Lotos (Nelumbo)

Trváce vodné a močiarne rastliny pre vyhrievané vonkajšie nádrže alebo do vedier; nie sú odolné voči zime.

• Stanovište: slnečné, teplé a chránené
• Výška: až 2 m
• Čas kvitnutia: júl – august
• Rozmnožovanie: semenami alebo oddelením hojných podzemkov

Rastlina, ktorú staršia literatúra radila k leknovitým (Nymphaeaceae), dnes tvorí samostatnú čeľaď lotosovité (Nelumbonaceae) a vyskytuje sa iba v dvoch druhoch:

rozšírený v Severnej Amerike až po Kolumbiu v Južnej Amerike.

rozšírený v Indii, Japonsku a Austrálii.

Lotos orechonosný má 30 – 60 cm široké listy dáždnikovitého tvaru na 1 – 2 m dlhých rapíkoch. Takisto na dlhých stvoloch rozkvitajú až 35 cm široké kvety, ktoré prechádzajú od žltého základu do ružovočervenej, môžu však byť aj čisto biele. Existuje celý rad odrôd, tie však u nás nebývajú k dispozícii.

Lotos žltý je vo všetkých častiach menší, má červeno bodkovanú spodnú stranu listov a voňavé, až 35 cm široké svetlé sírovožlté kvety.

V slovenských textoch sa pre ten istý druh používa aj názov lotos orechoplodý. Ide o tú istú rastlinu, len o iný preklad latinského nucifera. Práve tento druh je posvätným lotosom Indie a Číny, zbierajú sa z neho podzemky aj semená a jeho listy dali meno takzvanému lotosovému efektu, keď voda po povrchu listu steká v kvapkách a odnáša so sebou prach.

Keďže v domácich záhradách sú len zriedka k dispozícii vyhrievané bazény, odporúča sa pestovať rastliny vo vedre a v ňom ich nechať prezimovať v miestnosti, kde nemrzne.

• Nádoba: mala by mať priemer aj výšku najmenej 60 cm.
• Substrát: vhodná je ílovitá zemina s prímesou rohovinových a kostných hoblín.
• Výsadba: podzemky sa zasadia šikmo asi 10 cm hlboko a zakryjú pieskom. Potom sa naleje toľko vody, aby siahala asi 10 cm nad úroveň substrátu.

Najlepší čas výsadby je v apríli. Prvé kvety môžeme očakávať v auguste nasledujúceho roka, spravidla však musíme čakať ešte ďalší rok. Aby sme vývin urýchlili, mali by sme už od vyrašenia prvých listov hnojiť raz týždenne plným hnojivom.

Po zožltnutí listov na jeseň sa začína obdobie pokoja na nemrznúcom mieste, kde by teplota nemala presiahnuť 6 °C. Voda sa predtým vyleje, pôda by sa mala cez zimu udržiavať vlhká, ale nie mokrá. Od mája potom príde vedro opäť na slnečné miesto v záhrade, doplní sa vodou a po objavení prvých listov začneme znovu týždenne hnojiť.

Odborníci odporúčajú každé tri roky úplne vymeniť zeminu a zasadiť podzemky do čerstvého substrátu. Možný je aj výsev semien, ktoré sami zberieme, ak sme urobili umelé opelenie; tento trochu náročnejší spôsob sa však laikom neodporúča, pokiaľ je k dispozícii dostatok kúskov podzemkov na vegetatívne rozmnožovanie.

Pre pestovanie doma platí to isté s jedinou úpravou: nádoba stojí od mája do septembra vonku na plnom slnku a cez zimu v chladnej, ale nezamŕzajúcej miestnosti. Lotos pestovaný celoročne v teplej izbe nekvitne – bez chladného obdobia pokoja nezaloží kvetné púčiky. Nádoba nesmie mať odtokový otvor a substrát sa do nej dáva bez rašeliny a bez perlitu, oboje vypláva na hladinu.

Semená lotosu majú mimoriadne tvrdé osemenie, ktoré samo od seba nenasiakne vodou. Bez porušenia obalu ležia v teplej vode celé týždne bez zmeny, po narezaní klíčia v priebehu niekoľkých dní. Postup je vždy rovnaký:

• Semeno obrúsiť pilníkom alebo šmirgľovým papierom na vypuklej strane, kým nepresvitá svetlejšia vrstva. Klíčok na opačnom, plochom konci sa nesmie poškodiť.
• Namočiť do vlažnej vody (asi 25 °C) v priehľadnom pohári. Vodu vymieňať každý deň, inak zahníva.
• Za dva až päť dní semeno napučí a vyženie prvý stočený lístok. V pohári sa nechá, kým nemá dva až tri lístky a viditeľné korienky.
• Zakorenené semenáčiky vysadiť po jednom do ílovitej zeminy v nádobe bez odtoku a zaliať vodou len niekoľko centimetrov nad substrát. Hladina sa s rastúcimi listami postupne zvyšuje.

Rastliny zo semena kvitnú najskôr druhým, skôr však tretím rokom a nemusia byť verné odrode. Kto chce mať istotu farby kvetu, rozmnožuje lotos delením podzemkov – rastie tak rýchlejšie a kvitne skôr.

Obe rastliny sa v katalógoch často pletú, ale rozoznajú sa na prvý pohľad podľa listov. Lekno má listy plávajúce priamo na hladine, so zárezom až k stopke, a kvet leží na vode. Lotos dvíha okrúhle listy bez zárezu na dlhých rapíkoch vysoko nad hladinu a kvet nesie na vlastnom stvole ešte nad nimi.

• Listy: lekno na hladine so zárezom, lotos nad hladinou a celistvookrajový
• Voda na liste: po liste lotosu sa zráža do kvapiek a steká, list lekna zostáva mokrý
• Mrazuvzdornosť: lekno biele u nás prezimuje v jazierku, lotos nie
• Zaradenie: staršia literatúra radí lotos k leknovitým (Nymphaeaceae), novšie systémy pre neho vyčleňujú samostatnú čeľaď lotosovité (Nelumbonaceae)

Pre záhradné jazierko v našich podmienkach je preto lekno praktickejšou voľbou. Lotos zostáva rastlinou do nádoby, ktorú možno na zimu preniesť. Prehľad ďalších druhov do vody aj k jej okraju nájdete v článku vodné rastliny do záhradného jazierka.

Lotos vytvorí za jedinú sezónu niekoľko štvorcových metrov listovej plochy a metre podzemkov, takže na živiny je náročný. Hnojí sa od vyrašenia prvých listov do konca augusta, potom už nie – neskorá dávka len predĺži rast listov a rastlina horšie znesie obdobie pokoja.

Osvedčené je pravidelné prihnojovanie slabším roztokom univerzálneho organického hnojiva, ktoré živiny uvoľňuje postupne. V nádobe bez odtoku sa hnojivo nevyplavuje ako na záhone, preto sa dávkuje radšej slabo a častejšie než silno a jednorazovo. Prehnojený lotos spozná pestovateľ podľa zeleného zákalu vody – ten znamená, že živiny zostali vo vode namiesto v substráte.

• Hnojiť raz týždenne od prvých listov do konca augusta.
• Roztok liať k substrátu, nie na listy.
• Pri výmene substrátu raz za tri roky zapracovať rohovinové a kostné hobliny.
• V období zimného pokoja sa nehnojí vôbec.