Kordylína (Cordyline)

Krásna izbová rastlina s ozdobnými listami

• Stanovište: veľmi svetlé, ale bez priameho slnka
• Výška: podľa druhu až 3 m
• Doba kvitnutia: marec–máj
• Množenie: výsevom, vrcholovými a kmienkovými odrezkami

Kordylíny sa dnes radia do čeľade asparágovitých (Asparagaceae); staršia literatúra ich vedie ako agávovité (Agavaceae). Často sa zamieňajú s dracénou, s ktorou sú si podobné. Rozlíšenie je jednoduché podľa koreňov: kordylína má korene mäsité a biele, dracéna žltkasté. Mečovité alebo kopijovité listy kordylíny sú väčšinou zoskupené do koruny. Môžu byť jednoducho zelené, ale aj purpurovo červené, nažltlé alebo viacfarebné. Kmienok pod korunou z listov je väčšinou pomerne tenký. Dobre ošetrované staršie rastliny môžu aj kvitnúť. Biele kvety v latnatom súkvetí nie sú príliš nápadné, ale pekne voňajú.

Kordylíny patria k izbovým rastlinám s najozdobnejšími listami, ich ošetrovanie však nie je práve jednoduché. Je potrebné poznať rozdielne druhové nároky na teplo. Druhy málo náročné na teplo sú robustnejšie než teplomilné druhy.

Teplomilné kordylíny vyžadujú po celý rok teplotu 18–20 °C a vysokú vzdušnú vlhkosť. Druhy nenáročné na teplo sa môžu v lete umiestniť vonku a prezimujú v chlade (pri 10 °C). Všetky kordylíny sa majú chrániť pred priamym slnkom, ale na príliš tmavom mieste sa stráca farebnosť ich listov. Substrát sa má udržiavať v rovnomerne vlhkom, nie však zamočenom stave. Druhy nenáročné na teplo sa v zime zalievajú menej.

Rastliny sa raz za mesiac prihnojujú – teplomilné kordylíny po celý rok, ostatné len od apríla do septembra. Časté rosenierastlinám prospieva. Rastliny sa podľa potreby presádzajú na jar do čerstvého substrátu, napríklad do jednotnej zeminy.

U rastlín na nesprávnom mieste sa častejšie vyskytujú roztočce a štítničky, ktoré možno odstraňovať prúdom vody alebo zoškrabaním, prípadne aj chemickými prípravkami. Ak kordylína stratí viac spodných listov, po zrezaní na 10 cm znovu vyraší.

• Cordyline fruticosa (syn. C. terminalis) – najvýznamnejšia teplomilná kordylína, má dlho stopkaté listy s badateľnou žilnatinou. Môže mať listy zelené, ale pestrolisté odrody sú ozdobnejšie.
• Kordylína austrálska – Cordyline australis – nenáročná na teplo, má hrubý kmienok a širokú korunu z listov.
• Cordyline indivisa – má modrozelenú spodnú stranu listov a výrazne červené stredné rebro.

Aký je rozdiel medzi kordylínou a dracénou?

Ide o dva rôzne rody, ktoré sú si podobné. Najistejšie ich rozoznáte podľa koreňov: kordylína (Cordyline) má korene mäsité a biele, dracéna (Dracaena) žltkasté. V obchodoch sa často predávajú pod jedným menom.

Prečo kordylíne hnednú špičky listov?

Najčastejšie pre suchý vzduch od kúrenia alebo pre zálievku tvrdou vodou. Pomôže rosenie, vlhké kamienky v podmiske a mäkká voda. Druhou príčinou je presušenie koreňového balu.

Prečo kordylína stráca farebnosť listov?

Stojí príliš v tme. Pestrolisté odrody potrebujú veľmi svetlé miesto, len nie priame slnko — v hlbokom polotieni listy zozelenejú.

Čo robiť, keď kordylína opadne odspodu a zostane len holý kmienok?

Zrežte ju na desať centimetrov. Z pahýľa znovu vyraší, obvykle aj viac výhonkov než pôvodne. Odrezanú špičku môžete použiť ako vrcholový odrezok.

Je kordylína jedovatá?

Pre mačky a psy áno — listy obsahujú saponíny a po ohryzení vyvolávajú vracanie a hnačku. Pre človeka je riziko malé.

Čím kordylínu hnojiť?

Raz mesačne. Teplomilné druhy po celý rok, ostatné len od apríla do septembra. Prírodné hnojivo HNOJÍK môžete zapraviť do substrátu pri presádzaní alebo použiť ako výluh do zálievky (1 čajová lyžička na 1 liter vody); dávkovanie nájdete v tabuľke dávkovania.