Zakorenenie rezníkov: adventívne korene, fytohormóny a stimulátory
Zistite, ako riadiť zakorenenie rezníkov pomocou auxínov a ďalších fytohormónov, kedy a odkiaľ rezníky odoberať, ako omladiť staré dreviny a ktoré druhy zakorenujú najlepšie.
Čo je zakorenenie rezníkov a prečo rastliny regenerujú
ZAKORENENIE RASTLÍN
Ak odoberieme z matečnej rastliny list alebo koreň, táto neúplná časť rastliny regeneruje chýbajúce orgány a vytvorí tak novú celistvú rastlinu. Súbor jedincov získaných namnožením z jednej rastliny sa nazýva klon. Tento súbor má rovnaký genotyp ako pôvodná matečná rastlina a má teda všetky jej úžitkové a ďalšie vlastnosti.
Veľké regeneračné schopnosti rastlín si isto všimol každý. Pri prechádzke lesom môžeme vidieť pne niektorých druhov drevín, z ktorých vyrastajú nové výhonky. Rastlina si tak dopĺňa chýbajúcu nadzemú časť. Vetvičky stromov prenesené domov do vázy mnohokrát vytvoria korene – ďalší príklad rastliny dopĺňajúcej chýbajúci orgán a vytvárajúcej celistvý organizmus.
Schopnosti rastlín vegetatívne sa množiť je venovaná značná pozornosť vedená predovšetkým praktickým záujmom. Pozornosť je sústredená hlavne na štúdium vonkajších faktorov podporujúcich zakorenenie (substrát, teplota, vlhkosť, osvetlenie, aplikácia stimulátorov). Vnútornému stavu regenerujúcej rastliny je už venovanej pozornosti menej. Pritom o úspešnosti zakorenenia rozhoduje v prvom rade genetická informácia a fyziologický stav odobratej časti rastliny.
Ďalšia časť textu bude zameraná na zakorenenie (tvorbu adventívnych koreňov) predovšetkým z hľadiska rastovo-regulačného.
Vznik adventívnych koreňov: kde a ako sa tvoria
VZNIK ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Pri zakorenení sa na oddelenej časti rastliny (stonke, liste, oddenku, sekundárne zhrubnutom koreni) vytvárajú tzv. adventívne (náhradné) korene.
Na základe výskytu adventívnych koreňov u dnešných papraďorastov aj ich stromovitých predkov z prvohôrneho devónu sa predpokladá, že tvorba adventívnych koreňov je pôvodným znakom.
Niektoré rastlinné druhy sa prispôsobili pravidelne sa opakujúcim záplavám a s nimi spojeným novým nánosom zeminy. Vytvárajú vopred koreňové základy v letorastoch. Sú to vlastne vo vývoji zastavené morfologické adventívne korene. Vopred vytvorené koreňové základy v letorastoch umožňujú rastline v čase potreby (záplav) rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu a vytvoriť adventívne korene na tých častiach rastliny, ktoré sú pod hladinou vody.
Druhy vytvárajúce koreňové základy zakorenujú ľahšie ako iné, hoci aj blízko príbuzné druhy, ktoré túto vlastnosť nemajú. Príkladom môže byť vlhkomilný druh svída biela, u ktorého sa v stonkách vytvárajú koreňové základy, a v porovnaní s ním suchomilný druh svída krvavá, u ktorého sa koreňové základy netvárajú.
Miesta vzniku adventívnych koreňov sú predurčené genetickou informáciou a nedajú sa zmeniť ani aplikáciou regulátorov rastu rastlín (napríklad u čeľade lipnicovitých v nodoch – uzlinách alebo u rodu topoľ v internódiách – článkoch).
V miestach rezu (poranenia) alebo v ich blízkosti vznikajú tzv. ránové korene. U ťažko zakorenujúcich druhov sa môžu na zakorenení podieľať iba ránové korene. Zväčšením poranenéj plochy pozdĺžnym rozštiepením bázy rezáča sa môže zvýšiť počet korenotvorných miest.
Tri fázy tvorby adventívnych koreňov: indukcia, iniciácia a expresia
FÁZY TVORBY ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Cieľom výskumu v poslednom čase bolo nájdenie chemickej látky, ktorej aktivita (obsah) sa v priebehu zakoreniania mení v závislosti od toho, v akej fáze tvorby adventívnych koreňov sa odrezok nachádza. V rámci uvedeného výskumu boli získané dva dôležité poznatky. Po prvé sa tvorba adventívnych koreňov javí ako séria navzájom nezávislých fáz, pričom významnú, nie celkom objasnenú úlohu pri zakoreniavaní zohráva auxín. Po druhé bolo zistené, že priebeh zakoreniania sa delí na základe aktivity enzýmu peroxidázy do najmenej troch fáz: indukcia, iniciácia a expresia.
Každá fáza má špecifické nároky na aktivitu jednotlivých fytohormonov aj na ich vzájomné pomery. Súčasne sa každá fáza vyznačuje inou citlivosťou buniek a pletív k aplikovaným rastovým regulátorom rastlín. Významnú, ale nie celkom objasnenú úlohu v procese tvorby adventívnych koreňov zohráva auxín.
Fáza indukcie začína ihneď po oddelení odrezkov z materskej rastliny krátkodobou zvýšenou produkciou tzv. stresového etylénu ako odpovede odrezku na stres spôsobený odrezaním. Odstránením vplyvu koreňového systému je zároveň spôsobený pokles aktivity endogénnych giberelinov a cytokininov. V odrezkoch sa zvyšuje obsah fenolických látok, ktoré znižujú aktivitu enzýmov zodpovedných za odbúravanie auxínu. Zároveň je zahájený transport auxínu z rasiaci púčikov a z listov do báz odrezkov. Tvorba adventívnych koreňov je v tejto fáze ošetrením odrezkov syntetickými auxínmi potláčaná. Dosiahnutím maximálnej aktivity auxínu a minimálnej aktivity peroxidázy prípravná fáza končí.
Vo fáze iniciácie dochádza k vzostupu aktivity peroxidázy a ostatných enzýmov zodpovedných za odbúravanie auxínu, čo má za následok pokles hladiny auxínu v odrezkoch. Pokles aktivity auxínu súvisí so začiatkom bunkového delenia. Protichodné pôsobenie auxínu a etylénu sa prejavuje aj pri ich aplikácii. Exogénne dodaný syntetický auxín v tejto fáze zvyšuje počet vytvorených koreňov. Aplikácia etylénu naopak tvorbu adventívnych koreňov brzdí rovnako ako ošetrenie giberelínom alebo cytokininom.
Fáza expresie je zahájená vytvorením koreňového primordia. Aktivita enzýmov odbúravajúcich auxíny, ale aj aktivita auxínu, je nízka. V odrezkoch sa zvyšuje obsah giberelinov a cytokininov a stúpa produkcia etylénu. Vplyv aplikácie syntetického auxínu a etylénu sa v tejto fáze mení. Auxíny tvorbu koreňov brzdí, ale etylén ju naopak stimuluje.
Ako fytohormóny a regulátory rastu ovplyvňujú zakoreniavanie
VPLYV APLIKÁCIE REGULÁTOROV RASTLINNÉHO RASTU NA TVORBU ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Pre úspešnú tvorbu adventívnych koreňov je kľúčovo dôležitá regulácia obsahu auxínu v priebehu celého procesu. Fázy tvorby adventívnych koreňov (pozri kapitolu 8.2) nie sú a pravdepodobne ani nemôžu byť v bežnej praxi rozlišované a zohľadňované. Toto môže byť jeden z dôvodov neúspechu pri zakorenení niektorých druhov rastlín a podnetom pre ďalšiu experimentálnu prácu.
Tvorba koreňov je auxínom stimulovaná. Preto aj pučiace púčiky a listy, ako zdroj prirodzeného auxínu, podporujú zakorenenie odrezkov. Látky auxínovej povahy sú používané ako súčasti prípravkov podporujúcich zakorenenie.
Giberelíny pôsobia na tvorbu adventívnych koreňov inhibične. U dobre zakoreniteľných druhov drevín bola stanovená vysoká aktivita auxínu a nízka aktivita giberelínu. Ošetrenie odrezku giberelínmi v počiatočných fázach tvorby koreňov znižuje vo svojom dôsledku počet vytvorených koreňov. Ošetrením odrezkov giberelínmi neskôr, v čase, keď je už o počte koreňov rozhodnuté, je pozitívne ovplyvnená ich dĺžka.
Aj cytokinín pôsobí na tvorbu adventívnych koreňov prevažne inhibične. Ošetrenie odrezkov v určitých fázach vývoja koreňov môže mať aj stimulačný účinok. Ošetrenie listov materskej rastliny alebo listov na odrezku cytokinínmi alebo látkami cytokiníny obsahujúcimi (napríklad alginátmi) pôsobí na zakorenenie stimulačne. Pravdepodobne preto, že cytokiníny pôsobia proti starnutiu listov, producentov prirodzených auxínov.
Kyselina abscisová môže prekonať inhibíciu tvorby adventívnych koreňov spôsobenú giberelínom a zároveň ovplyvňovať toleranciu odrezkov voči stresu, napríklad pri odbere a transporte. Výsledky pokusov vplyvu ABA na tvorbu adventívnych koreňov sú však tiež rozporné.
Vplyv etylénu na tvorbu adventívnych koreňov je značne premenlivý v závislosti od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Experimentálne výsledky s týmto rastlinným hormónom sú značne rozporné.
Prípravok chlorcholínchlorid (CCC) používaný proti poliehaniu obilnín podporuje zakorenenie aj ťažko koreniacich druhov rastlín bohatých na prirodzené giberelíny.
Zlúčenina triazolu – paclobutrazol s obchodným názvom Cultar – obmedzuje tvorbu giberelínu v rastline, zvyšuje toleranciu voči stresu, brzdí starnutie listov a aktivuje tvorbu prirodzeného auxínu. Ošetrenie stonkových odrezkov vtáčieho zobu týmto prípravkom zvýšilo počet aj dĺžku vytvorených adventívnych koreňov.
Aj fenolické zlúčeniny môžu pôsobiť pozitívne na tvorbu adventívnych koreňov.
Ošetrenie kyselinou 2,3,5-trijódbenzoovou (TIBA) brzdí tvorbu koreňov pravdepodobne znížením transportu auxínu k báze odrezku.
Vplyv miesta a termínu odberu rézkov na úspešnosť zakorenenia
VNÚTORNÉ PREDPOKLADY ZAKORENIEOVANIA ODREZKOV
Genetická informácia
Schopnosť odrezkov tvoriť adventívne korene je zapísaná v genetickej informácii každého rastlinného jedinca. Genetická informácia zdedená po predkoch riadi tvorbu fytohorménov u jednotlivých druhov rastlín. Ak rastlina tvorí fytohormóny priaznivé pre tvorbu adventívnych koreňov, odrezky sa zakorenia ľahko. Ak je tomu naopak, adventívne korene sa tvoria len veľmi ťažko.
Avšak schopnosť odrezkov tvoriť adventívne korene nie je stála ani u druhov, ktoré sa zakorenia ľahko. Intenzita tvorby koreňov je výrazne závislá od miesta, odkiaľ bol odrezok z tela rastliny odobratý, a mení sa aj v priebehu roka i v priebehu celého života rastliny.
FYZIOLOGICKÝ STAV
Fyziologický stav rastliny je výsledkom pôsobenia rôznych zložiek metabolizmu viac alebo menej ovplyvnených exogénnymi činiteľmi. Tvorba adventívnych koreňov na odrezku je výsledkom vzájomných vzťahov medzi jednotlivými časťami materskej rastliny a následne odobratého odrezku. Vzájomné vzťahy (korelácie) sú zabezpečované rastlinnými hormónmi. Priaznivý fytohormonálny stav materskej rastliny v mieste neskoršieho odberu odrezku ovplyvňuje do značnej miery úspešnosť zakorenenia.
Vplyv miesta odberu odrezkov na ich zakorenieoovanie
Fyziologický stav odrezkov odobratých z rôznych častí rastliny je daný obsahom fytohormónov, zásobných látok, citlivosťou buniek atď. Pretože sa fyziologický stav jednotlivých častí rastliny mení, mení sa aj schopnosť odrezkov zakoreniť. Napríklad odrezky odobrané zo spodnej časti korún stromov sa zakorenia lepšie ako odrezky odobrané z vrcholových partií korún. Bočné výhonky sa zakorenia často lepšie ako terminálne.
U bylinných druhov je aktivita giberelínov a cytokínínov najnižšia na vrchole stonky a najvyššia pri báze stonky. Aktivita auxínov je naopak najnižšia pri báze stonky a najvyššia na vrchole stonky, a preto aj intenzita tvorby adventívnych koreňov rastie od vrcholu smerom k báze stonky.
Poněkud odlišná, zložitejšia, je situácia u drevín. Letorasty sú vzdialené od koreňovej sústavy, ktorá produkciou giberelínov brzdí zakorenieoovanie. Preto je s vplyvom auxínovej povahy spojená vrcholová (apikálna) aj spodná (bazálna) časť letorastu. V niektorých prípadoch dochádza preto k intenzívnejšej tvorbe adventívnych koreňov v úsekoch z bazálnej časti letorastu (pokus 9.8.2).
Miesto odberu odrezku na strome ovplyvňuje nielen schopnosť zakorenieovania, ale aj následný rast nového jedinca. Odrezky z vrcholových výhonkov si zachovávajú hneď od začiatku priamy rast. Naopak odrezky odobrané z previslých vetiev si zachovávajú po dlhú dobu poľahavý charakter rastu.
Vplyv termínu odberu odrezkov na ich zakorenieoovanie
U topoľa sa v priebehu mesiacov augusta až októbra zakoriniovali lepšie odrezky z bázy letorastov, kde bola vyššia aktivita auxínov. V priebehu mesiacov novembra až apríla bolo zachytené maximum tvorby adventívnych koreňov. V tom čase nebol rozdiel pri zakorenieoovaní odrezkov odobratých z bázy, stredu či vrcholu letorastu. S presunom aktivity auxínov k vrcholu letorastu došlo k posunu zakorenieoovacieho potenciálu smerom k vrcholu letorastu.
Z príkladu je zrejmé, že sa fytohormonálny stav odrezkov a intenzita zakorenieovania mení nielen s miestom, odkiaľ bol odrezok odobratý, ale aj s časom.
So zmenou fytohormonálneho stavu materskej rastliny a následne aj odobratého odrezku v priebehu roka kolíše aj schopnosť odrezkov zakoreniť. Predovšetkým v čase vstupu do dormancie je schopnosť tvoriť korene u väčšiny druhov drevín značne znížená. S výstupom z dormancie sa schopnosť zakoreniť opäť zvyšuje. Nepriaznivo môže byť schopnosť zakoreniť ešte ovplyvnená u veľmi mladých letorastov nevyzretosťou ich pletív a vysokým obsahom prirodzených giberelínov v čase najväčšieho rastu.
Vek rastliny a rejuvenilizácia: ako omladenie zlepší zakorenenie
Vplyv veku rastliny na zakorenenie odrezkov
Na tvorbu koreňov má značný vplyv vek stromu. Čím je pletivo staršie, tým horšie tvorí adventívne korene. Diferencované (špecializované) pletivo stráca schopnosť bunkového delenia.
Doteraz sa nedarí rozmnožovať odrezkami staršie stromy. Najvyššiu zakorenzovaciu schopnosť majú odrezky z jedincov starých 3 – 10 rokov. U stromov starších ako dvadsať rokov percento zakorenených odrezkov prudko klesá. S pribúdajúcim vekom materských stromov sa znižuje aj rýchlosť vytvárania adventívnych koreňov na odrezku, aj dĺžka a počet koreňov. Rast zakorenených odrezkov zo starších stromov je pomalší, ich úmrtnosť je vyššia a tvar vzniknutých sadeníc je horší.
Rôzny fyziologický stav jednotlivých častí stromu a následne odlišná schopnosť odrezkov (odobratých z týchto častí) tvoriť adventívne korene je vysvetľovaná zaujímavou teóriou. Autori, ktorí ju vypracovali, tvrdia, že strom nestarne ako celok rovnako, ale že starne od bázy k vrcholu a od vnútorných častí k vonkajším. Tým vysvetľujú rozpor, že najnižšia a zároveň (chronologicky) najstaršia časť je najmladšia (najjuvenilnejšia).
U každého orgánu stromu rozlišujú vlastný vek, ktorý začína založením orgánu na strome, a všeobecný vek, ktorý sa začína počítať od počiatku založenia celej rastliny. Najmladšie (najnovšie) listy majú podľa tejto teórie najmenší vlastný vek, pretože vznikli najneskôr, no zároveň najdlhší všeobecný vek, pretože sú vo vzťahu k celej rastline najstaršie. Pri stanovení všeobecného veku sa ku stáriu orgánu pripočíta stárie celej rastliny. Vrcholové časti stromu sa javia oproti nižším častiam staršími, pretože vznikli už na starej rastline, kým spodné časti vznikli, keď bola rastlina ešte mladá.
Rejuvenilizácia (omladenie) a zakorenenie odrezkov
Hospodárske (výnosové, dekoratívne a ďalšie) vlastnosti drevín a krov možno posúdiť až vtedy, keď dosiahnu dospelý vek. A práve prechod do dospelého štádia vývoja jedinca je spojený s výrazným poklesom schopnosti zakoreniť. Preto sa hľadajú cesty na zamedzenie straty zakorenzovaciemu potenciálu.
U drevín možno do určitej miery vplyv veku prekonať tzv. rejuvenilizáciou. Odporúčajú sa rôzne spôsoby rejuvenilizácie.
Medzi ne patrí napr. opakované vegetatívne rozmnožovanie. S každým rozmnožovacím cyklom stúpa schopnosť odrezkov zakoreniť.
Ďalším spôsobom je odoberanie odrezkov zo živého plota alebo z často strihovaných matečníc. Takéto odrezky môžu zakoreniť lepšie ako odrezky odobraté z koruny normálne rastúceho, rovnako starého stromu.
Táto technika má však svoje hranice a nie je účinná na príliš starých rastlinách. Riešenie spočíva v pestovaní rastlín metódou in vitro (v skle). Radom následných prepichovaní in vitro je možné získať rejuvenilizovaných jedincov, z ktorých po aklimatizácii získame materské rastliny s dobrou zakorenzovacou schopnosťou.
Zatienenie materských rastlín pred odberom odrezkov je stará technika používaná u ťažko zakorenzujúcich drevín. Používajú sa dva spôsoby využitia zatienenia.
Jednoduchší spôsob spočíva v ultrasovnom reze na úroveň pôdy. Pred rašením sú materské rastliny zatienené tmavým krytom. Akonáhle dosiahnu výhonky asi 10 cm, sú postupne privykané na svetlo a následne sa vykoná odrezkovanie.
Druhá technika je o niečo zložitejšia. Spočíva v obalení vyrašených výhonkov na ich spodnej časti (báze) čiernou páskou (páskovanie). Časť výhonku pod čiernou páskou je po čase etiolovaná. Odrezkovanie sa vykoná niekoľko dní až niekoľko týždňov po tomto ošetrení. Po zakorenení je prístup svetla opäť nutný.
Svetlo zohráva určitú úlohu pri zakorenení. Dlhodenné osvetlenie zvyšuje hladinu endogénnych auxínov, a tým môže podporovať zakorenenie.
Aj roubovaním je možné zlepšiť zakorenenie. Rouby zo starého stromu sa najprv naroubujú na mladý semenáček alebo sadenicu. Odrezky získané z roubu zakorenzujú lepšie ako odrezky získané priamo zo starého stromu.
Stimulátory zakorenenia: auxíny, techniky ošetrenia a podmienky
STIMULÁCIA ZAKORENENENIA REZNÍKOV
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo po prvýkrát stimulované zakorenenie rezníkov aplikáciou auxínu kyseliny indolyl-3-octovej. Ľudia však využívali auxíny na stimuláciu zakorenenia rezníkov už dávno, ani o tom nevedeli. Do rozštiepených báz rezníkov boli vkladané naklíčené obilky, ktoré sú bohatým zdrojom prirodzených auxínov.
Okrem kyseliny indolyl-3-octovej (IAA) sa najčastejšie používajú kyselina indolyl-3-maslová (IBA), ktorá je pri predávkovaní menej toxická ako kyselina 1-naftyloctová (NAA). IAA ako prirodzený auxín je rastlinou ľahko rozkladaná, a preto sa väčšinou aplikuje vo väčších koncentráciách ako IBA a NAA. Väčší stimulačný efekt ako samotné kyseliny (IAA, IBA a NAA) majú ich estery a draselné soli. Ak sa používajú prípravky, ktorých súčasťou nie je fungicíd, je dobré ošetriť rezníky fungicídom, napríklad benomylom (je obsiahnutý v komerčnom výrobku Fundazol) proti rozvoju plesní.
Ošetrenie báz rezníkov prírodnými alebo syntetickými auxínmi zvyšuje percento zakorenených rezníkov, urýchľuje zakorenenie a zvyšuje počet a kvalitu vytvorených adventívnych koreňov. Z týchto dôvodov sa prípravky na stimuláciu tvorby adventívnych koreňov používajú. Je vhodné pred ošetrením auxínmi spodnú časť rezníkov šikmo odrezať, a tým vystaviť pôsobeniu auxínu väčšie množstvo kambiálnych buniek.
Ošetrenie rezníkov auxínmi je účinnejšie, ak majú pre tvorbu adventívnych koreňov priaznivý fytohormonálny stav. Napríklad rezníky odobrané z ľahko zakoreneňujúcich drevín reagujú na ošetrenie auxínom lepšie ako rezníky z ťažko koreniaci drevín. Aj rezníky odobrané po ukončení pravej dormancie reagujú na ošetrenie auxínmi lepšie ako rezníky odobrané v čase pravej dormancie.
Preto je výhodné (ak máme dostatok rastlinného materiálu) najprv stanoviť vhodný termín na odber a následné ošetrenie rezníkov.
Keďže sa v priebehu roka mení citlivosť buniek na ošetrenie auxínmi, je potrebné voliť aj správnu koncentráciu auxínu. Vyššia koncentrácia sa používa na tvrdé rezníky, dormantné rezníky a rezníky z ťažko koreniaci druhov drevín.
Technika ošetrenia rezníkov stimulátormi
Hlavnými technikami ošetrenia báz rezníkov látkami stimulujúcimi tvorbu koreňov sú: aplikácia zmesi auxínu a talkového prášku, namáčanie v zriedenom roztoku auxínu alebo ponorenie do koncentrovaného roztoku auxínu. Korene presádzaných rastlín sú máčané v škrobovej kaši s auxínom alebo v polyakrylátovom geli s auxínom, alebo sú natierané lanolínom s obsahom auxínu. Pri zakoreneňovaní ťažko koreniacich druhov bola použitá zaujímavá a ojedinelá metóda. Auxíny boli zavádzané priamo na miesta tvorby koreňov pomocou špáradiel napustených auxínmi.
Reakciu rezníkov na ošetrenie auxínom je možné zlepšiť napríklad krúžkovaním, rejuvenilizáciou alebo čiastočnou etiolizáciou letorastu. Upravuje sa tak fytohormonálny stav rezníkov a citlivosť pletív na dodávaný auxín. Veľmi pozitívna sa javí aplikácia cytokininov na listy materských rastlín niekoľko týždňov pred odberom rezníkov. Na tento účel môžu byť využité aj algináty (výťažky z rias), ktoré sú zdrojom lacného a relatívne stabilného cytokinínu.
Aj hnojenie matečníc pozitívne ovplyvňuje zakorenenie odobratých rezníkov. Vzájomná rovnováha živín je veľmi dôležitá, najmä pomer dusičnanových (NO3) a amónnych (NH4) iónov. Obsah biogénnych prvkov a ich rovnováha je významná. Pozitívnu úlohu pri zakoreneňovaní zohráva bór.
Pri zakoreneňovaní je nutné dodržať nevyhnutné kultivačné podmienky, predovšetkým vlhkosť a teplotu substrátu, vlhkosť a teplotu atmosféry. Odporúča sa časté rosenie a predovšetkým ohriatie spodnej časti substrátu na 18-20 °C, niekedy až na 26 °C. Na potlačenie plesní je možné použiť fungicídne prípravky.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že presné recepty na zakorenenie (koncentrácia, dĺžka aplikácie, typ rezníka atď.) uvádzané niekedy v literatúre nemusia mať všeobecnú, širokú platnosť. Ide skôr o pochopenie princípov jednotlivých zásahov a ošetrení a ich odskúšanie v daných podmienkach a s daným rastlinným materiálom. Rámcovou pomôckou a orientačným vodítkom môže pritom byť rozdelenie niektorých druhov rastlín podľa zakoreneňovateľnosti rezníkov z nich získaných a podľa reakcie na dodaný auxín.
Prehľad druhov rastlín a drevín podľa schopnosti zakoreniť
I. RASTLINY VEĽMI DOBRE ZAKORENUJÚCE (neošetrené rezky tvoria korene z 60-100%)
a) Na dodaný auxín preukázateľne reagujú Vŕba (Salix) Baza čierna (Sambucus nigra) Vres obyčajný (Calluna vulgaris)
b) Na dodaný auxín nereagujú alebo len slabo reagujú Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) Šáter latnatý (Gypsophilla paniculata) Bobkočerešňa lekárska (Prunus laurocerasus)
II. RASTLINY DOBRE ZAKORENUJÚCE (neošetrené rezky tvoria korene z 30-60%)
a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Pelargónia (Pelargonium zonale) Chryzantéma (Chrysanthemum)
b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Zimostráz (Buxus) Figovník (Ficus elastica) Zlatica previsnutá (Forsythia suspensa) Brečtan popínavý (Hedera helix) Egreš (Grossularia uva-crispa) Ruža (Rosa) Tis červený (Taxus baccata)
c) Na dodanie auxínu nereagujú alebo len slabo reagujú Trojpuk drsný (Deutzia scabra) Skalník (Cotoneaster)
III. RASTLINY Zله ZAKORENUJÚCE (neošetrené rezky tvoria korene z 30 % a menej)
a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Jedľa (Abies) Broskyňa (Persica vulgaris) Vistéria (Wisteria)
b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Vavrín (Laurus nobilis) Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) Smrek (Picea) Tuja (Thuja) Brest (Ulmus) Dub (Quercus) Oleander (Nerium oleander) Pustoryl (Philadelphus)
c) Na dodanie auxínu nereagujú alebo len slabo Svída (Cornus) Magnólia (Magnolia) Borovica (Pinus)
IV. RASTLINY NEZAKORENUJÚCE BEZ DODANIA AUXÍNU
a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Javor (Acer) Lieska obyčajná (Corylus avellana) Douglaska tisolistá (Pseudotsuga taxifolia)
b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Podražec veľkolistý (Aristolochia macrophylla) Breza (Betula) Buk lesný (Fagus sylvatica) Tsuga kanadská (Tsuga canadensis)
c) Na dodanie auxínu nereagujú Jelša (Alnus) Hloh (Crataegus)
V. RASTLINY VARIABILNE ZAKORENUJÚCE
Rododendron (Rhododendron) Réva vinná (Vitis vinifera)