Rez marhule: kedy a ako strihať marhuľu krok za krokom

Marhuľu režte na jar vo fáze červeného puku až v čase kvitnutia, alebo v lete po zbere. Len v prvom roku po výsadbe sa skracuje pred rašením. V zime marhuľu nerežte: rany z obdobia vegetačného pokoja sa nehoja, prenikajú do nich huby a baktérie a sú častým začiatkom apoplexie marhúľ a klejotoku.

Ako rezať: korunu tvarujte len prvé 2 až 3 roky, z 3 až 4 ramien s veľkým uhlom odklonu. Potom už marhuľu hlavne presvetľujte, dlhý plodný obrast skracujte a v júni zaštipujte bujné letorasty. Silnejšie konáre odstraňujte v auguste.

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach kvitnú marhule skôr, vo vyšších polohách neskôr. Režte vždy za suchého počasia.

Drevo marhule je krehké a konáre sa pod úrodou ľahko vylamujú. Preto sa koruna stavia z ramien, ktoré:

• zvierajú s terminálom väčší uhol, ideálne 45 až 60°,
• nevyrastajú z jedného miesta na kmeni, ale majú od seba výškový odstup 15 až 25 cm,
• sú tri až štyri, nie viac.

Terminál má konce ramien prevyšovať len mierne. Ak ho necháte vysoko, marhuľa vytiahne korunu do výšky a ramená zoslabnú. Mnohé odrody sa navyše zle rozkonárujú a tvoria málo plodného obrastu, na to sa používa júnový letný rez.

Marhule sa v chladnejších polohách lepšie ujímajú pri jarnej výsadbe, keď hneď po zasadení nasleduje rez. Pri stromčeku sadenom na jeseň skracujte korunku až na jar pred rašením. Postup:

1. Vyberte 3 až 4 najvhodnejšie výhony podľa pravidiel vyššie. Ostatné odrežte na vetvový krúžok.
2. Ramená skráťte hlboko, zhruba o polovicu až dve tretiny, vždy nad púčikom smerujúcim von. Konce zrovnajte do jednej roviny.
3. Terminál skráťte tak, aby konce ramien prevyšoval len o niekoľko centimetrov, najviac o 10 až 15 cm.

Hlboký rez po výsadbe je pri marhuli dôležitý. Podporí silný rast nových výhonov, z ktorých sa korunka v ďalších dvoch rokoch dotvaruje. Tvarovanie koruny končí v 2. až 3. roku. Ďalšie roky sa už nereže pred rašením, ale až vo fáze červeného puku alebo počas kvitnutia.

Júnový letný rez je zaštipnutie alebo skrátenie hlavných výhonov v júni. Hodí sa pre odrody, ktoré sa zle rozkonárujú, a pre bujne rastúce stromy.

• Kedy: začiatkom júna, keď majú hlavné letorasty 12 až 15 listov.
• Ako: pri mladých stromčekoch zaštipnite vrcholy hlavných letorastov. Pri starších stromoch skráťte bujné predlžovacie aj bočné letorasty o tretinu až polovicu.
• Čo to urobí: z púčikov pod rezom vyrastú do konca leta nové krátke výhony. V spodnej časti koruny sa tak vytvorí plodný obrast a bujný rast hlavných konárov sa pribrzdí.

Júnový letný rez má ešte jednu výhodu. Kvetné púčiky, ktoré vzniknú na výhonoch vyrastených po letnom zaštipnutí, rašia na jar neskôr. Kvitnú teda o niečo neskôr ako ostatné a ľahšie uniknú jarným mrazíkom (jarné mrazíky).

Marhuľa plodí na krátkych plodných konárikoch aj na jednoročných výhonoch. V hustých korunách obrast odumiera, preto koruna musí zostať svetlá.

• Dlhý plodný obrast, dlhší ako 50 cm, skráťte v čase kvitnutia o polovicu až dve tretiny. Na zvyšku zostanú skupiny kvetných púčikov. Krátky obrast neskracujte.
• Letorasty dlhšie ako 20 až 25 cm v polovici júna skráťte o tretinu až polovicu. Podporíte tým tvorbu kvetných púčikov na budúci rok.
• Presvetlenie koruny robte najlepšie v auguste až septembri, prípadne na jar v čase kvitnutia. Odstráňte konáre rastúce dovnútra, krížiace sa, suché a vlky.
• Konkurenčné výhony pri koncoch ramien neodstraňujte na vetvový krúžok, ale na pätku, krátky asi centimetrový zvyšok so spiacimi púčikmi. Z neho vyrastú slabšie výhony, ktoré posilnia plodný obrast.

Na mladých výhonoch marhuľa často nasadí viac plodov, než unesie. Preberte ich a konáre s veľkou úrodou podoprite. Prebierku opisuje článok marhuľa.

Keď sú prírastky krátke a plody drobnejú, hlavne po bohatej úrode, zmladzujte konáre do 2- až 4-ročného dreva, podľa potreby aj hlbšie. Rez veďte vždy nad mladším bočným konárom.

• Neplodiace stromy: koncom mája až začiatkom júna.
• Plodiace stromy: po zbere.
• Bujné výhony, ktoré na zmladených konároch vyrastú, skracujte opäť letným rezom v júni.

Hlboké zmladenie do starého dreva marhuľa znáša zle, najmä v období vegetačného pokoja. Zanedbaný strom preto zmladzujte postupne niekoľko rokov, každý rok len časť koruny.

Marhule možno pestovať aj v páse ako nízku stenu. Silné jednoročné stromčeky sa po výsadbe skrátia na 60 až 70 cm a sadia sa v radoch 3 až 4 m od seba, v rade po 2 m. Prvé plody prichádzajú v 2. až 3. roku, plnú plodnosť pás dosiahne v 7. až 8. roku a je široký 1 až 1,5 m.

• Na jar sa reže len na úpravu tvaru.
• Medzi 10. a 20. júnom sa skrátia letorasty.
• Medzi 20. júlom a 10. augustom sa odstránia vlky a nevhodne rastúce konáre.

V hustejších výsadbách sa menej striedajú teploty pri kmeňoch a marhule v nich menej trpia apoplexiou. Ďalšie tvary opisuje článok tvary ovocných stromov.

• Dutý rez. Silnejšie konáre odstraňujte v auguste mierne prehĺbeným rezom na vetvový krúžok. Rana sa lepšie zavaľuje a riziko apoplexie je menšie. Nikdy nenechávajte pahýľ.
• Ostrý nôž a dobré nožnice. Drevo marhule je citlivé na pomliaždenie. Tenké výhony strihajte ostrými dvojsečnými nožnicami, čapíky a okraje rán začistite ostrým záhradníckym nožom.
• Silnejšie konáre nadvakrát, najprv zospodu narezať, aby sa kôra neodtrhla.
• Ošetrenie. Malé rany nechajte bez náteru. Veľké rany začistite a môžete ich ošetriť stromovým balzamom.
• Hygiena. Po reze uschnutého alebo chorého konára utrite náradie liehom. Uschnutý konár režte hlboko do zdravého dreva, kde je pletivo pod kôrou zelenkasté.

Rez je len jedna časť prevencie. Rovnako dôležité je stanovište, ochrana kmeňa pred mrazom bielym náterom (bielenie stromov) a vhodný podpník, pozri marhuľa.

• Rez v zime. Najčastejšia vstupná brána infekcií vedúcich k apoplexii.
• Ramená z jedného miesta a s ostrým uhlom. Krehké drevo sa pod úrodou trhá.
• Vysoký terminál. Koruna sa vytiahne do výšky a spodné ramená zoslabnú.
• Jednorazové hlboké zmladenie do starého dreva. Marhuľa ho znáša zle.
• Pahýle po odrezaných konároch. Zasychajú a infekcia sa z nich šíri do zdravého dreva.
• Bez letného rezu. Pri odrodách, ktoré sa zle rozkonárujú, zostanú konáre dlhé a holé, s plodmi len na koncoch.