Raž siata – Secale cereale: ako vyzerá raž (žito) a klas raže

Známa obilnina

Stanovište: Slnečné; ílovitý piesok alebo piesočnatá ílovitá pôda
Výška: Až 2 m
Čas kvitnutia: Rôzny podľa odrody a termínu výsevu
Množenie: Výsevom

Pôvodná forma dnešnej kultúrnej raže pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. Až medzi dobou bronzovou a železnou sa raž dostala do Európy. Prvé kultúry vraj boli doložené v južnom Rusku. Pretože nekladie nijaké zvláštne nároky na pôdu a darí sa jej dobre aj v drsnej klíme, stávala sa raž čoraz dôležitejším prostriedkom základnej výživy. Raž rastie rovnako dobre na piesočnatých, ľahkých pôdach ako na vlhkých, trochu ťažších, je plne zimovzdorná a dá sa pestovať ešte v nadmorských výškach takmer 2000 m. V strednej a severnej Európe patrila popri pšenici k hlavným chlebovým obilninám; rod Secale patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae).

Východiskovými rastlinami dnešnej kultúrnej formy raže sú plané druhy ako S. fragile, S. vavilovii a S. montanum.

V porovnaní s pšenicou má raž dlhšie steblá (až takmer 2 m), jej klasy sú štíhlejšie a jednotlivé kvety majú dlhé osiny. Ako u všetkých tráv sú aj u raže kvety opeľované vetrom. Semená sú dlhé, tenké zrná sivohnedej farby. Rovnako ražná slama je sivohnedá.

Raž obsahuje okrem bielkovín, tukov a sacharidov veľa draslíka, kyselinu kremičitú a dôležité vitamíny. Toto obilie nie je ľahko stráviteľné, zato však dodáva silu. Ražná múka nevytvorí pevnú lepkovú kostru ako pšeničná, preto sa čisto ražný chlieb pečie na kvase a býva hutnejší. Bežný chlieb je ražno-pšeničný.

Kultúrne odrody raže sa delia na jarné a ozimné. Na Slovensku sa pestuje predovšetkým ozimná raž. Hlavné pestovateľské oblasti sú Poľsko, Rusko a Nemecko.

Nezriedka sú klasy raže napadnuté parazitickou hubou kyjaničkou purpurovou (Claviceps purpurea). Zrná sú znetvorené na jedovatý námeľ, ktorý prezimuje v pôde. Múka s pomletými zrnami námeľu vyvoláva poruchy krvného obehu.

Raž patrí spolu s pšenicou a jačmeňom k najstarším chlebovým obilninám. Jačmeň je nižší (60 – 100 cm) a jeho osiny bývajú ešte dlhšie než u raže, kým raž vytiahne steblo takmer do dvoch metrov a znesie chudobnejšiu pôdu aj vyššie polohy.

Z čeľade lipnicovitých a príbuzných úžitkových tráv nájdete na Hnojíku aj kukuricu siatu, cirok, mohár taliansky, slzovku obyčajnú a nepravú obilninu amarant.

Raž je nenáročná, rýchlo klíči a dobre kryje pôdu, preto patrí k najbežnejším plodinám na zelené hnojenie. Rakúsky permakultúrista Sepp Holzer vysieva obilie ako prvú rastlinu na novo založené plochy alebo na zeminu obnaženú po terénnych úpravách. Porast rýchlo zakryje holú pôdu a korene ju spevnia.

• Kedy siať: od konca augusta do októbra, po zbere zemiakov alebo inej zeleniny. Raž klíči aj v chladnejšom počasí a cez zimu drží pôdu pod porastom.
• S čím kombinovať: samotná raž dusík do pôdy nepridá. Osvedčenou dvojicou je raž s ozimnou vikou huňatou, ktorá vďaka hľúzkovým baktériám viaže dusík zo vzduchu a raž jej slúži ako opora. Pestrá zmes s rôzne hlbokými koreňmi je stabilnejšia ako samotná raž.
• Čo na jar: bežne sa porast pred metaním pokosí a plytko zapracuje. Holzer volí šetrnejšiu cestu: biomasu nechá na mieste ako mulč, nedrví ju najemno a nezarýva. Oboje funguje, dôležité je hmotu z pozemku neodvážať.
• Pozor na drobné semená: zvyšky raže brzdia klíčenie drobnosemennej zeleniny, ako je mrkva alebo šalát. S ich výsevom počkajte zhruba tri týždne; presadeným priesadám to neprekáža.

Staré druhy a odrody obilia dávajú z jednej rastliny menšiu úrodu ako moderné odrody, zato majú v zrne viac bielkovín a minerálnych látok a znesú chudobnú pôdu aj drsné podmienky. Holzer pestuje okrem raže pšenicu jednozrnovú, pšenicu dvojzrnovú a špaldu, staré odrody ovsa vrátane bezplevnatého ovsa nahého a jačmeň. Jednozrnovú a dvojzrnovú pšenicu odporúča práve na chudobné, málo úrodné pozemky.

Pasienky osieval zmesou obilia, strukovín a koreňovej zeleniny, ktorú nezberal. Porast poslúžil rovno ako krmivo pre dobytok.

Osobitnou kapitolou je raž, ktorú Holzer nazýva sibírska. Asi kilogram osiva si objednal v roku 1957 podľa inzerátu v poľovníckom časopise a odvtedy ju množí z vlastnej úrody. Podľa opisu ide o typ trsnatej raže (Secale multicaule), starej raže, ktorej sa v nemecky hovoriacich krajinách hovorí aj lesná alebo svätojánska, pretože sa tradične sievala okolo sviatku svätého Jána.

• V horskej polohe okolo 1400 m n. m. ju Holzer vysieva v júni, zrno však nesie až v septembri nasledujúceho roka.
• Prvý rok tvorí hustý trs listov. Keď ju spasie zver alebo dobytok, prípadne sa pokosí, raž sa silno odnoží a klasy vytvorí až o rok neskôr.
• Z jedného zrna tak môže vyrásť až 20 klasov.
• Holzer ju odporúča ako osivo pre neorané pole.
• Jej prispôsobivosť vyskúšal aj v tropickej Kolumbii, kde pri teplotách okolo 45 °C v tieni dozrela za päť mesiacov.

S bežnou ozimnou ražou, o ktorej píšeme vyššie, si ju nepleťte: ozimina sa seje na jeseň a zberá budúce leto, trsnatá raž sa vysieva v lete a zberá sa až v ďalšom roku, v horách aj neskôr.

Raž si vystačí s málom, ale na chudobnom piesku ocení dodanie živín a organickej hmoty. Poslúži kompost alebo prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré živiny uvoľňuje postupne a zlepšuje štruktúru pôdy. Pomery na zálievku nájdete v dávkovaní.

Hnojík do e-shopu Univerzálne hnojivo