Lieska (Corylus): pestovanie, rez a lieskové orechy

V záhradách rastie lieska najčastejšie ako ker. Lieska obyčajná obráža z bázy v hustom trse výmladkov a dorastá 2–6 m, takže lieskové orechy bežne zbierame z kra. Stromom s jedným kmeňom a pravidelnou korunou je lieska turecká – tá vyrastie až do 20 m a vysádza sa do parkov a do stromoradí.

Rozdiel teda nerobí spôsob pestovania, ale druh. Liesku obyčajnú možno zaštepiť na semenáčik liesky tureckej a viesť ju ako stromček s jedným kmienkom; ponechaná sama na seba z nej vždy vyrastie ker. Ostatné dreviny do záhrady nájdete v prehľade okrasných a úžitkových kríkov, medzi ovocné rastliny v záhrade patrí lieska rovnako samozrejme ako jabloň alebo ríbezľa.

je 2–6 m vysoký ker so vzpriameným rastom a s hustým vetvením. Listy sú striedavé, 6–10 cm dlhé, okrúhle až obrátene vajcovité a často majú asymetrickú srdcovitú bázu. Lieska kvitne ako prvá drevina, často už vo februári. Je jednodomá. Samčie kvety sú v dlhých previsnutých jahňadách, samičie sa skrývajú v púčikovom obale, z ktorého vyčnievajú červenkasté nitkovité blizny. Plodom je oriešok s veľkým svetlým štítkom, 16–18 mm dlhý, vajcovito okrúhly, uložený v kalichovitom obale s rozstrapkaným okrajom.

je až 20 m vysoký strom s pravidelnou široko kužeľovitou korunou. Široko obrátene vajcovité listy so srdcovitou bázou sú až 15 cm dlhé. Samčie jahňady sú až 12 cm dlhé, plody zhlukované vo zväzkoch. Ploché oriešky s hrubou škrupinou sedia v žľaznatom a hlboko rozstrapkanom obale. Lieska turecká pochádza z juhovýchodnej Európy a z Malej Ázie. Je to krásny strom do parkov a do uličných stromoradí, znáša sucho aj mestský vzduch (pozri aj Corylus colurna ako ovocnú drevinu).

Pokrútená lieska ‚Contorta‘ sa pestuje pre vývrtkovito stočené konáre, ktoré vyniknú hlavne v zime.

Výška je orientačná konečná výška, spon udáva, ako ďaleko od seba rastliny sadiť. Kde spon chýba, sadí sa rastlina ako solitér.

Lieska patrí k najmenej náročným drevinám v záhrade. Znesie slnko aj polotieň a vystačí si s bežnou záhradnou pôdou – prekáža jej len trvalo podmáčané stanovište a čerstvo vápnená pôda. Sadíme na jeseň (október–november) alebo zavčasu na jar, solitéry v spone 4–5 m, do živého plota po 0,5–1 m.

Lieska je jednodomá, lenže samčie jahňady a samičie kvety na jednom kre zvyčajne nedozrievajú súčasne. Pre pravidelnú úrodu preto vysaďte aspoň dve rastliny rôznych odrôd, ktoré sa navzájom opelia. Peľ prenáša vietor, nie včely – lieska kvitne skôr, než včelia sezóna vôbec začne.

• Vezmite dobre vyzreté oriešky v škrupine z tohtoročnej úrody – sušené a pražené jadrá z obchodu už neklíčia.
• Na jeseň ich vrstvite do vlhkého piesku a nechajte 3–4 mesiace pri teplote okolo 2–5 °C (chladná pivnica, chladnička, alebo jednoducho zahrabané v záhone).
• Na jar ich vysejte do hĺbky 3–5 cm a udržujte pôdu vlhkú; semenáčik vzíde počas niekoľkých týždňov.
• Na trvalé stanovište presádzajte až po druhej sezóne, keď má rastlina dosť silný koreň.

Semenáčik z orieška však nededí vlastnosti odrody a plodiť začne neskôr. Keď ide hlavne o úrodu, je istejšia odrodová sadenica alebo množenie hriadením: spodný výhonok ohnete k zemi, zasypete a po zakorenení oddelíte od kra.

Sadenica množená hriadením alebo vrúbľovaním nasadí prvé oriešky spravidla 3–4 roky po výsadbe a plnej úrody sa dočkáte okolo šiesteho až ôsmeho roka. Semenáčik vypestovaný z orieška potrebuje dlhšie, bežne 6–10 rokov. Ker potom plodí desiatky rokov, hospodársky sa porast udržiava 30–50 rokov.

Lieska sa strihá v čase vegetačného pokoja, najlepšie po zbere na jeseň. Kto siahne po nožniciach až v predjarí, príde o rozkvitnuté jahňady a s nimi o časť tohtoročnej úrody. Rez ker nijako neoslabuje – lieska ho znáša tak dobre, že sa z nej oddávna zbierali prútené otiepky.

• Presvetľovací rez: každý rok vyrežte pri zemi dva až tri najstaršie výmladky (staršie než 6–8 rokov). Plodia najmä mladé, dobre osvetlené konáre.
• Ponechajte 8–12 nosných výmladkov rôzneho veku, ostatné odstráňte – inak ker zhustne a oriešky sa udržia len na obvode.
• Koreňové odnože, ktoré vyrážajú opodiaľ kra, odseknite čo najskôr; inak sa z liesky stane húština.
• Živý plot z liesky zastrihnite do tvaru po zbere a prípadne ešte raz koncom jari.

Lieska si o hnojenie nepovie, ale na výživnej pôde rastie rýchlejšie a nasadí viac orieškov. Prihnojuje sa na jar, keď ker rozvíja listy, a prípadne druhý raz po zbere.

• Posypte Hnojík v okruhu koruny kra – nie hrubú vrstvu, skôr jemné poprášenie, a plytko ho zapracujte do pôdy.
• Na olistený ker sa hodí postrek: čajovú lyžičku Hnojíku rozmiešajte v 1 l vody a preceďte.

Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo. Vysychavej piesočnatej pôde pod lieskou pomôže aj aktívne uhlie (biochar), ktoré v pôde zadrží vlahu a živiny, a vlastný kompost.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Kto chce z liesky hlavne oriešky, musí jej vybrať lepšie miesto než pre okrasný ker alebo živý plot.

• Poloha. Slnečné miesta zhruba do 750 m n. m. Lieska kvitne veľmi skoro a jahňady sú v čase prášenia peľu citlivé na mráz. V chladnejších krajoch ju preto saďte na chránené miesta a vyberajte odrody, ktoré rašia a kvitnú neskôr.
• Pôda. Dostatočne vlhká a zásobená vápnikom. Úrode nesvedčí suchá ani ťažká pôda a prekáža jej vysoká hladina podzemnej vody, vyššie ako asi 80 cm pod povrchom.
• Svahy. Lieska svojimi koreňmi dobre spevňuje svahy a bráni erózii, takže sa hodí aj na nevyužité svahovité miesta záhrady.

Pri kombinovaní odrôd dbajte, aby aspoň jedna bola dobrý opeľovač. Osvedčené odrody:

• Sadenice. Jedno- až dvojročné kríčky s 3–6 výhonmi dlhými aspoň 60 cm.
• Spon. Kry na oriešky 4 × 4 m. Plodiaci živý plot 1,5–2 m od seba; pri hustejšej výsadbe po 0,5–1 m vznikne skôr hustá clona než zdroj orieškov.
• Rez po výsadbe. Na jar po výsadbe skráťte výhony na 4–6 púčikov, ker sa potom dobre rozkonári od zeme.
• Presvetľovanie od 4. roku. Pri kre v spone 4 × 4 m pestovanom hlavne na oriešky stačí 4–5 hlavných konárov. Dlhšie bočné konáriky skráťte v júni až júli na 4–6 púčikov.
• Zmladenie. Okolo 15. roku ker zmlaďte: buď všetky konáre zrežte 60–80 cm nad zemou, alebo ich postupne nahrádzajte silnými výmladkami.
• Stromček. Kto chce liesku bez koreňových odnoží, kúpi stromčekovú sadenicu zaštepenú na lieske tureckej.

Starostlivosť o pôdu. Pod krami počas leta niekoľkokrát plytko kyprite a udržiavajte ich bez buriny, alebo pôdu nastieľajte. Vzrastlé kry potrebujú raz za 2–3 roky asi 20 kg uležaného hnoja alebo kompostu na ker. Na suchých pôdach sa oplatí aspoň trikrát za leto výdatne zaliať a pôdu pod krami mulčovať.

Vrúbľovanie je najspoľahlivejšia cesta k odrodovej lieske. Ako podpník sa najlepšie hodí semenáč liesky tureckej, ktorý dobre znáša sucho a na rozdiel od liesky obyčajnej netvorí koreňové odnože. Použiť možno aj semenáč liesky obyčajnej, ten však odnožuje.

1. Podpník vrúbľujte v druhom roku po výsadbe, od konca marca do polovice apríla, keď je v miazge.
2. Pre ker vrúbľujte liesku tureckú vo výške 30–60 cm, liesku obyčajnú tesne nad koreňovým krčkom, čo obmedzí odnožovanie. Pre štvrťkmene a polokmene vrúbľujte liesku tureckú vo výške 100–150 cm.
3. Najlepšie sa osvedčuje anglická kopulácia. Vrúble hrúbky ceruzky s tromi dobre vyvinutými púčikmi narežte zo strednej časti jednoročných výhonov.
4. Spoj oviažte štepárskou páskou a asi po dvoch mesiacoch ju odstráňte.

Všeobecný postup opisuje článok Vrúbľovanie ovocných stromov.

Výsev do hniezd. Na suchých svahoch sa lieske zo semena darí lepšie ako odrodovým krom, pretože semenáč vytvorí hlbšie korene, ľahšie dosiahne na vodu a lepšie spevní pôdu. Na jeseň hlboko skyprite plôšky s priemerom asi 50 cm, do každej vysejte 5 orieškov asi 5 cm hlboko, povrch utlačte a prikryte ihličnatou hrabankou alebo kompostom. Proti myšiam a vtákom plôšku zakryte pletivom. Po dvoch rokoch nechajte v každom hniezde len najsilnejší semenáč.

Lieskové orechy dozrievajú od konca augusta do konca septembra. Spoznáte to podľa obalu: zo zeleného zhnedne a zrelý oriešok z neho sám vypadáva. Najjednoduchšie je nechať ich spadnúť a obdeň ich zbierať zo zeme. Pozbierané orechy rozprestrite v jednej vrstve na suchom a vetranom mieste a nechajte ich 2–3 týždne doschnúť – potom v škrupine vydržia pokojne rok.

Ako olúpať lieskové orechy: škrupinu rozlúsknete luskáčikom alebo plochou stranou noža. Tenkú hnedú šupku na jadre (pelikulu) zložíte najľahšie teplom – jadrá rozprestrite na plech a 10–12 minút ich opečte pri 150 °C. Ešte horúce ich zabaľte do utierky a pomädlite medzi dlaňami; šupka sa olúpe sama. Studená voda ani lúpanie nožom nefungujú ani zďaleka tak dobre.

Prázdne alebo vyžraté oriešky s malým okrúhlym otvorom v škrupine má na svedomí nosáč lieskový – čo s ním, rozoberáme v samostatnom článku.

Lieskové orechy sú chutné a výživné. Obsahujú veľa tuku, prevažne mononenasýtených mastných kyselín, ďalej bielkoviny, vlákninu, vitamín E a minerálne látky, napríklad horčík, fosfor, meď a mangán.

Sú pomerne kalorické (okolo 630 kcal v 100 g), preto sa jedia skôr v menšom množstve. Lieskové orechy patria medzi časté potravinové alergény – ľudia s alergiou na orechy by sa im mali vyhnúť.

Lieskové listy obsahujú triesloviny, ktoré im dávajú trpkú chuť. V ľudovom liečiteľstve sa z nich pripravoval čaj a odvary; ich účinky však nie sú vedecky overené a nenahrádzajú liečbu.

Lieskové ploty sú jednou z možností na vytvorenie živého plota alebo živej zelenej ohrady. Tieto ploty využívajú liesku (Corylus) ako rastliny, ktoré sa husto vysádzajú a postupne spolu zrastajú, čím tvoria nepriechodnú a prirodzenú bariéru. Lieskové ploty majú niekoľko výhod a sú obľúbenou voľbou pre mnohých záhradkárov a majiteľov nehnuteľností. Tu sú niektoré z ich kľúčových vlastností:

1. Prírodný vzhľad: Lieskové ploty vytvárajú prírodný a esteticky príťažlivý vzhľad. Listy a konáre liesky majú peknú zelenú farbu a vytvárajú hustú zelenú stenu, ktorá vyzerá prirodzene a ladí s okolitou krajinou.

2. Súkromie: Vďaka svojej hustote a výške poskytujú lieskové ploty vysokú mieru súkromia a clonu pred pohľadmi susedov či okoloidúcich.

3. Zvuková izolácia: Lieskové ploty dokážu tiež dobre pohltiť zvuky, čo je užitočné, ak máte susedov alebo rušné prostredie nablízku.

4. Prírodné útočisko: Živé ploty z liesky sú príťažlivé nielen pre ľudí, ale aj pre vtáky a ďalšie drobné živočíchy, ktoré na nich môžu nájsť útočisko a potravu.

5. Ekologická voľba: Lieskové ploty sú ekologickou voľbou, pretože podporujú biodiverzitu, poskytujú potravu pre opeľovače a ďalšie živočíchy a znižujú potrebu umelých materiálov na ploty.

6. Ľahká údržba: Lieskové ploty sa vo všeobecnosti udržiavajú ľahko. Jednou z mála činností, ktoré treba robiť, je pravidelné strihanie, aby si plot udržal požadovaný tvar a hustotu.

Pri zakladaní lieskového plota je dôležité vybrať vhodné druhy liesky a správne ich sadiť v požadovanej hustote. Lieska obyčajná (Corylus avellana) a lieska rohatá (Corylus cornuta) sú často používanými druhmi na vytvorenie živých plotov. Dôležité je aj zohľadniť dostatočný priestor na rast a starostlivosť o nové rastliny, či už v súkromných záhradách, alebo vo verejnom priestore.