Rez čerešní a višní: kedy a ako strihať čerešňu aj višňu

Čerešne a višne režte v lete, hneď po zbere, teda podľa odrody od júna do konca júla, a vždy za suchého počasia. Rany sa v tom čase rýchlo zaťahujú a nehrozí klejotok ani bakteriálne infekcie, ktoré do rán z obdobia vegetačného pokoja ľahko prenikajú. Len čerstvo vysadený stromček sa skracuje na jar pred rašením.

Ako rezať: čerešňa potrebuje len málo rezu. Tri roky po výsadbe sa tvaruje koruna so 4 hlavnými konármi, potom sa už len presvetľuje a podľa potreby znižuje. Višne typu ‚Morela neskorá‘ plodia na vlaňajších výhonoch, a preto sa im každý rok po zbere odrezávajú odplodené výhony.

Zimný rez čerešní a višní je najčastejšia príčina klejotoku a odumierania konárov. Nerežte ani za dažďa, hmly a vlhkého počasia na jeseň, keď sa do čerstvých rán ľahko dostanú baktérie.

Čerešne kvitnú hlavne na kytičkových konárikoch, krátkych výhonoch so zhlukom kvetných púčikov a jedným listovým púčikom na konci. Rastú na dvojročnom a staršom dreve a plodia rad rokov. Jednoročné výhony majú v hornej časti listové a drevné púčiky, v spodnej kvetné.

Prakticky to znamená:

• Predlžovacie výhony neskracujte viac ako o polovicu. Na zvyšku musia zostať listové púčiky, z ktorých vyrastie nový výhon. Pri silnejšom skrátení by zostali len kvetné púčiky a konár by na konci nepokračoval.
• Čerešňa tvorí riedke koruny, ďalšie konáre si do značnej miery vytvorí sama. Častý a silný rez ju len vyprovokuje k bujnému rastu.

Cieľom je koruna so 4 hlavnými konármi (ramenami), ktoré z kmeňa vyrastajú pod uhlom 40 až 60° a majú medzi sebou väčší výškový odstup. Ramená nahromadené na jednom mieste kmeňa tvoria slabé rozvetvenie a práve v ňom pri čerešniach najčastejšie vzniká klejotok.

Čerešne štepené vo výške kmeňa mávajú zo škôlky len 2 až 3 silné výhony. Postup podľa toho, čo stromček má:

• Korunka so 4 výhonmi a terminálom: ramená skráťte asi o polovicu na púčik smerujúci von, konce zrovnajte do jednej roviny. Terminál nechajte o 10 až 20 cm vyššie.
• Korunka s 3 výhonmi: obe bočné ramená skráťte na polovicu až tretinu, terminál tak, aby ich presahoval o 10 až 20 cm. Ďalšie ramená vypestujete v nasledujúcich rokoch z výhonov na termináli.
• Korunka s 2 výhonmi: jeden skráťte na 5 až 6 púčikov a vypestujte z neho novú korunku. Druhý odrežte na vetvový krúžok, alebo ak rastie v dobrom uhle, skráťte ho na prvý vonkajší púčik a použite ako rameno.
• Len terminál bez obrastu: skráťte ho asi 6 až 7 púčikov nad požadovanou výškou kmeňa. Z horných púčikov vyrastú výhony pre korunku.

Stromček so slabými koreňmi alebo vysadený na jar do sucha skráťte hlbšie, aby sa lepšie ujal.

Výchovný rez sa pri čerešniach robí spravidla tri roky. Každý rok:

• Predlžovacie výhony ramien skráťte najviac o polovicu, v ďalších rokoch menej. Režte na vonkajší púčik.
• Konkurenčné výhony, ktoré vyrastú tesne pod koncom ramena alebo pod terminálom a smerujú strmo nahor, odstráňte celé.
• Terminál nechajte o 20 cm vyššie ako konce ramien. Ďalšie poschodie konárov si čerešňa vytvorí sama, stačí z nových výhonov vybrať tie, ktoré rastú medzi ramenami spodného poschodia.
• Bočné výhony na ramenách neskracujte. Ak ich vyviažete do šikmej až vodorovnej polohy, nasadia kvetné púčiky skôr. S vyväzovaním začnite až pri stromčeku, ktorý dobre rastie.

Po založení koruny sa už čerešňa len presvetľuje, a to hneď po zbere:

1. Odrežte suché, nalomené a choré konáre do zdravého dreva.
2. Odstráňte konáre rastúce dovnútra koruny a krížiace sa konáre.
3. Vlky odrežte celé na vetvový krúžok, nenechávajte čapíky.
4. Kytičkové konáriky vnútri koruny nechajte, nesú úrodu.

Vysoká koruna. Niektoré čerešne vyrastú tak vysoko, že zber je nebezpečný. Korunu možno znížiť naraz až o tretinu výšky, najlepšie nad slabším, šikmo až vodorovne odbočujúcim konárom, ktorý prevezme vedenie. Robte to hneď po zbere. V ďalších rokoch potom rast smerujte do šírky: odstraňujte výhony rastúce kolmo nahor a nechávajte tie šikmé.

Keď sú jednoročné prírastky nápadne krátke, listy malé a čerešne drobnejšie a horšie, strom treba zmladiť. Konáre sa skracujú do 3- až 5-ročného dreva, vždy nad mladším odbočujúcim konárom. Najvhodnejší čas je prvá polovica augusta, keď sa rany ešte stihnú zatiahnuť.

Čerešne znášajú hlbšie zmladenie zhruba do veku 25 až 30 rokov. Horné konáre skracujte viac ako spodné a veľké zásahy rozložte do dvoch rokov, aby strom neodpovedal záplavou vlkov. Choré a prestarnuté stromy už nezmladzujte.

Višne majú sklon k hustým, prevísajúcim korunám, rýchlo starnú a ich staršie konáre ostávajú holé. V prvých rokoch po výsadbe sa korunka zakladá rovnako ako pri čerešni, odstraňujú sa hlavne konkurenčné výhony. Ďalší rez závisí od typu odrody.

Slabo rastúce višne (‚Morela neskorá‘)

Plodia prevažne na jednoročných výhonoch, ktoré majú listový púčik len na konci. Na dvojročnom dreve už neplodia a nové výhony nevytvárajú, takže konáre s vekom ostávajú holé a na koncoch visia len dlhé tenké bičovité výhony. Aby višňa plodila, musí mať v korune stále dosť silných jednoročných výhonov:

• Hneď po zbere odrežte odplodené výhony až k novo vyrastenému silnému letorastu bližšie ku konáru. Je to najpraktickejší spôsob a zároveň prevencia klejotoku.
• Udržiavací rez: silné jednoročné výhony na koncoch hlavných konárov skráťte asi o polovicu, nižšie položené silné výhony na 2 až 6 púčikov. Na konci skráteného výhonu musí byť listový púčik, nie kvetný (kvetné sú guľatejšie a po odplodení z nich nič nevyrastie).
• V spodnej časti koruny stačí presvetlenie a odrezávanie odplodených výhonov na nižšie mladé výhony.
• Minimum: ak nestíhate nič iné, odstraňujte aspoň občas najviac sklonené, holé konáre.

K holeniu konárov prispieva aj zber. Pri trhaní višní so stopkou sa často odtrhne aj základ púčika pri báze stopky. Višne na priamu spotrebu trhajte bez stopiek alebo stopky odstrihávajte.

Višne znášajú hlbšie zmladenie dobre, do 4- až 6-ročného dreva. Nadbytočné letorasty, ktoré po zmladení vyrastú, preberte v auguste.

Bujnejšie višne a sladkovišne

Amarelky a ďalšie bujnejšie višne tvoria viac kytičkových konárikov, ktoré plodia dlhší čas. Režú sa podobne ako čerešne: v plodnosti presvetlenie, neskôr odrezávanie starších sklonených konárov a znižovanie príliš vysokých korún. Rovnako sa režú aj bujné sladkovišne, krížence čerešne a višne.

Čerešňa na semenáči vtáčej čerešne vyrastie do veľkého stromu, ktorý potrebuje 8 až 10 m priestoru. Do menšej záhrady sa hodia čerešne na slabo rastúcom podpníku, napríklad GiSelA 5, a odrody s menšou korunou, napríklad samoopelivá ‚Stella‘. Plodia skôr a koruna zostáva nízka. Výber podpníkov opisuje článok podpníky ovocných stromov.

Višne aj čerešne na slabých podpníkoch možno pestovať ako štíhle vreteno alebo voľnú stenu. Stromčeky sa tvarujú do písmena Y s terminálom a ramená sa vedú šikmo v 2 až 3 poschodiach aspoň 60 cm nad sebou. Pri višniach sa steny sadia v radoch 5 m od seba a 3 m v rade, štíhle vretená hustejšie, v rade 1,5 až 2 m. Príliš vysoké výhony sa skracujú v auguste. Ďalšie tvary porovnáva článok tvary ovocných stromov.

• Konáre odrezávajte na vetvový krúžok, nie na pahýľ a nie do kmeňa. Rana pri kôstkovinách bez pahýľa sa hojí najlepšie.
• Silnejší konár najprv zospodu narežte, aby sa pri odrezaní neodtrhol aj s kôrou.
• Konáre odstraňujte včas, kým sú tenké. Malé rany sa nenatierajú, veľké začistite ostrým nožom a prípadne ošetrite stromovým balzamom.
• Náradie po reze chorého stromu utrite liehom.

Ak na čerešni po odkvitnutí usychajú konce výhonov, ide pravdepodobne o moniliniovú spálu. Napadnuté výhony odstrihnite do zdravého dreva hneď, ako ich uvidíte, nečakajte na zber. Podrobnosti o pestovaní nájdete v článkoch čerešne a višne.

• Zimný rez. Rany sa nehoja a do jari z nich vyteká glej.
• Silné skracovanie výhonov čerešne. Skrátením o viac ako polovicu zostanú na výhone len kvetné púčiky a konár prestane rásť.
• Ramená z jedného miesta. Slabé rozvetvenie sa trhá a vzniká v ňom klejotok.
• Višňa Morela bez rezu. O pár rokov má holé konáre s plodmi len na koncoch tenkých prevísajúcich výhonov.
• Rez višne na kvetný púčik. Z výhonu skráteného na kvetný púčik po zbere nič nevyrastie a uschne.
• Pahýle po odrezaných konároch. Zasychajú, hnijú a sú vstupnou bránou infekcií.