Chlpaňa (Luzula): tráva do tieňa pod dreviny a do polotieňa

Tieňomilné trvalé trávy k okrajom drevín a na podsadbu

• Stanovište: polotienisté a chránené proti zimnému slnku
• Výška: podľa druhu 20 – 80 cm
• Doba kvitnutia: jar a leto
• Množenie: delením alebo výsevom

Z asi 80 druhov rodu chlpaňa (Luzula) z čeľade siticovité (Juncaceae) sa v záhradách používajú len tri:

• Chlpaňa snežná (Luzula nivea) – stálezelená, 40 – 60 cm vysoká
• Chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa) – 20 cm vysoká
• Chlpaňa lesná (Luzula sylvatica) – syn. L. maxima, až 80 cm vysoká

Ako prvá začína kvitnúť už v marci a v apríli chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa) s hnedými kvetmi, po nej kvitne v apríli až júni rovnako hnedo chlpaňa lesná (Luzula sylvatica) a v júni až auguste ukazuje smotanovo biele kvety chlpaňa snežná (Luzula nivea).

Pri chlpani lesnej (Luzula sylvatica) existujú dve záhradné formy, ktoré sú hodnotnejšie a atraktívnejšie než samotný druh:

• ‘Marginata’ – má nápadné strieborné okraje listov
• ‘Tauernpass’ – tvorí nápadne veľké trsy zo sviežo zelených listov

Všetkým týmto siticovitým rastlinám sa dobre darí v miernom tieni drevín.

Bielo kvitnúca chlpaňa snežná (Luzula nivea) môže byť spoločníčkou rododendronov a chlpaňa lesná (Luzula sylvatica), ktorá dobre znáša tieň, sa dá použiť na mieste, kde by máloktorá iná rastlina vydržala – pod ihličnanmi, ktorých korene jej neprekážajú.

Chlpane sú skromné trvalky, ktoré sa medzi okrasné trávy radia predovšetkým vzhľadom, a nevyžadujú inú starostlivosť než odstraňovanie prerastajúcich burín.

Práve preto je chlpaňa vďačná podsadba tam, kde ostatné trvalky do tieňa strádajú: pod korunami stromov, na severnej strane domu alebo v zatienenej časti skalky. Nízke druhy sa hodia aj na okraj chodníka, kde tvoria stálezelený lem.

Okrem troch záhradných druhov rastie u nás niekoľko planých chlpaní, s ktorými sa stretnete na lúkach i v lesoch:

• Chlpaňa poľná (Luzula campestris) – nízka tráva suchých lúk a pasienkov, kvitne hnedo už v apríli. Objavuje sa aj v riedkych trávnikoch na chudobnej pôde, kde ju spoznáte podľa chlpatých okrajov listov.
• Chlpaňa hájna (Luzula luzuloides) – uvádzaná aj ako chlpaňa belavá alebo pod starším menom Luzula nemorosa. Rastie v kyslých bučinách a smrečinách, dorastá 30 – 60 cm a kvitne belavo v máji až júli.
• Chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa) – najbežnejšia lesná chlpaňa, kvitne najskôr zo všetkých a je zároveň jedným z troch druhov pestovaných v záhradách.

Plané druhy znesú zatienenie aj chudobnú pôdu, ale v záhone pôsobia menej efektne než záhradné formy chlpane lesnej.

Chlpaňa je nenáročná: vystačí si s humóznou, mierne kyslou pôdou, ktorá na tienistom mieste zostáva vlhká. Priamemu poludňajšiemu slnku sa vyhnite, listy by sa spálili; najhoršie znáša mrazivé zimné slnko nad odkrytým trsom.

• Výsadba: najlepšie na jar alebo v septembri, 20 – 40 cm od seba podľa druhu.
• Zálievka: len v dlhšom suchu — pod drevinami súperí chlpaňa o vodu s koreňmi stromov.
• Rez: staré a spálené listy vyčesať či zostrihať zavčasu na jar, skôr než rastlina vyrazí.
• Množenie: delením trsu na jar, prípadne výsevom; záhradné formy sa rozmnožujú len delením, zo semien nie sú verné.

Hnojenie potrebuje chlpaňa len mierne. Stačí na jar zapraviť dávku univerzálneho organického hnojiva k trsu a zaliať; prehnojená chlpaňa sa rozrastá do listov a trs sa rozvaľuje. Konkrétnu dávku nájdete v prehľade dávkovania, všeobecné pravidlá potom v článku o hnojení vonkajších a okrasných rastlín.