zobonosky

Zobonoska - pohroma pre ovocné dreviny

(Attelabidae)

Zobonosky sú druh hmyzu patriaci do čeľade zobonoskovité (Attelabidae). Tieto malé živočíchy možno nájsť väčšinou na listoch rastlín, kde sajú šťavu pomocou svojho hryzacieho ústrojenstva. Niektorým zobonoskim sa hovorí „žirafie nosatce“, pretože okrem kusadiel majú aj predĺžený krk.

Zobonosky sú často zelené, fialové alebo hnedé farby a vo väčšine prípadov majú krídla. Niektoré druhy zobonosiek sú považované za škodcov a môžu spôsobovať poškodenie rastlín, napríklad žltnutie listov a zníženie výnosov u poľnohospodárskych plodín. Niektoré druhy zobonosiek sú však tiež dôležitou súčasťou potravinového reťazca a sú potravou pre iné druhy hmyzu alebo drobných stavovcov.

Zobonoska ovocná

Zobonoska ovocná (Rhynchites bacchus) z radu chrobákov (Cleoptera) je ako chrobák až nezvyčajne krásna, väčšinou je sfarbená purpurovo až červeno a meria 5,5 až 9 mm, avšak pozor: patrí medzi naše najškodlivejšie zobonosky.

Chrobák sa objavuje skoro na jar, živí sa najprv púčikmi ovocných stromov, v čase vegetácie napáda mladé listy a kvety, a keď má príležitosť, na jeseň si opäť pochutná na púčikoch. V dostupnej literatúre sa môžete dočítať, že asi 20 zobonosiek zničí všetku úrodu na priemernom strome.

Zobonoska ovocná už podľa svojho názvu napáda najmä ovocné stromy, ako jabloне, čerešne, višne, slivky, broskyne alebo marhule.

Najväčším nebezpečenstvom sú samičky, ktoré kladú od mája do augusta do plodov napadnutých stromov vajíčka, a to na dno kanálika, ktorý si vyhlodali pomocou kusadiel. Okrem toho zobonoska ten istý plod zvonka obhrýza a pravdepodobne ho aj infikuje moniliózou, hubovitou chorobou, ktorá spôsobuje pleseň a slúži ako potrava pre larvy. Zobonosky obhrýzajú aj stopku, čím spôsobujú opadávanie plodov. To larvy samozrejme nevadí, pretože sa živia zvyškami plodov a plesňami aj na zemi. Dospelé larvy sa kuklia v zemi a na jeseň sa liahnú noví dospelci, ktorí prezimujú a na jar opäť kladú vajíčka.

Zobonoska čerešňová

Zobonoska čerešňová, tiež nazývaná zobonoska zlatá, podľa svojho názvu škodí predovšetkým na čerešniach a višniach a je našou najväčšou zobonoskou.

Zobonoska čerešňová je dlhá 7–9 mm, rypák samičky je priamy, kratší ako u samca. Celé telo má kovovo červeno a zeleno lesklé a jemne chlpaté, jej krovky sú širšie ako štít, vzadu sú mierne zaoblené. Chrobáky začínajú na čerešniach a višniach pôsobiť v máji, keď obžierajú listy.

Samička kladie vajíčka do nevyvinutých plodov ovocných stromov, najčastejšie však do plodov čerešní, višní a trniek. Ďalší proces je podobný ako u zobonosky ovocnej.

Zobonoska révová

Zobonoska révová je tiež pekný chrobáčik, tentokrát modro kovovo sfarbený, niekedy až do fialova alebo do zelena, veľký asi 5 až 7 mm, rypák je kratší ako krovky. Zobonoska révová škodí najmä na viniči hroznorodom, ale nájdete ju aj na hrušiach a čerešniach.

Táto zobonoska nakusuje stopky viniča hroznorodého, pričom z čepelí vytvára klasické „cigary“, ktoré sú pre napadnutie zobonoskou asi najtypickejšie.

Zobonoska jablčná

Nosáčik jablkový (Coenorrhinus aequatus), je podobný nosáčikovi ovocnému, má červené krovky, hlavu a štít bronzovej farby, celkovo všetko kovovo lesklé. Dospelci dosahujú dĺžky tela 2,5 až 5 mm. Parazituje najmä na jabloniach a hrušiach, a to podobným spôsobom ako iné nosáčiky. Celkovo však môžeme povedať, že tento druh spôsobuje najmenšie škody.

Larva nosáčika

Larvy nosáčikov sú rôzne, ale vždy beznoké, mávajú bielu farbu (nosáčik ovocný), svetlo šedú alebo hnedú farbu. Vyvíjajú sa v plodoch z vajíčok a potom plody vyžierajú na strome, po opade aj na zemi. V zemi sa následne kuklia, pričom kukly bývajú hnedé. Larvy sú samozrejme po dospelcoch najhorším škodcom a je potrebné proti nim zasiahnuť rovnako razantne.

Ako sa zbaviť nosáčika

Na hubenie týchto škodcov sa všeobecne odporúča jednak strasať dospelé nosáčiky zo stromov na veľké plachty a hubiť ich (napríklad mechanicky), jednak starostlivo zbierať spadnuté napadnuté plody, odstraňovať viditeľne napadnuté (mumifikované) plody zo stromov a ničiť ich (pálením, odvážaním do bioodpadu, nikdy ich nedávajte do kompostu).

Teoreticky môžete chrobáky a larvy kompostovať, keď pridáte väčšie množstvo vápna, čo však nie je vždy žiaduce, zvlášť ak máte vápenatú pôdu.

Ďalšou možnosťou je použitie lepových pásov. Lepové pásy síce bežne používate hlavne na píďalky, vošky a roztočce, ale minimálne larvy nosáčikov sa na ne tiež môžu chytiť.

Prirodzení škodcovia nosáčikov neexistujú, pretože nosáčiky majú tvrdé krovky, ktoré nie sú stráviteľné pre väčšinu vtákov.

A použitie insekticídov naozaj neodporúčame, pretože v takom množstve, aby usmrtili týchto chrobákov, by boli škodlivé ako pre vás, tak pre vaše domáce zvieratá aj pre životné prostredie. Navyše nič nezaručuje, že títo chrobáci neprežijú v plodoch, pod kôrou alebo pod zemou.