Šachor jedlý (Cyperus esculentus)
Mnohostranne využiteľná úžitková a okrasná rastlina
Stanovište: rastlina nemá žiadne zvláštne nároky
Výška: približne 30 cm
Množenie: podzemnými hľuzkami
Šachor jedlý (zemné mandle) pochádza z východnej Afriky, pravdepodobne z údolia Nílu. Dnes je rozšírený v teplejších oblastiach celého sveta. Bol úžitkovou rastlinou už v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Šachor jedlý, z čeľade šachorovité (Cyperaceae), je viacročný, no pri poklese teploty pod –8 °C vymŕza. Rastlina vytvára podzemné podzemky, ktorých výhony zdužnatejú do hľuzovitých zásobných orgánov. V Holandsku, kde bývajú mierne zimy, sa tento životaschopný šachor tak rozšíril, že musí byť systematicky ničený ako nebezpečný burinový druh.
Pred výsadbou sa koreňové hľuzky namočia cez noc do vlažnej vody. Pri teplote okolo 20 °C z nich za 10–14 dní vyrašia výhonky a potom sa rastliny vysádzajú do hniezd so vzájomným rozstupom 45 cm, v radoch vzdialených 50–60 cm. Šachor jedlý na jar rastie pomaly, preto sa môže pestovať v zmiešanej kultúre s ranou zeleninou alebo s kvetmi. Darí sa mu aj na ľahkých piesočnatých alebo na rašelinových pôdach. Hľuzky obsahujú okrem cukrov približne 20 % kvalitného oleja, preto sa uvažuje aj o poľnohospodárskom využití tejto rastliny. Výhodou oleja je, že nevysychá, a preto je dobre použiteľný v jemnej mechanike.
Zberajú sa hľuzky vo veľkosti lieskového orieška a konzumujú sa pražené alebo varené. Pražené hľuzky majú chuť podobnú káve a vzhľadom na obsah 28 % škrobu sú výživné. V Španielsku sa z hľuziek pripravuje mliečny nápoj, vhodný aj na výrobu zmrzliny. Ako krmivo možno využiť aj nadzemnú časť rastliny.
