Fuzariová hniloba (fuzarióza)

(Fusarium spp.)

Fuzariová hniloba cesnakovitých (Fusarium) je choroba rastlín spôsobená hubou z rodu Fusarium. Táto choroba postihuje cesnak, cibuľu, pór a ďalšie rastliny z čeľade cesnakovité (Alliaceae).

Huba Fusarium je prítomná v pôde a môže napádať rastliny cez korene, prípadne hneď cez semienka. Infekcia sa zvyčajne začína v pôde, kde sa huba usadí na koreňoch a šíri sa do ďalších častí rastliny. 

Medzi typické choroby cesnaku a cibule patrí práve fuzarióza – prejavuje sa žltnutím a vädnutím rastlín. Korene bývajú hnedé a hnijú. Vnútorné časti cibule alebo cesnaku môžu byť hnedé až čierne. Často sa na vonkajších šupkách cibule alebo cesnaku tvoria hnedé alebo červené škvrny.

Prevencia fuzariovej hniloby cesnakovitých zahŕňa použitie zdravého a nekontaminovaného sadiva, dezinfekciu pôdy a dodržiavanie zásad správnej pestovateľskej praxe, ako je striedanie plodín a udržiavanie vhodných podmienok na rast rastlín. Na obmedzenie infekcie sa dajú použiť aj chemické postreky fungicídmi, treba však povedať, že postreky aj morenie osiva sú takmer neúčinné.

Fuzariovú hnilobu cesnakovitých je dôležité rozpoznať a riešiť včas, pretože môže spôsobiť značné straty na úrode. Ak sa infekcia vyskytne, je vhodné napadnuté rastliny odstrániť a zničiť a dodržiavať opatrenia, ktoré minimalizujú šírenie choroby na ďalšie plodiny. 

Fuzariová hniloba zemiakov je ďalšia choroba spôsobená hubou z rodu Fusarium, ktorá postihuje zemiaky. Najčastejšie ju spôsobuje huba Fusarium solani. Táto choroba môže spôsobiť vážne straty na úrode zemiakov.

Infekcia môže nastať už počas rastu rastlín, ale aj pri skladovaní. Choroba sa šíri najmä kontaminovanou pôdou, sadbovým materiálom alebo cez poranenia zemiakových hľúz.

Spomedzi chorôb zemiakov sa fuzarióza prejavuje hnedými nekrotickými škvrnami na povrchu hľúz. Tie sa postupne zväčšujú a zasahujú do väčšej hĺbky. Infikované hľuzy potom bývajú mäkké a rozkladajú sa. Počas skladovania sa môžu objaviť aj hnedé nekrotické škvrny na dužine zemiakov.

Prevencia fuzariovej hniloby zemiakov zahŕňa výber zdravých a nekontaminovaných hľúz na výsadbu. Dôležité je aj dodržiavať vhodné pestovateľské postupy, ako je striedanie plodín a zlepšovanie kvality pôdy. Rovnako sa oplatí minimalizovať poranenia hľúz počas zberu a manipulácie s nimi.

Ak dôjde k infekcii, je dôležité napadnuté zemiaky oddeliť od zdravých a zničiť ich, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby. 

Fuzariová hniloba jabĺk môže mať dve podoby. Pri periférnej hnilobe vniká infekcia do dužiny najpravdepodobnejšie cez poškodenú šupku, a to najmä v blízkosti stopky plodov.

Druhým typom je takzvaná jadrovníková hniloba, pri ktorej sa nekróza šíri priamo z jadrovníka. Pri tomto type fuzariovej hniloby prenikli zárodky huby do plodu a jadrovníka už počas vegetácie. Pri skladovaní sa potom huba rozrastá z jadrovníka do celého plodu.

Zhnednutá šupka síce nie je horká, ale mäkne, hoci nekašovatie. Z takto nekrotického plodu sa dá šupka ľahko stiahnuť.

A ako sa chorobe brániť? Po prvé je dôležité ovocie zbierať šetrne a správne skladovať. Jablká oberáme ručne alebo pomocou česáča jedno po druhom, ukladáme voľne do košíka a skladujeme stopkou nadol v debnách alebo lieskach.

Po druhé je nutné dôsledne odstrániť infikované a poškodené plody ešte pred samotným uskladnením.

A nemenej dôležité je dodržať optimálnu skladovaciu teplotu, teda 2–4 °C, a takisto relatívnu vzdušnú vlhkosť, ktorá sa pohybuje medzi 85–90 %.

Najlepšou ochranou je prevencia. Patrí sem používanie zdravého osiva alebo sadiva, pestovanie odolnejších odrôd, dôsledné striedanie plodín (ak sa na pozemku vyskytla fuzariová hniloba, nikdy tam osem rokov nepestujte rovnaké plodiny), vyhýbanie sa vlhkým a ťažkým pôdam a likvidácia všetkých napadnutých častí aj pozberových zvyškov. Pri pestovaní cesnaku sa osvedčili skôr jarné typy než jesenné. 

Keďže proti fuzariovej hnilobe prakticky neexistuje účinný postrek ani morenie osiva, oveľa viac sa oplatí rastliny dobre vyživiť. Prírodné organické hnojivo im dodá nielen živiny, ale aj lepšiu prirodzenú odolnosť. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa v prírode nachádza napríklad v bunkových stenách niektorých húb. Je veľmi odolný a rastlinám môže priniesť viacero výhod, ak sa používa ako doplnok.

Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny dokážu chitín rozpoznať ako signál možného ohrozenia. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Keď sa rastliny stretnú s chitínom, môžu aktivovať gény súvisiace s obranou a posilniť tak svoju prirodzenú odolnosť.

Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny dokážu využiť ako zdroj živín. Zároveň môžu konkurovať patogénnym organizmom, čo znižuje riziko chorôb rastlín. Navyše chitín môže zlepšovať štruktúru pôdy tým, že podporuje tvorbu agregátov pôdnych častíc, čo zlepšuje priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch aj jej schopnosť zadržiavať živiny.

Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete všetky chúlostivé rastliny zalievať alebo v prípade potreby aj postriekať. Vždy dbajte na pokyny na obale. Neprekračujte odporúčané dávkovanie a postrek robte maximálne 3× týždenne.