Slamiha (Helichrysum)

Letničky a trvalky vhodné na sušenie

• Stanovište: chránené výslnie s priepustnou pôdou
• Výška: do 90 cm
• Čas kvitnutia: júl – september
• Množenie: výsevom

Veľmi obsiahly rod slamiha (Helichrysum) z čeľade astrovitých (Asteraceae) je rozšírený hlavne v Ázii, Afrike a Austrálii.

V našich záhradách je najčastejšia slamiha listenatá (Helichrysum bracteatum), ktorá sa dnes vedecky vedie aj ako Xerochrysum bracteatum. Rastlina je známa ako „slamienka“ a používa sa ako sušený kvet do kytíc, vencov a voľných kvetinových úprav. Kvety rôznych farieb sa otvárajú od júla do septembra a sú jedinou ozdobou rastliny, pretože listy nie sú nijako vzhľadné.

Slamienkam vyhovuje plne slnečné miesto s bežnou záhradnou pôdou. Pôda musí byť priepustná, pretože rastliny neznášajú mokro pri koreňoch. Slamienky sa používajú v skupinách s ostatnými letničkami alebo sa pestujú na rez samostatne na záhone. Výsev je pomerne jednoduchý – priamo na miesto v apríli až máji. Mladé rastliny sa jednotia na vzdialenosť 20 – 25 cm.

Kvety na sušenie sa musia zbierať hneď po otvorení, inak v terči černejú. Zväzky rezaných kvetov sa zavesia úbormi nadol vo vzdušnom a nie príliš svetlom priestore.

Slamienka pestovaná u nás na záhone je letnička – v teplejších oblastiach pôvodu ide síce o krátkoveký trváci druh, ale našu zimu vonku neprežije, a preto sa každý rok vysieva znova.

Slamiha talianska (Helichrysum italicum) je stredomorský polokríček, ktorému sa hovorí aj kari rastlina alebo bylinka kari. Meno má po vôni: úzke striebristé ihlicovité lístky voňajú po karí korení. So zmesou karí z vrecúška však nemá nič spoločné – tá je zmesou kurkumy, koriandra a ďalších druhov korenia. Slamiha talianska dorastá zhruba 40 – 60 cm a v júni až auguste kvitne drobnými žltými úbormi v hustých chocholíkoch.

Pestovanie: chce plné slnko a hlavne priepustnú, skôr chudobnú a suchú pôdu – podobne ako levanduľa alebo rozmarín. Mokro pri koreňoch, ťažká ílovitá pôda a veľa živín jej škodia viac než sucho. Na jar sa zaštipuje a zľahka zastrihuje do kompaktného tvaru, ale nikdy nie do starého dreva.

Prezimovanie: u nás nie je spoľahlivo zimovzdorná. V záhrade potrebuje suché chránené miesto s výbornou drenážou a krytie, istejšie je pestovať ju v nádobe a prezimovať vo svetlej nemrznúcej miestnosti pri 5 – 10 °C s veľmi striedmou zálievkou.

Množenie: najľahšie polovyzretými odrezkami v lete; zo semena rastie pomaly.

Využitie: vetvička sa pridáva v malom množstve do polievok, omáčok a k mäsu a pred podávaním sa vyberá, pretože aróma je živicová a silná. Z kvitnúcej vňate sa destiluje éterický olej známy ako immortelle, ktorý sa používa v kozmetike. Sušené úbory si dlho držia farbu, preto sa hodia aj do suchej väzby.

Slamiha previslá (Helichrysum petiolare) pochádza z Južnej Afriky a pestuje sa pre listy, nie pre kvety. Okrúhle, plstnaté a striebristosivé listy na dlhých previsajúcich výhonkoch sa hodia do hrantíkov, závesných košov a nádob, kde tvoria pokojný podklad pre pestré muškáty, surfínie alebo šalvie.

Znesie plné slnko aj sucho a nemá rada premokrenie. U nás sa pestuje ako letnička – cez zimu ju udržíte na svetle pri 5 – 10 °C, alebo si na konci leta odoberiete odrezky, ktoré ľahko zakorenia.

Je to trvalka asi 30 cm vysoká. Najlepšie sa jej darí v piesočnatých kyslých pôdach alebo v pôdach s nízkym obsahom vápna. Dobre pôsobí na vresovisku. Zlatožlté kvetné úbory sa objavujú v hojnom počte počas augusta. Úzke listy sú vlnato chlpaté.

Je to jediný pôvodný druh slamihy u nás a v bylinkárstve sa jej sušené úbory predávajú aj pod názvom kvet slamihy (flos Helichrysi). Vo voľnej prírode je slamiha piesočná vzácna a chránená, na záhrade si ju preto pestujte z kúpených semien alebo sadeníc.

Je to asi 25 cm vysoká rastlina so sírovožltými kvetmi v hustých chocholíkovitých súkvetiach. Kvitne v júli až auguste.

Vyznačuje sa aromatickou vôňou. Rastlina je 20 cm vysoká, má kopijovité, vlnato chlpaté listy a kvitne žlto od júna do júla v chocholíkovitom súkvetí.

Oba druhy veľmi dobre pôsobia medzi klinčekmi, ako sú klinček piesočný (Dianthus arenarius) a klinček bradatý (Dianthus deltoides).

Je vhodnou rastlinou do skaliek, nie je však u nás spoľahlivo zimovzdorná a lepšie prezimuje v skalničkovom skleníku než vonku. Tvorí poliehavé výhonky až 30 cm dlhé a kvitne v júli až auguste.

Nízko nad kobercom z malých listov sa objavujú početné biele úbory až 3 cm široké. Vyžaduje plné slnko a priepustnú pôdu. Množí sa delením trsov alebo odrezkami v lete pod sklom.

Slamihy pochádzajú zo suchých a chudobných stanovíšť, takže s hnojením sa to nemá preháňať. Prehnojená rastlina sa vytiahne do mäkkých výhonkov, horšie kvitne a v nádobe potom zle prezimuje. Hnojík je prírodné organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne, takže sa pre takéto rastliny hodí lepšie než rýchlo pôsobiace roztoky.

• Trvalky v skalke a slamiha piesočná: stačí jedna slabá dávka na jar, na chudobnej pôde sa im darí najlepšie.
• Slamienky na záhone na rez: prihnojte pri nasadzovaní púčikov, aby boli úbory veľké a dobre vyfarbené.
• Slamiha talianska a previslá v nádobe: v hrantíku je zásoba živín obmedzená, preto zalievajte slabým výluhom zhruba raz za mesiac od mája do augusta, potom prestaňte, nech výhonky do zimy vyzrejú.

Dávkovanie pri ďalších skupinách rastlín zhŕňa prehľad univerzálneho hnojiva, aromatické stredomorské druhy potom hnojenie bylín.