Netradičná zelenina: čo skúsiť pestovať

Mrkvu, paradajky a šalát má na záhone takmer každý. Vedľa nich však existuje celý rad druhov, ktoré sa u nás pestovali skôr a potom ich vytlačili zemiaky a veľkovýroba, alebo ktoré k nám prišli z iných kontinentov. Väčšina z nich je nenáročná, znáša sucho alebo chlad lepšie ako bežná zelenina a zbiera sa v čase, keď je inak na záhone prázdno.

Neobvyklá zelenina nie je len kuriozita pre zberateľov semienok. Na záhrade má niekoľko praktických výhod:

• Zaplní letné medzery. Špenát a šalát v júni vybieha do kvetu. Špenát novozélandský, bazela alebo šrucha zelná až v teple poriadne rastú.
• Predĺži sezónu. Batolka prerastená, čistec hľuznatý, čierny koreň alebo paštrnák sa zbierajú na jeseň a v zime.
• Menej práce. Rad druhov sa sám vyseméni alebo vytrvá na mieste niekoľko rokov.
• Pestrosť na záhone. Čím viac rôznych druhov a čeľadí pestujete, tým ľahšie dodržíte osevný postup a tým viac útočíšť nájdu na záhrade vtáky, obojživelníky a ďalšie užitočné živočíchy.

Šrucha, loboda alebo slez sa pestovali už v kláštorných záhradách. Dnes rastú skôr planom a často ich nespoznáme.

Tabuľka zhŕňa druhy, s ktorými má zmysel začať. Vodné a mokraďové rastliny (pálka, šmel, lekno, kotvica) zámerne vynechávame: mnohé z nich sú chránené a zber z prírody je zakázaný.

Špenát, šalát a reďkovky sú rastliny dlhého dňa. Akonáhle sa v júni dni predĺžia a pridá sa horúčava, rýchlo nasadia kvet a listy zhorknou. Prečo sa to deje a ako tomu predísť, popisujeme v článku prečo zelenina vybiehá do kvetu. Nasledujúce druhy týmto problémom netrpia alebo len málo.

Špenát novozélandský, známy aj ako novozélandský špenát, je plazivá rastlina s dužnatými listami. Semená klíčia pomaly, niekedy dlhšie ako mesiac, preto je dobré ich pred výsevom namočiť na 12–24 hodín a predpestovať v kvetináčoch. Von patrí až po posledných mrazoch, pretože mráz neznesie. Potom rastie do prvých mrazov a zbierajú sa vrcholky dlhé 8–10 cm. Rastlina sa po zbere vetví a obrástá. Hodí sa ako živý kryt pôdy pod priviazané paradajky. Obsahuje kyselinu šťaveľovú, a preto sa listy pred jedlom zvyčajne krátko povaria a voda sa zleje.

Šrucha zelná je teplomilná letničke s mäsitými listami a nakyslou chuťou. Na záhrade ju často nájdeš sám od seba medzi dlaždicami alebo na záhone. Pestovanie a použitie popisujeme v samostatnom článku o šruche zelnej.

Loboda záhradná sa používa ako špenát a jej červené odrody sú ozdobou záhona. Seje sa od marca a výsevy sa opakujú, pretože aj loboda v lete nasadzuje kvety. Viac v článku loboda záhradná.

Batolka prerastená (tiež kubánsky špenát, po anglicky miner’s lettuce) je opačný prípad. Rastie v chlade, znáša mráz a najlepšie sa jej darí z výsevu v auguste a septembri. Listy a stonky sa zbierajú na jeseň, v miernej zime aj v zime a skoro na jar. Horné listy obrástajú stonok dokola a uprostred z nich vyrastajú drobné biele kvety, ktoré sa jedia tiež. Sama sa vysemení.

Bazela neboli malabarský špenát je tropická popínavá rastlina s lesklými listami. Vonku rastie len v teplých rokoch, spoľahlivejšia je v skleníku alebo fóliovníku. Listy sú slizovité a hodia sa do polievok a dusených jedál.

Mangold nie je úplne neznámy, ale na záhradách je stále vzácnejší, než by si zaslúžil. Stačí jeden výsev a zbiera sa od júna do mrazov, vždy len vonkajšie listy. Stopky sa pripravujú ako špargľa, listy ako špenát. Podobne sa dá využiť jahodový špenát a mladé listy laskavca.

Pred príchodom zemiakov tvorili jesennú a zimnú zásobu hlavne korene. Väčšina týchto druhov je nenáročná na živiny, a preto patrí v osevnom postupe do tretej trate spolu s mrkvou a petržlenovou vňaťou.

Čistec hľuznatý pochádza z východnej Ázie a tvorí drobné biele hľuzky, ktoré vyzerajú ako skrutkovito stočené korálky. Hľuzky sa sádzajú skoro na jar asi 5–8 cm hlboko. Zbierajú sa od novembra, najlepšie postupne, pretože po vykopaní rýchlo schnú. V zemi vydržia celú zimu. Podrobne v článku čistec hľuznatý.

Topinamburák je príbuzný slnečnice a vyrastie do výšky 2–3 m. Hľuzy sa zbierajú od októbra a v zemi prezimujú. Z každého zabudnutého kúska hľuzy vyrastie ďalšia rastlina, preto ho sádzajte na okraj záhrady alebo na ohraničené miesto. Viac v článku topinamburák.

Paštrnák sa seje skoro na jar a klíči pomaly, dva až štyri týždne. Semená rýchlo strácajú klíčivosť, preto kupujte každý rok čerstvé. Korene po prvých mrazoch sladnú. Pozor pri práci s vňaťou: šťava z listov môže na slnku spôsobiť pľuzgiere na koži, preto pri zbere noste rukavice a dlhé rukávy. Podrobnosti v článku paštrnák.

Čierny koreň a kozí brada fialová sú si podobné. Obe rastliny majú dlhé tenké korene s bielou mliečnou šťavou a potrebujú hlbokú, kyprú pôdu bez kameňov. Čierny koreň sa lúpe najlepšie až po uvarení. Kozí brada je dvojročná, v druhom roku kvitne fialovo a jej mladé výhonky sa dajú pripraviť ako špargľa. Viac v článku čierny koreň.

Sevlák cukrový je vytrvalá okoličnatá rastlina, ktorá namiesto jedného koreňa tvorí zväzok korienkov silných asi ako prst. Chuťou pripomína paštrnák, len je sladší. Množí sa najľahšie delením trsov na jar a má rád vlhkejšiu pôdu. Pretože patrí medzi okoličnaté, kupujte sadbu alebo semená z overeného zdroja a planom rastúce okoličnaté rastliny nezbierajte.

Lopúch väčší sa v Japonsku pestuje ako zelenina gobo. Korene dorástajú až 1 m, sú krehké a ich vykopávanie je drina. Japonskí pestovatelia ho preto sádzajú do debien s odklápacími bokmi. Jednoduchšou variantou je hlboký vyvýšený záhon. Chuť koreňa pripomína artičok.

Do rovnakej skupiny patria aj šáchor jedlý a koreň pupalky, ktorý sa na jeseň prvého roka varí ako zelenina.

Trvalá zelenina sa zasadí raz a zbiera sa rad rokov. Patrí sem rebarbora, špargľa, chren, šťavel a mrlík všedobrý. Pretože sa nedajú zaradiť do striedania plodín, sádzajte ich na okraj záhrady alebo na samostatný záhon. Ako z nich poskladať vytrvalú jedlú výsadbu, popisujeme v článku jedlá záhrada.

Mrlík všedobrý, ľudovo dobrý Henrich, je stará zelenina, ktorá dodnes planie pri horských salaších. Na jar sa jedia mladé výhonky ako špargľa, neskôr listy ako špenát. Obsahuje kyselinu šťaveľovú, preto sa varí a voda sa zlieva. Viac o príbuzných druhoch v článku mrlík.

Kardy sú blízki príbuzní artičoka zeleninového, ale nejedia sa z nich púčiky, nýbrž dužnaté stopky listov. Predpestovávajú sa v marci a apríli a von sa sádzajú po posledných mrazoch. Tri až štyri týždne pred zberom sa listy zviažu k sebe a obalia papierom alebo slamou, aby stopky vybieleli a stratili horkosť. Jedia sa varené alebo zapečené. Mráz znášajú zle, preto sa zbierajú v septembri a októbri.

Časť „netradičnej zeleniny“ nemusíš vôbec vysievať. Jedlé buriny rastú na záhrade samy a v kuchyni sa dajú použiť surové do šalátu, do polievky alebo ako korenie. Medzi najznámejšie patria:

• mokrinka úhľadná: jemná vňať do šalátu, rastie aj v zime,
• žihľava: mladé vrcholky pred kvetom do polievky alebo ako špenát,
• púpava: mladé listy do šalátu, kvety na sirup,
• bršlica kozí kop: mladé listy do polievky a šalátu,
• šrucha zelná a loboda: viď vyššie,
• slez prehliadaný: listy aj nezrelé plody, ľudovo „syrečky“ (viac v článku slez),
• skorocel, šťavel kyslý a popenec (ten len v malom množstve ako korenie).

Buriny a kvety sú si blízke aj v kuchyni. Ktoré kvety sa dajú jesť a ktoré rozhodne nie, zhŕňa článok jedlé kvety.

Základné pravidlo znie: jedzte len to, čo s istotou poznáte. Najviac nebezpečných zámien je medzi okoličnatými rastlinami:

• Bolehlav škvrnitý sa podobá kerblíku, planom rastúcej mrkve alebo petržlenu. Poznáte ho podľa holej stonky s červenofialovými škvrnami a nepríjemného zápachu po myšine pri rozmnutí. Je prudko jedovatý.
• Tetlucha kozí pysk vyzerá ako petržlen a objavuje sa ako burina priamo na záhonoch. Listy sú tmavšie, lesklé a po rozmnutí nepríjemne zapáchajú.
• Mliečnik škvrnitý rastie plazivo na rovnakých miestach ako šrucha. Na rozdíl od nej má tenké stonky a po utrhnutí roní biele mlieko.

Ďalšími jedovatými rastlinami, ktoré sa na záhrade bežne vyskytujú, sú iskerníky, krvavec lúčny alebo ľuľok čierny. Nezbierajte ich pri cestách ani na postriekaných plochách.

• Začnite dvoma alebo tromi druhmi. Pre prvý rok sa hodí šrucha alebo špenát novozélandský na leto, batolka na jeseň a čistec alebo topinamburák ako zimná zásoba.
• Hľadajte semená u špecializovaných predajcov a na výmenných burzách osív. Bežné záhradníctvo ich často nemá.
• Počítajte so samovýsevom. Loboda, šrucha, batolka aj pupalka sa rozosievajú samy. Keď nechcete, aby vás zaplavili, zbierajte ich pred dozretím semien.
• Využite voľné miesta. Väčšina letných druhov sa hodí ako následná plodina po skorých zemiakoch, hrachu alebo špenáte.

Listová zelenina, ako je loboda, mangold alebo špenát novozélandský, potrebuje na rýchly rast dostatok dusíka a humusnú pôdu. Na jar jej prospeje zrelý kompost a počas sezóny organické hnojivo, napríklad prírodné hnojivo Hnojík. Koreňová zelenina (paštrnák, čierny koreň, sevlák) si vystačí s menšou dávkou, prohnojená pôda u nej vedie k rozvetveným koreňom. Koľko hnojiva dať na meter záhona, nájdete v prehľade dávkovania.