Jedlé huby sa dajú pestovať na kusoch dreva, na bale slamy, v krabici na parapete aj na komposte. Najjednoduchšie sú druhy, ktoré rastú na dreve a slame: substrát je takmer hneď použiteľný a stačí ho naočkovať hubovou sadbou. Rakúsky permakultúrnik Sepp Holzer pestuje huby na celých kmeňoch vo výške okolo 1500 m n. m. a podľa jeho skúsenosti stačí na pokrytie vlastnej spotreby aj balkón s plochou dvoch metrov štvorcových.

To, čomu hovoríme huba, je len plodnica, podobne ako jablko na jabloní. Vlastný organizmus je podhubie (mycelium): sieť jemných bielych vlákien, ktoré prerastajú drevom, slamou alebo pôdou a rozkladajú ich. Huby nemajú chlorofyl, takže si potravu nevyrobia zo svetla. Berú ju z organickej hmoty.

Pre pestovanie z toho plynú tri pravidlá:

• Čistý substrát. Huby prijímajú látky zo substrátu a ukladajú ich do plodníc. Nepoužívajte drevo stromov z frekventovaných ciest, diaľnic a z priemyselných oblastí, pretože v kôre sa hromadia ťažké kovy. Slamu berte z overného zdroja, najlepšie z ekologického poľnohospodárstva. Konvenčná slama môže niesť zvyšky postrekov, a to aj tých proti hubám.
• Náskok pred konkurenciou. Drevo aj slama priťahujú divé huby a plesne. Čím rýchlejšie ich vaša sadba prerastá, tým menšiu šancu majú cudzie druhy.
• Vlhkosť bez zamočenia. Podhubie potrebuje stálu vlhkosť, ale v trvalo mokrom substráte sa udusí.

Podhubie najrýchlejšie rastie okolo 20 °C. Nad 30 °C môže odumrieť. Plodnice potom jednotlivé druhy tvoria pri rôznych teplotách, a práve podľa toho sa vyberá, čo pestovať.

Tabuľka zhŕňa druhy, ktoré sa u nás pestujú najčastejšie. Teploty platia pre tvorbu plodníc, nie pre rast podhubia.

Hliva je najjednoduchší začiatok. Rastie na dreve aj na slame, rýchlo prerastá a znesie chyby. Podrobnosti o nej nájdete v článku Hliva ustricová. Vedľa klasickej hlivy ustricovej sa pestuje aj hliva mäsistá s mäsistými tŕňmi a hliva lievikovitá so žltými trsmi.

Shiitake chce tvrdé drevo a trpezlivosť. Kmene však plodí dlho. Holzerovi dávajú kultúry na tvrdom dreve úrodu viac ako desať rokov.

Penízovka zamatovonohá je „zimná huba“. Plodnice sa objavujú na jeseň a v zime, keď iné druhy odpočívajú. Pestuje sa rovnako ako ostatné drevné huby.

Límcovka vrásčitoprstencová vzhľadom pripomína kozák, rastie na slame a na vzdušnú vlhkosť je menej náročná ako hlivy. Hodí sa preto na voľný záhon.

Pečiarka rastie na komposte, ktorého príprava je odborne náročná. Doma sa preto pestuje z hotového prerasteného substrátu.

Huby sa väčšinou množia vegetatívne, teda kúskom podhubia. Sadba húb (hubová sadba) je nosič, ktorým podhubie prerastlo. Predáva sa v dvoch hlavných podobách:

• Kolíčková sadba: drevené kolíčky prerastené myceliom. Zasúvajú sa do navŕtaných otvorov v kmeňoch a parezoch.
• Zrnová sadba: obilné zrná prerastené myceliom. Hodí sa do zárezov v kmeňoch, do slamy a do pestovateľských nádob.

Sadba je živá a skladuje sa len obmedzene. Spracujte ju čo najskôr po dodaní a dovtedy ju majte v chlade. Zdravé podhubie je biele. Farebné škvrny alebo zatuchnutý zápach znamenajú pleseň alebo odumretú sadbu.

Vlastné množenie je možné, ale vyžaduje čistú prácu. Holzer postupuje takto: drevené špalíčky namočí a prevarí, aby mali správnu vlhkosť a niesli čo najmenej cudzích zárodkov. Potom ich vloží do čistého plastového vrecka spolu s niekoľkými už prerastenými špalíčkami alebo zrnami a vrecko ohne otvorom dole. Iná možnosť je zabaliť ich do čistej bavlnenej handričky, dať do kvetináča a udržiavať vlhké. Zhruba za mesiac sú špalíčky prerastené a dajú sa použiť. Väčšina nezdarov pri množení ide na vrub nedostatočnej čistoty.

Penízovku možno množiť aj výtrusmi: zrelé klobúky sa položia na čerstvé rezné plochy kmeňov alebo parezov, najlepšie z topoľa či vŕby. Trvá to však dlhšie a výsledok je menej istý.

Kmene sú na začiatku najnáročnejšie, ale potom roky plodí a v záhrade dobre vyzerajú. Na pestovanie sa hodí aj drevo, ktoré by inak skončilo v peci.

Výber dreva

• Len listnače. Drevo kôstkovín sa hodí najmenej.
• Čerstvé a zdravé. Ideálne je drevo porazené v zime a naočkované na jar. Kmene, ktoré ležia dlhšie ako pol roka, sú väčšinou nevhodné. Staršiemu a suchšiemu drevu pomôže, keď ho pred naočkovaním namočíte.
• Bez cudzích húb. Rezné plochy musia byť svetlé a pevné, bez tmavých alebo shnilých miest. Huba, ktorá je v dreve už prítomná, by tú vašu vytlačila.
• Menšie kusy. Holzer odporúča špalky dlhé pol metra až meter s priemerom aspoň 20 cm. Prerastú rýchlejšie a skôr plodí.
• Mäkké, alebo tvrdé drevo. Kmene z mäkkého dreva (topoľ, vŕba) môžu plodiť už za 6–12 mesiacov, tvrdé drevo (dub, buk) potrebuje zhruba dvojnásobok. Tvrdé drevo však za celú dobu dá viac húb. Za dobrých podmienok dáva kultúra celkovo huby s hmotnosťou 20–30 % hmotnosti použitého dreva.

Parezy sa naočkujú až vo chvíli, keď z nich prestanú vyháňať nové výhonky.

Naočkovanie kmeňov

1. Termín: jar alebo začiatok leta. Podhubie potrebuje dva až tri mesiace, aby preniklo dosť hlboko a prežilo mráz.
2. Kolíčky: navŕtajte otvory o niečo širšie, ako sú kolíčky, rozmiestnené rovnomerne po celom obvode. U špalka o dĺžke pol metra až meter ich podľa Holzera býva osem až desať. Kolíček zasuňte tak, aby tesne priľahal k drevu. Otvor Holzer uzatvára čerstvou vetvičkou, ktorej vyčnievajúci koniec odreže. Častejšie sa otvory zalievajú rozohriateho voskom.
3. Zrnová sadba: motorovou pílou urobte úzky zárez hlbší ako polovica priemeru kmeňa, naplňte ho zrnovou sadbou a prelepte fóliou alebo lepiacou páskou. Ochránite tak sadbu pred vysychaním, plesňami, slimákmi, myšami aj vtákmi.
4. Nešetrite sadbou. Čím viac miest naočkujete, tým rýchlejšie podhubie kmeň obsadí a tým menšie je riziko, že ho predbehne cudzia huba.

Inkubácia a stanovište

Naočkované kmene uložte na tienisté miesto tesne k sebe a prikryte ich listím alebo jutovými vrecami, aby nevysychali. Prerastanie trvá zvyčajne šesť až dvanásť mesiacov podľa teploty, vlhkosti, veľkosti kmeňov a druhu dreva. Hotové je vo chvíli, keď sa biele podhubie objaví aj na rezných plochách.

Potom kmene zahrabte nastojato zhruba do tretiny dĺžky, širším koncom dole. Zo zeme si berú vlhkosť. Najlepší je tieň pod stromami alebo na severnej strane budovy, chránený pred vetrom. Holzer kultúry rád umiestňuje k vode, pretože výpar z hladiny udržuje vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Slama je najrýchlejšia cesta k úrode. Hodí sa pre všetky hlivy a pre límcovku vrásčitoprstencovú. Zdravá slama má zlatožltú farbu, nemá tmavé miesta a nepáchne zatuchnutím. Najpraktickejšie sú malé lisované bale, ktoré sa dajú prenášať aj mokré.

1. Namočenie: baly ponorte na niekoľko dní do vody. Nasajú sa a začnú kvasiť, čo podhubiu uľahčí prerastanie. Holzer na to využíva jazierko. Niektorí pestovatelia slamu namiesto toho krátko sparia horúcou vodou, aby v nej bolo menej cudzích zárodkov.
2. Odkvapkanie: vytiahnuté baly nechajte deň odkvapkať.
3. Naočkovanie: palicou urobte do balu niekoľko otvorov aspoň do polovice hrúbky, naplňte ich sadbou a slamu okolo stlačte. Kolíčky zatlačte až do stredu.
4. Umiestnenie: baly postavte do tieňa s odstupom, pretože huby rastú zo všetkých strán.

Podhubie na slame rastie najlepšie pri teplotách tesne nad 20 °C. Bal naočkovaný na jar alebo začiatkom leta dáva prvé huby zhruba po troch mesiacoch. Kultúra založená na jeseň plodí až na jar. Vonku môže zostať celý rok. Pri dlhých zimných dažďoch ju stačí prikryť chvojím.

Bal vydrží jeden až dva roky, potom sa slama rozpadne. Kultúru predĺžite, keď kúsok dobre prerastenej starej slamy prenesiete do čerstvého balu. Límcovku možno rovnakým spôsobom založiť aj priamo na záhone vo vrstve slamy alebo štiepky.

Bez záhrady sa huby najľahšie pestujú z hotových pestovateľských súprav. Sú to krabice alebo vrecká so substrátom, ktorý je už prerastený podhubiom. Najčastejšie sa predáva hliva, shiitake a pečiarka.

• Miesto: svetlé, ale nie na priamom slnku, bez prievanu a ďaleko od kúrenia. Hlivám a shiitake vyhovuje izbová teplota alebo chladnejšia miestnosť, pečiarkam pivnica alebo chladná komora.
• Vlhkosť: povrch substrátu niekoľkokrát denne jemne oroste rozprašovačom. Na plodnice nestriekajte toľko, aby na nich stála voda.
• Vlny úrody: huby rastú vo vlnách. Po zbere nechajte substrát pár dní odpočinúť a potom ho znovu vlhčite. Zvyčajne prídu dve až tri vlny.
• Hygiena: ruky aj nôž majte čisté. Zelená alebo čierna pleseň na substráte znamená koniec kultúry.

Na balkóne sa dajú postaviť aj malé kmene alebo bale slamy. Stačí tienistý kút a pravidelné kropenie.

Hríb smrekový, líška obyčajná alebo kozák brezový nerozkladajú drevo ani slamu. Žijú v spolužití s koreňmi živých stromov. Tomuto zväzku sa hovorí mykorhíza a výhodný je pre obe strany. Huba stromu sprostredkuje vodu a živiny z pôdy, strom jej dodáva cukry. Bez vhodného stromu huba neplodí, a preto neexistuje „sadba hríbov“ do krabice. Viac o spolužití húb a rastlín sa dočítate v článku Mykorhízne huby.

Holzer sa pestovaniu lesných húb venuje pokusne. Postupuje takto:

• Vysadí mladé stromčeky vhodného druhu, napríklad smrek pre hríby a líšky.
• Pripraví substrát zo zmesi pilín a lesnej zeminy namočený vo výluhu z rastlín, ktoré s hubou rastú. Týmto substrátom posype miesto, kde hubu v lese našiel, a nechá ho tam celú sezónu.
• Keď substrát prerastú biele vlákna, prenesie ho k stromčekom a zapracuje do rôznych hĺbok alebo ho pridá do jamy pri výsadbe.
• Druhá možnosť: zrelé plodnice usuší vo vzdušnom vrecku a s ním obchádza pozemok. Ľahko na vrecko poklukáva, aby vietor roznášal výtrusy.

Podľa Holzera sa pri troške šťastia môžu prvé plodnice objaviť už rok po výsadbe stromčekov. Sám však priznáva, že tento spôsob vyžaduje veľa pozorovania, výsledok je neistý a komerčne sa nevypláca. Berte ho ako dlhodobý pokus, nie ako spoľahlivý postup. Mykorhíznym hubám škodí čisto ihličnatý porast, ktorý pôdu okyseľuje. Zmiešaný porast s dobrou vrstvou humusu im vyhovuje viac.

Huby sa objavujú nárazovo, akonáhle teplota a vzdušná vlhkosť zodpovedajú danému druhu. Zbierajte ich mladé, kým majú klobúky mierne podohnuté okraje. Plodnicu opatrne vyskrúťte, alebo celý trs odrežte nožom tesne pri substráte. Zvyšky tŕňov odstráňte, pretože by hnili. Huby spracujte ešte ten deň, alebo ich usušte.

Spiaca kultúra. Keď kmeň roky neplodí, aj keď je podhubím prerastený, zvyčajne mu chýbajú vhodné podmienky. Holzer to objavil náhodou: kmene, ktoré považoval za nepodarené, odviezol do mokrade ako úkryt pre ryby a po pár týždňoch na nich rástli hlivy. Od tej doby takéto kmene na niekoľko hodín namočí a potom na ne poklepe paličkou alebo kameňom. Vlhko a otras spustia tvorbu plodníc.

Slimáky. Holzer okolo kultúr sype suchý pás zo zmesi dreveného popola, pilín a haseného vápna. Ako pasca slúži aj riadok čerstvo posekanej trávy, pod ktorú slimáky kladú vajíčka. Po pár dňoch sa tráva obráti a vajíčka vyschnú na slnku.

Bezpečnosť. Na vonkajšie kmene sa občas nasťahujú aj divé huby. Penízovku možno zameniť s jedovatou čepičatkou jedovatou, ktorá rastie na dreve tiež. Jedzte len plodnice, ktoré s istotou poznáte, a pri pochybnostiach ich radšej vyhoďte.

• Staré alebo zhnité drevo. Kmeň, ktorý ležal viac ako pol roka alebo už v ňom je cudzia huba, sa väčšinou neosídli.
• Málo sadby. Pár otvorov na veľký kmeň dá náskok plesňam a divým hubám.
• Prelievanie. Podhubie potrebuje vlhko, ale trvalo mokrý substrát ho zničí. Keď slama na povrchu do hĺbky niekoľkých centimetrov vyschne, nevadí to, pokiaľ je bal vnútri vlhký.
• Slnko a horúčava. Nad 30 °C môže podhubie odumrieť. Kultúry patria do tieňa.
• Neskoré založenie. Kmeň naočkovaný na jeseň nestihne pred zimou prerásť.
• Netrpezlivosť. Tvrdé drevo môže dať prvé huby až po roku či dvoch. Kultúra bez úrody ešte neznamená neúspech.

Vyčerpaná slama a rozpadnuté drevo sú napoly rozložená organická hmota. Holzer staré bale rozprestreje ako mulč na zeleninový záhon, kde z nich občas ešte vyrastú huby. Substrát z pestovateľských krabíc patrí do kompostu. Kultúry na dreve a slame sa nehnojiia, huby si živiny berú zo substrátu.

Na záhonoch a pod stromami, kde sa mulčuje hubovým substrátom, môžete na jar pridať organické hnojivo, ktoré pôde dodá živiny pre rastliny.