Hruška (Pyrus): podpníky, odrody, rez a choroby hrušiek

(Pyrus)

Hrušky sú stromy z čeľade ružovité, ktoré sú rozšírené po celom miernom aj subtropickom pásme Európy a Ázie. Na jar nás omámia vôňou svojich kvetov, počas leta a jesene potom zberáme šťavnaté a zdravé ovocie – hrušky.

Hrušiek existuje veľa druhov: hruška obyčajná, hruška planá, hruška piesočná, hruška snehobiela, hruška vŕbolistá. Nie všetky sa však pestujú v záhradách a vyšľachtené odrody pochádzajú väčšinou z hrušky obyčajnej.

Hrušky sú malvice, ktoré obsahujú veľa vitamínov – C, B, A, kyselinu listovú, z minerálnych látok potom draslík, horčík, zinok a železo.

Vedeli ste, že hruška bola u Grékov zasvätená bohyni Afrodite a u Rimanov bohyni Venuši?

Rovnako ako jablone aj hrušky sa väčšinou vrúbľujú na podpníky. Ich pestovanie je potom rýchlejšie a podpník musí spĺňať niektoré podmienky, aby bol využiteľný práve pre hrušku.

Hrušky sa často vrúbľujú na dulu. Ide najmä o zákrsky alebo štvrťkmene. Na podpníku duly hruška vytvorí malý a rozložitý stromček, ktorý zakorení len plytko – potrebuje teda oporu. Je však vhodná aj pre hrušky do kordónov (stien). Podpník duly si vyberte, ak budete hrušky pestovať v teplejších oblastiach (napokon všetky hrušky majú vyššie nároky na teplo ako jablone).

Ďalšou možnosťou podpníka pre hrušku je hruškový semenáč – podpník vypestovaný zo semienka hrušky (obyčajnej). Je vhodný pre stredné až vyššie hrušky. Dobre porastie v hlinitej, piesočnatej aj suchšej pôde, dorastie do výšky až 5 metrov a plodiť začne asi za 5 rokov.

Poslednou možnosťou je kaukazská hruška – je to semenáč silnej a vysokej hrušky, dobre rastie vo všetkých pôdach, je odolná voči mrazu, dorastá až do 5 metrov a plodiť začína už po 3 až 4 rokoch.

Odrody hrušiek nás budú zaujímať najmä z hľadiska toho, kedy môžeme zberať plody, prípadne či sú plody vhodnejšie na priamu konzumáciu, uskladnenie alebo na výrobu napríklad marmelád, džemov či kompótov.

Poďme si tie najznámejšie odrody predstaviť bližšie.

Letné odrody dozrievajú od augusta do septembra. Patrí sem obľúbená Clappova, ktorá má žltkastozelené plody, je šťavnatá a navinulo sladká. Treba ju rýchlo skonzumovať, vydrží max. 2 týždne.

Ďalšou letnou odrodou je Laura, ktorá má väčšie fľaškovité zelené plody, vydrží asi mesiac, jej výhodou je nenáročnosť a dostatočná odolnosť voči chorobám.

Radana má stredne veľké kužeľovité plody so zelenožltou farbou, má krehkú, nasladlú a aromatickú chuť. Netrpí chrastavitosťou, je nenáročná a dobre sa tvaruje. Je teda vhodná aj pre začínajúcich pestovateľov.

Z jesenných odrôd je výborná Conference, má stredne veľké plody fľaškovitého tvaru, veľmi jemnú, šťavnatú a aromatickú dužinu, dozrieva koncom septembra a začiatkom októbra, skladovateľná je až do novembra a takmer netrpí chorobami.

Elektra tiež patrí k jesenným odrodám, má veľké, dlho kužeľovité plody, je navinulo sladká, dozrieva koncom augusta a začiatkom septembra, vydrží 3 týždne až mesiac. Je mierne náchylná na mrazy a chrastavitosť.

K zimným odrodám patrí napríklad Bohemica, ktorá má stredne veľké plody žltej farby, je jemná, krehká a sladká. Dozrieva v polovici októbra, vydrží 3 až 4 mesiace, je odolná voči mrazom aj hubovým chorobám.

Zimná je aj Erika, ktorá má veľké, pretiahnuto kužeľovité plody so žltozelenou farbou, dužina je biela a krehká, veľmi šťavnatá. Dozrieva v prvej dekáde októbra, vydrží 3 až 4 mesiace, chrastavitosťou trpí len stredne, voči mrazu je odolná.

Keď ste si zaobstarali hrušku na správnom podpníku, musíte ju aj správne zasadiť. Vhodná výsadba je na jar alebo na jeseň. Najprv vyberte vhodné stanovište. Hrušky potrebujú jasné a svetlé stanovište s orientáciou na južnú alebo juhozápadnú stranu, výživnú a stredne ťažkú pôdu. Sú menej odolné voči mrazu, ale zase odolnejšie voči suchu.

Viac hrušiek sadíme do sponu 3,5×3,5 m v prípade hrušiek na podpníkoch duly, až 8×8 m v prípade hrušiek pestovaných na podpníkoch semenáčov.

Na sadenie vyhĺbime jamu 60x60x80 cm, do jamy pridáme kompost a zarežeme poškodené korene hrušky. Ak sadíme na jar, hrušku zarežeme hneď, ak sadíme na jeseň, rez necháme na jar, aby hruška dobre zakorenila a zastrihnuté konáre nepoškodil mráz.

K hruške pridáme oporu, jamu zaplníme zeminou, udupeme, priviažeme hrušku k opore a dôkladne zalejeme. Možno pridať mulč (kôru alebo lístie), pretože udržiava miesto výsadby vlhké a obmedzuje burinu.

Ďalšia starostlivosť o hrušky už nie je príliš náročná. Hrušky zalievame len po vysadení, potom stačí dážď a ďalšiu vlahu si natiahnu z podzemnej vody. Navyše hrušky nie sú náchylné na sucho.

Občas skontrolujeme oporu, aby sa nevyvrátila, prípadne ju nahradíme väčšou.

Na jar a na jeseň robíme rez – pozri ďalej.

Rez hrušiek je jedným z najdôležitejších úkonov, ktoré musíte pri úspešnom pestovaní robiť. Treba vedieť, že výhonky hrušky majú tendenciu rásť priamo nahor. Z toho aj vychádzame pri reze.

Jarný rez hrušiek robíme jednak hneď po vysadení (jarnom), ďalej po jesennom vysadení a potom každý rok na jar (koncom februára). Hneď po vysadení a po jesennom vysadení odstránime všetky bočné výhonky až do výšky 60 cm, aby sme vytvorili kmienik. Zvolíme 3 najsilnejšie výhonky, ktoré ponecháme na tvorbu koruny, a tie zarežeme asi o 1/3, aby sme podporili ich rast. Hlavný (terminálny) výhonok ponecháme najväčší.

Hrušky sú vhodné aj na pestovanie v kordónoch – tu vyväzujeme zarezané výhonky do vodorovnej polohy, po ich stranách sa budú tvoriť nové krátke výhonky a na ich koncoch púčiky – v lete potom nie je nutné preberať plody ako pri jabloniach.

Jesenný rez nie je taký radikálny ako ten jarný, ale je tiež potrebný. Pri jesennom reze odstránime všetko staré, suché drevo, odstránime aj vlky (neplodné výhonky).

Všetky rany vždy ošetríme štepárskym voskom, aby sa do nich nedostali baktérie alebo huby.

Ak si nie ste istí, ako hrušku prerezať, nebojte sa opýtať odborníka.

Hrušky majú aj sklon k chorobám a škodcom. Optimálne je tomu predísť výberom odolnej odrody – pozri vyššie.

Najčastejšie choroby hrušiek sú:

Hrdza hrušková – je hubová choroba spôsobená hubou Gymnosporangium sabinae. Huba je dvojhostiteľská, t. j. vyskytuje sa v cykle hostiteľa a medzihostiteľa. Hostiteľom bývajú rôzne druhy borievky. Medzihostiteľom sú potom hrušky, huba napáda ich listy aj plody. Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte oranžové až červené oválne škvrny a v ich stredoch budú čierne bodky. Postihnuté sú aj plody, ktoré môžu byť rôzne deformované. Hrušky majú po napadnutí touto chorobou slabší rast, sú menej odolné voči ostatným chorobám aj voči mrazu.

Prevenciou je vyberať odolné odrody, nesadiť hrušky v blízkosti borievok, odstraňovať a ničiť všetky napadnuté časti. Keď sú hrušky už napadnuté, pomôže postrek fungicídmi.

Chrastavitosť hrušiek / černanie listov hrušiek – túto chorobu spôsobuje huba Venturia pyrina, poškodzuje listy, kvety aj plody. Na listoch spôsobuje sivočierne až čierne škvrny. Listy aj kvety opadávajú, plody tiež, a ak dozrejú, sú silno deformované.

Prevenciou je vyberať odolné odrody, sadiť stromy dostatočne ďaleko od seba, prerezávať ich, aby bola koruna vzdušná, a likvidovať spadané lístie (v ktorom huba často prezimuje). Prevenciou a postrekom je potom použitie fungicídov, napr. Polyram WG.

Septorióza listov hrušky / hnedé škvrny na listoch hrušky – je choroba spôsobená hubou Mycosphaerella sentina. Spôsobuje najprv fialové, neskôr hnedé škvrny na listoch, ktoré môžu byť oválne alebo hranaté. Listy predčasne opadávajú.

Prevenciou je opäť vyberať vhodnú lokalitu, sadiť stromy ďaleko od seba, dôsledne likvidovať spadané lístie. Pri napadnutí možno používať rovnaké prostriedky ako proti chrastavitosti.

Hruška potrebuje výživnú a stredne ťažkú pôdu, ako stojí aj medzi nárokmi na stanovište vyššie. Základ sa dáva už pri výsadbe — do jamy 60×60×80 cm patrí kompost. Potom sa hnojí zavčasu na jar, ešte pred pučaním, do pásu okolo obvodu koruny, kde sú sacie korene, nie ku kmeňu. Druhá slabšia dávka po odkvitnutí podporí vývoj plodov. Po auguste sa už nehnojí, aby drevo do zimy vyzrelo — pri hruškách to platí dvojnásobne, pretože sú menej odolné voči mrazu ako jablone. Dobre živený strom navyše lepšie znáša tlak hubových chorôb opísaných vyššie. Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; pomery nájdete v dávkovaní.

Kúpiť Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Najčastejšie ide o chrastavitosť hrušiek, ktorú spôsobuje huba Venturia pyrina. Na listoch robí sivočierne až čierne škvrny, listy aj kvety opadávajú a plody bývajú deformované. Huba prezimuje v spadanom lístí, preto je dôležité ho likvidovať.

Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae). Spoznáte ju podľa oranžových až červených oválnych škvŕn s čiernymi bodkami uprostred. Huba strieda hostiteľa: medzihostiteľom je hruška, hostiteľom borievka — preto sa hrušky nemajú sadiť blízko borievok.

Na duli vznikne malý rozložitý stromček, ktorý korení plytko a potrebuje oporu — hodí sa do teplejších oblastí a do kordónov. Hruškový semenáč dá stredný až vyšší strom do 5 metrov, ktorý plodí po zhruba 5 rokoch. Kaukazská hruška rastie vo všetkých pôdach, je mrazuvzdorná a plodí už po 3 až 4 rokoch.

Hlavný rez na jar koncom februára, na jeseň potom len odstránenie starého suchého dreva a vlkov. Rany sa vždy ošetrujú štepárskym voskom.

Radana netrpí chrastavitosťou a je nenáročná, Conference takmer netrpí chorobami, Laura má dostatočnú odolnosť a Bohemica je odolná voči mrazom aj hubovým chorobám. Naopak Elektra je mierne náchylná na mrazy a chrastavitosť.