Kamélia (Camellia): pestovanie v kvetináči aj vonku, starostlivosť a odrody

Kamélie sú stálozelené kvitnúce dreviny, ktoré sa pestujú ako izbové alebo nádobové rastliny. Sú známe svojou nádhernou paletou kvetov a mnohými šľachtenými odrodami.

• Stanovište: svetlé až mierne slnečné, s dostatkom čerstvého a vlhkého vzduchu.
• Výška: až 15 m vysoké stromy alebo kry; pri predaji však iba 30–60 cm.
• Doba kvitnutia: jeseň až jar.
• Množenie: vrcholovými odrezkami v auguste alebo hriadením výhonkov do machového obalu.

Kamélia pochádza z východnej Ázie a patrí do čeľade čajovníkovitých (Theaceae). Existuje približne 10 000 kultúrnych odrôd, pričom kvety môžu byť jednoduché, poloplné alebo plné, s priemerom 5–16 cm. Sfarbenie zahŕňa bielu, ružovú, červenú aj viacfarebné kombinácie.

Prevažná väčšina odrôd, s ktorými sa u nás stretnete, patrí ku kamélii japonskej (Camellia japonica). Druhou veľkou skupinou sú williamsii-hybridy, ktoré vznikli krížením kamélie japonskej s Camellia saluenensis — kvitnú ochotnejšie, znesú viac chladu a odkvitnuté kvety zhadzujú samy.

Kamélie vyžadujú špecifické podmienky:

• Vlhkosť vzduchu: Kritická je minimálne 60 %, inak puky vysychajú a opadávajú.
• Teplota: Ideálna je 16–20 °C pri dostatočnej vlhkosti vzduchu.
• Poloha: Svetlé miesto s miernym slnkom, nie však s poludňajším úpalom.
• Hnojenie: Hnojík zálievkou v malých dávkach od začiatku rastu výhonkov do júla.
• Presádzanie: Najvhodnejšie po odkvitnutí, nie však od konca júla.

Kamélia patrí medzi kyslomilné rastliny. Substrát má mať pH okolo 4,5–5,5, teda rovnaké ako pre azalky a rododendrony — bežná záhradnícka zemina je pre ňu príliš zásaditá. Zalievať je najlepšie dažďovou vodou; tvrdá voda z kohútika postupne zvyšuje pH a listy potom svetlejú.

Od jesene do konca zimy rastlina kvitne a potrebuje chlad — ideálne 8–12 °C. V prekúrenej obývačke puky vyschnú skôr, než sa stihnú otvoriť. Cez leto kamélii prospeje stanovište vonku v polotieni, kde si založí puky na budúcu sezónu. Organickým hnojivom sa prihnojuje len v období rastu výhonkov, od júla sa s hnojením prestáva, aby drevo do zimy vyzrelo. Ďalšie rady nájdete v prehľade hnojenia izbových rastlín.

Najčastejšou chybou je otáčanie a sťahovanie rastliny s pukmi. Kamélia si zapamätá smer svetla a zmenu polohy v čase nasadzovania pukov trestá ich zhodením. Len čo sa puky objavia, kvetináčom už nehýbte.

Vonkajšie pestovanie kamélie je u nás možné, ale len v najteplejších oblastiach a na dobre vybranom mieste. Camellia japonica spoľahlivo znáša mrazy okolo −10 °C, na chránenom stanovišti aj o pár stupňov viac; williamsii-hybridy bývajú o niečo otužilejšie. Rozhodujúci však nebýva samotný mráz, ale kombinácia mrazu, zimného slnka a vysušujúceho vetra.

Čo vonkajšia kamélia potrebuje:

• Stanovište v polotieni, nikdy na východ. Ranné slnko rozmrazí zmrznuté listy a puky príliš rýchlo a tie potom hnednú. Ideálna je západná alebo severozápadná strana pod korunami vzrastlých stromov.
• Závetrie. Zimný vietor vysušuje stálozelené listy viac než mráz.
• Kyslá, humózna a priepustná pôda. Najjednoduchšie je vysadiť ju do rašelinového substrátu pre rododendrony.
• Mulč cez zimu. Vrstva ihličia alebo kôry drží korene nezmrznuté a vlhké.
• Zálievka aj v zime. Počas mrazu rastlina odparuje vodu z listov, ale zo zmrznutej pôdy ju nenačerpá — v bezmrazivých dňoch sa zalieva.

Kaméliu v nádobe je jednoduchšie prezimovať vo svetlej nevykurovanej miestnosti pri 5–10 °C než ju nechať vonku: koreňový bal v kvetináči premŕza oveľa rýchlejšie než v zemi. Ak ju napriek tomu necháte na terase, obaľte nádobu bublinkovou fóliou a postavte ju k stene domu.

Opadávanie pukov je u kamélie najčastejšia sťažnosť a málokedy za ním stojí jediná príčina. Najobvyklejšie sú:

• suchý vzduch vo vykurovacej sezóne (pod 60 % vlhkosti),
• vyschnutý alebo naopak trvale rozbahnený koreňový bal,
• teplo nad 15 °C v čase kvitnutia,
• premiestnenie alebo otočenie rastliny s nasadenými pukmi.

Žltnúce listy so zelenou žilnatinou znamenajú chlorózu z nedostatku železa. Vzniká, keď pH substrátu vystúpi kvôli zálievke tvrdou vodou — pomáha presadenie do kyslého substrátu a prechod na dažďovú vodu.

Hnedé škvrny na okrajoch listov bývajú spáleniny od priameho poludňajšieho slnka, hnednúce puky na vonkajšej rastline zase dôsledok rýchleho rozmrznutia na rannom slnku.

Rastlina nekvitne vôbec. Puky sa zakladajú už v lete, takže príčina leží v predchádzajúcej sezóne: príliš tienisté letné stanovište, hnojenie až do jesene alebo rez v nesprávnom čase. Kamélia sa strihá hneď po odkvitnutí, nikdy nie v lete.

Odrody sa tradične triedia podľa farby kvetu a podľa jeho plnosti: jednoduché majú jeden kruh lupienkov a viditeľné peľnice, poloplné niekoľko kruhov, nepravidelne plnokveté nepravidelný stred a úplne plnokveté pravidelne skladané korunné lupienky bez peľníc.

Williamsii-hybridy (Camellia × williamsii) vznikli krížením kamélie japonskej s Camellia saluenensis. Kvitnú skôr a bohatšie, lepšie znášajú chlad a odkvitnuté kvety zhadzujú, takže sa nemusia odstraňovať ručne. Práve z tejto skupiny sa vyberá, keď má kamélia rásť vonku.

Olej z kamélií, ktorý sa získava zo semien rastliny Camellia oleifera alebo Camellia sinensis. Tento olej je známy ako kaméliový olej. Kaméliový olej má vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín a vitamínov, čo mu dáva rôzne vlastnosti a využitie.

Kaméliový olej sa často používa v kozmetike na starostlivosť o pleť a vlasy. Má ľahkú konzistenciu, ktorá ľahko preniká do pokožky, a je bohatý na vitamíny A, E a F. Kaméliový olej pomáha udržiavať pleť hydratovanú, vyživenú a pružnú. Jeho vlastnosti upokojujú podráždenú pokožku a pomáhajú redukovať jemné linky a vrásky. Využíva sa aj v starostlivosti o okolie očí a o pery.

Kaméliový olej sa tiež používa v kulinárstve, najmä v ázijskej kuchyni. Má jemnú a lahodnú chuť, ktorá je obľúbená na vyprážanie, pečenie, marinády a šalátové dresingy. Kaméliový olej má vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín, ktoré prispievajú k zdravej výžive.

Je dôležité vybrať si kvalitný kaméliový olej od dôveryhodného zdroja, aby ste získali maximálne prínosy.

Kamélia sa svojimi nárokmi blíži ostatným kyslomilným rastlinám — ak sa vám darí azalka alebo rododendron, zvládnete aj ju. Medzi kvitnúcimi kríkmi patrí k tým nemnohým, ktoré kvitnú v zime, a ako izbová rastlina odmení chladnú zimnú miestnosť kvetmi v čase, keď vonku nekvitne nič.