Pestovanie ruží: druhy, výsadba, rez a starostlivosť počas celého roka

Ruže sú kráľovnami záhrad. Poradíme vám, ako vybrať správny druh, kedy a ako ich vysadiť, ako urobiť jarný rez, hnojiť a ochrániť ich pred zimou.

Ruže patria k rastlinám, ktoré sa v dejinách ľudstva nestrácajú pod vplyvom žiadnej módy a udržiavajú si svoje výsadné postavenie. Rozhodne nie neprávom.

Rod Rosa má mnoho druhov, a z toho vyplýva, že je z čoho vyberať do všetkých podmienok a typov záhrad.

Z praktického hľadiska triedime ruže do troch skupín, a to na 1. záhonové ruže – ruže veľkokveté a mnohokveté s podskupinami a) čajohybridy a pernetianky b) remontantky a bourbonky c) polyantky a polyantahybridy d) floribundy a floribundy grandiflora 2. skupinu ruží tvoria ruže popínavé s podskupinami a) hybridy R. wichuraiana b) hybridy R. multiflora c) lambertianky d) popínavé čajohybridy (climbing typy) e) ostatné hybridy 3. skupinu potom ruže sadové s podskupinami a) tzv. botanické druhy b) kultúrne záhradnícke hybridy R. rugosa, R. gallica, R. lutea a ostatné hybridy.

Tzv. botanické ruže, ktorým vďačia za svoj pôvod všetky dnešné druhy a odrody moderných ruží, zostávajú naďalej v zozname sadovnícky cenných drevín, pretože sú veľmi dekoratívne. Niektoré z nich majú aj hospodársky význam v kozmetickom a potravinárskom priemysle.

Popínavé ruže patria takisto k sadovnícky cenným drevinám. Pôvod týchto ruží je o niečo jednoduchší než pri ostatných skupinách. Niektoré šľachtence kvitnú iba raz do roka, iné sú remontantné (t. j. kvitnú opakovane).

Špeciálne uplatnenie majú ruže miniatúrne, inak nazývané aj trpasličie, ktoré sa uplatňujú v skalkách, vo vegetačných nádobách a podobne.

Pestovať možno aj ruže v tvare stromčeka na rôzne vysokom kmienku. Na kmienok sa očkuje niektorá z vyššie uvedených ruží od čajohybridov po popínavé.

Ruže ako každá rastlina majú svoje základné požiadavky na osvetlenie, pôdu, živiny, vlahu a podobne.

Tieto požiadavky sa líšia podľa druhov a niekedy aj odrôd. Najmenej náročné sú botanické ruže. Ale všetky ruže vyžadujú dostatok svetla a slnečného svitu, spaľujúce slnko im však nevyhovuje. Darí sa im v hlbokých, piesočnatohlinitých, ľahších, dostatočne vzdušných pôdach s obsahom humusu. Nedarí sa im naopak v ťažkých, trvalo zamokrených a kyslých pôdach. Okrem botanických ruží vyžadujú ostatné skupiny dopĺňanie živín pravidelným prihnojovaním.

Ruže zle znášajú prievan, ale ani bez voľného prúdenia vzduchu sa im príliš nedarí, pretože potom bývajú napádané hubovými chorobami. Počas vegetácie pri nedostatku zrážok je nutné ruže zalievať.

Pri výsadbách ruží v záhradkách musíme vychádzať z požiadaviek ruží na klimatické a pôdne podmienky, a ak chceme mať úspechy pri pestovaní tejto „kráľovskej“ kvetiny, musíme tieto podmienky požiadavkám prispôsobiť.

Pokiaľ ide o klímu, môžeme iba vybrať najvhodnejšie miesto v záhrade, t. j. miesto s dostatkom svetla, oslnené, ale nie na spaľujúcom slnku, bez trvalého prievanu, ale zároveň zaručujúce normálne prúdenie vzduchu. Pokiaľ ide o horské oblasti, volíme odrody odolné voči mrazu. Každé pôdne podmienky sme schopní vylepšiť do takej miery, aby sa v nich ružiam darilo.

Záhony na jesennú výsadbu ruží pripravujeme už v lete. Piesočnatú a hlinitú pôdu zryjeme do hĺbky rýľa, ťažšiu hlinitú alebo ílovitú pôdu musíme prevrstviť do hĺbky 60 cm. Pridáme kompost, prípadne dobre preležaný hnoj a z priemyselných hnojív fosforečné hnojivá (druhy pôsobiace zásadito). Takto pripravené záhony prikryjeme proti vysychaniu, napríklad pokosenou trávou. Táto príprava je dôležitá z toho dôvodu, že čerstvo upravená pôda nepriľne dobre ku koreňom a rastliny sú tým, ako pôda sadá, obnažené v najchúlostivejšom mieste očkovania, takže môžu zmrznúť.

Podľa typu ruží a vzrastnosti odrôd volíme vzdialenosť, a tým aj počet ruží na 1 m². Slabo rastúce odrody čajohybridov aj mnohokvetých ruží vysádzame na vzdialenosť 30—40 cm, vzrastné až 50 cm od seba. Popínavé ruže vysádzame na 1,20, 2,00 aj 3,00 m, opäť v závislosti od odrody. Medzi stromčekovými ružami by sme mali počítať s minimálnou vzdialenosťou 1,00 m. Pri hustote výsadby musíme počítať aj s klímou a kvalitou pôdy, pretože tie ovplyvnia vzrast danej odrody počas pestovania.

Výsadba ruží nesmie byť ani príliš hustá, vzhľadom na šírenie hubových chorôb a stratu listov v spodných partiách, ani riedka, pretože voľná pôda medzi krami vysychá, zaburiňuje sa a ruže si potom vyžadujú oveľa viac starostlivosti. Pri stromčekových ružiach je nutné pri výsadbe počítať aj s miestom na zazimovanie, keď ohýbame kmienok k zemi.

Ruže môžeme vysádzať, pokiaľ nie je pôda zamrznutá, od októbra do apríla. Pri jesennej výsadbe ruže ešte stihnú vytvoriť jemné vlásočnicové korienky a na jar potom normálne pučia. Pri jarnej výsadbe musíme ružiam venovať zvýšenú pozornosť v prípade rýchleho nástupu teplého počasia. Jarná výsadba sa odporúča pri stromčekových ružiach, pri ktorých odpadá starosť so zazimovaním. Pri jesennom nákupe je lepšie tieto ruže iba založiť a vysádzať ich až na jar.

Do vopred pripravenej pôdy môžeme vysádzať ruže ihneď, len čo ich kúpime. Iba treba vylúčiť prípady, keď je pôda premoknutá alebo pri teplotách pod bodom mrazu.

Korene sadeníc pred výsadbou chránime pred slnkom a vetrom. Ak sú zaschnuté, ponoríme korene, prípadne celú rastlinu, do vody — podľa miery zaschnutia až na 6 hodín. Ak získame kry z odborných predajní, sú odlistené a majú skrátené výhonky, takže iba odstránime poškodené korene. Ak ruže presádzame, odstránime nevyzreté a poškodené výhonky tak, aby zostalo 3—5 najsilnejších, a skrátime korene až na polovicu. Rez ponecháme až na jar.

Pri jarnej výsadbe odstránime nepotrebné výhonky a zvyšné skrátime podľa ich sily na 1—2 očká. Rastlinám, ktoré sú v dobrom stave a majú silné výhonky, môžeme ponechať aj viac očiek. Skrátime korene a odstránime poškodené.

Pri výsadbe záhonov ponecháme od kraja minimálne 25 cm a odmeriame si správne vzdialenosti medzi ružami. Jamky pre ruže vyhĺbime 40 cm hlboké a rovnako široké.

Na dno pridáme kompostovú zeminu. Hnoj ani priemyselné hnojivá pri výsadbe nebudeme používať. S prihnojovaním začíname až po dôkladnom zakorenení, rok po výsadbe.

Rastlinu vysádzame tak, aby miesto očkovania bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Korene rozložíme voľne v jamke, nesmieme ich násilne ohýbať. Presypeme ich kyprou zeminou zmiešanou s kompostom do ²⁄₃, ktorú pritlačíme a zalejeme. Len čo sa voda vsiakne, doplníme zeminou, zalejeme a prihrnieme ešte asi 20 cm vrstvu. Pred príchodom mrazov tieto kopčeky ešte zvýšime. Na jar postupujeme rovnako, pretože prikopčená zemina chráni rastliny pred slnkom a vysušujúcimi vetrami.

Ak je nutné, zalievame vysadené ruže 1-krát za 5—6 dní. Pri jarnej výsadbe asi o 3 týždne prikopčenú zeminu rozhrnieme.

Na jar za priaznivého počasia zrezávame aj ruže z jesennej výsadby.

Miesto štepenia by malo aj potom, keď si pôda sadne, zostať 5 cm pod povrchom pôdy. Pri popínavých ružiach až 10 cm.

Stromčekové ruže vysádzame ku kolu, ktorý umiestnime do jamky skôr než ružu, aby sme nepoškodili korene. Kôl má zasahovať až do korunky, aby nemohlo dôjsť k vylomeniu v mieste štepenia. Ružu vyväzujeme v korunke jedným pevným úväzkom. Aby sme mohli na zimu stromčekové ruže ukladať do zeme, vysádzame ruže v šikmej polohe, asi o 30 stupňov odklonené od kola. Stromčekové ruže vysádzame plytšie, jednak kvôli ľahšiemu ohýbaniu, jednak kvôli zníženiu počtu divých výhonkov. Pri neskorej jarnej výsadbe za suchého a teplého počasia namulčujeme pôdu okolo stromčekovej ruže proti vysychaniu mokrou rašelinou alebo podobným materiálom a kmienok chránime proti slnečnému žiareniu a vysychaniu, aj korunku pritienime napríklad papierom.

Popínavé ruže, ak majú slúžiť na popnutie stien, vysádzame aspoň vo vzdialenosti 50 cm od múru, aby netrpeli suchom, a šikmo ich k stene privádzame. Takisto popínavé ruže nakopčíme. Novo vysadené popínavé ruže na jar silno zrezávame, aby mali silný a dlhý obrast. Môže sa stať, že niektoré odrody po tomto zásahu v prvom roku nerozkvitnú, ale táto cena stojí za to, že sa bude popínavá ruža vyvíjať tak, ako má.

Ak potrebujeme ruže presadiť, urobíme to najlepšie na jeseň, od konca októbra. Medzi vybratím zo zeme a novou výsadbou by nemalo uplynúť veľa času. Zrežeme výhonky a upravíme korene a presadené rastliny dôkladne zalievame. S úspechom možno presádzať aj ruže staršie ako 10 rokov. Čoskoro rastú a kvitnú.

Zásadne používame organické hnojivá, pretože tým zabezpečíme v pôde dostatok humusu, ktorý zabraňuje vyplavovaniu živín a zvyšuje schopnosť pôdy zadržať vodu. Ak je pôda bohatá na humus, správne sa zhodnotia aj hnojivá priemyselné.

Z organických hnojív je najvhodnejší kompost, samozrejme kompost správne ošetrovaný. Kompost môžeme pridávať k rastlinám na zimu, keď ich prikrývame, a na jar pri rozhrnutí ním vlastne prihnojujeme. Alebo ho pridávame na povrch pôdy okolo ruží na jar vo vrstve asi 5 cm a jemne ho zapracujeme do pôdy. Z ďalších organických hnojív používame rašelinu, a to najradšej neutralizovanú vápnikom. Maštaľný hnoj pridávame dobre preležaný, a to buď dostatočne dlho pred výsadbou, alebo až rok po výsadbe. Čerstvý hnoj nepoužívame. Výdatným hnojivom je aj hydinový trus, obzvlášť vhodný ako hnojivá zálievka. Používame ho riadne skvasený a zriedený.

Z priemyselných hnojív používame plné hnojivá, teda také, ktoré obsahujú všetky potrebné živiny vo vhodnom pomere. Vyrába sa aj špeciálne hnojivo pre ruže — Rosarin. Priemyselné hnojivá používame na prihnojovanie až po riadnom zakorenení ruží. V prvom roku po výsadbe vôbec nehnojíme. V druhom roku začneme s pravidelným prihnojovaním.

Hnojiť sa má v správny čas tak, aby mala ruža pohotové živiny vtedy, keď ich najviac potrebuje. Je to jednak čas jarného pučania a čas po prvom odkvitnutí. V prvom období je zvýšená potreba dusíka a v druhom potreba draslíka a fosforu. Pri využívaní živín záleží na druhu pôdy a na pôdnej vlahe a takisto pomer živín je v rôznych hnojivách rôzny. Je preto vhodné hnojivá striedať.

S prvým prihnojením si pospíšime na jar hneď, ako rozmrzne pôda. Hnojíme po celej ploche. V polovici mája, v čase tvorby pukov, použijeme hnojivú zálievku ku každému kru zvlášť. Koncom júna ju ešte raz zopakujeme. Koncom októbra prihnojíme už len fosforečnými a draselnými hnojivami.

Ruže môžeme tiež prihnojovať na list, obzvlášť to prospieva poškodeným krom, ktoré nemajú v poriadku koreňový systém.

Jedným z dôležitých opatrení pri ružiach je ich ochrana pred mrazom. Jednak volíme s ohľadom na klímu miesta, kde ich pestujeme, vhodné odrody. Tam, kde hrozí nebezpečenstvo väčších mrazov, hlavne holomrazov, sa vyvarujeme vysádzania menej odolných odrôd. Okrem toho vhodným ošetrovaním počas vegetácie sa snažíme o to, aby drevo nových výhonkov dostatočne do zimy vyzrelo.

Potom už len zostáva sledovať priebeh počasia a v čase, keď už hrozí nebezpečenstvo väčšieho poklesu teplôt, ruže zabezpečiť pred mrazom. Najistejšou ochranou ruží pred mrazmi je zakrytie krov navŕšením vrstvy kyprej zeminy. Ak sú ruže v hustej výsadbe, navezieme k nim dobre vyzretý kompost a ním kry nakopčíme. Krové ruže nakopčíme do výšky 20—30 cm. Zemina sa musí dostať medzi výhonky tak, aby nikde nevznikali medzery.

Popínavé ruže sú odolnejšie proti mrazu a nové vyšľachtené odrody sú takmer mrazuvzdorné. Iba Climbing — typy si zachovávajú vlastnosti čajohybridov a floribúnd. Preto im chránime miesto štepenia rovnako ako ružiam záhonovým. Aj keď namrzli, zostanú očká chránené nakopčením živé a potom z nich na jar bohato vyrašia nové výhonky. Dôležitá býva pri popínavých ružiach ochrana pred silným slnečným svitom. Zakrývame ich preto čečinou alebo papierom.

Sadové ruže takisto prikopčievame a dlhšie výhonky tiež zakrývame proti slnku. Botanické ruže väčšinou pretrvávajú bez následkov, ale môžeme pri nich pred zimou pokryť pôdu v okolí kra nastielkou z organického materiálu — hrabankou a podobne.

Najťažšia je ochrana stromčekových ruží pred mrazom. Korunky týchto ruží odlistíme, skrátime nevyzreté výhonky a zviažeme. Mladšie rastliny možno pomerne ľahko ohnúť k zemi (za predpokladu, že boli správne vysadené). Kladieme ich opatrne, aby sme ich nevylomili. Ohýbame ich cez čapík, ktorý zostal po reze. Pod korunkou upevníme kmienok k zemi háčikom alebo iným vhodným spôsobom. Korunku zasypeme kyprou zeminou, ktorú navrstvíme asi do výšky ešte 20 cm nad korunku. Dôkladne musí byť zahrnuté miesto štepenia. Odporúča sa obaliť kmienok a navŕšiť zeminu aj nad korene. Tým ochránime rastlinu aj pred prípadným obhryzom zverou.

Najväčší počet botanických ruží patrí do podrodu Eurosa, podľa zhodných znakov (pozri tab. 2) sa delí do desiatich sekcií:

I. sekcia — Pimpinellifoliae

R. spinosissima L. — ruža bedrovníkolistá — u nás rastie plano. Dorastá do 60—100 cm. Je vzpriamená, výhonky sú slabšie. Je to najtŕnitejší druh s drobnými lístkami a malými, belavo žltými kvetmi, ktoré sú v pazuchách listov po celej dĺžke výhonkov. Kvitne v máji a júni, šípka je hnedočervená, sploštená, na krátkej stopke. Využíva sa na osádzanie strání a zrázov, v záhradách ako solitér (udržiavať rezom!).

R. lutea Mill. (R. foetida J. Herrm.) — ruža žltá — ker s dlhými, tenkými, škoricovo sfarbenými výhonkami. Kvety sú drobné, pekne žlto sfarbené, po 2 aj viac v chocholíku. Majú typický pach. Šípka je červená až čierna, okrúhla. Používa sa na výsadby do parkov a do záhrad ako solitér.

R. hugonis Hemsl. — ruža Hugova — ker dorastá do 1,5—3 m. Má vzpriamené výhonky škoricovej farby so zahnutými tŕňmi. Listy sú drobnejšie, kvety jednotlivé alebo po niekoľkých, jednoduché, až 7 cm veľké. Majú nepríjemný pach. Vysádza sa vo veľkých sadových úpravách alebo ako solitér v záhradách. Kvitne v máji až júni.

R. omeiensis f. pteracantha Rehd. et Wils. — ruža omejská — zaujímavá forma R. omeiensis, ktorá kvitne drobnými žiarivo červenými kvetmi. Dorastá až do 3 m. Má veľké krídlaté tŕne a na jeseň je výrazná ich krásnym sfarbením. V záhradách sa uplatňuje ako nápadný solitér. Kvitne v máji až júni.

II. sekcia — Gallicanae

R. × alba L. — ruža biela — dorastá do 2 m, má zelené výhonky a hákovité tŕne. Kvety má poloplné až plné, biele alebo s ružovým nádychom. Šípky sú červené, podlhovasté. Vysádza sa vo veľkých skupinách aj ako solitér. Kvitne v júni.

R. × damascena Mill. — ruža damascénska — dvojmetrový ker má spočiatku vzpriamené výhonky, neskôr sa ohýbajú. Má nápadné tŕne, kvety usporiadané v chocholíku sú ružové až červené. Šípky sú červené, podlhovasté. Používa sa vo veľkých výsadbách. Kvitne v júni až júli.

R. centifolia L. — ruža stolistá — dorastá do 0,5—1 m. Kvitne jednotlivými ružovými kvetmi, ktoré sú husto plné a príjemne voňajú. Šípka je hruškovitá. Kvitne v júni až júli. Vysádza sa solitérne aj v skupinách.

R. gallica L. — ruža galská — ker je vysoký 1,5 m, kvitne ružovými až červenými kvetmi s príjemnou vôňou. Šípka je červená, vajcovito guľovitá až hruškovitá, opadáva. Kvitne v máji až júli. Je vhodná do veľkých výsadieb.

III. sekcia — Caninae

R. canina L. — ruža šípová — u nás domáci plano rastúci druh, 2—3 m vysoký s ohnutými výhonkami a priamymi až zahnutými tŕňmi. Kvety sú jednotlivé alebo po 3—5 v chocholíkoch, biele až svetloružovo sfarbené. Šípky sú červené. Vysádza sa v skupinách alebo ako solitér.

R. pomifera Herrm. (R. villosa L.) — ruža jablčková — ker až 2 m vysoký so silnými vzpriamenými výhonkami a rovnými tŕňmi. Kvety sú jednotlivé alebo po 3 v chocholíku, jemne ružovočervené. Šípka je červená, široko guľovitá. Využíva sa na veľké výsadby aj ako solitér.

R. rubrifolia Vill. (R. glauca Pourr.) — ruža červenolistá — ker vysoký 2—3 m má slabé, tmavočervené až purpurové výhonky, ktoré mierne previsajú. Kvety sú ružovočervené, usporiadané v bohatých chocholíkoch. Šípky sú drobné, červené, guľovité. Vysádza sa vo veľkých skupinách.

IV. sekcia — Carolinae

R. virginiana Herrm. — ruža virgínska — dorastá do 1,5—2 m. Má vzpriamené, škoricovo sfarbené výhonky a hákovito zahnuté tŕne. Kvety sú jednotlivé alebo po niekoľkých, ružovo sfarbené. Šípky sú červené, drobné, guľovito sploštené. Kvitne v júni až júli. Používa sa ojedinele.

V. sekcia — Cinnamomeae

R. rugosa Thunb. — ruža vráskavá — ker je 1—2 m vysoký. Je veľmi tolerantná v požiadavkách na pôdu a mrazuvzdorná. Výhonky sú silné, bohato tŕnité. Kvety sú biele až ružové alebo červené, voňavé. Šípky sú guľovité, stlačené a žiarivo červeno vyfarbené. Táto veľmi dekoratívna ruža je prispôsobivá, bohato remontuje až do jesene a nachádza uplatnenie v skupinových výsadbách aj ako solitér.

R. pendulina L. — ruža previsnutá (alpská) — dorastá do výšky 1 m. Kvety jednotlivé alebo po 2—5 v chocholíkoch sú ružové alebo purpurovo červené a rozkvitajú v máji až júni. Šípky sú červené. Výhonky rastú vzpriamene a sú pomerne slabé a takmer bez tŕňov. Rastlina znáša aj tieň.

R. majalis Herrm. — ruža škoricová — ker dosahuje 1—2 m výšky. Výhonky sú slabé, previsnuté, škoricovo sfarbené. Sú riedko tŕnité. Kvety sú ružovo až purpurovo červené. Šípky majú guľovitý tvar a sú červené. Využíva sa v skupinových výsadbách.

R. moyesii Hemsl. et Wils. — ruža Moyesova — dorastá do 3 m, má vzpriamené výhonky s krátkymi tŕňmi. Tmavočervené kvety sú veľké 4—6 cm. Ozdobná, fľaškovitá šípka je tmavooranžovo červená. Uplatňuje sa pri šľachtení. Bola z nej napríklad vyšľachtená R. × pruhoniciana.

R. multibracteata Hemsl. et Wils. — ruža mnoholistencová — tento otužilý ker je vysoký 1—2 m s takmer vzpriamenými, tenkými, riedko tŕnitými výhonkami. Kvety sú v chocholíkoch alebo metlinách, ružové. Drobné šípky sú vajcovité, oranžovočervené.

VI. sekcia — Synstylae

R. multiflora Thunb. — ruža mnohokvetá — väčšinou 2 m, niekedy až 7 m vysoký ker má dlhé a previsnuté výhonky. Kvety sú biele a usporiadané v chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červeno sfarbené. Má bohaté použitie v sadovníctve a pri šľachtení. Je vhodná aj na porastanie svahov.

R. setigera Michx. — ruža prérijná — dorastá do výšky 2 m. Výhonky má previsnuté až plazivé. Vyznačuje sa neskorým kvitnutím. Šípky má drobné, zelenohnedé. Je vhodná na kríženie.

R. moschata Herrm. — ruža pižmová — ker dosahuje 3 m výšky. Má oblúkovité výhonky. Kvety sú biele, usporiadané v chocholíku, voňajú. Vajcovité drobné šípky sú hnedočervené. Rozkvitá v júni až júli a kvitne až do neskorej jesene. Vyžaduje zimný kryt. Je vhodná na kríženie.

R. sempervirens L. — ruža vždyzelená — dorastá do 4 m výšky, má tenké výhonky, biele kvety usporiadané v chocholíkoch a malé guľovité, oranžovočervené šípky. Je cenná na kríženie, je náchylná na namŕzanie.

R. arvensis Huds. — ruža roľná — u nás rastie plano na Slovensku a na južnej Morave. Má až 6 m dlhé výhonky, ktoré poliehajú. Kvitne bielo v júni až auguste veľmi bohato. Svetločervené šípky sú predĺžene vajcovité.

R. wichuraiana Crép. — ruža Wichurova — tento druh dorastá do 5 m. Má poliehavé výhonky so silnými hákovitými tŕňmi. Biele jednoduché kvety rozkvitajú koncom júla až v auguste. Tmavočervené šípky sú predĺžene vajcovité. Používa sa vo veľkých výsadbách a pri krížení.

VII. sekcia — Indicae

R. odorata Sweet — ruža voňavá — pôvodný druh sa u nás nepestuje, je chúlostivý. Ker je vzpriamený, nízky. Kvety sú biele, ružové a červené, šípky sú vajcovito hruškovité. Bola využívaná na kríženie.

R. chinensis ‚Minima‘ Voss. — ruža miniatúrna — dorastá do 0,2—0,3 m. Má tenké výhonky takmer bez tŕňov. Kvitne bielymi, žltými alebo červenými kvetmi, ktoré sú jednoduché, poloplné alebo plné. Vhodná do skaliek.

VIII. sekcia — Banksianae

R. banksiae Ait. — ruža Banksova — druh so 6—10 m dlhými výhonkami. Biele alebo svetložlté kvety sú v mnohokvetých chocholíkoch. Malé guľovité šípky sú červené. U nás nie je mrazuvzdorná.

IX. sekcia — Laevigatae

R. laevigata Michx. — ruža hladká — ker dorastá do 5 m, silné výhonky sú tŕnité. Kvety sú biele alebo ružové, šípky hruškovité. Veľmi chúlostivá.

X. sekcia — Bracteatae

R. bracteata Wendl. — ruža listeňová — polopoliehavý ker je chúlostivý. Kvitne bielo, nápadne vonia, šípky sú guľovité, oranžovočervené. Mala význam v šľachtení.

Zo zástupcov podrodov Hulthemia, Platyrhodon, Hesporhodos sa u nás pestuje iba R. roxburghii Tratt. — ruža Roxburghova so vzpriamenými výhonkami, dorastajúca do 2 m. Svetloružové kvety sú plné, šípky guľovité, zelené. Využíva sa pri veľkých výsadbách.