Hruška (Pyrus)

Opadavé, väčšinou malé stromy; cenná ovocná drevina

Stanovište: slnečné miesta; hlboké priepustné pôdy
Výška: 5–10 m
Doba kvitnutia: apríl–máj
Množenie: výsevom alebo vrúbľovaním

Rod hruška (Pyrus) z čeľade ružovitých (Rosaceae) má význam nielen ako dodávateľ chutných plodov – hrušiek, ale ponúka aj niekoľko cenných okrasných drevín pre záhrady a parky alebo pre uliční výsadby. Z asi 30 druhov, rozšírených od Európy až po východnú Áziu a v severnej Afrike, Iráne a v Himalájach, sa pestuje len niekoľko ako okrasné dreviny. Všetky sú opadavé stromy alebo kry, ktorých krátke vetvičky sú často zakončené tŕňmi.

Listy sú striedavé a väčšinou jednoduché, u niektorých druhov sa na jeseň výrazne sfarbujú; kvety sú dvojito päťpočetné, 2–4 cm široké, vždy biele a objavujú sa väčšinou pred listami vo viacpočetných okolíkoch alebo v krátkych chocholíkovitých strapcoch. Plod je okrúhla alebo hruškovitá malvica so semenami, väčšinou väčšia než 2 cm. Väčšine druhov hrušiek sa darí na slnečných miestach a na hlbokých, priepustných pôdach, znášajú však aj suché stanovištia.

Najznámejšie druhy

Hruška Calleryho (Pyrus calleryana)

Je stredne veľký strom, ktorého vetvy sú pokryté tŕnistými krátkymi výhonmi. Listy sú široko vajcovité, zašpicatené, 4–8 cm dlhé a lesklo zelené; kvety 2–2,5 cm široké. Plody sú guľovité, 1 cm veľké, hnedé a bodkované. Pochádza z Číny.

Dôležitejšia než druh je odroda ‚Chanticleer‘, stredne veľký strom s úzko kužeľovitou korunou. Široko oválne, kožovité, silno lesklé listy rašia skoro, na jeseň sa sfarbujú nádherne červeno až lesklo šarlátovo, dlho vytrvávajú a opadávajú až po silnom mraze. ‚Chanticleer‘ kvitne veľmi skoro, bohato a pravidelne, ale zvyčajne nerodí.

Odroda sa osvedčila v južnom Nemecku a v Holandsku ako uliční strom, v niektorých oblastiach je však citlivá na mráz.

Hruška hlošinolistá (Pyrus elaeagrifolia)

e malý, tŕnistý strom s plstnatými mladými výhonkami a kopijovitými až úzko eliptickými listami, 3,5–8 cm dlhými, ktoré majú po oboch stranách šedo alebo bielo plstnaté chĺpky.

Biele kvety sa objavujú v apríli až máji v plstnato chlpatých chocholíkoch.

Plody sú guľaté až hruškovité, 2 cm veľké, zelené. Domovom je v Malej Ázii, hodí sa pre teplé, suché stanovištia.

Hruška snežná (Pyrus nivalis)

Malý, asi 10 m vysoký strom. Vetvičky nie sú tŕnité, mladé výhony sú husto bieloplstnaté. Listy sú eliptické až obrátene vajcovité, 5–9 cm dlhé, v mladosti bieloplstnaté, dospelé navrchu tmavozelené, na spodnej strane svetlo šedo až bielo plstnaté.

Biele, 2–3,5 cm široké kvety sa objavujú v apríli až máji. Pochádza z juhovýchodnej Európy. Používa sa podobne ako Pyrus elaeagrifolia.

Hruška vŕbolistá (Pyrus salicifolia)

Je 5–8 m vysoký strom, vetvy i vetvičky má viac-menej previsnuté. Výhony sú tenké, krátke výhony končia tŕňom. Listy sú úzko kopijovité, 3–9 cm dlhé, v mladosti na oboch stranách striebristo šedo chlpaté, na jeseň sa omladzujú a sú takmer holé, na spodnej strane však zostávajú chlpaté.

Kvety sa rozvíjajú v apríli až máji. Sú biele, asi 2 cm široké, kalich a stopky kvetov sú bielo vlnaté.

Plody sú hruškovité, 2–3 cm veľké, zelené. Rastie v juhovýchodnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze.

Zo všetkých druhov so šedými listami sa vysádza najčastejšie.