Pôdopokryvné ruže: odrody, výsadba na svah a rez

Pôdopokryvné ruže sú najmenej náročnou skupinou ruží. Rastú do šírky viac ako do výšky, kvitnú od začiatku leta väčšinou až do jesene a nepotrebujú starostlivý rez ako čajohybridy. Preto sa hodia tam, kde by sa iné ruže ošetrovali ťažko: na svahy, veľké plochy, popri cestách a parkoviskách alebo cez okraj múrika. Všeobecné zásady pestovania ruží nájdete v článku Pestovanie ruží.

Hovorí sa im aj poliehavé alebo pokryvné ruže. Majú tenké, ohybné výhonky, ktoré sa rozkladajú po zemi alebo oblúkovito previsajú. Podľa odrody dorastajú od 15 do 70 cm a do šírky zvyčajne viac, takže sa pri správnom spone za dve až tri sezóny zapoja do súvislého porastu.

Oproti záhonovým ružiam majú niekoľko praktických výhod:

• Väčšina odrôd kvitne opakovane, často v strapcoch drobných až stredných kvetov.
• Bývajú odolnejšie voči listovým chorobám a mrazu.
• Rez sa obmedzuje na odstránenie suchých a slabých výhonkov.
• Hustý porast zatieni pôdu a obmedzí rast buriny.

Aj tak ide o ruže: potrebujú slnko, priepustnú humóznu pôdu a vzdušné miesto. V tieni kvitnú slabo a trpia múčnatkou.

Všetky odrody v tabuľke chcú plné slnko a sadia sa do skupín. Líšia sa predovšetkým výškou, podľa ktorej volíte, či má porast vytvoriť nízky koberec, alebo vyššiu vlnitú plochu.

Spon je vzdialenosť medzi rastlinami pri výsadbe. Výška platí pre vzrastlú rastlinu, šírka býva pri poliehavých ružiach väčšia ako výška.

Najnižšie odrody do 30 cm sa hodia na okraje záhonov, k schodom a do veľkých nádob, odkiaľ môžu výhonky previsať. Odrody okolo 40–50 cm, napríklad ‚The Fairy‘ s drobnými ružovými kvetmi, sú univerzálne na svahy aj plochy. Najvyššia ‚Scarlet‘ vytvorí už skôr nízky kvitnúci kríček.

• Svahy a násypy. Korene spevňujú pôdu, porast ju chráni pred zmývaním a odpadá kosenie trávy na nepohodlnom mieste. Na prudkom svahu sadte do malých terás alebo do jamiek s miskou na spodnej strane, aby voda pri zálievke nestiekla. Ďalšie možnosti, ako svah osadiť, opisuje článok Ozelenenie svahov.
• Veľké plochy pri dome, popri príjazdovej ceste alebo plote, kde chcete farbu bez každoročnej výsadby letničiek.
• Koruny múrikov a vyvýšených záhonov, z ktorých výhonky previsajú nadol.
• Okraje záhonov a chodníkov ako nízke kvitnúce lemovanie.
• Veľké nádoby a truhlíky, hlavne najnižšie odrody. V nádobe potrebujú pravidelnú zálievku a na zimu chránené miesto.

Nehodia sa na miesta, kde sa chodí alebo kde sa hrajú deti: výhonky sú tŕnisté a porast sa po zapojení ťažko odburiňuje.

Pri pôdopokryvných ružiach rozhoduje príprava viac ako pri iných skupinách. Keď sa porast zapojí, burina sa z neho medzi tŕnistými výhonkami vyťahuje veľmi ťažko.

1. Odstráňte trváce buriny aj s koreňmi, hlavne pýr, pupenec, kozonohu a pichliač. Radšej počkajte ešte jednu sezónu, nechajte plochu vyklíčiť a znova ju odburiňte, ako by ste mali sadiť do zaburinenej pôdy.
2. Prekyprite pôdu do hĺbky rýľa a zapracujte do nej kompost alebo vyležaný hnoj. Ťažkú pôdu odľahčite pieskom, na svahu ju len prekyprite, neprekopávajte celú plochu naraz.
3. Skontrolujte, či tam predtým nerástli ruže. Po ružiach je pôda unavená. Na menšej ploche vymeňte zeminu do hĺbky 50 cm, na veľkú plochu radšej vyberte iné miesto.
4. Po výsadbe namulčujte medzery medzi rastlinami kôrou, štiepkou alebo kompostom. Mulč drží vlhkosť a brzdí burinu, kým sa porast nezapojí. Akú hrubú vrstvu dať, opisuje článok o mulčovaní.

Sadte od marca do mája alebo od októbra do zamrznutia pôdy, kontajnerové ruže aj v lete. Pri spone 30–35 cm vychádza zhruba 8–10 rastlín na m². Na väčšej ploche ich sadte do trojuholníka (každý rad posunutý o pol sponu), porast sa tak zapojí rýchlejšie a rovnomernejšie.

• Voľnokorenné ruže skráťte na 10–15 cm, zrežte konce koreňov a na niekoľko hodín ich namočte do vody.
• Jamka má byť taká veľká, aby sa korene zmestili bez ohýbania.
• Miesto očkovania (zhrubnuté miesto nad koreňmi) dajte asi 2 cm pod povrch. Ak je ruža na vlastných koreňoch, sadte ju do rovnakej hĺbky, v akej rástla v kvetináči.
• Zeminu pritlačte, výdatne zalejte a ružu prihrňte zeminou. Kôpku odhrňte, až vyrazí, najskôr o 4 týždne.

Na svahu sadte rastliny kolmo na povrch terénu a nad každou urobte malú zálievkovú misku.

Zálievka. Prvý rok zalievajte pravidelne, kým rastliny nezakorenia. Neskôr stačí zaliať pri dlhšom suchu, a to výdatne (okolo 30 litrov na m²) a ráno alebo večer k zemi, nie na listy.

Hnojenie. Na jar, keď ruže rašia, a druhýkrát po prvom kvitnutí. Po 1. auguste už dusíkom nehnojte, výhonky musia do zimy vyzrieť. Plochu je vhodné prihnojiť organickým hnojivom rozhodeným medzi rastliny a plytko zapracovaným do mulča.

Rez. Pôdopokryvné ruže stačí na jar prejsť a odstrániť suché, slabé a zamrznuté výhonky a výhonky, ktoré prerastajú na chodník. Odkvitnuté kvety nie je nutné odstrihávať, väčšina odrôd kvitne ďalej aj bez toho. Keď porast po niekoľkých rokoch zostarne a uprostred kvitne slabo, skráťte ho na jar pred rašením silnejšie. Obrastie z bázy a znova zhustne.

Výhonky z podpníka. Pri očkovaných ružiach môžu zo zeme vyrastať výhonky podpníka s menšími, svetlejšími listami. Odstráňte ich pri koreňoch, inak rast odrody prerastú.

Zima. Poliehavé ruže sú otužilé. V prvom roku a v drsnejších polohách prihrňte koncom jesene pätu rastlín zeminou alebo kompostom do výšky 10–15 cm, pri holomrazoch porast prikryte čečinou. Fólia sa nehodí, pod ňou sa vzduch cez deň prehrieva.

Miniatúrne (zakrpatené, trpasličie) ruže nie sú poliehavé, rastú vzpriamene, ale sú také malé, že dobre doplnia okraj plochy, skalku alebo nádobu. Hodia sa tam, kde by aj najnižšia poliehavá ruža bola príliš rozložitá.

Spon 20–25 cm zodpovedá zhruba 16–25 rastlinám na m². Miniatúrne ruže sa nerežú, len sa z nich odstraňujú suché a slabé výhonky.

Miniatúrne ruže majú plytšie korene, preto viac trpia suchom a v nádobách ich treba zalievať aj niekoľkokrát týždenne. Na skalke ich dajte na miesta, kde sa pôda až tak neprehrieva, a namulčujte ich. Kombináciu s ďalšími nízkymi rastlinami opisuje článok Skalničky.