Soldanelka

Alpínske trvalky pre milovníkov skaliek

• Stanovište: chránené až polotienisté polohy; čerstvé až mierne vlhké, humózne pôdy
• Výška: 8–10 cm
• Doba kvitnutia: marec–máj, podľa druhu
• Množenie: delením

Soldanelky patria do čeľade prvosienkovitých (Primulaceae) a doma sú v pohoriach strednej a južnej Európy. Podľa druhu ich nájdete napríklad v Alpách na materských horninách aj na málo slnečných vápencových pôdach.

Rastie spravidla vo vlhkých terénnych zníženinách, v snehových výležiskách alebo na presakujúcich nivách v nadmorských výškach medzi 1000 a 3000 m. V záhrade sa takéto stanovištné podmienky snažíme napodobniť v skalke, v priehlbinách s vlhkou pôdou. Prednosť dávame humóznym pôdam na vápencovej sutine v polohách odvrátených od slnka. Ovisnuté, po okrajoch strapkaté fialové kvety sedia na asi 8 cm vysokých vzpriamených stopkách a objavujú sa v marci až apríli. Vždyzelené listy sú okrúhle a tvoria prízemnú ružicu.

Je endemitom Západných Karpát: doma je v Tatrách a v okolitých pohoriach, kde rastie v smrečinách, v kosodrevine a na horských lúkach zhruba medzi 1000 a 2000 m. Kvitne hneď po odtopení snehu, podľa nadmorskej výšky od apríla do júna, a je o niečo mohutnejšia ako soldanelka alpínska – dorastá do 10 až 15 cm. Fialové zvončeky má po okraji hlboko strapkaté a na jednej stopke ich býva dva až štyri. Kožovité okrúhle listy prezimujú zelené. V skalke jej vyhovuje polotieň, priepustná humózna pôda a stála vlhkosť, najlepšie na severnej strane.

Má podobné nároky ako S. carpatica; dorastá do výšky 8 cm a jej fialovomodré kvety sa objavujú až v máji.

Kvitne v svetlom tieni skál, v apríli prináša 3–4 fialovomodré kvety a má len 5 cm. Je veľmi odolná a tvorí podzemné výbežky.