Echinopsis: kvitnúci kaktus a jeho druhy

Krásne kvitnúce a „nezničiteľné“ kaktusy

• Stanovište: v lete najlepšie vonkajšie miesto so slabým tieňom

• Výška: podľa druhu až 50 cm

• Čas kvitnutia: jar–leto

• Množenie: semenami alebo odnožami

Rod Echinopsis (Echinopsis) z čeľade kaktusovitých (Cactaceae) je systematickou jednotkou už od roku 1837. Zahŕňa guľovité tmavozelené kaktusy, ktoré kvitnú v noci veľkými lievikovitými kvetmi. Ich domovom je Južná Amerika, Bolívia, Paraguaj, južná Brazília, Uruguaj a južná Argentína. V neskoršom období sa v Bolívii a v severnej Argentíne našli podobné kaktusy so živo sfarbenými dennými kvetmi; najprv boli zaradené k rodu Pseudolobivia, ale teraz sa opäť radia k rodu Echinopsis. Echinopsisy sa pestujú dlhšie ako 100 rokov. V bytoch na okennom parapete sa im darí bez väčšej starostlivosti, ochotne kvitnú a po opelení tvoria semená. Vzhľadom na voľný spôsob opelenia sú „pravé“ druhy v kultúre vzácnosťou. Opis druhov sa odlišuje od opisu krížencov, ktoré sa v zbierkach vyskytujú najčastejšie. Cieľavedomým šľachtením sa podarilo získať hybridy s veľmi krásnymi kvetmi.

O tom, či echinopsis nakvitne, rozhodujú dve veci: chladné suché zimovanie a striedma zálievka. Cez zimu sa prakticky nezalieva — sucho a chlad sú práve to, čo kaktus na jar prinúti nasadiť puky. Od jari do konca leta stačí zaliať vždy až po vyschnutí substrátu a raz za tri až štyri týždne pridať slabo nariedené organické hnojivo; dávkovanie pre izbové rastliny nájdete v dávkovaní a v článku Hnojenie izbových rastlín.

Echinopsisom vyhovuje dobre priepustná humózna zmes zemín a pravidelné prihnojovanie počas rastu. Pred silným slnečným úpalom sa majú rastliny chrániť, napriek tomu najlepšie otŕnenie majú rastliny na slnečnom mieste vonku. Pseudolobívie milujú ranné slnko a čerstvý vzduch. Ak sa rastliny pestujú počas leta pod sklom, potrebujú dostatok vody. Na prezimovanie echinopsisov možno použiť aj suchú a chladnú pivnicu s teplotou 6–10 °C.

Rod je pestrý: popri guľovitých druhoch, ktoré opisujeme nižšie, doň patria aj vysoké stĺpovité kaktusy, napríklad Echinopsis lageniformis. V slovenských zbierkach sú však najbežnejšie práve guľovité echinopsisy a ich kríženci — a začína sa pri dvoch druhoch, z ktorých väčšina hybridov vzišla.

Tvorí kužeľovité až krátko stĺpovité telo, spočiatku jednotlivé, neskôr s ďalšími výhonkami. Na 11–18 rebrách sú okrúhle bielohnedasté areoly a veľmi krátke tmavohnedé tŕne. Biele kvety sú 17–25 cm dlhé. Mnohé Echinopsis-hybridy vznikli z tohto kaktusa rovnako ako z ďalších uvedených druhov.

Tieto druhy boli kedysi vedené ako samostatný rod Pseudolobivia. Spoznáte ich podľa toho, že ich kvety sú kratšie, farebné a otvárajú sa cez deň — na parapete sú preto vďačnejšie než v noci kvitnúci príbuzní.

Má až 10 cm vysoké telo so 14–15 ostrohrannými rebrami a s areolami spočiatku hnedými. Okrajové tŕne sú belavé až svetlohnedé, stredové tŕne tmavé, sploštené, silnejšie a až 3 cm dlhé. Bočne postavené kvety sú mierne zakrivené, až 9 cm dlhé, 8 cm široké, citrónovo žlté a v ústí tmavšie.

Tvorí plocho guľaté tmavozelené telo s priemerom až 6 cm. Na 18 ostrých rebrách sú ploché hrbolčeky. Tŕne sú sivobiele, spočiatku tmavšie. Čisto biele kvety majú pomerne krátku rúrku.

Ďalšie kaktusy a sukulenty zo zbierky: Echinokaktus grusonov, Ferokaktus, Gymnokaktus a Vianočný kaktus. Do skalky sa hodia mrazuvzdorné skalničky. Ako sa starať o rastliny na parapete, zhŕňa Izbové rastliny a Hnojenie izbových rastlín; čím ich prihnojiť, univerzálne organické hnojivo.