Šplhavník – Scindapsus pictus, šplhavník pestrý

Previsnutá alebo popínavá rastlina ozdobná listom, nie je mrazuvzdorná.
Stanovište: svetlé až polotienisté; nie priame slnko.
Výška: 1,8–2 m.
Množenie: vrcholovými odrezkami.

Atraktívna popínavá alebo previsnutá rastlina z čeľade áronovitých (Araceae) pochádza z Malajzie. Má asymetrické, čiernozelené, modravo bodkované listy. Kvôli vysokým nárokom na teplotu, ovzdušie aj pôdu je najúspešnejšie pestovanie v uzavretom kvetinovom okne alebo v teplom skleníku.

Rastlina vyžaduje celoročne izbovú teplotu, v zime nie menej ako 16 °C. Cez leto treba dbať na rovnomernú vlhkosť pomocou zálievky zmäkčenou, temperovanou vodou a týždennými dávkami hnojiva. V zime sa môže oboje obmedziť. Odporúča sa rosenie.

Zvlášť pekná, s listami husto striebristo-bielo bodkovanými, je odroda ‚Argyraeus‘.

Šplhavník patrí medzi nenáročné izbové rastliny, pokiaľ dostane, čo potrebuje: rozptýlené svetlo, teplo a vzdušnú vlhkosť. Na priamom slnku listy blednú a spália sa, v hlbokom tieni naopak mizne striebristé vzorovanie a rastlina sa predlžuje.

• Svetlo: jasné, ale nepriame – ideálne kúsok od východného alebo západného okna.
• Teplota: 18–26 °C po celý rok, v zime nikdy pod 16 °C.
• Zálievka: až po preschnutí hornej tretiny substrátu; rastlina znesie skôr sucho než mokro.
• Vzdušná vlhkosť: 50 % a viac, prospieva jej rosenie alebo miska s vlhkým keramzitom.
• Substrát: priepustný, s prímesou perlitu alebo kôry; kvetináč musí mať odtokový otvor.
• Presádzanie: raz za dva až tri roky na jar, do len o málo väčšieho kvetináča.

Najčastejšou chybou je prelievanie. Stojatá voda v obale kvetináča vedie k hnilobe koreňov, ktorú záhradkár spozná podľa mäknúcich listových stopiek a žltnúcich listov.

V predaji sa najčastejšie objavuje šplhavník pestrý (Scindapsus pictus) a jeho kultivary, menej často potom druh Scindapsus treubii. Líšia sa hlavne mierou striebristého vzorovania a tvarom listu.

• ‚Argyraeus‘ – najbežnejší kultivar, drobnejšie listy s hustými striebristými škvrnami a striebristým lemom.
• ‚Exotica‘ – väčšie listy s veľkými, splývajúcimi striebristými plochami.
• ‚Silvery Ann‘ – listy s prevahou striebristej farby, len so zelenou žilnatinou.
• ‚Trebie‘ – listy s jemným, rozptýleným postriebrením a výraznou štruktúrou.
• Scindapsus treubii ‚Moonlight‘ – podlhovasté, celostriebristé listy bez škvŕn, rastie pomalšie.
• Scindapsus treubii ‚Dark Form‘ – takmer čiernozelené, lesklé listy, zberateľská rarita.

Obe rastliny patria do čeľade áronovitých a v obchodoch sa zamieňajú, pretože epipremnum (potos) sa kedysi radilo práve k rodu Scindapsus pod menom šplhavník zlatý. Rozoznať ich možno ľahko:

• Šplhavník (Scindapsus) – list je nesúmerný, matný až zamatový, so striebristým vzorom; ani v starobe sa nedelí.
• Epipremnum – list je súmerný a lesklý, panašovanie býva žlté alebo biele; dospelé rastliny majú listy delené.

Podobne delené listy má aj monstera, tá ale rastie podstatne mohutnejšie a šplhá po opore.

Od jari do konca leta prospieva šplhavníku pravidelné prihnojovanie – v pôvodnom popise sa uvádzajú týždenné dávky hnojiva, v zime sa hnojenie obmedzuje alebo úplne vynechá. Osvedčí sa univerzálne prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré živiny uvoľňuje postupne, takže nehrozí prehnojenie citlivých koreňov. Pripravte výluh podľa tabuľky dávkovania a zalievajte ním namiesto bežnej zálievky.

Podrobný návod pre celý parapet nájdete v článku hnojenie izbových rastlín.

Hnojík v e-shope Dávkovanie a použitie