Sypavky, hrdze a ďalšie choroby ihličia: borovice, smreky, smrekovce, jedle

Hnednutie a opad ihličia na borovicach, smrekoch a smrekovcoch mávajú na svedomí hubové choroby. Jednotlivé druhy sa líšia tým, ktoré ihlice napádajú, kedy sa príznaky objavia a aké plodničky na ihličí tvoria.

Lophodermium pinastri

Hostiteľské dreviny: borovice.

Príznaky: na odumretých ihliciach drobné čierne plodničky s typickými tmavými, ostro ohraničenými priečnymi prúžkami.

Patogén: údaje o škodlivosti Lophodermium pinastri sa značne líšia. Často sa považuje za primárneho saprofyta, prípadne slabého parazita. Plodnice sa vyvíjajú na odumretých ihliciach. Lophodermium pinastri často sprevádza Lophodermium seditiosum, v opade borovíc sa vyskytuje takmer pravidelne.

Možnosti zámeny: sypavky (Lophodermium) (viac).

Škodlivosť: žiadna.

Ochrana: nie je nutná.

T: Lophodermium seditiosum, A: Leptostroma rostrupii Minter

Hostiteľské dreviny: borovice.

Príznaky: najprv drobné žlté škvrny, neskôr hnednúce, v konečnej fáze čierne, lesklé, mierne vyvýšené vankúšiky.

Patogén: na žltohnedých ihliciach niekoľko člnkovitých, výrazne lesklých čiernych plodníc s veľkosťou približne jeden milimeter, v strede s pozdĺžnym otvorom. Prevažne jednoročný vývojový cyklus. Infekcia nastáva za vlhkého počasia (hmla, dážď).

Možnosti zámeny: abiotický opad ihličia so sekundárnym napadnutím Lophodermium pinastri (priečne tenké čierne čiarky).

Škodlivosť: strata prírastkov, presvetlenie koruny, slabé odumieranie výhonkov, predispozícia na poškodenie ďalšími škodlivými faktormi; životaschopnosť je ovplyvnená iba pri mladých stromoch.

Ochrana: fungicídmi sa ošetrujú iba sadenice a mladé stromy v lesných škôlkach. Opatrenia proti prehusteniu porastu, nedostatku svetla a vlhkým stanovištiam.

A.: Rhizosphaera kalkhoffii, A.: Tiarosporella parca, Lophodermium piceae.

Hostiteľské dreviny: borovice.

Príznaky: značná časť ihličia, predovšetkým starších ročníkov, je sfarbená červenohnedo až žlto. Na napadnutých ihliciach čierne, oválne, bodkovité až guľovité plodničky.

Patogén: mikromycéta majúca skôr sekundárny charakter. Spravidla sprevádza prirodzený jesenný opad ihličia. Napadnutie podporuje príliš malý spon, prehustená koruna, vlhké stanovištia, ako aj fyziologické oslabenie stromov.

Možnosti zámeny: nie je možná (najmä ak sa na ihliciach vyskytujú plodničky); prípadne s poškodeniami spôsobenými sviluškami (ihlice zostávajú visieť), sypavkou smrekovou (viac) alebo s hrdzou ihlíc smreka. Ako sekundárny patogén sa často vyskytuje spoločne s inými škodlivými činiteľmi.

Škodlivosť: spolupôsobí pri prirodzenom čistení konárov, najmä zatienených, vo vnútornej časti bázy koruny; strata ihličia a skrátenie prírastkov výhonkov; vizuálne ovplyvnenie sfarbením a stratou ihličia.

Ochrana: neprehustené porasty, presvetľovanie príliš husto vysadených stromov.

T: Lirula macrospora, A: Hypodermina hartigii

Hostiteľské dreviny: smrek.

Príznaky: dvoj- až trojročné ihlice nažltnuté, s predĺženými vypuklými čiernymi plodnicami a priečnymi prúžkami na báze; smrek pichľavý (Picea pungens): antokyánovo sfarbené ihlice.

Patogén: mikromycéta, spravidla sekundárna, sprevádzajúca prirodzené čistenie konárov a jesenný opad ihličia – avšak za určitých podmienok môže primárne osídľovať zdravé ihlice. Napadnutie uľahčujú príliš husté koruny alebo prehustené porasty, fyziologické oslabenie stromov, ako aj mierne počasie nasledujúce po daždivej jari.

Možnosti zámeny: pri pozornej prehliadke ihličia a prítomnosti plodníc je zámena takmer nemožná; výnimočne s ďalšími druhmi sypavky (viac priečnych prúžkov na ihlici) či s hubami poškodzujúcimi ihlice smreka.

Škodlivosť: opad ihlíc a zmenšenie prírastkov; ovplyvnenie estetického dojmu – sfarbenie ihlíc.

Ochrana: neprehustený porast, presvetlenie príliš hustých korún stromov.

Mycosphaerella laricina

Hostiteľské dreviny: smrekovec.

Príznaky: na ihliciach koncom jari a v lete široké hnedé až červenohnedé prúžky, prípadne polovica ihlice je hnedá. Vo zväzočku drobné čierne lesklé bodky, väčšinou v malom počte (lupa!); počas leta a jesene opad ihličia.

Patogén: mikromycéta – askomycéta, ktorá sa často vyskytuje následne po napadnutí smrekovca voškami (viac) (šíri sa z miest cicania). Pre jej šírenie sú priaznivé dlhotrvajúce jarné a letné zrážky, hustý porast (nedostatok svetla, nehybný vlhký vzduch).

Možnosti zámeny: s ďalšími druhmi sypaviek na smrekovci. Pozornosť treba zamerať na lesklé čierne plodnice v červenohnedých zväzočkoch.

Škodlivosť: vizuálne ovplyvnenie: pri silnom napadnutí nie sú koruny smrekovcov na jeseň „zlaté“, ale hnedé. Životaschopnosť stromov je len zriedka ovplyvnená (iba pri mladých stromčekoch).

Ochrana: nie je potrebná; dostatočná vzdialenosť medzi stromami.

T: Mycosphaerella pini, syn.: Scirrhia pini, A: Dothistroma septospora syn.: Dothistroma pini

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy borovíc, obzvlášť často borovica čierna.

Príznaky: Na zelených ihliciach rôzneho veku sa objavuje jeden až niekoľko hnedých, asi jeden milimeter širokých priečnych prúžkov, neskôr s čiernymi bodkami. Často (predovšetkým pri borovici čiernej) oranžové až tehlovočervené sfarbenie okolia prúžkov.

Patogén: ložiská spór nepohlavného štádia (Dothistroma) sa vyvíjajú v prúžkoch niekoľko mesiacov predtým, ako sa prejavia. Pohlavné štádium sa tvorí len zriedka. K infekcii dochádza za vlhkého počasia (hmla, dážď).

Možnosti zámeny: cicanie hmyzom, Lecanosticta – hnedá pruhovitosť ihlíc borovice (viac).

Škodlivosť: straty na prírastkoch, presvetlenie koruny, slabé odumieranie výhonkov, dispozícia na napadnutie ďalšími škodlivými činiteľmi; ovplyvnenie životnosti iba mladých rastlín.

Ochrana: aplikácia fungicídov iba v lesných škôlkach a v škôlkach s mladými stromami; opatrenia proti prehusteniu porastu, nedostatku svetla a vlhkým stanovištiam.

T: Mycosphaerella dearnessii, A: Lecanosticta acicola

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy borovice.

Príznaky: ihličie z predchádzajúceho roka je celkom alebo čiastočne belavé (vonkajšia polovica), žltne, často skrátené s hnedočiernymi priečnymi prúžkami, z ktorých sa uvoľňuje nazelenalá masa spór (lupa!), okolo prúžkov sa však nikdy neobjavujú načervenalé odtiene.

Patogén: v Európe bolo doteraz nájdené iba nepohlavné štádium (Lecanosticta acicola). Spóry sa tvoria počas letných mesiacov a za vlhkého počasia infikujú nové ihlice. Šírenie teplomilnej huby je v porovnaní pomalšie, pretože teplotné optimum na infekciu (30 °C cez deň, 21 °C v noci) sa dosahuje len zriedka.

Možnosti zámeny: Lophodermella sulcigena, vonkajšia polovica ihlíc je žltá; Dothistroma – hnednutie ihlíc

Škodlivosť: strata prírastkov, presvetlenie koruny, slabé odumieranie výhonkov, predisponovanie na ďalšie škodlivé faktory; životnosť je obmedzená iba pri napadnutí mladých rastlín.

Ochrana: registrovaný (karanténny) škodca!

Odstránenie (spálenie) napadnutých rastlín!

Coleosporium senecionis

Hostiteľské dreviny: borovice.

Príznaky: predovšetkým na viacročných, menej často na jednoročných ihliciach, žlté škvrny a kvapky živice, počas leta pľuzgierikovité ložiská spór s oranžovým stredom a bielym okrajom pretrhnutej pokožky, neskôr opad ihlíc.

Patogén: hrdza, ojedinele na mladších stromoch, ak sa hlavný hostiteľ (rôzne druhy bylín, starček – Senecio) vyskytuje v bezprostrednej blízkosti, aj na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou.

Ďalšie hrdze na ihliciach dvojihlicových borovíc:

C. campanulae – uredo- a teleutospóry na zvončekoch (Campanula)

C. tussilaginis – uredo- a teleutospóry na podbeli (Tussilago)

C. inulae – uredo- a teleutospóry na omane (Inula)

C. petasitis – uredo- a teleutospóry na deväťsile (Petasites)

C. melampyri – uredo- a teleutospóry na čermeli (Melampyrum)

Možnosti zámeny: nie je možná.

Škodlivosť: iba pri mladých stromčekoch zníženie životaschopnosti.

Ochrana: nie je nutná, v prípade nutnosti aplikácia fungicídov účinných proti hrdzi.

Chrysomyxa abietis

Hostiteľské dreviny: smrek.

Príznaky: od mája – júna na najmladších ihliciach niekoľko priečnych, relatívne ostro ohraničených žltých prúžkov; počas leta sa z každého priečneho prúžku vyklenuje tmavooranžové ložisko spór, z ktorého sa však pri dotyku neuvoľní „prášok“ spór.

Patogén: táto hrdza na rozdiel od príbuzných druhov hrdzí rodu Chrysomyxa nie je závislá od striedania hostiteľov; t. j. vývoj prebieha iba na smreku. Prednostne sa vyskytuje v nižších polohách s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Epidemické rozšírenie hrdze podmieňuje vlhké počasie na jar.

Možnosti zámeny: poškodenie voškami, ďalšie druhy hrdze rodu Chrysomyxa.

Škodlivosť: zmena farby ihlíc a opad ihlíc, zmenšenie prírastkov; mladé rastliny môžu následkom opakujúceho sa napadnutia hynúť (celková strata ihličia).

Ochrana: aplikácia systémových fungicídov pred pučaním, po vypučaní kontaktných fungicídov (opakovaná aplikácia).

T: Cenangium ferruginosum, syn.: Cenangium abietis, A: Sphaeropsis sapinea, syn.: Diplodia pinea

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy rodu Pinus, ojedinele aj ďalšie ihličnany

Príznaky: odumieranie výhonkov, konárikov a konárov borovíc všetkých vekových kategórií za súčasného žltnutia až červenohnedého sfarbenia ihlíc. Charakteristické je intenzívne červenohnedé sfarbenie ihlíc. V konečnom štádiu ihlice blednú, avšak dlho zostávajú visieť na suchých konároch. Sphaeropsis sapinea tvorí malé, čierne okrúhle, 1–2 mm veľké pyknidy, Cenangium ferruginosum terčovité, 2–3 mm veľké, za vlhka špinavožlté až oranžové plodničky.

Patogén: Sphaeropsis sapinea je najvýznamnejšia škodlivá huba borovice čiernej (Pinus nigra) v panónskej klimatickej oblasti, ak po abnormálne vysokých jarných zrážkach nasleduje suché teplé leto. Pri Cenangium ferruginosum nie je klimatická závislosť taká jasná, avšak najvýznamnejším predisponujúcim faktorom je stres následkom sucha.

Možnosti zámeny: poškodenie posypovými soľami: na časti koruny zo strany cesty ihlice žltnú až hnednú. Napadnutie kmeňa: bledozelené, neskôr žltohnedé sfarbenie celej koruny. Ďalšie hubové choroby, poškodenie herbicídmi.

Škodlivosť: priekopník pre následných škodcov, borovice môžu v priebehu niekoľkých mesiacov uhynúť.

Ochrana: zaistenie rovnomernej závlahy, likvidácia odumretých výhonkov a konárov.

A: Sirococcus conigenus, syn.: Sirococcus strobilinus, Askochyta piniperda, Septoria parasitica

Hostiteľské dreviny: smrek, ojedinele aj ďalšie druhy ihličnanov.

Príznaky: sfarbenie jánskych výhonkov sa mení na bledozelené, lámu sa a vädnúce zostávajú visieť. Následne zhnednú a väčšinou v priebehu niekoľkých týždňov opadnú. Na jeseň sa na kôre suchých výhonkov vyvíjajú čierne plodničky huby; anomálie vetvenia.

Patogén: mikromycéta; obzvlášť často na stanovištiach s častými hmlami alebo vysokou vzdušnou vlhkosťou, v chladných rokoch so zrážkami počas prvého pučania výhonkov. Spoločenstvá s voškovcami smrekovými (huba prežíva v starých hálkach).

Možnosti zámeny: výhonky odumreté po napadnutí ďalšími druhmi húb, plesňou sivou (viac), poškodenie neskorými mrazmi alebo herbicídmi (viac).

Škodlivosť: odumieranie mladých májových výhonkov a s tým spojené skrátenie prírastkov. Ak napadnutie trvá niekoľko rokov, dochádza k anomáliám vo vetvení. Následkom veľmi silného napadnutia môžu rastliny odumierať.

Ochrana: väčšinou nie je nutná. Vzhľadom na nedostatok skúseností s ochranou stromov možno uplatniť iba preventívne aplikácie fungicídov (polovica mája), keď nové výhonky dosiahli dĺžku niekoľko centimetrov. Závislosť medzi ochorením a nedostatkom živín v pôde: horečnaté hnojivá, prípadne rozbor pôdy.

T: Gemmamyces piceae, syn.: Cucurbitaria piceae, A: Megaloseptoria mirabilis

Hostiteľské dreviny: smrek pichľavý, smrek obyčajný.

Príznaky: počas pučania púčiky odumierajú, často sú znetvorené. Koncom jari sa pokrývajú uhľovočiernou vrstvou. Pod lupou sú viditeľné guľovité plodničky pohlavného štádia huby.

Patogén: mikromycéta; často na stanovištiach s vyššou vlhkosťou vzduchu (zníženiny, hustý vegetačný kryt, vodné toky).

Možnosti zámeny: poškodenie vlnovníkmi, herbicídmi alebo mrazom, larvami mínujúceho hmyzu v púčikoch.

Škodlivosť: následkom opadu púčikov sa vyvíjajú náhradné púčiky, pri silnom napadnutí anomálie vetvenia.

Ochrana: na zníženie infekčného tlaku možno v ojedinelých prípadoch mechanicky odstrániť napadnuté púčiky. Vylúčenie stanovíšť s príliš vysokou vlhkosťou vzduchu.

T.: Potebniamyces coniferatum, syn.: Phacidium coniferatum A.: Phacidiopycnis pseudotsugae, syn.: Phomopsis pseudotsugae

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy ihličnanov, najčastejšie duglasky a jedle.

Príznaky: odumieranie výhonkov, konárikov a konárov, zriedka kmeňa.

Patogén: na kôre odumierajúcich konárikov, konárov a na kmeni niekoľko centimetrov veľké, člnkovito predĺžené, mierne vkleslé, hnedé alebo červenohnedé nekrotické plochy často s drobnými pľuzgierikovitými plodničkami. Na kmeni sa okolo lézie vytvára vyvýšený val hojivého kalusu.

Možnosti zámeny: s niektorými druhmi húb spôsobujúcimi kôrové nekrózy. Na ihličnanoch sú však charakteristické šošovkovité útvary.

Škodlivosť: parazit stresovaných stromov (nedostatok svetla, sucho, mrazové a mechanické poškodenia) s následným odumieraním.

Ochrana: vylúčenie stresových faktorov, predovšetkým prehustenia porastu a sucha. V prípade rezu (odvetvovania) počas vegetačného pokoja je nutné ošetriť rany hojivým balzamom.

Bursaphelenchus xylophilus

Dreviny: borovice, ostatné ihličnany.

Príznaky: náhle vädnutie častí alebo celých korún stromov. Spočiatku bledožlté sfarbenie ihlíc, neskôr rýchle sfarbenie dohrdzava. Náhle zmodranie bele pri súčasnej neprítomnosti hmyzu (fuzáče a i.), ktorý prenáša pôvodcu modrej hniloby.

Škodca: Pozor – karanténny organizmus! Priesvitné háďatko s veľkosťou cca 0,5–0,8 mm, s korunkovitým tvarom hlavy a jedným ústnym bodcom. Škodcu prenášajú fuzáče rodu Monochamus. Pri teplotách 25–30 °C sa v kambiálnom pletive lavínovito množí a upcháva tu cievne zväzky. Spoľahlivé určenie je možné len v špecializovanom laboratóriu.

Možnosti zámeny: odumieranie konárikov borovíc, komplexné ochorenie borovíc, neskorý mráz (viac), napadnutie fuzáčmi (viac).

Škodlivosť: škodlivosť sa líši v závislosti od druhu napadnutej dreviny a od klimatických podmienok. Napadnutie väčšinou vedie k odumretiu stromu.

Ochrana: Pozor – karanténne opatrenia! Napadnutie je nutné hlásiť na miestne príslušnom pracovisku Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Ochrana pred najvýznamnejšími vektormi (Monochamus), zoťatie napadnutých stromov a ich čo najrýchlejšia likvidácia spálením na mieste výskytu.

Zdroje fotografií

• Sypavky a choroby ihličnanov: bjoerns, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Sypavka borovicová: Petr Kapitola from Czechia Central Institute for Supervising and Testing in Agriculture, CC BY 3.0, zdroj
• Sypavka smreková: Paul E. Hennon (USDA Forest Service), CC BY-SA 3.0, zdroj
• Hrdza borovice (hrdza ihlicová, hrdza borovicového ihličia): USDA Forest Service – Ogden Archive from United States USDA Forest Service, CC BY 3.0, zdroj
• Cenangiové odumieranie výhonkov borovice: Екатерина Войнова, CC BY 4.0, zdroj
• Odumieranie výhonkov smreka: Gustaf Fredell, CC BY 4.0, zdroj
• Odumieranie púčikov smreka: Alexandria 'Alex' Wenninger, CC BY 4.0, zdroj
• Kôrová rakovina ihličnanov: (c) Aiva Noringseth, some rights reserved (CC BY), CC BY 4.0, zdroj
• Háďatko borovicové: USDA Forest Service – North Central Research Station , USDA Forest Service, Bugwood.org, CC BY 3.0, zdroj