Praslička (Equisetum): druhy, ako vyzerá a kde rastie
Rod Equisetum od prasličky roľnej cez lesnú a močiarnu až po tropických obrov – opis, stanovištia, pestovanie okrasných druhov a čo robiť s prasličkou na záhone.
Byliny s článkovanými byľami vyrastajúcimi z vytrvalého podzemku
- Stanovište: vlhké, polotienisté aj slnečné
- Výška: od 10 cm do 5 a viac metrov pri tropických druhoch
- Čas dozrievania: výtrusy dozrievajú od jari do jesene
- Množenie: časťami podzemku alebo výsevom výtrusov (zdĺhavé)
Tento jediný rod čeľade prasličkovitých (Equisetaceae), ktorá patrí do príbuzenstva papradí, je rozšírený 32 druhmi po celom svete v tropických aj chladných pásmach. Všetci príslušníci rodu sa vyznačujú rovnakou stavbou a vývojom. Z vytrvalého podzemku vyrastajú zo zeme vzpriamené byle so zreteľným členením na kolienka a na časti byle medzi kolienkami (internódiá). Byle sú najčastejšie jednoročné, niekedy vytrvalé, nerozvetvené a v ich kolienkach vyrastajú vetvy v praslenoch. Plodné a neplodné byle sú nerozlíšené alebo rozlíšené. Rozmnožovacie orgány, čiže vrecúškovité výtrusnice, bývajú usporiadané na koncoch plodných bylí v klasovitých útvaroch.
V pokožke je obsiahnutá kyselina kremičitá (na tom sa zakladalo dávnejšie použitie prasličkovej vňate na čistenie cínového riadu). Niektoré druhy prasličky sa pestujú ako trvalky v záhradách. V miernom pásme sú zaujímavé predovšetkým druhy s prezimujúcimi byľami. Praslička roľná môže byť v niektorých záhradách obťažnou burinou.
Druhy: aké druhy prasličiek u nás rastú
Rod praslička zahŕňa zhruba 32 druhov. V slovenskej prírode sa najčastejšie stretnete s prasličkou roľnou na poliach a v záhradách, s prasličkou lesnou vo vlhkých lesoch a s prasličkou močiarnou na mokrých lúkach. Do záhrad sa vysádza hlavne praslička zimná a niekoľko ďalších okrasných druhov, ktoré pochádzajú z Ameriky a z trópov a u nás potrebujú skleník alebo trvalo vlhké stanovište.
Praslička roľná (Equisetum arvense): ako vyzerá a kde rastie
Plodné byle sú nevetvené a svetlohnedé až načervenalé (bez chlorofylu). Objavujú sa skôr než neplodné byle a po dozretí výtrusov odumierajú. Neplodné byle sú zelené, brázdené a praslenovito vetvené. Praslička roľná rastie na piesočnatých miestach, na poliach a niekedy aj v záhradách, kde indikuje nedostatok vápna v pôde. V nich sa stáva obťažnou burinou, ktorú je vhodné potláčať pravidelným odrezávaním vrcholov bylí ešte pod povrchom pôdy.
Praslička lesná (Equisetum sylvaticum)
Rastie vo vlhkých listnatých aj zmiešaných lesoch, na prameniskách a v jelšinách. Spoznáte ju na prvý pohľad podľa vetvenia: bočné vetvy sa samy ďalej vetvia a mäkko sa ohýbajú nadol, takže celá rastlina pripomína drobný zelený stromček. Plodné byle sú spočiatku bledé, po vysypaní výtrusov však zozelenejú a rozvetvia sa rovnako ako byle neplodné.
V záhrade sa pestuje len výnimočne – potrebuje kyslú, trvalo vlhkú a tienistú pôdu. Na bežnom záhone sa neuchytí a burinou sa nestáva.
Praslička močiarna (Equisetum palustre)
Vyskytuje sa na mokrých lúkach, v priekopách a na brehoch vôd. Od prasličky roľnej sa líši tým, že plodné a neplodné byle nie sú rozlíšené – klas s výtrusnicami vyrastá priamo na zelenej, praslenovito vetvenej byli. Spoľahlivým poznávacím znakom je aj prvý článok bočnej vetvy: pri prasličke močiarnej je kratší než pošva byle, pri prasličke roľnej naopak dlhší.
Praslička močiarna obsahuje alkaloid palustrín a je jedovatá pre hospodárske zvieratá, preto je na pasienkoch a v sene nežiaduca. Do záhrady sa nevysádza.
Praslička obrovská (Equisetum giganteum)
Je juhoamerický druh s byľami až 5 m vysokými. V domovine rastie šplhavo medzi pralesnými stromami. Má tenké stonky (do 2 cm), ktoré sa ľahko lámu. V našich podmienkach sa môže pestovať len ako močiarna rastlina v teplom skleníku s hlinitou pôdou.
Praslička zimná (Equisetum hyemale): pestovanie v záhrade
Botanická varieta tohto druhu, E. hyemale var. hyemale, je rozšírená po celej severnej pologuli. Plodné a neplodné byle sú nerozlíšené, nevetvené, v zime zelené, až 1,5 m vysoké, tuhé a veľmi drsné. Na vlhkých a tienistých miestach pod listnatými stromami sa často vytvárajú husté porasty tejto prasličky.
Equisetum hyemale var. robustum
Pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky. Stonky sú až 3 m vysoké a 1,5 cm hrubé. Na vlhkých miestach v parkoch a záhradách môže byť táto praslička vítaná, ale pretože sa rozrastá výbežkami, môže sa po čase stať obťažnou.
Equisetum schaffneri
Pochádza z tropických oblastí Mexika, Peru a Čile. Táto až 2 m vysoká praslička má lámavé a prepadavé stonky podobne ako E. giganteum. U nás sa musí pestovať v teplom skleníku ako močiarna rastlina v zmesi rašeliny a hlinitej zeminy.
Equisetum scirpoides
Vyskytuje sa v severných a arktických pásmach Eurázie a Severnej Ameriky. Byle sú husté, poliehavé až trochu vystúpavé, tenké (1,5 mm) a 20 cm dlhé. Výtrusnice sú usporiadané v koncových klasoch, ktoré čiastočne zakrývajú najvrchnejšie byľové pošvy. Rastlina sa môže pestovať v skalke na vlhkých miestach s rašelinou.
Praslička najväčšia (Equisetum telmateia)
Tento najväčší netropický druh rastie v Európe, západnej Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike. Až 2 m vysoká rastlina nemá prezimujúce zelené byle. Byle sa ku koncu vegetácie lámu. Plodné výhonky vyrastajú skôr než neplodné a sú usporiadané v najspodnejšej časti vetiev. Neplodné výhonky sú biele a hojne vetvené. Prasličke najväčšej sa najlepšie darí v pôdach sviežich, vápenatých a humóznych. Dobre sa uplatňuje na vlhších a tienistejších miestach pri vode. Svedčia jej vlhké pôdy a mokré lúky so zasakujúcou vodou.
Equisetum variegatum
Vyskytuje sa v miernych pásmach Európy, na Sibíri a v Severnej Amerike. Rastie na piesočnato-štrkových náplavových pôdach nielen v nížinách, ale aj vo väčších výškach. Väčšinou prezimujúce husté stonky sú 2–3 mm hrubé, až 30 cm dlhé a majú nápadné čierne pošvy pri kolienkach. Táto praslička sa môže pestovať v skalkách spoločne s ostricami.
Ako sa zbaviť prasličky roľnej v záhrade
Praslička roľná sa drží hlboko siahajúceho podzemku a obráža aj z drobných úlomkov. Jednorazový zásah ju preto nevyrieši – pomáha jedine vytrvalé opakovanie počas celej sezóny a hlavne zmena podmienok, ktoré jej vyhovujú.
- Odrezávajte byle pravidelne, ešte pod povrchom pôdy. Bez nadzemnej časti podzemok postupne vyčerpá zásoby.
- Nerýľujte a nefrézujte. Každý preťatý kus podzemku obrazí ako nová rastlina, takže rýľovaním sa praslička rozmnoží po celom záhone.
- Zlepšite pôdu a upravte pH. Praslička roľná indikuje kyslé, uľahnuté pôdy s nedostatkom vápna – kde sa pomery zlepšia, tam ustupuje. Súvislosti zhŕňa článok o vápniku v živote rastlín.
- Zlepšite odvodnenie. Na trvalo podmáčanom mieste sa praslička vráti vždy. Ďalšie rady k vytrvalým burinám nájdete v článku o burinách v trávniku.
- Podzemky nedávajte do kompostu. V kompostéri prežijú a so zrelým kompostom sa vrátia späť na záhon.
Praslička v záhrade: čo prezrádza o pôde a ako využiť výluh
Skôr než sa prasličky roľnej začnete zbavovať, pozrite sa, čo o hriadke vypovedá. A jej vňať sa dá využiť.
Ukazovateľ pôdy
Praslička roľná sa často drží na vlhkých, utužených a skôr kyslých pôdach, najmä tam, kde v spodných vrstvách stojí voda. Sama osebe však presnú diagnózu nedáva. Spoľahlivejšie je, keď na rovnakom mieste rastú aj ďalšie rastliny kyslých pôd, napríklad štiavik menší, fialka roľná, kolenec roľný alebo psica tuhá. Istotu dá až zmeranie pH, postup opisujeme v článku pH pôdy.
Prasličkový výluh na hriadke
Praslička ukladá do pletív veľa kremíka. Záhradkári z jej vňate pripravujú výluh alebo hnojovku a striekajú ňou preventívne rastliny náchylné na múčnatku a iné hubové choroby, napríklad uhorky, paradajky alebo ruže. Postrek sa dáva jemnou hmlou na listy, pri mladých priesadách zhruba raz týždenne. Príprava je podobná ako pri žihľave, nájdete ju v článku Žihľavová hnojovka.
- Zbierajte zelené neplodné byle prasličky roľnej v lete a nezamieňajte ju s jedovatou prasličkou močiarnou (pozri vyššie).
- Výluh je prevencia, nie liečba. Silne napadnutú rastlinu nezachráni.
- Účinnosť prasličkových postrekov je vedecky doložená len málo a výsledky sa líšia. Viac než postrek zmôže vzdušný spon, pravidelná zálievka a neprehnojovanie dusíkom.
Kde vám praslička na hriadke prekáža, pravidelným zberom vňate na výluh ju zároveň oslabujete.
Hnojenie a starostlivosť o okrasné prasličky
Okrasné druhy, najčastejšie praslička zimná, sú nenáročné – rozhoduje pri nich hlavne stála vlhkosť a skôr chudobnejšia, priepustná pôda. Prehnojenie im neprospieva: byle mäknú, lámu sa a porast redne. Pretože sa prasličky rozrastajú podzemkovými výbežkami, vysádzajú sa pri jazierku alebo v skalke radšej do zapustenej nádoby bez dna, ktorá rozrastanie obmedzí.
Na jar stačí jedna slabá dávka organického hnojiva. Osvedčí sa prírodné hnojivo Hnojík, ktoré sa v pôde rozkladá postupne a živiny uvoľňuje pomaly, takže rastlinu nepreženie. Stačí ho posypať slabou vrstvou okolo trsu a zaliať, alebo z neho pripraviť výluh; presné množstvá nájdete v tabuľke dávkovania. Všeobecné pravidlá zhŕňa článok o hnojení vonkajších a okrasných rastlín a celú ponuku nájdete v katalógu.
