Pohánkovec (krídlatka)

Rýchlorastúca invázna rastlina s vysokými stonkami a hustým porastom

• Stanovište: vlhké, slnečné až polotienisté
• Výška: 1,5–3 m
• Čas kvitnutia: august–september
• Rozmnožovanie: odnožami, výnimočne semenami

Pohánkovec (Fallopia spp.) je rod trvácich bylín z čeľade stavikrvovitých (Polygonaceae). Zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sú známe predovšetkým svojou agresívnou schopnosťou šírenia a potláčania pôvodnej vegetácie. V slovenčine sa mu hovorí aj krídlatka.

Najčastejšie sa vyskytujú pohánkovec sachalinský (Fallopia sachalinensis), pohánkovec japonský (Fallopia japonica) a ich kríženec Fallopia × bohemica.

Rastlina vytvára mohutné stonky, podobné bambusu, ktoré rýchlo rastú a v krátkom čase dosahujú výšku až 3 metre. Listy sú striedavé, široko vajcovité, kvety drobné, belavé až nazelenalé, usporiadané v metlinách. Podzemky sa šíria do veľkých vzdialeností a tvoria rozsiahle a husté porasty.

Jednotlivé druhy spoznáte podľa vzrastu a tvaru listov:

• Pohánkovec japonský (Fallopia japonica, skôr radený ako Reynoutria japonica) — najrozšírenejší druh, dorastá zhruba 1,5 až 3 metre. Listy sú široko vajcovité s rovno useknutou bázou.
• Pohánkovec sachalinský (Fallopia sachalinensis) — najväčší z trojice, bežne prerastá 3 metre. Listy bývajú až 40 cm dlhé a majú srdcovitú bázu.
• Pohánkovec český (Fallopia × bohemica) — kríženec oboch predchádzajúcich, opísaný prvýkrát z územia Čiech, odkiaľ má aj meno. Rastie zo všetkých najrýchlejšie, znáša najhoršie podmienky a znaky má medzi oboma rodičmi.

V staršej aj v odbornej literatúre sa pre celý rod používa aj meno Reynoutria — ide o tie isté rastliny, len podľa iného poňatia rodu.

Pohánkovec sa často objavuje na rumoviskách, pozdĺž ciest, železníc a tokov, kde rýchlo zarastá okolie. Je veľmi odolný voči mechanickému poškodeniu, koseniu aj bežnej chémii a jeho likvidácia býva náročná.

Na Slovensku patrí spolu s boľševníkom a netrpezlivkou k najznámejším inváznym bylinám; z drevín má podobnú povesť agát. Hustý porast pohánkovca prepúšťa k zemi tak málo svetla, že pod ním prakticky nič neprežije, a po odumretí stoniek zostáva pôda cez zimu obnažená — na brehoch tokov potom ľahko podlieha erózii.

Rozmnožuje sa predovšetkým vegetatívne – aj malý kúsok podzemku dokáže zakoreniť a vytvoriť novú rastlinu.

Vo viacerých krajinách vrátane Slovenska je vedený ako invázny nepôvodný druh s negatívnym dopadom na biodiverzitu a ekosystémy.

Samotné kosenie pohánkovec nezlikviduje — naopak ho núti obrážať z podzemkov, ktoré siahajú do hĺbky vyše dvoch metrov a do strán aj niekoľko metrov. Účinný postup kombinuje opakované kosenie počas celej sezóny s cieleným ošetrením listovej plochy na konci leta, keď rastlina sťahuje zásoby do podzemkov. Zásah je obvykle potrebné opakovať niekoľko rokov po sebe, kým porast skutočne ustúpi.

Zeminu ani pokosenú hmotu z miesta s pohánkovcom nedávajte do kompostu a nevozte na iný pozemok. Každý úlomok podzemku na novom stanovišti zakorení — presuny výkopovej zeminy sú hlavnou cestou, ktorou sa pohánkovec po Slovensku šíri.

Po vyčistení pozemku býva pôda vyčerpaná a chudobná na humus. Skôr než na také miesto niečo vysadíte, oplatí sa ju doplniť organickou hmotou; dávkovanie a zloženie nájdete v prehľade univerzálnych hnojív.

Napriek tomu býva pohánkovec výnimočne využívaný v krajinárstve alebo ako medonosná rastlina.

Kvitne neskoro, v auguste a septembri, keď už väčšina lúčnych rastlín odkvitla, a včelári ho preto poznajú ako neskorú znášku. Rozsiahle porasty to však nevyvážia: tam, kde pohánkovec zdomácnel, ubúda pôvodných kvetnatých druhov, na ktorých je väčšina opeľovačov závislá.

Ako vyzerá pohánkovec?
Duté, kolienkato článkované stonky pripomínajú bambus a za jednu sezónu vyrastú do 1,5 až 3 metrov. Listy sú veľké, široko vajcovité, striedavo postavené; drobné belavé kvety vykvitajú v metlinách v auguste a septembri. Na zimu nadzemná časť odumrie a zostanú suché hrdzavé stonky, ktoré na mieste vydržia až do jari.

Ako sa zbaviť pohánkovca japonského?
Jednorazový zásah nestačí. Kombinuje sa opakované kosenie počas celej sezóny s ošetrením listov na konci leta, keď rastlina sťahuje zásoby do podzemkov, a postup sa opakuje niekoľko rokov. Zeminu ani zvyšky rastlín z takého miesta nemožno premiestňovať inam.

Je pohánkovec jedlý?
Mladé výhonky pohánkovca japonského sa v Japonsku aj v Británii jedia podobne ako rebarbora a chutia kyslo. Vysoký obsah kyseliny šťaveľovej však znamená to isté obmedzenie ako pri rebarbore a zber z voľnej prírody sa neodporúča — porasty na verejných pozemkoch bývajú ošetrované.

Odkiaľ sa u nás pohánkovec vzal?
Do Európy sa dostal v 19. storočí ako okrasná a krmovinárska rastlina z východnej Ázie. Z výsadieb sa rozšíril pozdĺž vodných tokov a železníc, ktoré dodnes zostávajú hlavnými koridormi jeho šírenia.