Hnojivo na papriky
Ako na hnojenie papriky
Paprika
Paprika ročná, latinsky Capsicum annuum, patrí do čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C zo všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, ktorý sa spája s ochranou pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakaroten a žltá paprika obsahuje luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.
Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Pestovala sa však aj v oblasti Indie. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa prispôsobila európskym podmienkam. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonistami.
Ako pestovať papriky
Paprika je u nás obľúbená. Dorastá od 30 do 100 cm, výnimočne aj viac. Jej plody môžu mať rôzny tvar: od krátko či dlho kužeľovitého po kvadratický alebo guľovitý. Farba plodov v technickej zrelosti môže byť biela, zelená, fialová aj hnedá. V botanickej zrelosti bývajú plody červené, oranžové či žlté.
Uplatnenie našla čerstvá v studenej aj teplej kuchyni a tiež ako korenie – od sladkého až po nesmierne pálivé vďaka kapsaicínu. A neporovnateľne lepšie chutí, keď si ju dopestujeme sami.
Papriku môžete vysádzať z priesad, ktoré si buď dopestujete sami, alebo ich kúpite už vypestované. Pozrime sa teda na niekoľko tipov, ako postupovať pri pestovaní papriky, a to pri sadení papriky zo semien a následnej výsadbe priesad.
Výsev papriky s Hnojíkom
Papriku vysievame spravidla v prvej polovici februára (ale môžeme aj neskôr – najmä v chladnejších oblastiach). Je vhodné použiť substrát na výsev a množenie, pretože sa hodí na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie (presádzanie) priesad, ktoré nám vyrástli.
Papriky môžeme vysievať do rôznych nádob na spôsob minipareniska. K substrátu primiešame HNOJÍK, ktorý je vhodný ako hnojivo na papriku, premiešame so zeminou a jemne utlačíme.
Jednotlivé semienka dávame väčšinou vedľa seba tak, aby rozstupy boli približne 0,5 až 3 cm. Odporúča sa ich potom zvlhčiť rozprašovačom a zakryť vrstvou zeminy asi 0,3 až 0,5 mm a opäť použiť rozprašovač na zvlhčenie. Miniparenisko potom zakryjeme vekom a dáme do miestnosti, v ktorej je stála teplota.
Ideálna teplota na klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, ale postačí jej aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby parenisko malo veko s otvormi.
Vzídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do téglikov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm. A opäť do zeminy primiešame HNOJÍK, ktorý priesadám dodá výživu na celú sezónu.
Jedným z častých problémov pri pestovaní papriky zo semienok býva plesnivenie zeminy, pretože pleseň sa následne prenesie aj na priesady. Preto zeminu udržiavajte len mierne vlhkú, miestnosť pravidelne vetrajte a semienka nevysievajte príliš husto – riziko plesnivenia tak výrazne klesne.
Presadzovanie papriky a hnojenie
Priesady papriky môžete presadiť do skleníka už 3 mesiace od výsevu. Ak chceme sadiť papriky priamo do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa vysadiť ich v druhej polovici mája, respektíve keď už nehrozia prízemné mrazy.
Miesto na výsadbu papriky treba správne vybrať a vopred pripraviť. Vhodná pôda zásadne ovplyvňuje zdravie aj vitalitu rastlín a rovnako ich úrodnosť. Na výsadbu papriky si preto vyberáme slnečné miesto s dobre zavlažovanou, avšak priepustnou pôdou, na ktorom sme papriku predtým nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, a ak tomu tak nie je, treba jej živiny doplniť. Môžeme tak urobiť kompostom, maštaľným hnojom, prírodným hnojivom na papriky či HNOJÍKOM, ktorý je dokonalým prírodným organickým hnojivom na papriky.
Pred výsadbou priesad nezabudneme pôdu odburiniť, prekypriť a pohnojiť a priesady následne výdatne zaliať. Ja osobne do každej jamky ku koreňom priesad sypnem HNOJÍK. HNOJÍK uvoľňuje živiny pozvoľna, takže pri odporúčanom dávkovaní je riziko spálenia koreňov nízke a paprika má dostatočný prísun živín. A ak mi ujde ruka a sypnem ho viac, rastlinkám to neuškodí, ale bude ich o niečo dlhšie vyživovať.
Pred výsadbou priesady postupne otužujeme, po oteplení ich vystavujeme vonkajším podmienkam na pár hodín denne. Odporúča sa tak robiť 3 až 7 dní pred plánovanou výsadbou.
Vysádzame silné priesady papriky po dvoch do jednej jamky v spone ideálne 50 x 50 cm (minimálne 40 x 40 cm). Ak sadíme papriky s veľkými plodmi, je vhodné poskytnúť im oporu, napríklad bambusovú tyč.
Paprika v skleníku: termíny, teploty a spon
Februárový výsev z úvodu článku platí pre papriky, ktoré pôjdu von alebo do fóliovníka po polovici mája. V skleníku sa vysieva skôr. Termín výsevu sa počíta od plánovanej výsadby, pretože priesady potrebujú asi 3 mesiace.
| Spôsob pestovania | Výsev | Výsadba |
|---|---|---|
| Vykurovaný skleník, najskoršia úroda | december | polovica marca |
| Skleník s neskoršou výsadbou | január | koniec apríla – začiatok mája |
| Nevykurovaný (studený) skleník | koniec januára | koniec apríla |
| Jesenné rýchlenie | koniec mája | júl |
| Záhon vonku, fóliovník | február | druhá polovica mája |
Teploty pre papriky
| Fáza | Teplota |
|---|---|
| Klíčenie | 20–25 °C |
| Po vzídení | 18–22 °C |
| Pestovanie v skleníku | 23–25 °C |
| Zastavenie rastu | okolo 10 °C |
V chlade semená klíčia pomaly a vzchádzajú nevyrovnane. Preto sa výsev drží v teple a teplota sa znižuje až po vzídení.
Pôda, spon a zálievka
- Pôda: ľahšia, humózna, s dostatkom živín. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost.
- Spon v skleníku: 40 × 50 cm.
- Dusík s mierou: prebytok dusíka ženie listy a stonky na úkor plodov. Držte sa množstva z tabuľky dávkovania a nepridávajte k tomu ďalšie dusíkaté hnojivá.
- Zálievka v čase kvitnutia: paprika je na vodu náročná. Keď jej počas kvitnutia chýba, kvety opadávajú a ďalšie plody sa zle nasadzujú.
- Zber: plody možno zberať zelené v technickej zrelosti (plná veľkosť), alebo až vyfarbené. Pri zbere zelených plodov je celková úroda vyššia, pretože rastlina nasadzuje ďalšie.
Osvedčené odrody do skleníka
Staršie osvedčené odrody (dostupnosť si overte):
- ‘Folika’ – výnosná, dlhé kužeľovité plody, zelené → červené
- ‘Sonar F1’ – poloneskorá, pre vykurované aj nevykurované skleníky, dlhé široké plody
- ‘Rubika F1’ – veľké hrubostenné kvádre, zelené → tmavočervené
- ‘Gelby F1’ – kvádre smotanovobiele → žlté, chutné v oboch zrelostiach
- ‘Oreny F1’ – kvádre tmavozelené → sýtooranžové
- ‘Samurai F1’ – podlhovasté hranolovité plody, odolná voči vírusu tabakovej mozaiky
- ‘Hamík’ – drobná „baby“ paprika, oranžové plody takmer bez semien
Čo vysievať v skleníku v ďalších mesiacoch, zhŕňa kalendár skleníka.
Paprika vonku: stanovište, výsadba a zber
Paprika pochádza z teplých oblastí Južnej Ameriky. Bez krytu sa jej najlepšie darí vo vinohradníckych oblastiach, na slnečnom záhone so stredne ťažkou, teplou a humóznou pôdou. Severnejšie ju sadte do chránených polôh, najlepšie k južnej svetlej stene, alebo pod prenosné parenisko či fóliový tunel. Pomáha aj nastielanie pôdy fóliou. V tieni a na ťažkej pôde sa paprike nedarí.
- Priesady: semenáčiky sa pikírujú po dvoch na 5 × 5 cm a po dvoch sa potom aj vysádzajú. Priesady v kvetináčikoch dávajú skorší zber.
- Príprava záhona: na jeseň uležaný hnoj, asi 5 kg na 1 m², alebo radšej kompost. Ak to pôda potrebuje, pridajte na 1 m² asi 10 g P2O5 a 15 g K2O, na jar asi 5 g dusíka.
- Výsadba: v druhej polovici mája po Zamrznutých mužoch, do sponu 50 × 40 cm alebo 60 × 30 cm. V teplých oblastiach môžete začať o týždeň skôr, na horách neskôr. Proti chladu chráňte rastliny klobúkmi alebo textíliou, po ujatí k nim prihrňte zem.
- Zálievka: paprika je na vodu mimoriadne náročná, hlavne v čase tvorby plodov. Zalievajte výdatne, ale ku koreňom, nie cez listy.
- Teplota v kryte: pod sklom alebo fóliou v čase kvitnutia neprekračujte 30 °C. Pri vyššej teplote a vysokej vlhkosti sa kvety zle opeľujú.
- Zber: zelené plody v plnej veľkosti od júla do mrazov. Plod je pripravený na zber, keď pri miernom stlačení praská.
Koreninová paprika
Paprika na mletie potrebuje ešte viac tepla ako zeleninová, pretože sa zbiera až v plnej zrelosti a má dlhú vegetáciu. Pestuje sa preto hlavne v najteplejších oblastiach. Ošetruje sa rovnako ako zeleninová, je však menej náročná na vlahu. Plody sa zbierajú, keď tmavo sčervenejú a začnú vädnúť. Potom sa dosušia a zomelú. Štipľavé typy a ich sušenie opisuje článok chilli papričky.
Hnojenie papriky v kvetináči a hrantíku
Papriku, tak ako paradajky a niektoré ďalšie plodiny, môžeme pestovať aj v primerane veľkom kvetináči. A tak ako každá zelenina, aj paprika pestovaná v kvetináči, hrantíku či inej nádobe potrebuje častejšie hnojenie než tá, ktorá je zasadená v záhone.
HNOJÍK – dokonalé prírodné organické hnojivo – je vhodný ako hnojivo na papriku. Pri takomto pestovaní papriky je ideálne použiť naše hnojivo vo forme zálievky 2× mesačne. Jeho veľkou výhodou je, že výluh zo zálievky poskytne okamžitú výživu a zvyšok nerozpusteného hnojiva zostane na povrchu zeminy, kde sa bude ešte 14 dní postupne rozkladať, a tak rastlinu neustále vyživovať.
Choroby a škodcovia
Tak ako väčšina rastlín, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a škodcami.
Môže to byť vädnutie papriky spôsobené hubovou fuzariózou; stolbur, ktorý prenášajú cikádky a za zdroj infekcie sa najčastejšie považuje pupenec roľný a ďatelina lúčna; suchá škvrnitosť zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vápnika, nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu plodov a prehnojením dusíkom a draslíkom.
Papriku môže napadnúť aj biela, sivá a fytoftórová hniloba.
Papriku ohrozujú aj škodcovia, najmä vošky, molice, strapky, svilušky, slimáky a hraboše.
Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe priesad počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko.
Choroby spoločné s paradajkami
Paprika má s paradajkami spoločné choroby, preto ju nepestujte po paradajkách a paradajky po nej. Vírusové choroby papriky, ako je mozaika, kučeravosť listov alebo stolbur, prenášajú cicavé škodce: vírusy hlavne vošky, stolbur cikádky. Pomáha zdravá sadba a obmedzovanie cicavého hmyzu. Rastliny s príznakmi viróz odstráňte a nekompostujte.
Za vlhka a tepla sa na listoch a plodoch objavujú hnedé škvrny plesne a plody môžu zahnívať aj bakteriálne. Pomáha vzdušný spon a zálievka ku koreňom.
Časté otázky: hnojenie papriky v praxi
Prečo hnojiť papriku
Papriku môžete hnojiť všetkými bežnými spôsobmi. Na list, spolu so zálievkou aj zapracovaním hnojiva do pôdy. Použite spôsob, ktorý je vám najbližší. HNOJÍK sa dá použiť aj v samozavlažovacom kvetináči či hrantíku. Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA sa dá aplikovať aj na list pomocou záhradného postrekovača. Túto možnosť obľubujú najmä záhradkári, ktorí pôdu okolo papriky zakrývajú textíliou.
Ako hnojiť papriku
Papriku môžete hnojiť všetkými bežnými spôsobmi. Na list, spolu so zálievkou aj zapracovaním hnojiva do pôdy. Použite spôsob, ktorý je vám najbližší. HNOJÍK sa dá použiť aj v samozavlažovacom kvetináči či hrantíku. Kvapalné hnojivo alebo výluh z HNOJÍKA sa dá aplikovať aj na list pomocou záhradného postrekovača. Túto možnosť obľubujú najmä záhradkári, ktorí pôdu okolo papriky zakrývajú textíliou.
Čím hnojiť papriku
Nemusíte nutne použiť HNOJÍK, môžete použiť aj iné hnojivá z kategórií
- Pevné hnojivá
- Kvapalné hnojivá
- Organické hnojivá
Treba mať na pamäti, že kvapalné hnojivo síce rastlinám pomôže ihneď, ale v pôde príliš dlho nevydrží, a tak je potrebné používať aj pevné hnojivá, ktoré budú papriku dlhodobo zásobovať živinami.
Kedy hnojiť papriku v priebehu roka
Zvyčajne je potrebné hnojiť od začiatku vegetácie, počas rastu až do kvitnutia a tvorby plodov, aby malo hnojenie papriky potrebný efekt.
Prečo je HNOJÍK.SK správnou voľbou na hnojenie papriky
HNOJÍK je dokonalé prírodné organické hnojivo, ktoré paprikám dodá živiny. Má neutrálne pH a obsahuje chitín, vďaka ktorému papriky lepšie budujú vlastnú odolnosť a ich pestovanie je tak jednoduchšie.
Tipy na pestovanie papriky
Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Rastlina tým zosilnie a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní paradajok, nie je potrebné. Z porastu je vhodné odstraňovať rastlinné zvyšky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.
Aké domáce hnojivo na papriky funguje?
Osvedčený je žihľavový výluh, banánové šupky alebo drevný popol — dodajú najmä draslík a dusík. Nevýhodou domácich hnojív je kolísavý obsah živín a pri kvasených výluhoch zápach. Prírodné organické hnojivo HNOJÍK má zloženie stále (NPK 3,5-4,3-3,2 (namerané; registrácia garantuje min. 3-4-2,5)), nezapácha a dávkuje sa jednoducho výluhom 1 čajová lyžička na 1 liter vody.
Zaujímavosti
Radi experimentujete? O netradičnom pestovaní papriky sa môžete pozrieť na videu a inšpirovať sa.
Sprievodca starostlivosťou o papriky
- Výsev papriky s Hnojíkom
- Hnojenie záhradných rastlín — všeobecné zásady pre celú zeleninovú záhradu
Časté otázky: hnojivo na papriky
Čím hnojiť papriky?
Najlepšie šetrným organickým hnojivom. HNOJÍK primiešajte do substrátu už pri výsadbe a počas vegetácie prihnojujte výluhom do zálievky (1 čajová lyžička na 1 liter vody) alebo posypom k rastlinám.
Aké je najlepšie hnojivo na papriky?
Papriky potrebujú dusík na rast a fosfor s draslíkom na násadu plodov — organické hnojivo s vyváženým NPK dodá všetko naraz a nespáli korene.
Koľko hnojiva paprikám dávať?
Do zálievky 1 čajová lyžička (5 ml) HNOJÍKA na 1 liter vody; pred výsadbou zapracujte do substrátu cca 1 % objemu.
Môžem papriky hnojiť aj v kvete a plode?
Áno — organické hnojivo je bezpečné počas celej sezóny vrátane obdobia plodov.
