Malé olivovo zelené guľôčky zo sklenice poznáte z tatárskej omáčky, pizzy alebo stredomorských šalátov. Málokto ale vie, že nejde o plody ani semená. Kapary sú kvetné púčiky, ktoré sa odtrhnú skôr, ako sa rozvijú. Rastú na nízkom tŕnistom kre, ktorý sa dá vypestovať aj u nás, ak mu dáte veľa slnka a v zime sucho.

Kapary pochádzajú z kapary tŕnistej (Capparis spinosa) z čeľade kaparovitých. Plano rastie okolo Stredozemného mora, na skalách, múroch a suchých svahoch, a tiež ďalej na východ až do Strednej Ázie. Pestuje sa hlavne v Španielsku, Taliansku, Maroku a Turecku.

Z tej istej rastliny sa predávajú dva rôzne produkty:

• Kapary sú nerozvité púčiky. Čím menšie, tým jemnejšie a drahšie.
• Kaparové plody (často pod talianskym názvom cucunci) sú oválne plody veľkosti olivy na dlhej stopke. Vznikajú z odkvitnutých kvetov a nakladajú sa podobne.

Čerstvé púčiky sú nepríjemne horké. Typickú pikantnú chuť získajú až nakladaním. Pálivosť a horkosť majú na svedomí látky podobné tým, ktoré dávajú ostrosť horčici alebo chrenu. Na rozdiel od mnohých korenín chuť nezmizne ani pri varení.

Kapara je vytrvalý nízky ker s dlhými tenkými vetvami, ktoré poliehajú po zemi alebo visia cez okraj múrika. V miernejších zimách je stálezelená, v chlade listy zhadzuje a vetvy môžu zaschnúť až k zemi. Na jar potom raší od základne.

• Listy sú okrúhle až oválne, celolisté, trochu dužnaté, na krátkych stopkách.
• Tŕne sú pri základni stopiek drobné háčikovité, vzniknuté z listencov. Pri zbere sa hodia rukavice. Existujú aj takmer beztŕnne formy.
• Kvety patria k najkrajším v stredomorskej flóre: veľké, biele až narúžovelé, s chomáčom dlhých fialových tyčiniek. Otvárajú sa skoro ráno a do večera vädnú. Kvitne v lete, v našich podmienkach zhruba od júna.
• Púčiky sú srdcovité, pevne uzavreté, tmavo olivovo zelené so svetlejšími bodkami.

Kapara tvorí hlboké korene, vďaka ktorým v domovine prečká dlhé suché leto. Preto tiež neznáša časté presádzanie.

Kapara potrebuje plné slnko a teplo. Najlepšie sa jej darí na miestach, ktoré sa cez deň prehrievajú: v škárach a na korune kamenného múrika, na južne orientovanej skalke, pri osvetlenej stene domu. Rastie v humusovitej pôde, ale spokojí sa aj s kamenitou. Rozhodujúca je dobrá priepustnosť, pretože korene v mokre hniijú.

Zálivka: zakorenená kapara znesie prísušok a v záhrade sa zalieiva len pri dlhom suchu. Viac ako sucho jej škodí premočenie, a to hlavne v zime.

Zimovanie vonku. Staršie príručky uvádzajú, že kapara rastie uspokojivo aj u nás, keď sa na zimu dobre zakryje. Vzrastlá rastlina v suchej pôde znesie slabšie mrazy, nadzemná časť však môže zamrznúť a rastlina potom raší od koreňa. Presnú hranicu mrazuvzdornosti nemožno spoľahlivo uviesť, veľa záleží na suchu, veku rastliny a dĺžke mrazu. Vonkajšie pestovanie berte ako pokus v najteplejších oblastiach. Koreňovú časť prikryte vrstvou suchého lístia alebo chvojiny a chráňte ju pred zimnou vlhkosťou, napríklad strieškou.

Zimovanie v nádobe je u nás bezpečnejšia cesta. Kapara v hlbšej nádobe s priepustným substrátom (záhradná zemina s pieskom a drobným štrkom) strávi leto na slnečnej terase a na zimu sa presťahuje do svetlej chladnej miestnosti. Tam ju zalievajte len občas, aby substrát úplne nevyschnul.

Zo semien. Semená sa získavajú zo zrelých plodov. Sú drobné, obličkovité a klíčia pomaly a nepravidelne. Pestovatelia zvyčajne pomáhajú namočením na deň do vlažnej vody a niekoľkými týždňami chladu vo vlhkom substráte v chladničke. Potom sa výsev prenesie do tepla. Vysievajú sa plytko do priepustného výsevného substrátu. Aj tak počítajte s tým, že vyklíči len časť semien a že klíčenie môže trvať týždne.

Odrastky. Jednoduchšou cestou je hríženec. Dlhú vetvu pritlačte k zemi, v mieste dotyku ju ľahko narežte, zahrnujte zeminou a zaťažte kameňom. Po zakorenení ju oddeľte od materskej rastliny.

Mladé rastliny presádzajte opatrne a čo najmenej, s celým koreňovým balom. Kapara hlboký koreň nerада stráca.

Rez. Kapara kvitne na tohtoročných výhonkoch. Nanajvýš sa skracujú príliš dlhé vetvy. Ak vetvy cez zimu zaschnú, na jar ich odstráňte, rastlina vyraší nové, na ktorých pokvitne.

Púčiky sa zbierajú priebežne celé leto, v sezóne takmer každý deň, až zhruba do konca augusta. Rastú rýchlo a za pár dní prerastú, rozvinú sa a na nakladanie sú stratené. Odtrhnú sa aj s kúskom stopky, najlepšie ráno.

V obchode sa kapary triedia podľa veľkosti. Najmenšie, pevné a okrúhle sa predávajú pod francúzskym označením nonpareilles a platia za najjemnejšie. Väčšie triedy, napríklad capucines, sú niekoľkonásobne väčšie a lacnejšie.

Keď nejaký púčik necháte rozkvitnutý, odmení vás krásnym kvetom a neskôr plodom, ktorý sa dá tiež naložiť alebo použiť ako zdroj semien.

Tradičný postup je jednoduchý. Konkrétne pomery soli a octu sa v receptoch líšia, preto sa držte overeného receptu na nakladanú zeleninu.

1. Povädnutie. Nazbierané púčiky rozložte na 3–4 dni do tieňa na vzdušné miesto, aby povädli.
2. Solenie. Púčiky sa prekladajú hrubou soľou v sklnici. Soľ z nich vytiahne vodu a horkosť. Nasolené kapary vydržia dlho, pred použitím sa prepláchnu.
3. Ocot. Druhou možnosťou je zaliať ich octovým nálevom. Takéto kapary bývajú chuťovo jemnejšie. Niekde sa nakladajú aj do vína.

Pretože sa zberajú po troškách, pridávajú sa ďalšie púčiky do sklenice postupne počas leta. Hotové kapary sa hodia do omáčok, majonéz, k rybám, mäsu aj syrom a výborne sa kombinujú s olivami a cibuľou.

Do stredomorského kútika záhrady sa ku kapare hodia olivovník, vavrín alebo figovník.

Kapara je skromná. Stačí ju prihnojit na jar, pred začiatkom kvitnutia. Príliš veľa dusíka podporuje bujné listy na úkor púčikov. V záhrade rozhoďte slabú dávku okolo rastliny a ľahko ju zapracujte.

V nádobe prihnojujte slabo od jara do polovice leta. Vhodné je organické hnojivo, ktoré uvoľňuje živiny postupne a nehrozí pri ňom prehnojenie pri jednorazovej dávke. Koľko ho dať podľa veľkosti nádoby, nájdete v prehľade dávkovania.

Ďalšie stredomorské a subtropické rastliny nájdete v prehľade exotického ovocia pre domáce pestovanie.