Chochlačka

Chochlačka (u nás známa aj ako dymnivka) je domáca trvalá bylina s jemnými kvetmi, ktoré sa rozvíjajú väčšinou na jar — patrí k prvým trvalkám, čo sa ozvú pod ešte bezlistými stromami.

• Stanovište: bez priameho slnka až tienisté
• Pôda: svieža, s dostatkom humusu
• Výška: 15 – 30 cm podľa druhu
• Čas kvitnutia: marec až september, podľa druhu
• Množenie: delením alebo semenami
• 🚨 je jedovatá — hľuzy a byle obsahujú alkaloidy, do úst nepatria

Do rodu chochlačka (Corydalis) z čeľade makovitých (Papaveraceae) patria aj niektoré naše domáce rastliny. Chochlačky sa na priaznivých stanovištiach rozširujú semenami. Najlepšie pôsobia, keď zaujmú väčšiu plochu a ukážu množstvo jemných kvetov. Najčastejšie sa používajú pod stromami alebo v skalkách. S výnimkou mladých rastlín nie sú chochlačky náročné na ošetrovanie. Viac starostlivosti však potrebujú rastliny vysadené v novozaloženej záhrade. 

Chochlačka žltá má zvláštnu záľubu rásť v opadanom lístí, preto sa na jeseň nemá lístie pod stromami vyhrabávať. Na jar rastlina lístím prerastie. Lístie ušetrí prácu a chochlačke prospieva. Pochádza pôvodne z južných Álp a z južnej Európy. V záhradách je známa ako trvalka vytrvalo kvitnúca od mája do septembra. Jej svetložlté kvety sú na koncoch sfarbené tmavšie. Pekné perovité listy sú svetlo modrozelené. Chochlačka žltá má dužinaté korene, rozvetvenú šťavnatú byľ a je 25 cm vysoká. Najčastejšie sa používa v spojení s kameňmi, predovšetkým na korunách a v škárach múrikov. Potrebuje humóznu priepustnú pôdu, ktorá môže byť aj kamenistá, ale má byť svieža. Na miesto nemá zasahovať silnejšie slnečné žiarenie. Chochlačka žltá sa niekedy môže značne rozšíriť vysemeňovaním. Vhodnými susednými rastlinami sú paprade, prvosienky alebo niektoré ostrice.

Chochlačka dutá je doma v celej Európe a rastie predovšetkým v bukových lesoch. V záhrade sa jej najlepšie darí v tieni vzrastlých drevín. Kvitne v marci a apríli. Kvety v strapcoch sú ružové až do lila alebo biele. Priemerná výška rastlín je 25 cm. Chochlačka dutá pomerne skoro zaťahuje listy. Jej druhové meno sa vzťahuje na staršie hľuzy, ktoré sú duté. Rastlina dáva prednosť sviežim až vlhkým živným pôdam a môže rásť splanene pod stromami. Vhodnými spoločníkmi sú žerušnica (Cardamine trifolia) alebo bleduľa jarná.

Chochlačka sibírska u nás dorastá do 30 cm a kvitne v máji. Pomerne veľké žlté kvety s tmavšími bodkami sú usporiadané v hustom strapci. Modrozelené hrubšie perovité listy rastlina zavčasu zaťahuje. Táto chochlačka potrebuje sviežu humóznu pôdu, najlepšie na svetlejšom mieste pri okraji drevín.

Chochlačka plná rastie divo v celej Európe a v Malej Ázii. Je len 15 cm vysoká a jej červené až purpurové kvety sa objavujú už v marci a apríli. Na kvetných stopkách sú perovito laločnaté listene a byle majú pri báze vždy jeden prízemný list. Chochlačka plná rastie najlepšie v tieni vzrastlých stromov a v piesočnatohlinitej pôde. Má podobné nároky ako chochlačka dutá (Corydalis cava) a na priaznivom stanovišti sa ľahko vysemieňa. Odroda Corydalis solida ‚Transsylvania‘ sa od druhu odlišuje iba ružovočervenou farbou kvetov.

Chochlačky patria medzi rastliny, ktorým sa najlepšie pomôže tým, že ich necháte na pokoji. Ich prirodzeným domovom je listnatý les, takže v záhrade hľadajte miesto, ktoré sa mu čo najviac podobá — polotieň až tieň vzrastlých drevín, humózna pôda a vrstva lístia, ktorá cez zimu zostane ležať.

• Hľuznaté druhy (chochlačka dutá, chochlačka plná) sa sadia na jeseň, v septembri a v októbri, do hĺbky asi 5 – 8 cm. Hľuzy sú drobné a ľahko zaschnú, takže ich nekupujte dlho dopredu.
• Chochlačka žltá hľuzy netvorí — vysieva sa alebo sa sadí ako črepníková rastlina, najlepšie na jar do škár múrika alebo medzi kamene.
• Lístie na jeseň nevyhrabávajte. Znie to ako lenivosť, ale pri chochlačke je to skutočné pravidlo pestovania: lístie drží vlhkosť, dodáva humus a rastlina ním na jar bez problémov prerastie.
• Po odkvitnutí chochlačky skoro zaťahujú listy a miesto po nich vyzerá prázdne. Doplňte ich preto rastlinami, ktoré sa rozbehnú neskôr — papraďami, bergéniami alebo ostricami.
• Nepresádzajte ich bez dôvodu. Trsy chochlačiek sa s vekom zlepšujú a presádzanie ich vždy vráti o rok späť.

Chochlačka nepatrí k rastlinám, ktoré by sa dožadovali hnojenia — v lese jej stačí to, čo spadne zo stromov. Napriek tomu sa jej pomôže, a to najmä v novozaloženej záhrade, kde ešte nie je vrstva humusu, z ktorej by mohla brať.

Rozhoduje načasovanie: chochlačka vyrastie, vykvitne a zatiahne listy počas niekoľkých týždňov na jar, takže všetky živiny musí mať pripravené hneď na začiatku vegetácie. Hnojenie v júni už na ňu nedosiahne, pretože v tom čase je pod zemou a spí.

• Na jeseň nastelte pod dreviny vrstvu kompostu alebo nechajte ležať lístie — to je hnojenie, ktoré chochlačkám sadne najviac.
• Na začiatku marca, len čo sa objavia prvé listy, prihnojte organickým hnojivom do zálievky. Jedna až dve dávky stačia.
• Nepoužívajte silné dusíkaté hnojivá. Chochlačka na ne reaguje bujnými listami a slabým kvitnutím a pri hľuznatých druhoch zvyšujú riziko hniloby.

Rada pre nové záhrady: väčšiu starostlivosť potrebujú rastliny vysadené v novozaloženej záhrade. Je to tak — bez vrstvy humusu, ktorú tvorí rozkladajúce sa lístie, chochlačky rastú pomaly a trvá aj tri roky, kým sa dostanú do formy.

Chochlačky sú jedovaté rastliny. Patria do čeľade makovitých a rovnako ako ich známejší príbuzní obsahujú izochinolínové alkaloidy — najviac ich je v hľuzách, ale nájdu sa aj v byliach a listoch. Pri chochlačke dutej je hlavným z nich bulbokapnín.

V praxi to znamená jediné: chochlačka sa neje a nepripravujú sa z nej žiadne čaje ani odvary. Otravy sú zriedkavé, pretože rastlina nechutí a hľuzy nikto nezamieňa s ničím jedlým, ale pri malých deťoch a domácich zvieratách stojí za to o tom vedieť. Po práci s hľuzami si umyte ruky.

V tradičnej čínskej medicíne sa používa hľuza príbuzného druhu Corydalis yanhusuo. Naše záhradné chochlačky však nie sú liečivé rastliny a na žiadne domáce liečivé použitie sa nehodia — vypestujte si ich pre to, kvôli čomu sú naozaj dobré, teda pre jarné kvitnutie v tieni.

Je chochlačka jedovatá?

Áno. Chochlačky obsahujú izochinolínové alkaloidy, najviac v hľuzách. Nejedia sa, nepripravujú sa z nich čaje a po manipulácii s hľuzami je dobré umyť si ruky. Vážne otravy sú zriedkavé, pretože chochlačka je nápadne horká a nikto ju nezje vo väčšom množstve.

Kedy chochlačka kvitne?

Podľa druhu. Hľuznaté chochlačky — dutá a plná — kvitnú najskôr, už v marci a apríli. Chochlačka sibírska nadväzuje v máji a chochlačka žltá kvitne nepretržite od mája do septembra, takže z celého rodu vydrží najdlhšie.

Prečo chochlačke po odkvitnutí zmiznú listy?

To je normálne správanie, nie choroba. Hľuznaté chochlačky patria medzi jarné efeméry — vyrastú im listy, vykvitnú, uložia zásoby do hľuzy a stiahnu sa pod zem, kým stromy nad nimi držia lístie. Na mieste po nich preto počítajte s inou rastlinou, ktorá nastúpi neskôr.

Kam chochlačku vysadiť?

Pod listnaté dreviny, do polotieňa až tieňa, na sviežu humóznu pôdu. Priame popoludňajšie slnko jej nesvedčí. Chochlačka žltá je jediná, ktorá znesie aj suchšie a kamenisté miesto — do škár múrika sa hodí lepšie než na záhon.

Ako chochlačku namnožiť?

Najjednoduchšie tak, že jej necháte voľnú ruku — chochlačky sa na priaznivom stanovišti samy vysemieňajú a postupne vytvoria väčšiu plochu. Hľuznaté druhy sa dajú aj rozdeliť, ale až po zatiahnutí listov, teda v neskorom jarnom alebo letnom období pokoja.

Rozšíri sa mi chochlačka po celej záhrade?

Chochlačka žltá sa vysemieňa ochotne a v ideálnych podmienkach sa naozaj rozlezie do škár, na múriky a medzi kamene. Riešenie je jednoduché — odstrihnite odkvitnuté kvety, kým dozrejú semená. Hľuznaté druhy sa šíria oveľa pomalšie a skôr si želáte, aby sa šírili viac.

Sadiť hľuzy chochlačky na jar, alebo na jeseň?

Na jeseň, v septembri a v októbri. Hľuzy potrebujú chladné obdobie, aby na jar vykvitli. Kupujte ich čo najčerstvejšie — drobné hľuzy chochlačiek ľahko zaschnú a suchá hľuza už nevzíde.