Starostlivosť o dreviny mimo lesa v ČR: od počiatkov po súčasnosť
Starostlivosť o dreviny rastúce mimo lesa má v Českej republike bohatú históriu. Zistite, ako sa od 19. storočia vyvíjala ochrana stromov, akú úlohu zohrali okrašľovacie spolky a čo priniesol zákon č. 114/1992 Sb.
Prečo ľudia oddávna pečovali o stromy a chránili ich
Starostlivosť o dreviny rastúce mimo lesa v ČR
Už do čias, keď ľudia začali v krajine poľnohospodársky hospodáriť, možno situovať počiatok záujmu o významné stromy. Stromy mali oddávna osobitné postavenie, a to nielen z hľadiska hospodárskeho významu. Často sa im pripisovala nadprirodzená sila. Vzbudzovali rešpekt pre schopnosti, ktoré sa im pripisovali, neskôr aj preto, že si ľudia viac dokázali uvedomiť vековitosť stromov a predstaviť si, čo všetko sa už pod korunami týchto velikánov mohlo odohrať. Pretože stromy požívali takú vážnosť, boli často vysádzané na rázcestiach ako hraničné či orientačné body, pri krížikoch a kaplnkách, na námestiach a hradných nádvoriach a na miestach významných udalostí na ich pamiatku. Tieto významné stromy potom ľudia chránili, uctievali a starali sa o ne.
Počiatky inštitucionálnej ochrany drevín v českých krajinách
4.1 Počiatky starostlivosti o dreviny v ČR
Počiatky cieľavedomej starostlivosti o neovocné dreviny rastúce mimo lesa možno na území ČR, podobne ako vo svete, situovať do doby zakladania okrasných záhrad, parkov a neskôr aj arborét. Česká republika je mimoriadne bohatá na množstvo týchto väčšinou pamiatkovo chránených objektov všetkých slohov od veľkosti niekoľkých árov v stiesnenom priestore hradných záhrad až po celé komponované krajiny (asi najznámejším príkladom je Lednicko–Valtický areál).
Inštitucionálna ochrana drevín rastúcich vo voľnej krajine mimo lesa a cieľavedomá organizovaná starostlivosť o ne majú mladšiu históriu. V Českej republike je spojená s počiatkami ochrany prírody a s okrašľovacími aktivitami.
Prvé chránené územia v českých krajinách (vtedy boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie) vznikli v 19. storočí a išlo o súkromné pralesné rezervácie, vzniknuté z iniciatívy osvietených jednotlivcov. Najstaršiu z nich založil v roku 1838 Jiří Augustin Langueval Buquoy v Novohradských horách (Veselý, 1954). Štátna ochrana prírody sa presadzovala veľmi pomaly. Takýmito čiastkovými krokmi boli napríklad nariadenia z roku 1837 o povinnom udržiavaní stromov a stromoradia pri verejných cestách a zákon z roku 1870 o ochrane poľnohospodársky užitočných druhov zvierat (prevažne vtákov), ktorý platil pre územie Čiech. Návrhy zákonov na ochranu prírody, obsahujúce aj ochranu drevín rastúcich mimo lesa, podávané od začiatku 20. storočia, narážali dlho na nepochopenie ako u viedenského poslaneckého snemu, tak u zemského snemu v Prahe. V roku 1914 vydalo ministerstvo orby riaditeľstvám štátnych statkov a lesov obežník
o ochrane prírodných pamiatok. Za 1. svetovej vojny silneli snahy o vytvorenie ochranársky orientovaných komisií pri zemských úradoch, ale bez úspechu (Kovařík & Pešout, 2000).
Dňa 5. 5. 1833 vydalo c. k. Zemské prezídium z iniciatívy najvyššieho českého purkrabieho Karla hr. Chotka nariadenie č. 4164, v ktorom sa vyzývajú krajské úrady, aby podľa príkladu hlavného mesta Prahy a iných väčších miest zriadili komisie, ktoré by sa starali o skrášlenie miest a obcí vo svojich obvodoch. Svoju pozornosť mali upriamiť okrem iného práve na mimolesnú zeleň. Jednotlivé komisie, na čele ktorých bol postavený krajský komisár ako zástupca gubernia, boli vyzvané, aby podávali svoje návrhy a žiadosti krajskému úradu, ktorý mal rozhodovať a uskutočňovať ich podľa svojich možností. Zemské prezídium si vyžiadalo o podniknutých akciách príležitostnú správu, ako aj oznámenie mien osôb, ktoré sa o okrašľovanie nejako zaslúžili. Bohužiaľ táto iniciatíva skončila zároveň s odchodom grófa do súkromia v r. 1843 a bola poznačená značnou ťažkopádnosťou zhora nariadenej akcie. Napriek tomu to bol prvý sústredený pokus, ktorý predznamenal rozvoj okrašľovacích spolkov v druhej polovici storočia (Ptáček, 2000).
Okrášľovacie spolky a ich prínos pre ochranu stromov (19. a 20. storočie)
4.2 Starostlivosť o dreviny od druhej polovice 19. storočia
V druhej polovici 19. storočia sa začala rozvíjať činnosť okrašľovacích spolkov. V roku 1849 vzniká prvý okrašľovací spolok v Kutnej Hore. Nasledovali Červené Pečky (1864), Domažlice (1867), Kosmonosy (1869), Jičín (1870), Jindřichův Hradec (1871), Mladá Boleslav (1872), v roku 1873 bol založený prvý moravský okrašľovací spolok v Prostějove a v roku 1893 prvý sliezsky okrašľovací spolok v Poľskej Ostrave. V roku 1880 bolo spolkov už 28. V roku 1904, keď bol ustanovený Zväz českých okrašľovacích spolkov v Kráľovstve českom (v r. 1905 premenovaný na Zväz českých okrašľovacích spolkov v Čechách, na Morave a v Sliezsku a v roku 1919 na Zväz československých spolkov pre okrašľovanie a ochranu domoviny), čítal počet organizovaných spolkov 237 a už v roku 1913 dosiahol štyristo. Významnou činnosťou okrašľovacích spolkov hneď od začiatku ich pôsobenia boli predovšetkým stromové slávnosti, ktoré sa napr. v roku 1906 konali v 500 obciach po celých Čechách, na Morave a v Sliezsku. Na ich konanie vydal zväz tiež metodickú literatúru. Od roku 1908 zväz organizoval nákup sadeníc pre okrašľovacie spolky z rôznych dotácií a sprostredkovával darovanie prebytočných sadeníc zo štátnych škôlok atď. Vo výročnej správe za rok 1938 sa konštatuje, že za 30 rokov bolo okrašľovacím spolkom rozdaných 5,8 milióna sadeníc v celkovej hodnote 800 tisíc korún.
Zväz tiež vyrokoval u niektorých škôlok zľavu 5–15 % a 50 % zľavu u c. k. železníc na dovozné okrem iného sadeníc. V roku 1922 bol z podnetu generálneho konzerválora Rudolfa Maximoviča a za spolupráce Československej obce učiteľskej a Ústrednej jednoty československého lesníctva zahájený súpis významných stromov. Zväz tiež svojou autoritou často zasahoval okrem iného vo veci poškodzovania vzrastlých stromov, záchrany dutých stromov, výrubu stromoradí alebo pamätných stromov atď. Napríklad v roku 1931 začlenilo riaditeľstvo pôšt a telefónov do svojich smerníc ochranu stromov potom, čo zväz poukázal na poškodzovanie stromových alej štátnou správou pôšt a telefónov (Ptáček, 2000).
Dňa 25. januára 1946 vydal Zemský národný výbor v Prahe obežník „Zákaz výrubu stromov", ktorým ukladal okresným národným výborom vydať výnosy zakazujúce výrub ojedinelých stromov, ich skupín starších ako 40 rokov, stromov starých a pamätných s estetickým významom v krajine. Na riešenie konkrétnych prípadov mal ONV prizvať zástupcu Štátneho pamiatkového ústavu (Kovařík & Pešout, 2000).
V roku 1951 bola zrušená činnosť okrašľovacích spolkov a bolo úradne zastavené vydávanie zväzového časopisu Krása nášho domova. Takto smutne sa uzavrelo takmer storočné úsilie okrašľovacích spolkov o ochranu prírody a krajiny vrátane významných stromov. Tak skončila činnosť organizácie, ktorá v čase svojho najväčšieho rozkvetu združovala viac ako 400 spolkov, v ktorých pracovalo viac ako 30 000 dobrovoľníkov. Dodnes však vo väčšine obcí, kde okrašľovacie spolky pôsobili, vidíme ich prácu. V mnohých mestách kvalitné stromy, dnes staré okolo 100 rokov, vysadili práve tieto organizácie.
Zákony a vyhlášky: ako sa formovala legislatívna ochrana stromov
4.3 Rozvoj starostlivosti o dreviny v druhej polovici 20. storočia
V rokoch 1950 – 1954 prebiehal „Súpis pamätných alebo významných stromov, stromových radov a porastov“ organizovaný referátom pre ochranu prírody a krajiny na ministerstve školstva a národnej osvety. V roku 1956 bolo naplnené viac ako polstoročné úsilie Zväzu československých spolkov pre skrášľovanie a ochranu domoviny, keď vyšiel Zákon o ochrane prírody č. 40/1956 Zb. Ten proklamoval ochranu prírody ako celku a jej vykonávanie na vedeckom základe. Svojím obsahom bol však orientovaný hlavne na ochranu najcennejších častí našej prírody vrátane ochrany významných stromov. Umožňoval špeciálnu ochranu stromov ich vyhlásením za chránené prírodné výtvory.
V roku 1953 vychádza publikácia J. Friča „Ošetrovanie starých stromov“ (Frič, 1953). V rokoch 1958–1959 bola reorganizovaná doterajšia Štátna pamiatková správa na Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody s krajskými strediskami. V roku 1958 vyšiel Zákon o kultúrnych pamiatkach č. 22/1958 Zb., podľa ktorého boli chránené početné historické záhrady a parky, prípadne rozptýlená zeleň. V septembri toho istého roka bola zriadená pri Spoločnosti Národného múzea v Prahe sekcia ochrany prírody, neskôr nazvaná Zbor ochrany prírody, ktorý združoval odborníkov aj laikov na celom území štátu a organizoval celoštátne akcie ako napr. „Strom republiky“. Táto organizácia sa stala v roku 1969 základom novo ustaveného Zväzu pre ochranu prírody a krajiny – TIS, ktorý sa prihlásil k tradícii spolkov pre skrášľovanie a ochranu domoviny. TIS vyhlásil program „Československo – záhrada Európy“ a okrem iného sa zameral na výsadbu a udržiavanie zelene (Kovařík & Pešout, 2000).
V roku 1965 vydalo ministerstvo poľnohospodárstva vyhlášku č. 89/1965 Zb., podľa ktorej na výrub stromov rastúcich mimo lesa bol nutný súhlas miestneho národného výboru. Pokiaľ šlo o stromy v brehových porastoch, stromy registrované v záujme všeobecnej ochrany prírody alebo chránené podľa predpisov o štátnej ochrane prírody, bol na výrub nevyhnutný súhlas okresného národného výboru v súčinnosti s orgánom štátnej ochrany prírody.
V roku 1980 bola vydaná zásadná vyhláška č. 142/1980 Zb., ktorou sa stanovujú podrobnosti o ochrane stromov rastúcich mimo lesa, postup pri výnimočnom povoľovaní ich výrubu a spôsob využitia drevenej hmoty z týchto stromov. Na vydanie tejto vyhlášky bolo ministerstvo kultúry splnomocnené zákonom č. 114/1992 Zb., o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. Novou vyhláškou bola zrušená dovtedy platná vyhláška č. 89/1965 Zb. (v znení vyhlášok č. 154/1968 Zb. a č. 142/1969 Zb.). Vzhľadom na zložitosť tohto právneho predpisu vypracovalo ministerstvo kultúry Metodický návod pre jednotné vykonávanie výkladu vyhlášky č. 142/1980 Zb. Vyhláška rozlišovala stromy I. a II. kategórie. Rozhodovanie o výrube stromov podľa tejto vyhlášky vykonávajú miestne národné výbory, pokiaľ si túto právomoc nevyžiadali okresné národné výbory. Vyhláška č. 142/1980 Zb. sa však nevzťahovala na stromy chránené podľa osobitných predpisov (Maršáková, 1983).
Z hľadiska ochrany a starostlivosti o dreviny rastúce mimo lesa bolo prelomové prijatie moderného zákona č. 114/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny. Podľa zákona sú chránené pred zničením či poškodzovaním všetky stromy a kry rastúce mimo lesa. Stromy chránené štátom sa začínajú nazývať pamätnými stromami a je zavedený ich centrálny register, ktorý spravuje AOPK ČR Praha. Zákon tiež priniesol právo pre občianske združenia zúčastňovať sa správnych konaní, ktoré sa dotýkajú okrem iného ochrany nelесnej zelene.
Uznesením vlády ČR č. 415 bol v r. 1998 prijatý Štátny program ochrany prírody a krajiny ČR, ktorý stanovuje prioritné opatrenia v ochrane prírody a krajiny, z ktorých vybrané sa týkajú aj zelene mimo lesa (Mlčoch & al. 1998).
Rozvoj odbornej arboristiky a starostlivosti o dreviny v druhej polovici 20. storočia
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa začína viac rozvíjať starostlivosť o dreviny vďaka aktivitám RNDr. Boženy Gregorovej, CSc., ktorá v rámci podniku Sady, lesy a záhradníctvo hlavného mesta Prahy riešila problematiku konzervácie stromov pomocou chemického ošetrenia a stromovej chirurgie.
V roku 1979 bol založený Český zväz ochrancov prírody, ktorý sa od začiatku svojej existencie venoval starostlivosti o dreviny rastúce mimo lesa (pozri ďalej).
V tom istom roku vychádza dlho chýbajúca publikácia v ČR, venujúca sa komplexne starostlivosti o dreviny, pod názvom „Ošetřování okrasných dřevin“ (Bartosiewicz, Siewniak, 1980) a v r. 1981 práca „Ošetření poraněných stromů a jejich dutin pomocí epoxidových pryskyřic“ (Gregorová, 1981).
Pri AOPK ČR bola vytvorená dendrologická laboratória, ktorá sa špeciálne venovala starostlivosti o dreviny rastúce mimo lesa. V rámci tohto pracoviska vzniklo množstvo projektov a publikácií (z poslednej doby napr. Gregorová, 1995, 2000; Res, 1998 a pod.). V roku 2003 sa laboratória začlenila do Výskumného ústavu Sylva Taroucy pre krajinu a okrasné záhradníctvo Průhonice, ktorý sa dlhodobo venuje starostlivosti o dreviny rastúce mimo lesa a je pracoviskom, kde sa rieši množstvo výskumných úloh v tejto oblasti.
Rozvoj vzdelávacích aktivít v odbore starostlivosti o dreviny je úplne samostatnou kapitolou a v rámci Českej republiky vždy tvoril neoddeliteľnú súčasť množstva odborov – záhradníctva, sadovníctva, záhradnej architektúry aj lesníctva. V súčasnej dobe prebieha špecializované vzdelávanie ako na úrovni stredných, vyšších odborných a vysokých škôl (napr. Stredná záhradnícka škola a Vyššia odborná škola záhradnícka Mělník, Integrovaná stredná škola lesnícka Vimperk, Mendelova poľnohospodárska a lesnícka univerzita Brno), tak aj v oblasti kurzov celoživotného vzdelávania (Sekcia starostlivosti o dreviny SZKT, Schola arboricultura, s. r. o.).
Veľmi priaznivo sa na starostlivosti o dreviny rastúce mimo lesa v posledných rokoch podieľajú štátne dotačné programy, najmä krajinné programy MŽP (Program starostlivosti o krajinu, Program revitalizácie riečnych systémov), dotačné tituly SFŽP (napr. obnova prírodných prvkov zámockých parkov) či program obnovy vidieka MMR.
Program ČSOP Starostlivosť o dreviny mimo lesa: vznik, aktivity a výsledky
4.4 Program ČSOP „Starostlivosť o dreviny rastúce mimo lesa“
Český zväz ochrancov prírody sa od svojho vzniku (1979) zaoberá starostlivosťou o dreviny rastúce v prostredí miest a vo voľnej krajine v rámci celostátneho programu „Starostlivosť o dreviny rastúce mimo lesa“ (Hron, 1983; Křížková, 1985).
Jednou z prvých odborných publikácií, ktorú vo svojej rade metodických príručiek zväz pod č. 5 v roku 1984 vydal, bola „Technológia konzervačného ošetrovania stromov“ od B. Gregorovej (Gregorová, 1984). ČSOP tak reagoval na zameranie časti základných organizácií, ktoré sa ošetrovaním zelene po svojom vzniku začali zaoberať. Kvalita práce pri starostlivosti o zeleň bola v tom čase rozdielna podľa subjektu, zvyčajne komunálneho charakteru, ktorý ju vykonával. Desiatky rokov degradácie tohto remesla, keď sa odbor záhradník stal doménou absolventov špeciálnych škôl a starostlivosť o zeleň zostávala na konci záujmu národných výborov, sa negatívne prejavili najmä v starostlivosti o historické parky a stromové aleje. Podniky sadov a lesov a komunálneho hospodárstva, či len miestne národné výbory, nadviazali spoluprácu so ZO ČSOP a tie začali vykonávať ošetrovanie zelene aj jej výsadbu. Celostátna pôsobnosť ČSOP a jeho napojenie na štátnu správu, múzeá, kultúrne zariadenia a následne projekčné kancelárie mali aj odborný dopad a spomínaná metodická príručka ČSOP bola po roky uvádzaná ako prameň v nejednom projekte z oblasti regenerácie zelene. Medzi historicky prvé veľké akcie ČSOP patrí komplexný pestovný zásah na vojenskom cintoríne v Olomouci-Černovíre vykonaný ZO ČSOP Valašské Meziříčí a ZO ČSOP Olomouc v rokoch 1981 a 1982. Veľký kus práce v tom čase odviedli niektoré pražské a brnianske organizácie. ČSOP usporiadal niekoľko seminárov k odbornému ošetrovaniu zelene, ktoré v podstate vyvrcholili seminárom ČSOP v septembri 1992 Na Čertoryjích u Strážnice. Vtedy už do Československa prenikli nové technológie – napríklad špeciálne popruhy pre väzby stromov, stromolezectvo so všetkými pomôckami a podobne (Klečková & Orálek, 1999).
V roku 1994 vychádzajú metodické príručky ČSOP č. 5 a 6 pod názvom „Strom v meste I“ a „Strom v meste II – Zásady výsadby, rezu a konzervačného ošetrenia stromov“ (Kolařík, 1994 a, b).
V roku 1999 je vydaná v rámci samostatného zväzového programu „Záchrana krajových odrôd ovocných drevín“ metodická príručka „Ošetrovanie starých a výsadba nových ovocných drevín“ (Klevcov & al., 1999).
V roku 2002 je menovaný Ústrednou výkonnou radou ČSOP novým odborným garantom Zväzového programu „Starostlivosť o dreviny rastúce mimo lesa“ Ing. Jaroslav Kolařík. V roku 2003 uvádza 160 z 360 základných organizácií Českého zväzu ochrancov prírody, že sa aktívne zaoberajú starostlivosťou o dreviny rastúce mimo lesa.