Drevokazné huby na stromoch: prehľad druhov a ako ich spoznať

Drevokazné huby rozkladajú drevo živých aj odumretých stromov. Na strome sa prezradia plodnicami na kmeni alebo pri jeho päte; vtedy už býva hniloba vnútri pokročilá. Nižšie je rozcestník na druhy, ktoré opisujeme samostatne, a poznávacie karty ďalších drevokazných húb.

• Sírovec obyčajný: žlté až oranžové plodnice, hnedá hniloba (duby, agáty, vŕby)
• Podpňovka obyčajná: koreňová hniloba, napáda všetky dreviny
• Práchnovec kopytovitý: kopytovité plodnice na bukoch a brezách
• Lesklokôrovka obyčajná a plochá: lesklé plodnice pri päte kmeňa
• Brezovník obyčajný: len na brezách
• Trúdnik šupinatý: vejárovité šupinaté plodnice na javoroch a lipách
• Pečeňovec dubový: červené mäsité plodnice na duboch
• Trsovnica lupeňovitá a vejárovec obrovský: veľké trsy plodníc pri päte kmeňa
• Trúdnikovce: tenké plodnice na listnáčoch

Ustulina deusta

Hostiteľské dreviny: listnaté stromy, veľmi často na lipách a bukoch.

Príznaky: biela hniloba koreňov a koreňových nábehov, ojedinele vo vyšších častiach kmeňa, na povrchu často bez viditeľných symptómov.

Patogén: krustovité, niekoľko centimetrov široké, sivé, s pribúdajúcim vekom černejúce až uhľovito čierne povlaky (plodnice), často so zvlneným okrajom. Na živých stromoch priamo na báze kmeňa, často skryté, ojedinele aj na okrajoch dutín kmeňa. Staré napadnuté drevo je čierne, akoby spálené.

Možnosti zámeny: žiadne, pokiaľ sa vyskytuje v sivom práškovitom štádiu; inak rôzne druhy rodu Hypoxylon s čiernymi pevnými plodnicami, ktoré sú ale menšie.

Škodlivosť: nebezpečný pôvodca hniloby, ktorý extrémne znižuje pevnosť stromu; stromy, ktorých koruny zostávajú bez príznakov a bez vonkajších symptómov, sa môžu lámať (lipy sú ohrozenejšie než buky).

Ochrana: kontrola odolnosti proti lámaniu a bezpečnosti na stanovišti pomocou štiepinkovej metódy. Vývrt pri tomto druhu huby neodráža skutočný rozklad dreva.

Phaeolus schweinitzii

Hostiteľské dreviny: predovšetkým ihličnany, najčastejšie na borovicach, ojedinele na listnatých drevinách.

Príznaky: koreňová a kmeňová hniloba.

Patogén: Phaeolus schweinitzii tvorí nepravidelne veľké, konzolovité plodnice, na povrchu oranžovožlté, s nezreteľným hlúbikom, nápadne ľahké. Predovšetkým v blízkosti bázy kmeňa dosahujú plodnice veľkosť až 40 cm. Napadnuté časti voňajú po terpentíne; nebezpečný pôvodca koreňovej hniloby (hnedá hniloba).

Možnosti zámeny: žiadne.

Škodlivosť: rýchlo postupujúca hniloba, strata pevnosti.

Ochrana: kuratívna nie je známa; na vylúčenie ďalšej infekcie koreňov napadnutých stromov je nutné pozbierať a odstrániť zvyšky koreňov, kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Phellinus igniarius

Hostiteľské dreviny: listnaté a ihličnaté dreviny.

Príznaky: biela hniloba kmeňa (jadrového aj beľového dreva); kôrové nekrózy.

Patogén: ohňovec obyčajný – Phellinus igniarius

ohňovec Hartigov – Phellinus hartigii

ohňovec statný – Phellinus robustus

mladé plodnice drevokaznej huby kopytovité, hnedé, neskôr až 50 cm široké, drevitej konzistencie, vyrastajúce na kmeňoch či odumretých stromoch až do korunového poschodia. Uvádzané druhy sú len ťažko rozoznateľné. Patogén preniká ranami po odlomených konároch či poraneniami.

Možnosti zámeny: s práchnovcom kopytovitým (Fomes fomentarius).

Škodlivosť: zvýšenie nebezpečenstva lámania, odumieranie častí koruny.

Ochrana: vylúčenie akéhokoľvek poranenia kmeňa a hrubších konárov, kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Phellinus pomaceus

Hostiteľské dreviny: čerešňa, okrasná čerešňa, slivka.

Príznaky: biela hniloba, plodnice huby.

Patogén: Phellinus pomaceus, klobúk 2–7 mm veľký, spočiatku oranžovohnedé, neskôr hnednúce, rúrky sivohnedé, po otlačení hrdzavejú; častý na rezných plochách alebo na ranách na kmeni.

Možnosti zámeny: v počiatočnom štádiu vývoja so sírovcom obyčajným, s trúdnikovcom rumelkovým.

Škodlivosť: pôvodca bielej hniloby, ranový parazit, odumieranie častí stromu.

Ochrana: dezinfekcia náradia používaného na rez, zabránenie vzniku nových rán, aplikácia hojivého balzamu na väčšie rany.

Inonotus hispidus

Hostiteľské dreviny: listnaté stromy, predovšetkým dub, platan, orech, jabloň.

Príznaky: biela hniloba, plodnice huby; drobnolistosť, odumieranie jednotlivých častí koruny.

Patogén: jednoročné konzolovité plodnice (⌀ 20–30 cm) na kmeni alebo konároch, na líci hnedočervené, hrubo štetinaté, neskôr tmavý plstnatý povlak, na rube sivé póry, ktoré pri dotyku tmavnú.

Možnosti zámeny: s ďalšími druhmi trúdnikovitých (Polyporaceae).

Škodlivosť: zahnívajúce rany, intenzívna biela hniloba jadrového dreva, zníženie odolnosti voči lámaniu.

Ochrana: kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa, dezinfekcia náradia používaného na rez, aplikácia hojivého balzamu na rezné rany zdravého dreva a na drobné poranenia.

Daedalea quercina

Hostiteľské dreviny: predovšetkým dub, ojedinele aj gaštan jedlý a ďalšie druhy listnatých drevín.

Príznaky: z rán vyrastajúce plodnice, červená hniloba jadrového dreva.

Patogén: ranový parazit; tuhé, sivohnedé, korkovité plodnice veľkosti dlane; na rube s nápadne silnými, labyrintovito usporiadanými, sivobielymi lamelami; často vysoko na kmeni.

Možnosti zámeny: so sieťkovcom červenkastým (Daedaleopsis confragosa) (viac).

Škodlivosť: zníženie pevnosti.

Ochrana: zabránenie poraneniam akéhokoľvek druhu, kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Daedaleopsis tricolor (D. confragosa var. tricolor)

Hostiteľské dreviny: listnaté stromy, najčastejšie čerešňa vtáčia, lieska a buk.

Príznaky: biela hniloba; plodnice na odumretých konároch, odumierajúcich kmeňoch a pňoch.

Patogén: saprofyt a ranový parazit: plodnice tmavočervené až hnedočervené, tenké konzolovité, často škridlicovito usporiadané nad sebou, s hnedými lupeňmi.

Možnosti zámeny: so sieťkovcom červenkastým (Daedaleopsis confragosa), sieťkovcom dubovým (Daedalea quercina) a s druhmi rodu trúdnikovec (Trametes).

Škodlivosť: biela hniloba zvyšuje nebezpečenstvo lámania; následné odumieranie stromov.

Ochrana: kuratívna nie je možná; zabránenie akémukoľvek poraneniu; odstraňovanie napadnutých konárov; kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Daedaleopsis confragosa

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy listnatých drevín, obzvlášť často na vŕbach a jelšiach.

Príznaky: biela hniloba dreva kmeňa, klobúky na odumretých konároch a odumierajúcich kmeňoch.

Patogén: bazídiová huba (Basidiomycota): hnedé, plocho konzolovité, zreteľne zónované a radiálne vláknité klobúky tuhej konzistencie; na rube veľmi variabilné, rúrky s labyrintickými až lupeňovitými pórmi. Mladé plodnice pri otlačení červenejú.

Možnosti zámeny: so sieťkovcom dubovým (Daedalea quercina) a Daedaleopsis tricolor.

Škodlivosť: saprofyt a ranový parazit: následkom bielej hniloby sa zvyšuje nebezpečenstvo lámania, následne odumieranie stromov.

Ochrana: kuratívna nie je možná; zabránenie poraneniam akéhokoľvek druhu, kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Schizophyllum commune

Hostiteľské dreviny: listnaté dreviny.

Príznaky: čiastočné odumieranie kôry, najmä na oslnenej strane, plodnice huby, biela hniloba.

Patogén: Schizophyllum commune tvorí lastúrovité alebo pohárovité sivobiele plodnice, cca 2–5 cm veľké, na rube s rozštiepenými lupeňmi; typický sekundárny patogén po slnečnej spále.

Možnosti zámeny: Trametes hirsuta.

Škodlivosť: čiastočné odumieranie kôry, pôvodca bielej hniloby; nedostatočné zásobovanie asimilátmi vedie k zvýšeniu nebezpečenstva poškodenia sekundárnymi škodcami.

Ochrana: v prípade ohrozenia ošetrenie stromov s tenkou kôrou pigmentovaným náterom alebo ovinutie jutovými pásmi.

Hyphoderma radula

Hostiteľské dreviny: početné listnaté dreviny, veľmi často na čerešniach, zriedka na ihličnanoch.

Príznaky: biela hniloba.

Patogén: kornatec okrúhly je jednou z často sa vyskytujúcich húb, ktorá ochotne osídľuje ešte stojace odumreté kmene, na ktorých sa vyvíjajú charakteristické biele až krémové, terčovité plodnice, tesne priliehajúce ku kôre stromu. V strede terčov vyrastajú husto natlačené, niekoľko milimetrov dlhé zúbky. Väčšinou sa plodnice vyskytujú hromadne, jednotlivé plodnice môžu zrastať do väčších plôch.

Možnosti zámeny: s niektorými kôrovitými hubami so zúbkami na povrchu plodnice.

Škodlivosť: osídľuje až odumreté drevo, biela hniloba.

Ochrana: odstránenie častí odumretých stromov, ktoré hrozia zlomením.

Collybia fusipes

Hostiteľské dreviny: predovšetkým dub, menej často ostatné druhy listnatých drevín.

Príznaky: biela hniloba koreňov a kmeňa; presvetlenie a stiahnutie koruny.

Patogén: klobúk pomerne tuhý s dlhým hlúbikom s červenohnedou, výrazne vretenovitou bázou, trsy na koreňových nábehoch stromu; parazit a saprofyt.

Možnosti zámeny: s ďalšími druhmi peniazoviek.

Škodlivosť: spoločne s ďalšími faktormi sa podieľa na komplexe príčin odumierania dubov. Následkom hniloby hrozí opad konárov a lámanie.

Ochrana: nie je známa. Výskyt plodníc signalizuje poškodenie koreňov (ohrozenie bezpečnosti na stanovišti!).

Oudemansiella mucida, Oudemansiella radicata

Hostiteľské dreviny: predovšetkým buk, zriedka na ostatných druhoch listnatých drevín.

Príznaky: biela hniloba, belavé, veľmi slizké klobúky na kmeni živých aj odumierajúcich bukov, často vo výške niekoľkých metrov (Oudemansiella mucida); svetlohnedé až sivohnedé klobúky na valcovitom hlúbiku predĺženom do „koreňa“ na koreňoch bukov (Oudemansiella radicata).

Patogén: huby parazitujúce na oslabených bukoch.

Možnosti zámeny: sotva možná.

Škodlivosť: pomaly postupujúca hniloba bez významného ohrozenia.

Ochrana: kontrola zvyškovej hrúbky kmeňa.

Zdroje fotografií

• Uhliarik pálený: Gordon C. Snelling, CC BY 4.0, zdroj
• Hnedák Schweinitzov: No machine-readable author provided. Bernypisa assumed (based on copyright claims)., CC BY-SA 3.0, zdroj
• Ohňovec obyčajný: Ephemeral Impressions, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Ohňovec ovocný: Jose Angel Urquia Goitia, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Ryšavec štetinatý: GLJIVARSKO DRUSTVO NIS , SERBIA, CC BY 2.0, zdroj
• Sieťkovec dubový: Norbert Nagel, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Sieťkovec trojfarebný: George Chernilevsky, CC BY 4.0, zdroj
• Sieťkovec červenkastý: xulescu_g, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Kornatec okrúhly: Lairich Rig, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Peniazovka vretenonohá: gailhampshire, CC BY 2.0, zdroj
• Slizovka porcelánová, peniazovka koreňujúca: Jean-Pol GRANDMONT, CC BY 3.0, zdroj