Spála ružovitých, fytoftóra a verticíliové vädnutie: vážne choroby drevín

Bakteriálne choroby, fytoftóry a cievne vädnutie patria k najzávažnejším ochoreniam drevín: napadnuté stromy a kry často odumierajú a pri niektorých z nich je jedinou možnosťou odstránenie napadnutých rastlín.

Erwinia amylovora

Hostiteľské dreviny: všetky ružovité rastliny, ktorých plodom je malvica: jabloň, hruška, dula, jarabina, hloh a hlohyňa, dulovec, mišpuľa, muchovník a mišpuľník japonský (bibas).

Príznaky: vodnatenie, vädnutie, zosychanie a hnednutie kvetov, náhle hnednutie až černenie a zvíjanie listov, vodnatenie, hnednutie, usychanie a zvrašťovanie výhonkov, ktorých vrcholy sa hákovito ohýbajú, výron bakteriálneho slizu na napadnutých pletivách. Vklesnuté kôrové nekrózy s výronom exsudátu: v zime kôra vpadáva.

Patogén: baktéria je zaradená medzi regulované (karanténne) organizmy a v Európe sa vyskytuje od roku 1957. Infekcia sa prenáša kontaminovaným náradím, sťahovavými vtákmi, kvapkami vody, hmyzom (muchy, včely, osy a čmele infikujú kvety; cicavý hmyz infikuje výhonky). Určenie pôvodcu je možné iba v laboratóriu (optimum: máj – september).

Možnosti zámeny: rôzne patogénne huby spôsobujúce odumieranie výhonkov a konárov; pozornosť treba venovať bakteriálnemu slizu.

Škodlivosť: vädnutie a odumieranie listov, kvetov a výhonkov, ako aj celých rastlín.

Ochrana: na Slovensku ide o karanténnu chorobu – každé podozrenie na spálu ružovitých treba ohlásiť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu (ÚKSÚP). Ďalej: okamžitá likvidácia napadnutých rastlín na stanovišti; zákaz transportu napadnutých rastlín, ako aj hostiteľských rastlín, ktoré pochádzajú z oblasti výskytu spály ružovitých (rastlinolekársky pas); preventívne a hygienické opatrenia: odstrihnutie a spálenie infikovaných rastlín a ich častí, dezinfekcia náradia; pestovanie odolných odrôd; aplikácia meďnatých prípravkov alebo antibiotík (na Slovensku nie sú povolené); testujú sa prípravky na báze antagonistických baktérií, extrakty brečtanu či kamenné múčky. Šľachtenie na rezistenciu.

Phytophthora sp.

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy drevín, predovšetkým listnaté stromy, v ojedinelých prípadoch aj ihličnany (najmä tis – Taxus), v mestskom prostredí sú vážnym problémom pre pagaštany.

Príznaky: listy celej koruny žltnú, predčasne opadávajú, jednotlivé konáre a v konečnej fáze celá koruna stromu odumierajú. Z kmeňa stromu vyteká hnedá tekutina. Pod borkou vznikajú hnedé až červenohnedé jazykovito sa predlžujúce kôrové a lykové nekrózy ostro ohraničené od zdravej časti kôry.

Patogén: Phytophthora cactorum, Ph. cinnamomi, Ph. cambivora a i. Infekciu vyvolávajú predovšetkým pohyblivé bičíkaté zoospóry, ktoré sa v pôdnom roztoku aktívne pohybujú a prenikajú do jemných koreňových vláskov. Hýfy prerastajú smerom ku kmeňu, ktorý v konečnej fáze odumiera. Príčinou napadnutia je pravdepodobne dlhodobé oslabenie stromov (napr. extrémnym priebehom počasia – dlhoročný stres vyvolaný suchom, nadmernou vlahou, nadbytkom dusíka).

Možnosti zámeny: koreňová hniloba, výron miazgy z kmeňa z iného dôvodu.

Škodlivosť: takmer vždy smrteľná.

Ochrana: kuratívne opatrenia sa uplatňujú iba pri mladších stromoch a pri včasnej identifikácii ochorenia: aplikácia špeciálnych fungicídov (pri niektorých hrozí nebezpečenstvo vzniku rezistencie!);

preventívne opatrenia: napadnuté stromy je nutné odstrániť a zlikvidovať. Pred novou výsadbou je nevyhnutné vymeniť veľký objem pôdy a vysadiť menej citlivé druhy stromov.

Phytophthora ramorum

Hostiteľské dreviny: početné druhy stromov a krov; Európa: rododendron a azalka, kalina – okrasné aj domáce druhy, Leucothoe sp.

USA: najčastejšie Quercus agrifolia, Lithocarpus desinflorus, Vaccinium ovatum, Rhododendron spp., Umbellularia californica a i.

Príznaky: v Európe sa doteraz vyskytli príznaky na druhoch rodu Rhododendron: odumieranie výhonkov (výhonky odumierajú od vrcholu); púčiky, výhonky a časti výhonkov černejú; škvrny na báze listu alebo sa šíria pozdĺž strednej žilky.

Viburnum: celé rastliny vädnú, zriedka odumierajú jednotlivé výhonky, odumierajú aj časti kôry na výhonkoch v blízkosti pôdy.

Patogén: regulovaný (karanténny) organizmus! Len pred niekoľkými rokmi sa prítomnosť P. ramorum preukázala v Nemecku na kaline, v roku 2004 v Česku na rododendrone. V USA je pôvodcom masívneho odumierania listnatých stromov. Infekciu vyvolávajú pohyblivé spóry (zoospóry). Patogén prežíva nepriaznivé obdobie trvalými spórami. Šíri sa napadnutým rastlinným materiálom, na kratšie vzdialenosti aj dažďom a hmlou, ako aj splavením zo zavlažovaných pozemkov do prirodzených tokov.

Možnosti zámeny: rôzne mykózy na listoch drevín, abioticky poškodené listy, hniloba koreňového krčka spôsobená inými druhmi fytoftór (viac).

Škodlivosť: masívne zasychanie alebo odumieranie napadnutých častí rastlín.

Ochrana: karanténne opatrenia: v prípade podozrenia okamžité ohlásenie na ÚKSÚP; po identifikácii pôvodcu je nutné napadnuté rastliny odstrániť a okamžite zlikvidovať (spáliť). Dezinfekcia použitého náradia.

A.: Verticillium albo-atrum, A.: Verticillium dahliae

Hostiteľské dreviny: javor, jaseň, gaštan jedlý, lipa, katalpa, sumach a ďalšie druhy listnatých stromov.

Príznaky: na vrcholoch výhonkov, ktoré neskôr odumierajú, vädnúce listy; zelené, zelenosivé, na priečnom reze prstencovité, na pozdĺžnom reze čiarkovité sfarbenie bele, ktoré spôsobujú hýfy prerastajúce cievnymi zväzkami. Prerastajúce hýfy upchávajú cievy a výhonky vädnú.

Patogén: mikromycéty spôsobujúce tracheomykózy, do rastlín prenikajú drobnými poraneniami na koreňoch a konároch.

Možnosti zámeny: abiotické poškodenia (viac), najmä neskorými mrazmi (viac); pleseň sivá (viac), odumieranie brestov (viac).

Škodlivosť: vnímavé druhy stromov a mladé stromy často odumierajú už počas prvých rokov po výsadbe; pri starších, menej citlivých druhoch môže byť ochorenie chronické, pričom typické je riedke olistenie a čiastočné odumieranie koruny.

Ochrana: vylúčenie poranenia koreňov, dezinfekcia používaného náradia; výsadba odolných druhov stromov na stanovištia s predchádzajúcim výskytom verticiliózy; výmena veľkého objemu pôdy.

Pseudomonas savastanoi pv. savastanoi

Hostiteľské dreviny: jaseň.

Príznaky: na výhonkoch, konároch a kmeňoch uzlovité nádory dorastajúce až do veľkosti päste. Prevažne okrúhle nádory sú spočiatku kryté neporušenou borkou, čoskoro sú však na povrchu drsné až rozpukané, čierne.

Patogén: takmer všade sa vyskytujúca bakterióza jaseňa. Baktérie prenikajú do stromu najrôznejšími ranami.

Možnosti zámeny: poškodenie lykokazom jaseňovým (Leperesinus fraxini a i. druhy).

Škodlivosť: čierne nádory v korune jaseňa sa vyskytujú len ojedinele, choré stromy žijú veľmi dlho.

Ochrana: kuratívna nie je známa, preventívne dezinfekcia náradia použitého na rez!

Zdroje fotografií

• Spála ružovitých, fytoftóra a vädnutie drevín: Ninjatacoshell, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Fytoftórová hniloba koreňov: Rasbak at Dutch Wikipedia, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Verticíliové vädnutie: David Gent, USDA Agricultural Research Service, Bugwood.org, CC BY 3.0, zdroj
• Bakteriálna uzlovitosť jaseňa: jacilluch, CC BY-SA 2.0, zdroj