Hnoj do záhrady: konský, kravský, slepačí aj králičí a ako s ním zaobchádzať

Maštaľný hnoj je najstaršie hnojivo záhradkárov a stále jedno z najlepších pre pôdu. Nejde pritom len o živiny, ktorých má prekvapivo málo. Hlavným prínosom je organická hmota, z ktorej v pôde vzniká humus. Aby hnoj fungoval, záleží na tom, z akého zvieraťa pochádza, aký je vyzretý, kedy a ako hlboko ho zapracujete a čo potom na záhon vysadíte.

Čerstvý maštaľný hnoj obsahuje priemerne len asi 0,4 % dusíka, 0,2 % fosforu (P₂O₅), 0,5 % draslíka (K₂O), 0,5 % vápnika (CaO) a 0,1 % horčíka. Dobre uležaný hnoj má živín zhruba o polovicu viac, veľmi slamnatý alebo vylúhovaný menej.

Prečo sa teda hnojí hnojom? Pre to, čo sa s ním v pôde deje:

• Dodá humus. Pôdne mikroorganizmy hnoj rozložia a časť organickej hmoty sa premení na humus. Ten drží vodu aj živiny a robí z pôdy hrudkovitú, kyprú zem.
• Živí pôdny život. Dážďovky a baktérie dostanú potravu a odvedú prácu, ktorú by ste inak robili rýľom.
• Uvoľňuje živiny postupne. Dusík z hnoja sa uvoľňuje počas niekoľkých rokov, nie naraz.
• Zlepšuje ťažké aj ľahké pôdy. Ílovitú pôdu prevzdušní, piesočnatú naučí držať vlahu.

Hnoj však nepokryje všetko. Aj v roku, keď sa hnojí hnojom, treba náročné plodiny počas sezóny prihnojiť.

Kvalita hnoja závisí od zvieraťa, od podstielky a od toho, ako dlho a ako zrel. Najkvalitnejší je hnoj so slamenou podstielkou. Hnoj s podstielkou z lístia, trávy alebo repkovej slamy má menšiu hodnotu.

Konský hnoj je obľúbený, pretože sa rýchlo zahreje. Preto sa ním tradične vyhrievajú pareniská a hnoja ťažké studené pôdy, ktoré sa potom na jar rýchlejšie prehrejú a dá sa na nich skôr pestovať zelenina. Slamnatý konský hnoj je lepšie najprv nechať skompostovať.

Kravský hnoj sa hodí takmer všade a jeho dobre uležaná forma je ideálna pre piesočnaté pôdy, kde potrebujete hlavne zadržať vlahu.

Nech používate akýkoľvek hnoj, majte platné očkovanie proti tetanu a drobné poranenia pri práci s hnojom hneď ošetrite.

Slepačí trus (a podobne holubí) je z hospodárskych hnojív najbohatší. Čerstvý obsahuje priemerne okolo 1,5 % dusíka, 1 % fosforu a 0,5 % draslíka, suchý trikrát až štyrikrát viac. Práve preto sa s ním musí zaobchádzať opatrne: ľahko popáli korene a záhon prehnojí dusíkom.

• Suchý trus zarývajte na jeseň v menšej dávke 1–1,5 kg/m², alebo ho pridajte do kompostu.
• Kvasený trus ako zálievka: sud alebo vedro naplňte do tretiny trusom, dolejte vodou a nechajte 1–2 týždne kvasiť, občas zamiešajte. Na zálievku riedite vykvasenú tekutinu desaťkrát vodou. Jedna desaťlitrová krhla stačí na 10–20 priesad zeleniny.

Králičí hnoj a kravinec majú živín menej, preto sa po vykvasení riedia len trikrát až päťkrát. Slamnatý hnoj drobných zvierat (králiky, hydina) je okrem toho vhodný na zlepšenie ťažkých ílovitých pôd.

Ako s hnojivou zálievkou zaobchádzať:

• Začnite, keď sa vysadené rastliny ujmú a začnú rásť, a opakujte zhruba po 14 dňoch.
• Polievajte za zamračeného počasia po daždi alebo po dôkladnom zaliatí. Za slnka a vetra uniká dusík do vzduchu.
• Do 24 hodín pôdu prekyprite. Obmedzíte tým únik dusíka a na svahu aj splavovanie živín dažďom.
• Hodí sa k rastlinám s dlhou vegetáciou, ako sú paradajky, uhorky, tekvice, kapusta alebo zeler. K reďkovkám, šalátu, jahodám a mrkve, ktoré jete surové a rastú krátko, ju nepoužívajte. Hromadia sa v nich dusičnany a na listoch môžu zostať mikroorganizmy z trusu.
• Nepreháňajte to hlavne na plytkých a ľahkých pôdach a v blízkosti studne.

Podobným spôsobom sa pripravuje aj rastlinná žihľavová močovka.

Čerstvý maštaľný hnoj sa zarýva len na jeseň, najlepšie od polovice septembra do polovice októbra. Cez zimu ho baktérie rozložia na živiny, ktoré sú na jar rastlinám k dispozícii.

Na ten istý záhon sa hnoj dáva spravidla raz za 3 roky. Plocha 10 m² teda potrebuje 30–50 kg hnoja, čo je zhruba päť až osem plných vedier.

Prečo plytko? Baktérie, ktoré hnoj rozkladajú, potrebujú vzduch. Hnoj zahrabaný na dno hlbokej brázdy sa v utlačenej vlhkej pôde nerozloží, hnije a dusík z neho uniká do vzduchu. Hnoj preto vždy premiešajte s ornicou a nenechávajte ho vo vrstve na dne.

Na hnoj môžete pred zarytím rozhodiť fosforečné alebo draselné hnojivo. Pálené ani hasené vápno však s hnojom nikdy nekombinujte, vytesní z neho dusík vo forme čpavku. Vápniť sa dá rok pred hnojením alebo pozvoľna pôsobiacim mletým vápencom, podrobnosti nájdete v článku pH pôdy.

Na záhon hnojený na jeseň čerstvým hnojom patria plodiny takzvanej prvej trate. Tie živiny z hnoja dobre využijú:

• hlúboviny: kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb,
• plodová zelenina: paradajky, papriky, uhorky, cukety, tekvice,
• zeler, pór, zemiaky, kukurica.

Po čerstvom hnoji naopak nepestujte koreňovú zeleninu (mrkva a petržlen sa rozkonárujú a bývajú menej chutné), cibuľu a cesnak, strukoviny a špenát. Patria na záhony hnojené hnojom v predminulom roku, strukoviny až do tretieho roku. Ako striedanie podľa tratí funguje, opisuje článok Hnojenie záhradných rastlín.

Keď hnoj nemôžete hneď zaryť, skompostujte ho. Kompostovanie najlepšie uchová živiny, obmedzí straty organickej hmoty a hnoj je potom hygienickejší. Skompostovaným hnojom môžete hnojiť aj na jar a počas sezóny.

1. Vyberte tienisté miesto.
2. Vrstvite hnoj a na každú vrstvu nahoďte lopatu zeminy z povrchu záhonov. Na 10 kg hnoja stačí asi 1 kg zeminy. Zeminu vidlami pretraste, aby netvorila súvislú vrstvu.
3. Pokračujte do výšky okolo 1,5 m. Počas vrstvenia mierne kropte, ale neprelejte. Na kopu nestúpajte, baktérie potrebujú vzduch.
4. Povrch neprikrývajte zeminou, ale pokosenou trávou, zemiakovou vňaťou alebo iným rastlinným materiálom.
5. Za pár dní sa kopa zahreje na 50–60 °C. Ak sa silno parí a teplota stúpa vyššie, prelejte ju vodou.
6. V lete po 4 týždňoch, v zime po 8 týždňoch kopu prehádžte, vonkajšie vrstvy dovnútra.
7. Potom hnoj dozrieva ešte 3–4 týždne v lete, 8–10 týždňov v zime. Hotovým kompostovaným hnojom sa hnojí aj počas vegetácie dávkou 4–5 kg/m².

Všeobecné zásady kompostovania nájdete v článku Kompostér.

• Hnoj nechaný na záhone cez zimu. Rozhádzaný alebo v malých kôpkach stráca dusík ako čpavok, dážď a slnko ho vylúhujú a na jar zostane hlavne slama. Po dovezení ho rozhoďte a hneď zaryte, alebo skompostujte.
• Čerstvý hnoj na jar k rastlinám. Páli korene a zelenina z neho hromadí dusičnany. Na jar len dobre vyzretý kompostovaný hnoj.
• Hnoj na dno brázdy. Bez vzduchu hnije namiesto toho, aby sa rozkladal.
• Hnoj spolu s vápnom. Uniká čpavok, prichádzate o dusík.
• Príliš častá veľká dávka. Hnoj sa uvoľňuje roky. Kto ho dáva každý rok výdatne, záhon prehnojí dusíkom a fosforom.
• Hnoj neznámeho pôvodu. Hnoj z veľkochovov môže obsahovať zvyšky liečiv. Hnoj od koní kŕmených senom z lúk ošetrených niektorými herbicídmi môže poškodiť citlivú zeleninu, najmä paradajky, zemiaky a fazuľu. Keď si nie ste istí, vyskúšajte ho najprv na pár rastlinách.

Kvalitný hnoj sa v meste zháňa ťažko, jeho dovoz a uskladnenie zaberie miesto a zápach aj semená burín prekážajú na malej záhrade aj susedom. Organickú hmotu potom dodáte inak:

• Kompost účinkuje podobne ako hnoj a vyzretým sa dá hnojiť aj na jar, 6–8 kg/m².
• Zelené hnojenie vypestuje organickú hmotu priamo na záhone a bôbovité rastliny pridajú aj dusík.
• Mulč z trávy, lístia alebo slamy kŕmi pôdny život zhora.
• Balené organické hnojivo (sušený a peletovaný hnoj alebo iné organické hnojivo) sa dávkuje ľahko a nezapácha. Humus ako hnoj nevytvorí, ale živiny dodá pozvoľna. Jednou z možností je naše organické hnojivo.

Pri výbere medzi hnojom, slepačím trusom v granulách, kompostom, vermikompostom a minerálnym hnojivom porovnajte cenu za meter štvorcový, zápach aj riziko spálenia rastlín.