Púpava lekárska (Taraxacum officinale): účinky, využitie a pestovanie

Domáca lúčna rastlina so zlatožltými lúčovitými kvetmi; kŕmna, šalátová a liečivá rastlina.

• Stanovište: slnečné; výživná, čerstvá pôda
• Výška: 10–30 cm
• Čas kvitnutia: marec–máj, prípadne august až november
• Rozmnožovanie: semenami

Púpava lekárska patrí do čeľade astrovitých (Asteraceae) a je jednou z najznámejších jarných kvetín našich lúk.

• Rozšírenie: Trváca bylina pôvodom zo severnej pologule, od nížin až do výšok nad 2000 m. Dnes je rozšírená po celom svete.
• Listy: Tvarovo veľmi premenlivé, vyrastajú v prízemnej listovej ružici. Môžu byť takmer celistvookrajové, málo členené alebo hrubo pílkovité až takmer perovitodielne.
• Kvety: Úbory zložené z početných jazykovitých kvetov, obklopených naspäť ohnutými vonkajšími zákrovnými listeňmi. Kvety sa otvárajú len za plného slnka. Zaujímavosťou je, že tvoria semená aj bez opelenia.

V čase dozrievania semien sa rastlina premení na páperistú guľu – jej semienka na chocholčekoch roznáša vietor, čo často vedie k masovému výskytu. Práve preto ju väčšina záhradkárov pozná skôr ako burinu v trávniku než ako úžitkovú rastlinu.

• Obsahové látky: triesloviny, horčiny, éterický olej, inulín, cholín, vitamíny a minerálne soli.
• Liečivé účinky: Čistí krv, posilňuje žalúdok, pôsobí močopudne, podporuje funkciu pečene a žlčníka.
• Kulinárske využitie: Mladé listy sa hodia na šalát, najmä na jar. Z pražených koreňov sa kedysi pripravovala náhradka kávy — púpavová káva. Vo Francúzsku a Taliansku je príprava púpavy ako planej zeleniny bežná.

Z kvetov sa varí aj púpavový med, presnejšie púpavový sirup — nazbierané úbory sa povaria s vodou, výluh sa nechá odstáť a na druhý deň sa s cukrom a citrónom zvarí do hustej zlatej konzistencie. Zbiera sa za plného slnka, keď sú kvety otvorené, a mimo okrajov ciest.

Pri pestovaní treba vysievať od marca pod sklo a v máji vysadiť priesady do voľnej pôdy.

• ‚Vollherziger‘ – vhodná na jarný výsev
• ‚Lyonel‘ – ideálna na rýchlenie a vonkajšiu kultúru

Pestovaná púpava sa od tej z lúky líši tým, že sa vysádza v riadkoch a listy sa zbierajú mladé, kým nie sú horké. Kto ju chce len na šalát, vystačí si aj s rastlinami z vlastného trávnika — len je dobré zbierať ich z miesta, kde sa tesne predtým nekosilo.

Púpava má rada výživnú, čerstvú pôdu — na rozdiel od skalničiek jej bohatšie stanovište svedčí, a práve preto sa jej tak darí na hnojených trávnikoch a v záhonoch. Ak ju pestujete na listy do šalátu, oplatí sa slabé prihnojenie na jar pri pučaní: listy potom narastú rýchlejšie, sú krehkejšie a menej horké. Zbierajú sa mladé, pred vykvitnutím. Kto naopak púpavu v trávniku nechce, tomu paradoxne pomôže hnojiť trávu — hustá zapojená mačina jej nedá priestor vyklíčiť. Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; pomery pre zálievku nájdete v dávkovaní.

Kúpiť Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Áno. Púpava je bežný ľudový názov, púpava lekárska (Taraxacum officinale) je názov botanický. Ide o tú istú rastlinu z čeľade astrovitých.

Nie je to med, ale sirup. Nazbierané kvety sa povaria s vodou, výluh sa nechá cez noc odstáť, na druhý deň sa precedí a s cukrom a citrónom zvarí do hustej zlatej konzistencie. Kvety sa zbierajú za plného slnka, keď sú otvorené.

V ľudovom liečiteľstve sa jej pripisuje, že čistí krv, posilňuje žalúdok, pôsobí močopudne a podporuje funkciu pečene a žlčníka. Obsahuje triesloviny, horčiny, éterický olej, inulín, cholín, vitamíny a minerálne soli.

Hlavné kvitnutie pripadá na marec až máj, druhá vlna môže prísť od augusta do novembra. Úbory sa otvárajú len za plného slnka.

Tvorí semená aj bez opelenia a roznáša ich vietor na chocholčekoch. Jedna rastlina tak dokáže osiať široké okolie, čo vedie k masovému výskytu.