Praslička (Equisetum): druhy, ako vyzerá a kde rastie
Rod Equisetum od prasličky roľnej cez lesnú a močiarnu až po tropických obrov – opis, stanovištia, pestovanie okrasných druhov a čo robiť s prasličkou na záhone.
Byliny s článkovanými byľami vyrastajúcimi z vytrvalého podzemku
- Stanovište: vlhké, polotienisté aj slnečné
- Výška: od 10 cm do 5 a viac metrov pri tropických druhoch
- Čas dozrievania: výtrusy dozrievajú od jari do jesene
- Množenie: časťami podzemku alebo výsevom výtrusov (zdĺhavé)
Tento jediný rod čeľade prasličkovitých (Equisetaceae), ktorá patrí do príbuzenstva papradí, je rozšírený 32 druhmi po celom svete v tropických aj chladných pásmach. Všetci príslušníci rodu sa vyznačujú rovnakou stavbou a vývojom. Z vytrvalého podzemku vyrastajú zo zeme vzpriamené byle so zreteľným členením na kolienka a na časti byle medzi kolienkami (internódiá). Byle sú najčastejšie jednoročné, niekedy vytrvalé, nerozvetvené a v ich kolienkach vyrastajú vetvy v praslenoch. Plodné a neplodné byle sú nerozlíšené alebo rozlíšené. Rozmnožovacie orgány, čiže vrecúškovité výtrusnice, bývajú usporiadané na koncoch plodných bylí v klasovitých útvaroch.
V pokožke je obsiahnutá kyselina kremičitá (na tom sa zakladalo dávnejšie použitie prasličkovej vňate na čistenie cínového riadu). Niektoré druhy prasličky sa pestujú ako trvalky v záhradách. V miernom pásme sú zaujímavé predovšetkým druhy s prezimujúcimi byľami. Praslička roľná môže byť v niektorých záhradách obťažnou burinou.
Druhy: aké druhy prasličiek u nás rastú
Rod praslička zahŕňa zhruba 32 druhov. V slovenskej prírode sa najčastejšie stretnete s prasličkou roľnou na poliach a v záhradách, s prasličkou lesnou vo vlhkých lesoch a s prasličkou močiarnou na mokrých lúkach. Do záhrad sa vysádza hlavne praslička zimná a niekoľko ďalších okrasných druhov, ktoré pochádzajú z Ameriky a z trópov a u nás potrebujú skleník alebo trvalo vlhké stanovište.
Praslička roľná (Equisetum arvense): ako vyzerá a kde rastie
Plodné byle sú nevetvené a svetlohnedé až načervenalé (bez chlorofylu). Objavujú sa skôr než neplodné byle a po dozretí výtrusov odumierajú. Neplodné byle sú zelené, brázdené a praslenovito vetvené. Praslička roľná rastie na piesočnatých miestach, na poliach a niekedy aj v záhradách, kde indikuje nedostatok vápna v pôde. V nich sa stáva obťažnou burinou, ktorú je vhodné potláčať pravidelným odrezávaním vrcholov bylí ešte pod povrchom pôdy.
Praslička lesná (Equisetum sylvaticum)
Rastie vo vlhkých listnatých aj zmiešaných lesoch, na prameniskách a v jelšinách. Spoznáte ju na prvý pohľad podľa vetvenia: bočné vetvy sa samy ďalej vetvia a mäkko sa ohýbajú nadol, takže celá rastlina pripomína drobný zelený stromček. Plodné byle sú spočiatku bledé, po vysypaní výtrusov však zozelenejú a rozvetvia sa rovnako ako byle neplodné.
V záhrade sa pestuje len výnimočne – potrebuje kyslú, trvalo vlhkú a tienistú pôdu. Na bežnom záhone sa neuchytí a burinou sa nestáva.
Praslička močiarna (Equisetum palustre)
Vyskytuje sa na mokrých lúkach, v priekopách a na brehoch vôd. Od prasličky roľnej sa líši tým, že plodné a neplodné byle nie sú rozlíšené – klas s výtrusnicami vyrastá priamo na zelenej, praslenovito vetvenej byli. Spoľahlivým poznávacím znakom je aj prvý článok bočnej vetvy: pri prasličke močiarnej je kratší než pošva byle, pri prasličke roľnej naopak dlhší.
Praslička močiarna obsahuje alkaloid palustrín a je jedovatá pre hospodárske zvieratá, preto je na pasienkoch a v sene nežiaduca. Do záhrady sa nevysádza.
Praslička obrovská (Equisetum giganteum)
Je juhoamerický druh s byľami až 5 m vysokými. V domovine rastie šplhavo medzi pralesnými stromami. Má tenké stonky (do 2 cm), ktoré sa ľahko lámu. V našich podmienkach sa môže pestovať len ako močiarna rastlina v teplom skleníku s hlinitou pôdou.
Praslička zimná (Equisetum hyemale): pestovanie v záhrade
Botanická varieta tohto druhu, E. hyemale var. hyemale, je rozšírená po celej severnej pologuli. Plodné a neplodné byle sú nerozlíšené, nevetvené, v zime zelené, až 1,5 m vysoké, tuhé a veľmi drsné. Na vlhkých a tienistých miestach pod listnatými stromami sa často vytvárajú husté porasty tejto prasličky.
Equisetum hyemale var. robustum
Pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky. Stonky sú až 3 m vysoké a 1,5 cm hrubé. Na vlhkých miestach v parkoch a záhradách môže byť táto praslička vítaná, ale pretože sa rozrastá výbežkami, môže sa po čase stať obťažnou.
Equisetum schaffneri
Pochádza z tropických oblastí Mexika, Peru a Čile. Táto až 2 m vysoká praslička má lámavé a prepadavé stonky podobne ako E. giganteum. U nás sa musí pestovať v teplom skleníku ako močiarna rastlina v zmesi rašeliny a hlinitej zeminy.
Equisetum scirpoides
Vyskytuje sa v severných a arktických pásmach Eurázie a Severnej Ameriky. Byle sú husté, poliehavé až trochu vystúpavé, tenké (1,5 mm) a 20 cm dlhé. Výtrusnice sú usporiadané v koncových klasoch, ktoré čiastočne zakrývajú najvrchnejšie byľové pošvy. Rastlina sa môže pestovať v skalke na vlhkých miestach s rašelinou.
Praslička najväčšia (Equisetum telmateia)
Tento najväčší netropický druh rastie v Európe, západnej Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike. Až 2 m vysoká rastlina nemá prezimujúce zelené byle. Byle sa ku koncu vegetácie lámu. Plodné výhonky vyrastajú skôr než neplodné a sú usporiadané v najspodnejšej časti vetiev. Neplodné výhonky sú biele a hojne vetvené. Prasličke najväčšej sa najlepšie darí v pôdach sviežich, vápenatých a humóznych. Dobre sa uplatňuje na vlhších a tienistejších miestach pri vode. Svedčia jej vlhké pôdy a mokré lúky so zasakujúcou vodou.
Equisetum variegatum
Vyskytuje sa v miernych pásmach Európy, na Sibíri a v Severnej Amerike. Rastie na piesočnato-štrkových náplavových pôdach nielen v nížinách, ale aj vo väčších výškach. Väčšinou prezimujúce husté stonky sú 2–3 mm hrubé, až 30 cm dlhé a majú nápadné čierne pošvy pri kolienkach. Táto praslička sa môže pestovať v skalkách spoločne s ostricami.
Ako sa zbaviť prasličky roľnej v záhrade
Praslička roľná sa drží hlboko siahajúceho podzemku a obráža aj z drobných úlomkov. Jednorazový zásah ju preto nevyrieši – pomáha jedine vytrvalé opakovanie počas celej sezóny a hlavne zmena podmienok, ktoré jej vyhovujú.
- Odrezávajte byle pravidelne, ešte pod povrchom pôdy. Bez nadzemnej časti podzemok postupne vyčerpá zásoby.
- Nerýľujte a nefrézujte. Každý preťatý kus podzemku obrazí ako nová rastlina, takže rýľovaním sa praslička rozmnoží po celom záhone.
- Zlepšite pôdu a upravte pH. Praslička roľná indikuje kyslé, uľahnuté pôdy s nedostatkom vápna – kde sa pomery zlepšia, tam ustupuje. Súvislosti zhŕňa článok o vápniku v živote rastlín.
- Zlepšite odvodnenie. Na trvalo podmáčanom mieste sa praslička vráti vždy. Ďalšie rady k vytrvalým burinám nájdete v článku o burinách v trávniku.
- Podzemky nedávajte do kompostu. V kompostéri prežijú a so zrelým kompostom sa vrátia späť na záhon.
Hnojenie a starostlivosť o okrasné prasličky
Okrasné druhy, najčastejšie praslička zimná, sú nenáročné – rozhoduje pri nich hlavne stála vlhkosť a skôr chudobnejšia, priepustná pôda. Prehnojenie im neprospieva: byle mäknú, lámu sa a porast redne. Pretože sa prasličky rozrastajú podzemkovými výbežkami, vysádzajú sa pri jazierku alebo v skalke radšej do zapustenej nádoby bez dna, ktorá rozrastanie obmedzí.
Na jar stačí jedna slabá dávka organického hnojiva. Osvedčí sa prírodné hnojivo Hnojík, ktoré sa v pôde rozkladá postupne a živiny uvoľňuje pomaly, takže rastlinu nepreženie. Stačí ho posypať slabou vrstvou okolo trsu a zaliať, alebo z neho pripraviť výluh; presné množstvá nájdete v tabuľke dávkovania. Všeobecné pravidlá zhŕňa článok o hnojení vonkajších a okrasných rastlín a celú ponuku nájdete v katalógu.
