanina alebo voľne položená doska. Plyny musia unikať a dovnútra nesmú spadnúť drobné zvieratá.
6. Denne zamiešajte. Premiešanie privádza do hnojovice vzduch, urýchľuje kvasenie a obmedzuje zápach.
7. Po dokvasení precedite. Zvyšky natí dajte do kompostu alebo pod mulč.

Žihľavy môžete kombinovať s ďalšími rastlinami, napríklad s kostihojom. Holzer radí, že keď výsledok nezodpovedá očakávaniu, oplatí sa pridať inú bylinu alebo nechať hnojovicu kvasiť dlhšie.

• Nádoba: plastový sud, vedro, drevená kaďa alebo kameninová nádoba. Kovové nádoby nepoužívajte, počas kvasenia by s nimi hnojovica mohla reagovať.
• Voda: najlepšie dažďová, prípadne pramenitá. Holzer odporúča vyhnúť sa upravenej vode z vodovodu. Ak inú nemáte, nechajte ju pár dní odstáť.
• Miesto: v teple a na slnku hnojovica kvasí rýchlejšie, ale aj viac zapácha. Postavte ju preto ďalej od terasy, okien a susedov.

Žihľavová hnojovica je hotová, keď prestane peniť a stmavne. V lete to zvyčajne trvá 10–14 dní, v chladnejšom počasí až tri štyri týždne. Podľa Holzera by kvasenie nemalo trvať dlhšie ako mesiac. Kúsky natí sa rozpadajú a hnojovica má tmavohnedú farbu.

Hotovú hnojovicu je najlepšie spotrebovať počas niekoľkých týždňov. Prikrytá a v tieni vydrží, ale postupne slabne.

Neriedená hnojovica je pre korene aj listy príliš silná. Nasledujúce hodnoty sa bežne odporúčajú ako východiskové. Riedenie 1 : 10 znamená 1 diel hnojovice a 10 dielov vody, teda zhruba 1 liter hnojovice do desaťlitrovej krhly.

Kedy: V období rastu zhruba raz za týždeň až dva. U ovocných stromov, krov a trvaliek sa prihnojovanie dusíkom zvyčajne ukončuje koncom júla, aby letorasty stihli do zimy vyzrieť.

Na čo sa hodí: Hnojovicu najviac ocenia rastliny s veľkou spotrebou živín: paradajky, papriky, uhorky, cukety a tekvice, kapusta, kel, zeler, kukurica alebo ruže. Žihľavová hnojovica obsahuje hlavne dusík, preto podporuje rast listov. U plodovej zeleniny v čase kvitnutia a plodov je lepšie ju kombinovať s kostihojovou hnojovicou alebo dávky ubrať. Viac o hnojení paradajok nájdete v článku Hnojenie paradajok.

Na list volte radšej silnejšie riedenie. Málo riedená hnojovica môže listy popáliť a na listovú zeleninu krátko pred zberom ju nestriekajte.

• Strukoviny (hrach, fazuľa, bôb): dusík si vďaka hľuzkovým baktériám zaobstarajú samy, hnojovica im nepridá.
• Cibuľová zelenina (cibuľa, cesnak, pór): bežne sa neodporúča. Nadbytok dusíka podporuje rast natí a cibuľa potom horšie vyzrieva a skladuje sa.
• Stredomorské bylinky (tymián, šalvia, levanduľa, rozmarín) a skalničky: sú zvyknuté na chudobné pôdy a po prehnojení strácajú kompaktný rast aj vôňu.
• Choré alebo oslabené rastliny v horúčave: Najprv zalejte čistou vodou. Hnojovica nie je liek.

Všeobecne platí, že viac nie je lepšie. Nadbytok dusíka vedie k mäkkým, vytiahnutým pletivám, ktoré ľahšie podliehajú chorobám.

Kvasená hnojovica zapácha, a to je normálne. Zápach sa dá zmierniť:

• Kamenná múčka. Holzer do hnojovice primiešava trochu kamennej múčky. Stačí hrsť na sud.
• Valeriána lekárska. Podľa Holzera pomáha aj pridanie trochy valeriány (baldriánu).
• Pravidelné miešanie. Hnojovica s prístupom vzduchu zapácha menej ako úplne nevzdušnená.
• Veko, ktoré nedoliehá. Zakrytie obmedzí šírenie zápachu, ale plyny musia mať kadiaľ unikať.

Po zaliatí zápach zo záhona vyprchá zvyčajne do niekoľkých hodín, rýchlejšie, keď hnojovicu lejete ku koreňom a nie na listy.

Hnojovica z prasličky. Používa sa prasličká roľná (Equisetum arvense), nie bahenná, s ktorou sa ľahko zamení. Prasličká obsahuje veľa kremíka, a preto sa tradične používa na posilnenie listov a stoniek, napríklad u ruží, uhoriek alebo jahôd. Pripravuje sa buď ako hnojovica rovnako ako žihľavová (1 kg čerstvej alebo asi 150–200 g sušenej na 10 litrov vody), alebo ako odvar. Ten sa bežne riedi 1 : 5 a strieka na list. Praslicková hnojovica sa na zalievanie riedi zvyčajne 1 : 10. Chrániť rastliny pred hubovými chorobami však spoľahlivo nevie, ide o doplnok k vhodnému stanovišťu a vzdušnej výsadbe.

Kostihojová hnojovica. Listy kostihoja lekárskeho sa rozkladajú rýchlo a hnojovica z nich obsahuje viac draslíka ako žihľavová. Hodí sa preto hlavne pre plodovú zeleninu v čase kvitnutia a nasadzovania plodov. Pripravuje sa v rovnakom pomere ako žihľavová, kvasí zvyčajne dva až tri týždne a na zalievanie sa riedi 1 : 10. Často sa pripravuje v jednom sude so žihľavami.

Holzer opisuje bylinné hnojovice všeobecne: ak má hnojovica rastliny posilňovať, vyberajte byliny s výraznými účinnými látkami (silice, horčiny) a nechajte ich luhovať dlhšie. Zdravá, dobre živená rastlina je podľa neho odolnejšia. Namiesto hnojovice možno použiť aj vychladnutý bylinný čaj.

• Harmanček. Vychladnutý harmančekový čaj alebo výluh sa tradične používa na namáčanie semien a zalievanie výsevov.
• Vratič. Výluh alebo hnojovica z vratiča patrí k tradičným domácim postrekom. Vratič obsahuje jedovatý tujón: pracujte v rukaviciach, hnojovicu držte mimo dosahu detí a zvierat a na zeleninu pred zberom ju nepoužívajte.
• Žihľavový studený výluh. Žihľavy luhované v studenej vode približne deň sa tradične striekajú na rastliny s voškami. Spoľahlivý účinok však neočakávajte.

Holzer odporúča hľadať najlepšiu kombináciu vlastným skúšaním. Každú novú zmes vyskúšajte najprv na niekoľkých rastlinách.

Hnojovicu možno pripraviť aj na balkóne alebo terase. Stačí vedro s voľne položeným vekom, veľkosť nádoby zvoľte podľa počtu rastlín. Byliny sa dajú nazbierať na prechádzke, len nie pri cestách a na postriekaných poliach. Na balkóne sa hodí hlavne menšie množstvo a kamenná múčka proti zápachu, aby hnojovica nevadila susedom. Hotovú hnojovicu riedenú 1 : 10 až 1 : 20 môžete použiť na paradajky, papriky aj truhlíkové kvety.

Sila žihľavovej hnojovice kolíše podľa množstva a veku natí, teploty aj doby kvasenia. Dusíka obsahuje veľa, ostatných živín menej. Pre pravidelnú výživu počas sezóny ju preto záhradníci dopĺňajú kompostom, vermikompostom, zeleným hnojením alebo hnojivom s vyváženým zložením.

Ak hľadáte organické hnojivo s dávkovaním, ktoré sa nemení, pozrite sa na organické hnojivo Hnojík. Ako z neho pripraviť tekuté zalievanie, opisuje článok Postrek a zalievanie z Hnojíku. Prehľad ďalších prírodných postupov nájdete v článku o permakulture.