Prstnatec (Dactylorhiza)
Európske orchidey pre skúsených pestovateľov
Stanovište: Striedavo vlhké až mokré rašelinné pôdy na plne slnečnom mieste alebo v ľahkom tieni drevín.
Výška: Podľa druhu 10 až 125 cm.
Doba kvitnutia: Podľa druhu v marci až auguste.
Množenie: Delením alebo semenami.
Rod Dactylorhiza z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) bol vyčlenený z rodu Orchis, aj keď príslušné druhy oboch rodov majú podobné znaky. Meno prstnatec je odvodené od prstovito rozdeleného tvaru hľúz. Listy rastliny sú kopinaté, svetlo alebo tmavo zelené, škvrnaté alebo bez škvŕn, listene podobné listom väčšinou presahujú nad kvety. Kužeľovité kvetné klasy sa pri dokvitaní uvoľňujú.
Všetky druhy sú trvalky. Ich pôvodné stanovištia v prírode sú rozmanité – horské lúky (niektoré druhy rastú aj vo výške 2400 m n. m.), svetlé miesta v listnatých a ihličnatých lesoch, zaplavované lúky a brehy potokov. Kedysi prstnatce hojne rástli aj v našej prírode, predovšetkým na humóznych lúkach v Polabí (polabské černavy), ale aj inde, na pôdach kyslých alebo na pôdach vzniknutých z vápencových a bázických hornín. Rastliny v prírode sú prísne chránené.
Vybrané druhy prstnatcov
Prstnatec škvrnitý (Dactylorhiza maculata)
Je rozšírený po celej Európe, vrátane Česka. Rastie na kyslých pôdach lesných svetlín, na lúkach a rašeliniskách. Rastlina dosahuje výšku asi 80 cm a má 6–12 kopinatých listov (asi 2 cm široké, 15 cm dlhé), väčšinou jemne škvrnaté (niekedy bez škvŕn). Svetlo fialové (biele) kvety sa objavujú od mája do augusta. Mierne trojlaločný tmavší pysk je bodkovaný alebo čiarkovaný. Ostroha je úzka, kratšia ako semenník, a smeruje šikmo nadol.
Prstnatec májový (Dactylorhiza majalis)
Naša najrozšírenejšia orchidea. Rastie hlavne na mokrých lúkach. Rastlina dorастá výšky asi 50 cm a nesie 4–6, niekedy aj 8 kopijovitých listov (5 cm široké, 15 cm dlhé, silne škvrnité). Listene väčšinou prevyšujú tmavo purpurové, asi 2 cm veľké kvety. Husto usporiadané kvety sa objavujú od mája do augusta, v rôznej dobe podľa nadmorskej výšky stanovišťa. Trojlaločný tmavo fialový pysk má väčšiu šírku ako dĺžku, postranné laloky sú často sklonené nadol. Ostroha smeruje nadol.
Prstnatec Traunsteinerov
(Dactylorhiza traunsteineri)
Rastie v severnej a strednej Európe na kyslých rašelinných lúkach. Má 2–5 čiarkovito kopijovitých a vzpriamených listov(väčšinou 2 cm široké, 20 cm dlhé, v lete zelené a neškvrnité). Doba kvitnutia trvá od júna do augusta. Asi 20 cm dlhé súkvetie je zložené z 10–15 purpurovo fialových kvetov v pomerne voľnom usporiadaní. Pysk s tmavšou kresbou je slabo až zreteľne trojlaločný, postranné laloky sú sklonené nadol. Ostroha je o polovicu kratšia ako semenník.
Prstnatec pleťový (Dactylorhiza incarnata)
Je rozšírený v mnohých častiach Európy a severnom Turecku. Vyskytuje sa na močaristých lúkach, rašeliniskách a v horách až do nadmorskej výšky 2100 m. Rastlina má väčšinou 40 cm (niekedy až 70 cm) vysokú dutú stonku, ktorá nesie 4–7 listov. Podlhovasto kopijovité listy sú obrátené priamo nahor, na špičke kapucňovité a bez škvŕn. Od mája do júla sa objavujú v hustom súkvetí 3 cm veľké kvety ružovej alebo mäsovej farby. Listene väčšinou presahujú nad kvety. Malý pysk (7 mm široký) nie je delený alebo má len slabo naznačené tri laloky. Ostroha je zhruba o jednu tretinu kratšia ako semenník.
Pestovanie
Prstnatcom sa dobre darí na rašelinných, občas podmáčaných a vlhkých lúkach; niektoré z nich uprednostňujú miesta na okraji lesa. Sú citlivé na extrémne podmienky, ako sú sucho, trvalá vlhkosť a príliš vysoká teplota.
Nevyhnutnými predpokladmi pre úspešné pestovanie sú:
- dobrá drenáž,
- priepustný substrát zadržiavajúci minerálne živiny,
- vhodná sprievodná flóra.
Na vhodnom mieste, napr. pri umelo založenom močiari alebo na okraji záhradného jazierka, sa odporúča vytvoriť plytké priehlbiny a vyplniť ich piesočnato-hlinitou zeminou. Pre vápnomilné druhy sa pridáva vápenec. Aby substrát nevysychal, prekryje sa 3 cm vrstvou suchého bukového lístia alebo borovicového ihličia. Pri prvom znaku rozkladu tejto vrstvy sa má prikrývka obnoviť.
Prstnatce možno pestovať aj v kvetináčoch, miskách alebo väčších nádobách, kde možno vytvoriť miniatúrny biotop. Množiť sa môžu výsevom alebo delením, ale narúšanie koreňového balu rastline neprospeje. Do záhrady možno vysádzať iba rastliny kúpené v špecializovanom záhradníctve. Vysádzanie vykopaných rastlín z prírody je trestné.
