Nosániky

(Attelabidae)

Nosániky sú chrobáky patriace do čeľade nosánikovité (Attelabidae). Tieto drobné chrobáky nájdete najčastejšie na listoch rastlín, kde ohrýzajú pletivá svojím hryzadlovým ústrojenstvom. Niektorým z nich sa hovorí „žirafie nosáče“, pretože okrem hryzadiel majú aj nápadne predĺžený krk.

Nosániky bývajú zelené, fialové alebo hnedé a vo väčšine prípadov majú krídla. Niektoré druhy nosánikov sa považujú za škodcov a môžu poškodzovať rastliny, napríklad spôsobovať žltnutie listov a znižovať úrodu poľnohospodárskych plodín. Niektoré druhy nosánikov sú však aj dôležitou súčasťou potravového reťazca a slúžia ako potrava pre iný hmyz alebo drobné stavovce.

Nosánik ovocný (Rhynchites bacchus) z radu chrobákov (Coleoptera) je nezvyčajne pekný chrobák, väčšinou purpurovo až červeno sfarbený, meria 5,5 až 9 mm – pozor však, patrí medzi naše najškodlivejšie nosániky.

Chrobák sa objavuje zavčasu na jar, najprv sa živí púčikmi ovocných stromov, počas vegetácie napáda mladé listy a kvety a na jeseň si opäť pochutná na púčikoch. V dostupnej literatúre sa dočítate, že asi 20 nosánikov zničí celú úrodu na priemernom strome.

Nosánik ovocný už podľa svojho mena napáda najmä ovocné stromy, ako jablone, čerešne, višne, slivky, broskyne alebo marhule.

Najväčším nebezpečenstvom sú samičky, ktoré od mája do augusta kladú do plodov napadnutých stromov vajíčka, a to na dno kanálika, ktorý si predtým vyhryzli hryzadlami. Nosánik ten istý plod zvonka ohrýza a pravdepodobne ho aj infikuje moníliovou hnilobou, hubovou chorobou, ktorá spôsobuje hnilobu plodov a slúži ako potrava pre larvy. Nosániky ohrýzajú aj stopku, čím spôsobujú opadávanie plodov. Larvám to neprekáža, pretože sa živia zvyškami plodov a plesňami aj na zemi. Dospelé larvy sa kuklia v pôde a na jeseň sa liahnu noví dospelí jedinci, ktorí prezimujú a na jar opäť kladú vajíčka.

Nosánik viničový je tiež pekný chrobáčik, tentoraz modrasto kovovo sfarbený, niekedy až do fialova alebo do zelena, veľký asi 5 až 7 mm, nosec je kratší než krovky. Nosánik viničový škodí najmä na viniči, nájdete ho však aj na hruškách a čerešniach.

Tento nosánik nahrýza stopky listov viniča a z čepelí zvíja typické „cigary“, ktoré sú pre jeho výskyt asi najtypickejšie. 

Nosánik jabloňový (Coenorrhinus aequatus) je podobný nosánikovi ovocnému, má červené krovky, hlavu a štít bronzovej farby, celkovo všetko kovovo lesklé. Dospelce dosahujú dĺžku tela 2,5 až 5 mm. Škodí najmä na jabloniach a hruškách, a to podobným spôsobom ako iné nosániky. Celkovo však môžeme povedať, že tento druh spôsobuje najmenšie škody.

Larvy nosánikov sú rôzne, ale vždy beznohé, mávajú bielu farbu (nosánik ovocný), svetlosivú alebo hnedú farbu. Vyvíjajú sa v plodoch z vajíčok a potom plody vyžierajú na strome, po opade aj na zemi. V pôde sa následne kuklia, pričom kukly bývajú hnedé. Larvy sú po dospelcoch najhorším škodcom a treba proti nim zasiahnuť rovnako dôsledne.

Proti týmto škodcom sa vo všeobecnosti odporúča jednak strasať dospelé nosániky zo stromov na veľké plachty a odstraňovať ich (napríklad mechanicky), jednak starostlivo zbierať spadnuté napadnuté plody, odstraňovať viditeľne napadnuté (mumifikované) plody zo stromov a likvidovať ich (spálením, odvozom do bioodpadu, nikdy ich nedávajte do kompostu).

Teoreticky môžete chrobáky a larvy kompostovať, ak pridáte väčšie množstvo vápna, čo však nie je vždy žiaduce, najmä ak máte vápenatú pôdu.

Ďalšou možnosťou je použitie lepových pásov. Lepové pásy síce bežne používate hlavne na piadivky, vošky a roztočce, ale prinajmenšom larvy nosánikov sa na ne tiež môžu zachytiť.

Prirodzených nepriateľov nosániky takmer nemajú, pretože ich tvrdé krovky nie sú stráviteľné pre väčšinu vtákov.

A použitie insekticídov naozaj neodporúčame, pretože v takom množstve, aby tieto chrobáky usmrtili, by boli škodlivé pre vás, pre vaše domáce zvieratá aj pre životné prostredie. Navyše nič nezaručuje, že chrobáky neprežijú v plodoch, pod kôrou alebo pod zemou.

KÚPIŤ