Biológia a morfológia tráv: stavba, rast a vlastnosti trávnika
Pochopte, ako trávy rastú, odnožujú a aké majú vlastnosti. Prehľad morfológie travných druhov z čeľade lipnicovitých a ich vplyv na kvalitu trávnika.
Čo sú trávy a ako vyzerá stavba ich stonku
Biológia a morfológia tráv
Trávy sú jednoklíčnolistové rastliny, ktoré sú rozšírené takmer po celom svete. Pre trávnikarstvo je najvýznamnejšia čeľaď lipnicovitých (Poaceae) a z nej 25 druhov a niekoľko sto odrôd. V Českej republike máme dnes 15 druhov a asi 150 odrôd.
Rastlinka trávy je tvorená nadzemnou (zelenou) časťou a podzemnou časťou. Nadzemná časť je tvorená stonkom (travným výhonom) a listami, a podzemná časť koreňovou sústavou.
Stonok (travný výhon)
Základom travného porastu sú travné výhony, ktoré sú tvorené najmä listami, v neskorších vývojových fázach aj stebelnými časťami, ktoré môžu (ale nemusia) niesť kvetenstvo. Rozlišujeme niekoľko druhov travných výhonov:
– krátke listové steblá – u veľmi kosených trávnikov; – stebelné výhony sterilné (neplodné); – stebelné výhony fertilné (plodné, nesúce kvetenstvo).
Najčastejším typom travného výhonu (stonku) sú steblá. Lipnicovité podľa neho môžeme od ostatných rastlín trávovitého vzhľadu ľahko rozoznať. Steblá sú vždy okrúhle alebo len nepatrne sploštené. Rozlišujeme na nich kolienka (nodi) a články (internodia), pričom dĺžka článkov sa zväčšuje smerom od bázy k vrcholku. Steblá sú spravidla duté, iba v kolienach vyplnené tkanivom a sú dvojradovo (striedavo) olistené, tzn. vždy na predchádzajúcom kolienku je list nasadený na protiľahlej strane stebla.
Listy tráv: pošva, čepeľ, jazýček a vernácia
Listy
Listy tráv sa vždy skladajú z dvoch základných častí. Bazálna časť, ktorou list nasadá na steblo, sa nazýva listová pošva. Takmer vždy sú listové pošvy na jednej strane otvorené. Listová pošva prechádza na vrchnom konci do predĺženej listovej čepele. Listová čepeľ je čiarkovito predĺžená a zašpičatená a vykazuje súbežnú žilnatinu, ktorá je typická pre jednoklíčnolistové rastliny.
Na mieste, kde prechádza listová pošva do listovej čepele, býva malý blanitý lem, ktorý sa nazýva jazýček. Jeho funkcia nie je presne známa, ale je často vďaka svojej tvarovej rozmanitosti významný pri určovaní jednotlivých druhov.
Listová pošva prirastá ku kolienku a obklopuje prekrývajúcimi sa okrajmi článok (internodium). Predný koniec listovej pošvy môže byť vytiahnutý do zašpičatených ušníc, rovnako významných pri určovaní travných druhov.
Spôsob skladania listovej čepele v listovej pošve sa nazýva vernácia. U travných druhov sa stretávame s dvoma typmi vernácie – skladanou a stočenou. Vernácia je tiež dôležitým rozpoznávacím znakom pri určovaní travných druhov.
Koreňový systém tráv a jeho vplyv na trávnik
Koreňová sústava
Trávy vytvárajú hustý a rozvetvený koreňový systém, ktorý slúži nielen na príjem vody a živín a ukladanie zásobných látok, ale rovnako aj na ukotvenie rastliny v pôde. Mohutnosť a rozvoj koreňového systému dáva predpoklad pre mechanické zaťaženie trávnika.
Obilka tráv pri klíčení vytvára primárne (zárodočné) korene a smerom nahor prvý zelený list. Na spodnej časti novej rastlinky vzniká odnožovací uzol, z ktorého neskôr vyrastajú odnože a druhotné (sekundárne) korene, ktoré sa mohutne vetvia a vzniká zväzkový koreňový systém. Ten preberá funkciu výživy a primárne korene so zvyškom obilky zanikajú. Najväčšie množstvo koreňov sa nachádza do hĺbky 10 cm pod povrchom pôdy. Z toho je zrejmé, že väčšina tráv je plytkokoriennych (do 15 až 20 cm).
Generatívne rozmnožovanie tráv: klíčenie a tvorba semien
Rozmnožovanie tráv
Trávy sa rozmnožujú dvoma spôsobmi: generatívne (semenom) a vegetatívne (odnožovaním).
Generatívny spôsob rozmnožovania (semenom)
Generatívny spôsob rozmnožovania využívame hlavne pri zakladaní nového trávnika výsevom alebo pri dosievaní presídleného starého trávnika. Travné semená sa môžu vytvoriť iba na fertilných (plodných) travných výhonoch, ktoré nesú kvetenstvo. Zvyčajne ním býva latnaté súkvetie zložené z klaskov alebo klas, prípadne lichoklas (tj. klas klaskov). Jednotlivé kvety sú obojpohlavné, tzn. obsahujú samčie aj samičie pohlavné orgány. Plodom je obilka, ktorá sa svojou veľkosťou, tvarom, farbou a hmotnosťou líši v závislosti od druhu. Tvorba kvetenstiev závisí od obdobia s nízkymi teplotami (tzv. tepelné štádium jarovizácie). Z tohto pohľadu rozlišujeme trávy ozimného a jarného charakteru. K ozimným trávam patria napríklad lipnica lúčna, kostrava červená, psinček veľký, mätonoh trváci a ďalšie. Tieto trávy musia prejsť dlhším obdobím s nízkymi teplotami a vytvárajú potom plodné výhonky iba v prvej koši. Trávy jarného charakteru potrebujú na vytvorenie kvetenstiev kratšie obdobie s nízkymi teplotami. Plodné výhonky vytvárajú ako v prvej koši, tak aj v košiach nasledujúcich. Medzi trávy jarného charakteru radíme mätonoh mnohokvety, timotejku lúčnu, kostravu lúčnu. Tieto druhy nájdeme predovšetkým v lúčnych porastoch a využívajú sa skôr na produkciu biomasy.
Vo väčšine prípadov je početnosť kosenia taká, že rastlina nestihne vytvoriť kvety a uplatňuje sa tu výhradne rozmnožovanie vegetatívne – tvorba odnoží.
Odnožovanie tráv: trsnaté, voľne trsnaté a výbežkaté druhy
Vegetatívny spôsob rozmnožovania (odnožovanie)
Trávy sa vyznačujú špecifickou schopnosťou vegetatívneho (nepohlavného) rozmnožovania, ktoré označujeme termínom odnožovanie. Základom tohto spôsobu rozmnožovania je, že vo vývojovom štádiu štvrtého pravého listu je tesne pod povrchom pôdy založený odnožovací uzol. Z tohto sa potom tvoria nadzemné alebo podzemné výhonky (odnože). Podľa charakteru odnožovania delíme trávy do dvoch základných skupín:
– trávy odnožujúce intravaginálne (dcérska odnož vyrastá vnútri listovej pošvy materskej rastliny); – trávy odnožujúce extravaginálne (dcérska odnož vyrastá vne listovej pošvy materskej rastliny).
Prvý spôsob odnožovania je charakteristický pre trávy husto trsnaté, druhý pre trávy voľne trsnaté a výbežkaté. Trávy výbežkaté sa v poraste rozširujú postupnou tvorbou výbežkov, buď nadzemných (stolóny) alebo podzemných (rhizómy, teda oddenky). Podzemné výbežky rozoznávame jednak krátke (dĺžka cca 200 mm) a dlhé (dĺžka až 1 m).
Husto trsnaté trávy vytvárajú väčšinou kopčekovité (vystupujúce) trsy s veľkým množstvom odnoží nahromadených k sebe. Väčšinou nie sú schopné vytvoriť zapojený drn.
Voľne trsnaté trávy väčšinou vykazujú rýchlejší vývoj a rast, ale sú zvyčajne menej vytrvalé. Sú schopné vytvoriť zapojenejší drn, ale pre svoju vytrvalosť sa používajú ako druhy doplnkové.
Výbežkaté trávy sú typické pre vytváranie súvislého hustého drnu. Ich odnože, u väčšiny druhov podzemné, tvoria pod povrchom pôdy splietaninu a vypĺňajú všetky prázdne miesta v poraste. U týchto druhov je badateľný pomalý počiatočný vývoj a vysoká vytrvalosť. Preto tvoria základnú zložku trávnych zmesí.
Odnožovanie môžeme do istej miery cielene ovplyvniť, ak poznáme faktory, ktoré ho podmieňujú. Sú to vlhkosť pôdy, priebeh teplôt, obsah živín v pôde, intenzita a výška kosenia a i. Ďalej je nevyhnutné vedieť, v ktorom období je intenzita odnožovania najvyššia.
Vo vegetačnom období sú badateľné dve výrazné obdobia intenzívnej tvorby odnoží:
– jarné odnožovanie (marec–apríl); – letno-jesenné odnožovanie (september–október).
Znalosťou všetkých týchto zákonitostí môžeme vytvoriť podmienky pre veľmi hustý trávnik.
Trávy husto trsnaté: – kostrava ovčia; – metlica trsnatá.
Trávy voľne trsnaté: – bojovník cibuľkatý; – mätonoh trvalý; – kostrava červená trsnatá; – lipnica hájová; – lipnica ročná; – medovka vlnatá; – pohánkovec hrebenitý; – smlz štíhly.
Trávy výbežkaté s podzemnými výbežkami: – kostrava trstinová; – kostrava červená výbežkatá; – lipnica lúčna; – lipnica sploštená; – psiarik tenký; – stoklas bezosťový.
Trávy výbežkaté s nadzemnými výbežkami: – psiarik výbežkatý.
Vývojové fázy tráv od klíčenia po dozrievanie
Vývojové fázy tráv
– Klíčenie: trávy začínajú klíčiť pri dostatku vlahy, svetla a prístupu vzduchu už od 1–2 °C. Dochádza k rastu prvých zárodočných korienkov. – Vzchádzanie: začína 5–8 dní od výsevu, tvorí sa prvý zelený list na povrchu pôdy. – Odnožovanie: v štádiu 3.–4. listu vzniká odnožovací uzlík. Vznikajú nové „dcérske" odnože a listy. – Stĺpkovanie: obdobie predlžovacieho rastu odnoží, resp. internódií (článkov medzi kolienkami). – Metanie: objavujú sa kvetenstvá. – Kvitnutie: obdobie otvárania kvetenstiev, opeľovania a tvorby semien. – Dozrievanie: dokvitanie, dozrievanie semien. Týmto obdobím končí tzv. malý životný cyklus tráv, ale stále pokračuje veľký životný cyklus – vegetatívne množenie, t. j. permanentná tvorba „dcérskych odnoží".
Hustota, textúra a farba trávnika ako ukazovatele kvality
Úžitkové vlastnosti intenzívnych trávnikov
Za základ trávnika je považovaný trávny drnov. Je to spleť koreňového systému, nadzemnej listovej časti a vrstvy plsti (odumreté zvyšky nadzemnej časti). Charakterizuje ho jednotný vzhľad, nízka a dostatočne hustá nadzemná časť a prevaha trávnych druhov.
Trávniky sa spravidla zakladajú na špecifické účely využitia. Vo vzťahu ku konkrétnemu účelu využitia trávnika sú kladené často veľmi rozdielne požiadavky na úžitkové vlastnosti jednotlivých trávnych druhov aj trávnika ako celku. Tie vychádzajú z morfologických znakov a fyziologických reakcií použitých trávnych druhov a z ich potenciálu vytvoriť za daných stanovištných podmienok a pestovateľských opatrení trávny drn zodpovedajúcej hustoty nadzemnej biomasy, s dobre vyvinutým koreňovým systémom a s dostatočnou trvalosťou.
Medzi tieto vlastnosti patrí napríklad hustota trávnika, farba a šírka listov (textúra), rastový typ druhov a odrôd, odolnosť voči záťaži. U protieróznych trávnikov posudzujeme najmä mohutnosť a rýchlosť tvorby koreňového systému.
Každý z nás si týchto vlastností aj nevedome všimne. Vidíme, či má trávnik zdravú, sýto zelenú farbu po celej ploche. Pokiaľ sa niekde vyskytne plôška nažltlej farby, tak si určite hovoríme, že na tom mieste nie je niečo v poriadku. Taktiež rozoznáme trávnik jemný (trávy s tenkým listom) od hrubého, v ktorom sú zastúpené trávy so širokým listom. Tieto sa nepoužívajú do okrasných reprezentačných trávnikov.
Vybrané úžitkové vlastnosti trávnikov
Hustota trávnika
Hustota trávneho drnu je určovaná počtom trávnych výhonov a listov na jednotku plochy. Na základe počtu výhonov je taktiež možné stanoviť intenzitu odnožovania jednotlivých trávnych druhov a odrôd v trávnom drne.
Rozdielna hustota trávnika je okrem vplyvu ekologických podmienok, ošetrovania a využívania trávnika spôsobená aj radom ďalších faktorov:
– trávny druh a odroda (intenzita odnožovania, šírka listu, habitus, intenzita počiatočného vývoja); – podiel jednotlivých druhov a odrôd v poraste (počet odnoží narastá pri vyššom podiele jemnolistých druhov); – vek trávneho porastu (u starších porastov narastá intenzita odnožovania a klesá počet rastlín v poraste); – výsevok a zapojenie porastu v roku výsevu; – intenzita hnojenia dusíkom (spravidla zvyšuje počet odnoží menej ako voľba druhov a odrôd s vyššou intenzitou odnožovania); – výška a četnosť kosenia (nízke kosenie podporuje spravidla počet výhonov jemnolistých trávnych druhov, v prípade, že ho znášajú).
Pri porovnaní hustoty drnu vybraných trávnych druhov je vôbec najvyššia hustota drnu dosahovaná na trvale veľmi nízko kosených golfových jamkoviskách, kde sa počet výhonov pohyboval cez 200 000 ks/m².
Textúra trávnika
Jednotlivé trávne druhy a veľmi často aj odrody sa od seba navzájom odlišujú okrem iného aj rôznou šírkou listu a práve na základe týchto rozdielov vznikajú veľmi rozmanité textúry trávneho drnu.
Pre intenzívne typy trávnikov sa ako najvhodnejšia šírka listu udáva rozmedzie 1,5–3 mm. Hoci ide spravidla o typicky odrodovú vlastnosť, šírka listu môže byť ovplyvňovaná aj ďalšími faktormi (ekologické podmienky, ošetrovanie a využitie trávnika, najmä hnojenie, výška kosenia, hustota drnu, vlhkosť, teplota a i.).
Rastový typ trávnych druhov a odrôd
Nezanedbateľný vplyv na úžitkové vlastnosti trávneho drnu majú postavenie listov a rastové vlastnosti jednotlivých trávnych druhov. Pre intenzívne typy trávnikov by mal prevažovať vzpriamený vzrast a vertikálne až diagonálne postavenie listov jednotlivých komponentov nad tendenciami k horizontálnemu rastu trávnych výhonov a sklonu k vytváraniu vystupujúcich trávnych drnov vedúcich k vzniku nerovností na povrchu trávnika.
Farba trávnika
Farba, resp. farebný odtieň zelene, a farebný tón (sýtosť) trávneho porastu, je bezprostredne vnímanou vlastnosťou trávnika, ktorá je odrazom jeho stavu a je taktiež ukazovateľom jeho estetickej hodnoty. Farba trávnika nebýva spravidla úplne jednotná, čím vzniká na celej ploche pestrá mozaika radu (často len voľným okom nepatrne odlišných) farebných odtieňov. To je spôsobené vplyvom rozdielnych pôdnych podmienok, ošetrovania a zaťaženia trávnika, ročného obdobia a do značnej miery aj druhom a odrodou. K farebným rozdielom dochádza aj na vlastnej trávnej rastline v jej jednotlivých častiach (špička, stredná a prízemná časť).
V trávnych zmesiach všeobecne platí, že viac vyniknú farebné rozdiely pri nižšom podiele farebne odlišných druhov a odrôd a ich nerovnomernom rozptýlení v poraste ako pri ich vyššom zastúpení, ale rovnomernom rozmiestnení v poraste. Geneticky podmienené farebné odlišnosti jednotlivých trávnych druhov a odrôd sú odstupňované nasledujúcim spôsobom: tmavozelená, stredne zelená, svetlozelená, žltozelená, olivovozelená, modrá zelená a strieborne zelená. Na základe znalosti farebných odtieňov jednotlivých trávnych druhov a odrôd je možné ich oddeleným výsevom na vybrané časti trávnikovej plochy zámerne vytvárať rôzne ozdobné vzory a obrazce.
Hlavným cieľom je dosiahnutie farebnej stálosti trávnika počas čo najdlhšej časti roka, čo nie je najmä v období mimo hlavnej vegetačnej sezóny a navyše v kombinácii s intenzívnou záťažou (ihriščové trávniky) ľahko riešiteľnou úlohou. V tomto prípade sa veľmi dobre uplatňuje, aj napriek značnej investičnej náročnosti, vyhrievanie trávnika zabudované v pôde. Vplyvom tohto zariadenia, inštalovaného najmä na významných futbalových štadiónoch, môže byť už začiatkom februára dosiahnutá zodpovedajúca sýtosť zelenej farby, ktorá signalizuje začiatok rastu trávnika. Význam farby trávnika ako kvalitatívneho ukazovateľa je však nutné posudzovať v súvislosti s konkrétnym účelom využitia trávnika. Pre okrasné trávniky a golfové jamkoviská je farebná jednotnosť porastu veľmi dôležitá. U ihriščových trávnikov, kde je prvoradá vysoká odolnosť trávnych druhov voči záťaži, sú drobné odchýlky vo farebných odtieňoch rôzne zaťažovaných častí trávnatej plochy prakticky nevyhnutné. Vo vzťahu k farebnej jednotnosti pôsobí na týchto plochách značné problémy aj veľmi rozšírená lipnica ročná, ktorá svojou veľmi svetlozelenou farbou značne narúša farebnú jednotnosť trávnatej plochy.
Odolnosť športového trávnika voči záťaži a regenerácia
Odolnosť trávnika voči záťaži
Intenzívne zaťažovanie športových trávnikov ovplyvňuje podstatnou mierou zloženie a hustotu trávneho drnu a rovnako pôdne vlastnosti. To sa prejavuje najmä zvýšeným utužením vegetačnej vrstvy a podstatným znížením jej infiltračnej schopnosti. Tým je obmedzená funkčnosť vegetačnej vrstvy a dochádza k zhoršeniu podmienok pre rast a vývoj tráv. Tento stav už nemožno bežnými pestovateľskými opatreniami zlepšiť a nápravu môžu priniesť iba regeneračné opatrenia.
