Listnaté dreviny: sprievodca výberom, výsadbou a starostlivosťou
Listnače tvoria chrbticu každej záhrady. Poradíme, ako vybrať správny druh, ako ich vysadiť, strihať a hnojiť — vrátane prehľadu obľúbených druhov od javora po komóliu.
Čo sú listnaté dreviny a prečo patria do každej záhrady
Listnaté dreviny predstavujú veľmi rozsiahlu skupinu rastlín, ktorá je popri ihličnanoch najvýznamnejším prvkom záhradnej architektúry.
Sú to rastliny, ktoré okrem estetického pôsobenia výrazne prispievajú k ozdraveniu životného prostredia. Z hygienického hľadiska treba oceniť listnaté dreviny ako producentov kyslíka, zachytávačov prachu a ako zvukovú bariéru. Svojim estetickým pôsobením ovplyvňujú ľudskú psychiku. Bez nich by azda ani nebolo možné vytvoriť sadovnícke úpravy.
Patria k nim kry od málo vzrástnych až po niekoľkometrové druhy; stromy najrôznejších habitov a veľkostí, stálezelené druhy alebo zase opadavé. Druhy, ktoré majú pravidelný tvar, druhy bizarné, druhy okrasné svojim olistením, tvarom a farbou kvetov, plodov, zaujímavé charakterom kôry, tŕňami, postavením vetiev a ďalšími znakmi. Líšia sa nielen svojim vzhľadom, ale aj požiadavkami na prostredie, nárokmi na ošetrovanie a pod.
Jednotlivé druhy sa líšia od seba aj koreňovým systémom, schopnosťou opeľovania, schopnosťou vytvoriť semená, dobou plodnosti, úžitkovosťou a ďalšími vlastnosťami.
To všetko ich predurčuje k ich funkcii a zaradeniu v sadovníckej úprave.
Ako využiť listnaté dreviny v záhrade: od solitérov po živé ploty
Využitie listnatých drevín v záhrade
Pod pojmom využitie drevín vo výsadbách sa rozumie spôsob a možnosti ich uplatnenia v sadovníckych úpravách. Či sú vhodné pre solitérnu výsadbu alebo pre skupinové výsadby, či môžu vytvoriť ochranný pás, podrasť, predsadbu alebo či sú vhodné ako pokryvné rastliny, ako stromovie atď.
Pri výbere drevín s určitým zámerom — napr. ak hľadáme drevinu s konkrétnou farbou kvetu pre určitú dobu — musíme zároveň vedieť, aký má habitus, do akej výšky dorastá v dobe dospelosti, jej nároky atď. To znamená, že nám nestačia len útržkovité informácie, ale musíme naopak poznať čo najviac. Len tak bude výsadba, ktorú plánujeme, esteticky účinná aj v priebehu mnohých ďalších rokov.
Listnaté dreviny majú obrovské spektrum využitia. Uplatňujú sa vo veľkých sadovníckych úpravách, v sídliskových výsadbách, v záhradkách pri rodinných domoch, v dedinách, pri chalupách a chatách a v záhradkových osadách. Mnohé druhy možno využiť na výsadbu do vegetačných nádob. Ich výber je taký bohatý, že sa s ich pomocou podarí uskutočniť akýkoľvek zámer. Zo škály farieb olistenia od jasnej zelene cez striebrité odtiene až po sýtu zeleň, rôzne odtiene červenej, žltej, až po pestrolisté možno vyberať a kombinovať efektné skupinové výsadby, ktoré aj v dobe po odkvitnutí upútavajú farebnosťou.
Pri výbere drevín musíme uplatniť rovnaké zásady, ktoré sme si už uviedli pri všetkých skupinách okrasných rastlín. V záhradách rozdelených na úžitkovú a okrasnú časť musia dreviny vytvoriť zjednotenie týchto dvoch častí a v sortimente listnáčov je naozaj dostatočný výber vhodných druhov. Patria k nim napr. kdouľovce, okrasné jabloňe, okrasné slivone, kaliny, ríbezle a mnoho ďalších.
V záhradách, ktoré nadväzujú na prírodné partie alebo parkové úpravy, vysádzame druhy, ktoré sa v okolitých výsadbách vyskytujú, aby sme na ne prirodzene nadviazali a tak s nimi vytvorili harmonický celok s vysokým estetickým účinkom. V mestských záhradách môžeme vyberať už z oveľa širšieho sortimentu a využívať nielen atraktívne cudzokrajné druhy, ale aj pestrolisté druhy a odrody.
Pri osadzovaní záhrad využívame listnaté dreviny často na oddelenie záhrad alebo ich častí od okolitého ruchu, tzn. vyberáme druhy, ktoré sú schopné vytvoriť živé ploty, deliace steny a pod. V záhradách s prírodnými výsadbami volíme ploty vytvorené z voľne sa rozrastajúcich drevín, často z kvitnúcich druhov so zaujímavým habitusom, ktoré sú náročnejšie na priestor, ale sú prirodzeným doplnkom takto koncipovaných záhrad. V malých záhradách sme nútení s ohľadom na úsporu miesta vysádzať na tento účel dreviny, ktoré znášajú rez. Z nich potom možno vytvoriť pravidelné úzke ploty, ktoré však vyžadujú viac starostlivosti, pravidelný rez a sú náročnejšie na živiny.
Pri výbere listnatých drevín musíme vychádzať aj z ďalších podmienok. Pretože napr. v sídliskových úpravách býva malá vrstva kvalitnej ornice, volíme plytko korieniace druhy nenáročné na vlahu, v oblastiach so znečisteným ovzduším opäť druhy, ktoré takéto podmienky znášajú atď.
Ako sme si už v úvode povedali, listnaté dreviny môžeme využiť na solitérne výsadby. Na tento účel vyberáme druhy a odrody s pekným habitusom, zaujímavými tvarmi a farbami kvetov alebo s nejakými ďalšími zaujímavými znakmi, ako je napr. bizarné vetvenie, ktoré vyniká po opadaní listov, alebo efektné jesenné sfarbenie listov, farba alebo množstvo plodov a ďalšie znaky. Pri tejto voľbe musíme zároveň vychádzať z všeobecných estetických požiadaviek.
Skupinové výsadby, skalky a vegetačné nádoby s listnatými drevinami
Skupinové výsadby drevín umožňujú využiť farebnosť ich listov, rôznorodosť tvarov a hoci sa často vysádzajú zmiešané skupiny, t. j. skupiny ihličnatých a listnatých drevín, je možné vysádzať aj samostatné skupiny listnatých drevín, kde nám ich veľký sortiment umožňuje vytvoriť nekonečné množstvo kombinácií. V malých záhradách musíme vysádzať uvážlivejšie a len druhy menej vzrastné, ale aj v tomto prípade máme veľa možností. Pri vytváraní skupín z listnatých drevín by sme mali mať na mysli celoročné pôsobenie takejto výsadby. Mali by sme brať do úvahy vzhľad drevín pri rašení, vhodnosť farebnej kombinácie listov, ich tvarov, kombináciu farieb kvetov, vhodným výberom drevín predĺžiť dobu kvitnutia skupiny na maximálnu dĺžku. Mali by sme dreviny kombinovať aj s ohľadom na jesenné vyfarbenie listov, ktoré môže byť mimoriadne efektné. A v zime skupina opäť pôsobí vetvením, farbou kôry, charakterom rastu, farbou a tvarom plodov. Je pravda, že okrem vedomostí pri vytváraní takejto kompozície spolupôsobí estetické cítenie. Dôkazom takého citlivého prístupu môže byť napr. park v Průhonicích, ktorého tvorca Arnošt Emanuel Silva — Tarouca bol nielen vynikajúci dendrológ, ale aj estét, ktorý svoje estetické schopnosti rozvíjal za spolupôsobenia umelcov, akými boli Mánes, Brožík, Schwaiger a ďalší. Ďalšou takou osobnosťou bol v minulosti záhradný architekt Fr. Thomayer, ktorý vytvoril mnoho sadovníckych úprav, ako napr. v Prahe na Karlově náměstí. Na týchto príkladoch si môžeme overiť pravdu, že takto citlivo založená výsadba pôsobí rovnako esteticky aj po mnohých desiatkach rokov.
Ďalším využitím drevín, teda určitej skupiny málo vzrastných drevín, je ich uplatnenie v skalkách. V tých spolu s ostatnými rastlinami vytvárajú prirodzené zoskupenia, napomáhajú k vytvoreniu vhodného mikroklímy a obohacujú skalky o zeleň, farbu kvetov, plodov a dotvárajú pritom členitosť porastov. Stálezelené listnáče sa uplatňujú aj pri vytváraní pokojného rámca skalky. A listnáče vôbec umožňujú nenásilné spojenie tejto partie s ostatnými výsadbami.
Pre skalky sú vhodné málo vzrastné druhy a odrody skalníkov, brslenov, mochien, dráčov, lykožrútov, rododendronov a azaliek, tavoľníkov, javorov, brezy, kručiniek, kručiniek, libavky a z ďalších druhov ako sú vresoviská a vresovce a mnohé ďalšie.
Rovnako vegetačné nádoby, ktoré umiestňujeme na ploché strechy domov, na terasy, do atrií a pod., osádzame listnatými drevinami. Uplatnia sa tu väčšinou menej vzrastné druhy, ktoré sú vhodné pre skalky, ale podľa veľkosti nádob prípadne aj vzrastnejšie druhy a odrody. Pri výbere drevín do vegetačných nádob okrem vzrastnosti dbáme aj na vhodné kombinácie, o ktorých sme sa zmieňovali pri skupinových výsadbách.
Nároky listnatých drevín na svetlo, pôdu a vláhu
Nároky na stanovištné podmienky u stálezelených a opadavých listnatých drevín
Vzhľadom na bohatstvo druhov, ktoré do tejto skupiny okrasných rastlín zaraďujeme, stretávame sa medzi nimi s druhmi s minimálnymi nárokmi na prostredie, ale rovnako aj s druhmi veľmi náročnými.
Pokiaľ ide o polohu vzhľadom na oslnenie, existujú dreviny, ktoré sa správne sfarbujú a kvitnú iba na plnom slnku, ďalšie, ktoré znášajú aj polotieň, a napokon druhy a odrody, ktoré výborne rastú v tieni. Možno povedať, že veľká väčšina drevín vyžaduje slnečné polohy. Z tých, ktoré znášajú polotieň, prípadne tieň, môžeme menovať napr. javory — Acer campestre, A. tataricum, zimostráz, hrab, driene — Cornus mas, C. sanguinea, liesku, hlohy — Crataegus monogyna, C. laevigata, brslen, cesminu, vtáčí zob, zimolézy — Lonicera tatarica, L. xylosteum, mahónie, čremchu, rešetliak, ríbezľu, čierny bez, pámelník, lipu, brest, zimozeleň — brčál, z kalín — Viburnum opulus, V. rhytidophyllum.
Veľmi cennou vlastnosťou niektorých listnatých drevín je ich schopnosť vytvoriť súvislý pôdny kryt na miestach, kde nie sú vhodné podmienky na založenie a udržiavanie trávnika. Podľa požadovanej výšky pôdneho krytu a podľa ďalších podmienok možno na tieto účely využiť najmä pre slnečné polohy Cotoneaster salicifolius 'Herbstfeuer' (3—4 kusy na 1 m²), Cytisus decumbens, C. purpureus (2—3, u pomalšie rastúcich 6—8 kusov na 1 m²), Potentilla fruticosa var. arbuscula, P. f. 'Longacre' (3—4 kusy na 1 m²), takmer všetky druhy rodu Rubus, Spiraea decumbens (8—10 kusov na 1 m²). V polotieni sa darí Cotoneaster dammeri (3—4 kusy na 1 m²), ktorý vytvára krásnu súvislú zelenú plochu.
Často sa nám stáva, že potrebujeme ozeleňovať plochy zatienené stromami, kde sa časom vytvoria holé nevzhľadné miesta. Keďže sú to partie zatienené, musíme z drevín vyhľadať tie nízke druhy, ktoré sú v takýchto podmienkach schopné rásť a navyše pôsobia esteticky. Vynikajúcou drevinou na takéto použitie je napr. ľubovník vysoký iba asi 40 cm, s krásnymi listami, ktorý navyše kvitne množstvom žltých kvetov. Stačí vysadiť 4 rastliny na 1 m² a časom nám vznikne hustý zelený koberec. Rovnako pôsobí Hypericum × moseranum. Podobnú službu nám zabezpečí tučnolistník s krásnymi kožovitými listami, ktorý tvorí 20—30 cm vysoké krovinky. Vyžaduje viac vlahy ako ľubovník. Z dráča možno na pokrytie zatienených miest využiť Berberis buxifolia 'Nana', ktorý sa darí aj na slnku. Dorástá 30 až 50 cm. Vhodná je rovnako Lonicera nitida 'Elegant' (3—4 kusy na 1 m²), ktorá však neznáša príliš chladné podmienky, a L. pileata (4—5 kusov na 1 m²). Mahonia aquifolium (3—4 kusy na 1 m²) patrí k veľmi pekným pokryvným drevinám pre tienisté polohy, ak ju však chceme udržať nízku, musíme ju strihať. Pre ľahšie pôdy sa hodí brusnica Vaccinium vitis-idaea (12—15 kusov na 1 m²).
Požiadavky na pôdu majú listnaté dreviny tiež veľmi rôzne. Niektoré z nich vyžadujú hlboké, hlinité až ílovitohlinité živné pôdy, iné sú prispôsobivé, ďalšie vyžadujú pôdy piesčité, humózne, alebo sú aj úplne nenáročné ako napr. pajaseň, agát biely, babika, ocotník a ďalšie. Majú aj rôzne nároky na pôdnu reakciu. V kyslých pôdach sa darí napr. väčšine vresovcovitých rastlín — Erica, Calluna, Andromeda, Bruckenthalia, Daboecia, rododendrónmi, ďalej dráču, brezy, drieňom, Cornus kousa, jedinému zlatodažďu (janovecu) — Cytisus scoparius (Sarothamnus scoparius), cesmine, kanadským čučoriedkam a mnohým ďalším. Pokiaľ ide o požiadavky drevín na pôdu, môžeme pred výsadbou pripraviť vhodnú zeminu.
K drevinám, ktoré zase kyslú pôdnu reakciu neznášajú a naopak vyžadujú v pôde obsah vápnika, patria niektoré javory — Acer campestre, A. platonoides, A. pseudoplatanus, pajaseň, jelša, dráč — Berberis julianae, komule — Buddleia davidii, B. alternifolia, zimostráz, ruj, zlatodáždnik, rakytník, vtáčí zob, jerlín, vajgélia. Rovnako dobre znášajú obsah vápnika v pôde aj kdoulovce, skalníky, lykovec obyčajný, zákula, štedrenec, okrasné jabloне, tavolníky, hlohyne, ocotník, ríbezle — Ribes alpinum a R. sanquineum, agát, vŕby, šeríky, pustoryl.
Neutrálna pôdna reakcia najlepšie vyhovuje lieskovcom — Corylus avellana a C. colurna, brslenu, topoľom a kalínám — Viburnum lantana a V. opulus, vápnomilné sú všetky hortenzie, bez hroznatý.
Zložitejšia situácia nastáva pri výbere drevín podľa ich nárokov na vlahu. Ak máme možnosť vodu v prípade potreby doplniť zálivkou, nebudeme pri voľbe dreviny obmedzovaní. Avšak v prípade, že vysádzame napr. pri chate, kam dochádzame len nepravidelne, zvolíme radšej dreviny náročné na vlahu menej. Úplne nenáročnými drevinami sú napr. javor, pajaseň, dráč, čimišník, kdoulovec, skalníky, zlatodáždinky, kručinka, rakytník, zimolézy — Lonicera maackii, L. tatarica, L. xylosteum, tavolník, mochna, okrasné mandľovníky, slivone, čerešne, ríbezľa, agáty, vo vyšších polohách bez hroznatý, jerlín, z ďalších čimišník, katalpa, žanoviec, gledíčia, kustovnica aj tamariška.
Výsadba drevín krok za krokom: termíny, hĺbka a starostlivosť po výsadbe
Výsadba a ošetrovanie
Najvhodnejším ročným obdobím na výsadbu drevín je jeseň a jar (jar v menej priaznivých klimatických podmienkach a u chúlostivejších druhov). Bežné druhy okrasných drevín, hlavne tzv. krycie kry, sa vysádzajú bez koreňových balov, buď do vopred pripravených, primerane hlbokých jám, alebo do súvislých rigolí, pri ktorých vyhĺbení dávame zvlášť vrchnú vrstvu pôdy a zvlášť spodinu. V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s drevinami predpestovanými v tzv. kontajneroch. Majú dokonalé baly, a preto ich môžeme vysádzať prakticky počas celého vegetačného obdobia. Len letné mesiace s veľkou intenzitou slnečného žiarenia nie sú ani v tomto prípade vhodné, pretože musíme o novo vysadené rastliny viac pečovať, pritieňovať ich a pod.
Dreviny vysádzame obvykle tak hlboko, ako rástli v škôlke. Výnimku tvoria iba štepované kry ako napr. drevnaté pivonky, veľkokveté plaménky a pod., ktoré vysádzame o niečo hlbšie, aby aj naštepovaná časť zapustila korene a mohla tak lepšie vyživovať rastlinu. Plytko koreniacim drevinám hlboká výsadba škodí, obzvlášť v ťažších pôdach.
Dreviny vysádzame vždy rovno a dbáme na to, aby sa korene neohýbali do strán alebo dokonca smerom nahor. Korene zasypávame lepšou povrchovou vrstvou pôdy, pokiaľ možno obohatenou kvalitným kompostom, a až na povrch pridávame, ak je to nutné, zostávajúcu spodinu. Nové výsadby nehojíme, počkáme, kým dokonale zakorenenia.
Po vysadení dreviny dôkladne zalejeme a akonáhle sa voda vsákne, vyplníme vzniklé jamky humóznou vrstvou, aby sme znížili výpar vody z pôdy. To je zvlášť dôležité najmä všade tam, kam iba dochádzame a nemáme možnosť v prípade potreby zalievať. Ak je nutné vyviazan niektoré druhy drevín ku kolu, zatĺkame koly vždy na dno jamy ešte pred vlastnou výsadbou.
Vysádzané okrasné dreviny orežeme jedine pri jarnej výsadbe — ak je to nutné — a to tesne pred výsadbou alebo hneď po nej. Výhonky skracujeme podľa potreby až o dve tretiny dĺžky. Kratšie výhonky skracujeme o niečo viac ako dlhé, nikdy nestriháme vetvy do jednej roviny. Zároveň odstraňujeme aj poranené korene a rany zahladíme ostrým nožom.
Po výsadbe prospeje rastlinám aj častejšie povrchové kyprenie pôdy, ktoré rovnako znižuje odparovanie vody. Pred vysadením dbáme na to, aby korene rastlín nevyschli. Nenechávame ich preto obnažené na slnku alebo vetre, prípadne mraze. Ak sa to stane, je nutné na 24 hodín ponoriť ker do vody, kým sa zvráskavená kôra vyrovná.
Opadavé listnaté dreviny sa vysádzajú na jeseň od polovice októbra do zamrznutia a na jar podľa vývoja počasia od marca do apríla. Vzácnejšie a stálezelené listnaté dreviny s dokonalými koreňovými balmi môžeme vysádzať za priaznivej jari až do polovice mája. To isté platí o vresovcovitých rastlinách. O výsadbe kontajnerových drevín bola zmienka na začiatku.
Solitérne vysadeným rastlinám v trávniku hneď po výsadbe upravujeme primerane veľké misy. Umožňujú ľahšie a dôkladnejšie zalievanie a neskoršie prihnojenie a tráva im neodoberá vlhkosť ani živiny. Misy s rastom drevín náležite zväčšujeme a udržujeme bez buriny. Okraje oddeľujeme od trávnika brázdičkou, aby do mís neprerástala tráva.
Pri výsadbe drevín do živých plotov je nutné správne zvoliť vzdialenosť medzi jednotlivými drevinami. U druhov, ktoré budú tvoriť voľne rastúce nízke plôtiky, postačí 60 cm, u vzrástnejších druhov 80 až 150 cm. Pokiaľ budeme ploty tvarovať rezom, potom zvolíme hustejšiu výsadbu. Väčšinou dávame u drevín pre nízke tvarované ploty 3—4 rastliny na bežný meter, druhy pre vyššie tvarované živé ploty vysádzame podľa charakteru vetvenia od 2 do 4 rastlín na bežný meter. V skupinových výsadbách zvolíme vzdialenosti medzi jednotlivými drevinami podľa ich vzrástnosti, aby v dospelosti došlo k ich spojeniu, ale nie k hustému prerástaniu.
Rez a prerezávanie listnatých krov: kedy, ako a ktoré dreviny strihať
Zásadou pri tvarovaní živých plotov je rezať častejšie a nerobiť dlhý rez. Rezom v prvých rokoch usmerňujeme zahustenie spodných partií na úkor rastu do výšky. Živý plot necháme vyrastať pomaly, bočné steny nestrihámé kolmo, ale kónicky (dole širšie, hore užšie; postačí 5 cm rozdiel na 1 m výšky). Dreviny strihámé raz ročne v čase vegetačného pokoja — najčastejšie na predjar a pri silnom raste ešte začiatkom leta — asi v 2. polovici júna — po ukončení prvého obdobia rastu.
Okrem správnej výsadby bude závisieť vzhľad pestovaných drevín od ich ošetrovania v priebehu ďalších rokov. Ošetrovanie sa skladá zo zálivky v prípade potreby, z prihnojenia, odstraňovania odkvitnutých kvetov a kvetenstiev a samozrejme zahŕňa správny rez a prerezávku. Mnohí záhradkári sa v tomto prípade dopúšťajú chýb, pretože nemajú dostatok znalostí a nesprávnym rezom alebo zase opomenutím tohto zákroku prichádzajú o optimálny vzhľad a kvitnutie jednotlivých drevín.
Rez a prerezávka nie je zďaleka taká zložitá záležitosť, ako by sa na prvý pohľad zdalo. U všetkých drevín bez výnimky odstraňujeme namrznuté a suché výhony a u šľachtených drevín navyše tzv. vlky vyrastajúce z podpníka. U druhov, ktoré silne odnožujú, odstraňujeme odnože aj s koreňmi, pokiaľ ohrozujú okolné úpravy. Namrznuté časti odstraňujeme až pri rašení, aby sme si ušetrili neskorší opravný rez.
Dreviny delíme na tie, ktoré rez vôbec nepotrebujú (skôr by uškodil ich vzhľadu) a na tie, ktoré vyžadujú buď iba príležitostný, alebo pravidelný každoročný rez a raz za dlhší čas omladenie.
Vôbec nebudeme rezať javory, stálezelené dráče, kdouľovce, ba dokonca iba nerezané skalníky sa ukážu v plnej kráse kvetov a plodov, ďalej lýkovce, vilíny, stálezelené ľubovníky, cesmíny, orešiaky, kalmie, rododendróny, zlatý dážď, magnólie, drevnaté pivónie, duby, ruje, brest, stálezelené kaliny a ďalšie.
Občas, niekedy radikálnejšie, inokedy zase citlivo omlaďujeme (to znamená, že vyrezávame staré výhonky a ponechávame v rovnakom počte mladé) napr. muchovníky, opadavé dráče, zdola proriedelé listy hlošiny, málo kvitnúce ibišky, kolkvície, vtáčí zob, zimolez, pustoryly, tavolníky, drevnaté mochny, ríbezle, pámelníky, šeríky, kaliny, vajgélie a ďalšie. Tento zákrok vykonávame väčšinou v čase vegetačného pokoja.
Posledná skupina drevín, ktoré vyžadujú každoročne rez, sa delí na tri podskupiny podľa toho, kedy a na akom dreve kvitnú. Do prvej patria listnaté dreviny, ktoré kvitnú skoro zjara na vlaňajšom dreve, do druhej tie, ktoré kvitnú v lete na starom a vlaňajšom dreve, a do tretej tie, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve.
Skoro zjara kvitnúce dreviny prvej podskupiny môžeme počas zimy upraviť tak, že im odrežeme všetky slabé a krížiace sa jalové vetvičky a skrátime príliš dlhé výhony. Zimný rez vykonávame od konca októbra do polovice marca a robíme ho prvýkrát až po niekoľkých rokoch od výsadby. Správne vykonávame rez zdola a zvnútra kra, režeme čo najmenej a účelne. Udržiavame im dokonalý tvar a podporujeme nasadenie púčikov. Hlavný rez sa potom vykonáva v čase po odkvitnutí, zvyčajne v druhej polovici mája, aby kry mohli vytvoriť ešte do jesene nové schopné kviesť letorasty. Ku krom tejto skupiny patria napr. zlatice, niektoré druhy tavolníkov, mandľovníky, slivky, pravé jazmíny, čilimníky, niektoré driene a ďalšie.
Okrasné dreviny druhej podskupiny upravujeme tak, že im skracujeme silné výhony až o jednu tretinu, aby vytvorili nové bočné výhonky. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny sú okrasné jabloně v prvých rokoch po výsadbe, jarabiny, hlohy, niektoré dráče, ríbezle, tamarišky a ďalšie.
Dreviny z poslednej podskupiny, ako je napr. komule, orechodávec a ďalšie, ktoré kvitnú v lete a na jeseň na tohtoročnom dreve, režeme nakrátko podľa povahy rastlín a sily dreva na jar na 2—6 očiek a staré alebo slabé vetvičky úplne odstraňujeme.
Ak sa stane, že máme v záhrade ker, ktorý je príliš hustý alebo prerastený, môžeme vykonať radikálnejší rez a prerezávku. Prestarnuté vetvy odstránime a časť vetví skrátime o polovicu. Vetvy odrežeme až pri zemi a náhradou za ne ponecháme približne rovnaký počet výmladkov. Radikálne omlaďujeme postupne v dvoch až troch nasledujúcich rokoch. Príliš zanedbané kry omlaďujeme tak, že silno rastúce vetvy zostrihámé alebo odstránime všetko staršie drevo a na kre ponecháme iba mladé výhony.
Listnaté dreviny v skupinových výsadbách upravujeme zimným rezom tak, aby sa vzájomne netienili a mali vždy dostatok slnka a vzduchu. Dreviny s efektnou farbou letorastov omlaďujeme každoročne, aby sme neprišli o ich estetické pôsobenie, a dreviny s ozdobnými plodmi alebo kôrou režeme až ku koncu zimy, aby počas zimného obdobia slúžili ozdobnému účelu.
Zálivka, hnojenie a zimná ochrana listnatých drevín
Každá pôda má inú schopnosť prijímať a hromadiť vodu a má ďalšie vlastnosti, ktoré ovplyvňujú množstvo vody prístupnej rastlinám. Ak je napr. pôda málo priepustná, zrážková voda preniká len plytko, narušuje štruktúru vrchnej vrstvy a po odparení spôsobuje stuhnutie povrchu a následne jeho praskanie. Nepriaznivo pôsobí aj príliš priepustná pôda, pretože ňou voda rýchlo preniká do hĺbky, a tým je pre korene nedostupná. Naším hlavným úlohom bude teda starať sa o pôdu aj z tohto hľadiska. Zlepšíme priepustnosť pôdy podľa jej charakteru a vodu v pôde dopĺňame zálivkou. Avšak aj zalievať sa musí s citom. Časté zavlažovanie, ktoré ovlhčí iba povrchovú vrstvu pôdy, je dokonca škodlivé rovnako ako časté vydatné zalievanie, ktoré spôsobuje trvalé nasýtenie pôdy vodou a v dôsledku toho vytlačenie kyslíka z pôdy, ktorý je pre rastlinu rovnako dôležitý ako vlahy.
Budeme dodržiavať zásadu, že závlahová dávka má prevlhčiť koreňovú zónu pôdy. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer. U stálezelených drevín nezabúdame na to, že potrebujú vlahy aj v priebehu zimy. Ak nemrzne a je sucho, zalievame ich aj v zimnom období.
Ani kvalita zálivkovej vody by sa nemala opomínať. Najvhodnejšia je doteraz dažďová voda, avšak s výnimkou priemyselných oblastí, kde obsahuje množstvo splodín, ktoré ju znehodnocujú. Studničná voda býva často s vysokým obsahom minerálnych látok a ak ich množstvo presahuje 1 g na 1 liter vody, je zálivka nevhodná. Problematické sú aj vody vodných tokov, ktoré bývajú znečistené odpadmi z priemyselných závodov.
Listnaté dreviny po výsadbe rýchlejšie reagujú na obsah vody v pôde, a preto bude dobré túto podmienku spoľahlivého ujatia neprehliada. V priebehu ich pestovania sa potom budeme riadiť vlahovou potrebou jednotlivých druhov.
Okrem rezu a závlahy je ďalšou úlohou v rámci starostlivosti o dreviny prihnojovanie. Výživa a hnojenie okrasných listnáčov sa nedá zovšeobecniť pre ich veľkú rôznorodosť. V zásade možno povedať, že vytváraním dobrej štruktúry pôdy a jej obohacovaním o humus, napríklad v podobe organických hnojív, najmä kvalitného kompostu, budeme vytvárať drevinám dobré podmienky na rast. Priemyselnými hnojivami prihnojujeme až po dôkladnom zakorenení rastlín, a to podľa náročnosti jednotlivých druhov na živiny. Dodržiavame zásadu končiť s prihnojovaním najneskôr v júli, aby nové výhonky mohli do príchodu zimy dobre dozrieť.
Nemožno opomenúť ani starostlivosť o zdravotný stav listnáčov. Ak im zabezpečíme optimálne podmienky rastu, zdravotný stav rastlín nám nebude robiť veľké problémy. Hneď ako sa objaví choroba alebo škodca, urobíme po porade s odborníkom potrebné opatrenia, prípadne sa postaráme o prevenciu.
Stáva sa, že listnaté dreviny potrebujeme z rôznych dôvodov presadiť. A tu by sme tiež mali poznať ich špecifické požiadavky, aby sme zbytočne neznehodnotili rastlinný materiál. Niektoré druhy presádzanie znášajú dobre, iné do určitého veku a ďalšie vôbec nie. Medzi dreviny, ktoré môžeme presádzať ako staršie exempláre bez problémov, patria javor, brest, liesky, trojpuky, zlatice, jabloňe, platany. Pri presádzaní starších rastlín je potrebné upraviť dostatočný koreňový bal, napr. u skalníkov, čilimníkov, lýkovcov, hortenzií, mahónií, mochien, líp. Veľmi zle alebo vôbec nemožno presádzať staršie exempláre brezy, komuley, jaseňa, vilína a okrasných sliviek.
Väčšina listnatých drevín, ktoré bežne pestujeme, je odolná voči mrazom. Avšak sú aj také druhy, ktoré pred mrazmi radšej čiastočne chránime. Pokrývame pôdu okolo nich vrstvou lístia. Túto ochranu potrebujú napr. niektoré javory, komuley, cesmíny, paulovnie, čerešňa vavrínolistá, rododendrony, tavolníky a ďalšie. Taktiež v zimnom a predjarnom období chránime väčšinu stálezelených drevín (s výnimkou mahónie, hlohyne a zimostrázu) pred slnením tak, že ich zatieňujeme, aby sme ich ochránili pred následným poškodením mrazmi. U japonských javorov sa snažíme zatienením oddialiť dobu rašenia, pretože tieto javory nemajú schopnosť po namrznutí znovu vyrašiť.
Rozmnožovanie listnatých drevín: generatívne a vegetatívne metódy
Rozmnožovanie
Dreviny možno rozmnožovať podľa druhov a odrôd rôznymi spôsobmi. Generatívne rozmnožovanie je najlacnejší a najefektívnejší spôsob množenia. Je vhodný vo všetkých prípadoch, keď potomstvo vykazuje rovnaké vlastnosti ako rodičovský materiál.
Vegetatívne rozmnožovanie je nevyhnutné v prípade odrôd, pretože tu zo semien nezískame geneticky jednotné potomstvo. Vegetatívne rozmnožovanie môže byť priame — rezníkovaním, hrížením a delením alebo nepriame — roubovaním, očkovaním a pod.
Pri každom druhu a odrôde je známy najvhodnejší spôsob rozmnožovania. Odporúčame pre prípad, že by mal niekto záujem vyskúšať svoje schopnosti aj v tejto oblasti, odbornú literatúru. Môže to byť napr. od Viléma Waltra „Rozmnožovanie okrasných stromov a krov“ (SZN, 1985).
Javory (Acer): prehľad druhov a odrôd vhodných pre záhradu
Acer L. — javor Aceraceae — javorovité
Rod javorov, ktorý má zhruba 150 druhov, pochádza z Európy, Ázie, Severnej Ameriky a severnej Afriky a tvorí početnú skupinu drevín rôznych tvarov a výšok. Javory nachádzajú veľké uplatnenie v sadovníckej aj záhradkárskej praxi. Sú všeobecne nenáročné a ak prihliadame na osobité požiadavky jednotlivých druhov a odrôd, darí sa im v každej normálnej záhradnej pôde.
A. japonicum Thunb. — pochádza z Japonska. Rastie krovitým spôsobom alebo ako menší strom s krátkym kmeňom. Je mimoriadne okrasný jemným vetvením, 2 až 4 m vysoký. Päťlaločnaté až sedemlaločnaté listy sú svetlozelené, na jeseň karminovo červené.
V záhradníckej praxi sa najčastejšie stretávame s odrodou 'Aconitifolium'. Tento stredne vzrastný, krovitým spôsobom rastúci javor má dosť veľké, hlboko strihané, svetlozelené listy. Uplatňuje sa v malých záhradkách aj vo väčších skalkách krásnym vzrastom, purpurovým kvetom aj prekrásnym jesenným ohnivo až hnedo červeným sfarbením listov. Je pôvabný v každom ročnom období. Dorастá výšky okolo 3 m.
A. negundo L. — rastie v Severnej Amerike. Bujne rastúci až 20 m vysoký strom má širokú korunu, často aj viac kmeňov, čo prispieva k jeho pôvabu, rovnako ako široko rozprestreté vetvy, ktoré sú hladké a zelené. Listy sú perovité, svetlozelené, na jeseň zlatožlté. Je vhodný iba pre veľké záhrady a sady. Miluje vlhké polohy, darí sa mu však aj v dobrých suchších pôdach.
'Aureo-variegatum'. Je to zaujímavá žltopestrá odroda, dorастajúca výšky 5 až 7 m, s krásnym zlatisto škvrnitým olistením. Vhodná iba do poloतíeňa, keďže na slnku žlté časti listov trpia.
'Odessanum'. Je zlatisto až bronzovo žlto olistená, v čase raštenia s nádychom do červena. Vzrast je stredný. Zvlášť krásna je iba na plnom slnku. V polotieni zostávajú listy zelené.
A. palmatum Thunb. — rastie v Japonsku, strednej Číne a Kórei. Vo svojej domovine na vlhkých stanovištiach dosahuje výšky 7 až 8 m, u nás väčšinou do 4 m. Je to ker alebo strom so sviežo zelenými listami s prekrásnym karminovo červeným jesenným sfarbením. Kvety sú biele až ružovočervené a okrasné sú aj plody. Tento druh, rovnako ako jeho odrody, najlepšie prosperuje v ľahko kyslých pôdach a na slnečných až ľahko zatienených stanovištiach. Všetky sa znamenito uplatňujú vo väčších skalkách alebo vresoviskách. Sú odolné a pomerne mrazuvzdorné.
'Atropurpureum'. Je to stredne veľký, u nás zvyčajne 3 až 4 m vysoký, skôr krovitý strom s okrasnými, hlboko rozoklanými a trvalo po celé leto sýto červenými listami. Rastie pomaly, skôr do šírky než do výšky.
'Dissectum'. Táto veľmi pomaly rastúca odroda dorастá do výšky asi 2 m. Má viac krovitý vzrast s listami až k báze rozdelenými na 5 až 7 lalokov. Farba listov sa na jeseň mení do ohnivo žltočervených odtieňov. Bola vyšľachtená v r. 1784.
Ďalšími odrodami A. palmatum, ktoré sú vhodné pre záhrady, sú napr. 'Atrolineare', 'Aureum', 'Crispum', 'Elegans', 'Flavescens', 'Hessei', 'Nicholsonii', 'Osakazuki', 'Reticulatum', 'Ribesifolium', 'Rubellum'. Sú veľmi peknými solitérmi, ktoré sa uplatňujú v trávnikových plochách, kvetinových múrikoch, terasách, pri vodných nádržiach a pod. Možno ich kombinovať aj s inými drevinami a trvalkami.
Pajaseň, muchovník, kyhanka a temnoplodec: nenáročné okrasné dreviny
Ailanthus Desf. — pajasan Simaroubaceae — simarubovcovité
Existuje asi 10 druhov, ktoré sú domovom vo východnej Indii, východnej Ázii a severnej Austrálii.
A. altissima (Mill.) Swingle (A. glandulosa Desf.) — pochádza z Číny. Je to silne vzrastný, veľmi rýchlo rastúci strom so široko rozvetvenou korunou, dorástajúci výšky 20 až 25 metrov. Má veľké nepárno perovito zložené listy dlhé až 0,60 m. Od začiatku leta kvitne dlhými chomáčmi žltobielych kvetov. V mladšom veku alebo ak sa pestuje ako viackmenný ker poskytuje viac pôvabu svojím zaujímavým olistením než ako vysoký strom. Je úplne nenáročný, dobre rastie v ľahších aj suchších pôdach, znáša úpal aj ovzdušie veľkomiest a priemyselných oblastí. Ako solitér má pekný vzhľad, vhodný je aj v skupinách a alejach a na rýchle spevnenie suchých svahov.
Amelanchier Medik. — muchovník Rosaceae — ružovité
Muchovníky sú kry alebo menšie stromy pochádzajúce zo Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Je známych asi 25 druhov. Sú to prevažne cenné, vzrastné, riedke, do šírky rastúce a pekne kvitnúce dreviny s lákavým jesenným vyfarbením listov. Vyhovuje im každá nie príliš vlhká, skôr trochu suchšia záhradná zemina a miesto na slnku alebo v polotieni. Vysádzajú sa v záhradách a sadoch v menších aj väčších skupinách a na okrajoch porastov vyšších drevín. Uplatňujú sa tiež ako solitéry aj vo vegetačných nádobách.
A. canadensis (L.) Medik. — pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Viackmenný ker je 2 až 8 m vysoký so široko vzpriameným vzrastom. Bohato kvitne koncom apríla a v máji dosť veľkými bielymi kvetmi, usporiadanými v riedkych strapcoch. Plody sú gaštanovo červené malvice príjemnej chuti. Výhonky a listy v čase rašenia sú striebristo až načervenalé. Listy sú neskôr zelené, pilovité, v mladosti na spodnej strane husto plstnaté a až 80 mm dlhé. Na jeseň sa nádherné zlatožlto až šarlátovo vyfarbujú. Dobre sa uplatňuje ako solitér, zvlášť ak stojí pred tmavším pozadím ihličnanov. Je vhodný aj pre skupinové výsadby. Darí sa ako na slnku, tak aj v polotieni a v každej záhradnej pôde. Dobre rastie aj v ovzduší priemyselných miest a je medovnosný.
Andromeda L. — kyhanka Ericaceae — vresovcovité
Ide o nie príliš početný rod pomaly rastúcich krov, vhodných do rašelinísk, vresovísk aj skaliek.
A. glaucophylla Link — pochádza zo Severnej Ameriky. Tvorí 100—300 mm vysoký zakrpatený kerík s tenkými vetvičkami a sivo zelenými úzkymi listami. Biele kvety s bledoružovým odtieňom sa podobajú kvetom konvaliniek. Rozkvitajú na prelome jari a začiatkom leta. Má rada vlhšie, humózne a kyslé pôdy a uplatňuje sa v spoločnosti ďalších vresoviskovských rastlín.
A. polifolia L. — táto zakrpatená väčšinou nie viac ako 100 mm vysoká drevina pochádza zo severnej Európy, severnej Ázie a Severnej Ameriky. Tvorí nízke, vetvičnaté, rozmarínu podobné keríky. Kvitne v máji až júni jemnými bielymi až jemne ružovými bankovitými kvietkami.
Aristolochia L. — pozri popínavé dreviny
Aronia Medik. — temnoplodec Rosaceae — ružovité
V prírode rastú 3 druhy v Severnej Amerike. Sú to hodnotné opadavé kry z príbuzenstva jarabín a hrušiek so stredne veľkými vajcovitými listami a bielymi alebo bledoružovými kvetmi v malých chocholíkoch. Vysádzajú sa v záhradách, sídliskách a sadoch. Patria k cenným plotovým a krycím krom. Poskytujú ochranu užitočnému vtáctvu. Ozdobné sú tiež bohatstvom plodov a krásnym jesenným rumenkovo červeným vyfarbením listov.
A. melanocarpa (Michx.) Ell. — nižší, 0,5 až 1 m vysoký ker amerického pôvodu ako predchádzajúci druh. Listy lesklo zelené, kvety biele, podobajúce sa kvetom hlohu, plody čierne, lesklé malé malvice. Jesenné sfarbenie listov hnedočervené. Do kultúr zavedený okolo r. 1700.
Azalea L. — pozri Rhododendron L.
Dráč (Berberis) a breza (Betula): dekoratívne dreviny pre živé ploty aj solitéry
Berberis L. — dráč Berberidaceae — dráčovité
Rod dráčov zahŕňa stálezelené aj opadavé druhy. Sú to tŕnité kry so žltým drevom, väčšinou veľmi dekoratívne, pekne kvitnú a možno ich mnohostranné využiť v záhradníctve. Je známych asi 450 druhov pochádzajúcich zo všetkých svetadielov s výnimkou Austrálie. Všetky sa ľahko pestujú, rastú na slnku aj v tieni a takmer v každej pôde, pokiaľ nie je príliš suchá. Líšia sa ako vzrastom a olistením, tak aj farbou kvetov, ktoré sú žlté, zriedka oranžové a objavujú sa na jar. Aj plody bývajú veľmi dekoratívne a u opadavých druhov sú červené. Pôvabné je aj jesenné sfarbenie listov.
B. julianae Schneid. — tento ker pochádza zo strednej Číny. Je až 2,50 m vysoký. Patrí k najlepším a najodolnejším, vyšším stálezelenným dráčom. Výhonky sú hranatné, žltošedé tŕne, silné a až 40 mm dlhé. Listy lesklé tmavozelené, na spodnej strane svetlejšie, až 100 mm dlhé, kožovité. Kvety žlté, až po 15 vo zväzkoch. Plody eliptické, čierne s modrastým opojením.
B. thunbergii DC. — pochádza z Japonska. Známy ker zelene olistený, opadavý, 1,50 až 2 m vysoký, s veľmi krásnym jesenným šarlatovo červeným sfarbením listov. Kvitne žlto, plody sú koralovo červené. Vytvára aj bez rezu veľmi husté živé ploty. Nenáročný na pôdu a stanovište. Je medovosný a vyhovuje mu miesto ako na slnku, tak aj v tieni.
'Atropurpurea'. Odroda bola vyšľachtená vo Francúzsku v roku 1913. Je krásna, podobná základnému druhu, avšak so sýto bronzovo červeným olistením počas celej vegetačnej doby. Na jeseň sa vyfarbuje až do šarlatovo červenej farby. Je vhodná ako solitéra, pre farebné oživenie skupín aj na voľne rastúce alebo strihané živé ploty. Staršie rastliny veľmi bohato kvitnú a prinášajú množstvo šarlatovo červených plodov.
'Atropurpurea Nana'. Nízka, červenolistá odroda so stesnaným, široko guľovitým vzrastom, vysoká iba 0,40 až 0,50 m. Zvlášť vhodná pre nízke plôtiky a svahy; výborne znáša rez. Hodí sa do skaliek aj na cintoríny, kde vyniká svojím nápadným sfarbením. Vznikla v r. 1942.
'Aurea'. Rastie rovnako ako B. thunbergii, niekedy pomalšie, má však citrónovo žlté až zlatožlté opadavé listy, v tieni iba žltozelené (1950).
B. verruculosa Hemsl. et Wils. — dráč bradavičnatý — tento stálezelený, hustý, pomalšie a široko kužeľovito rastúci ker je čínskeho pôvodu. Dosahuje výšky asi 1,50 m. Vyznačuje sa sýto zelenými lesklými listami, bradavičnatými vetvičkami a v máji až júni veľkými zlatožltými kvetmi. Plody sú podlhovasté, tmavo fialové až čierne, s modrastým nádychom. Je nenáročný, zimovzdorný. Iba v nepriaznivých podmienkach je vďačný za ľahký zimný kryt. Vhodný ako solitéra, pre skupinové výsadby, na živé ploty aj pre plošné ozeleňovanie.
Betula L. — breza Betulaceae — brezovité
V prírode rastie asi 60 rôznych druhov bríz, všetky na severnej pologuli. Patria k najzákladnejším opadavým listnáčom našich záhrad aj sadov. Mnohé druhy patria k pôvabným a elegantným drevinám s peknými kmeňmi aj vetvami. Niektoré si zasluhujú pozornosť sfarbením kôry či borky alebo nápadným jarným a jesenným sfarbením listov. Sú to stromy, často aj viacskmenné, alebo kry. Sú mimoriadne nenáročné na polohu, pôdu aj klimatické podmienky. To umožňuje bohaté použitie týchto drevín v záhradníctve. Zvlášť dobre prosperujú v každej kyprí, živnejšej pôde, pokiaľ je priepustná a mierne vlhká. Niektoré druhy znášajú aj viac sucha, iné zase vyžadujú primerane vlhké stanovište. Milujú slnko, a preto ich nikdy nesádzame do tieňa vyšších stromov.
Brezy vysádzame buď samostatne ako solitéry, alebo v skupinách. Tvoria aj veľmi pôvabné aleje. Nádherné vynikajú pred tmavým pozadím ihličnanov. Zakrpatené horské a nízke severské druhy sa uplatňujú iba na vlhších miestach vo väčších skalkách.
B. pendula Roth (B. verrucosa Ehrh., B. alba L.) — breza biela — pochádza z Európy a Malej Ázie. Je to naša najznámejšia domáca breza, ktorá dorástá výšky 20 až 25 m, má riedku korunu a bielu, skoro čierne korkujúcu kôru. S pribúdajúcim vekom sú vetvy málo či viac previslé. Je mimoriadne nenáročná na klímu, polohu a pôdu, zimovzdorná a dosť odolná aj proti nepriaznivej atmosfére priemyselných oblastí. Je vhodná do sadov, sídlisk, alejí, na vetrolamy aj pre rekultiváciu pôd. V kultúre od pradávna.
'Dalecarlica'. Veľmi pôvabná breza s riedkymi, ľahko previslými vetvami, 10 až 15 m vysoká. Zvlášť ozdobné sú jej hlboko nepravidelné, lalokovité, lesklé zelené listy so zlatožltým jesenným sfarbením. Táto odroda bola objavená r. 1767 vo Švédsku v lese, a preto sa uvádza v záhradníckych cenníkoch ako švédska breza. Krásna solitéra aj do menších záhrad.
'Fastigiata'. Má prísne stĺpovitý vzrast, dorástá do výšky 7 až 15 m, vetvy sú mierne pokrútené a listy pekné, často zostávajú zelené až do novembra. Zaujímavá solitérna drevina pre menšie záhradky.
'Purpurea'. Veľmi ozdobný a slabšie rastúci strom, ktorý dosahuje výšky 7 až 10 m, vyniká purpurovo červeným olistením, podobne ako červený buk. Vhodný hlavne pre zberateľov.
'Tristis'. Je 15—20 m vysoký strom s mierne vyttiahnutou a vzdušnou korunou. Z priameho kmeňa vyrastajú vodorovne alebo mierne vystupujúco základné vetvy s oblúkovito previslými koncami a vetvičkami. Vhodný ako solitéra do väčších záhrad. Zo všetkých bríz zostáva najdlhšie olistená.
'Youngii'. Známa smútočná breza s okrúhlou, strechovitou korunou a previslými, často až po zem splývajúcimi hustými vetvami. Býva iba 5 až 7 m vysoká. Výhonky sú tenké, takmer filigránske a pekne pôsobia, ak sú opojené. Dobre sa hodí do malých záhrad a k pomníkom na cintorínoch.
Komule (Buddleia): letný šerík a jeho najlepšie odrody
Buddleia L. — komule Loganiaceae — loganiovité
Známe letné šeríky, zvlášť obľúbené pre svoje bohaté kvetenstvá v neskorom lete (júl až september). Existuje viac ako 100 druhov, rastúcich prevažne v trópoch a subtrópoch východnej Ázie. V záhradách sa vysádzajú najmä ako solitérne rastliny, takže môžu rozkladať svoje dosť dlhé vetvy obsypané kvetmi na všetky strany. Vo veľkých záhradách a sadoch sa vysádzajú samostatne, v trávnikových plochách v menších skupinách. Darí sa im aj na slnečných svahoch. Kvitnúce kry hojne navštevujú motýle, a preto sa im tiež hovorí motýlie kry. Minuloročné drevo u komule Davidovej a ich odrôd väčšinou pomŕza. Z tohto dôvodu a aj preto, aby si kry stále udržiavali pekný tvar, musia sa každoročne na jar silno strihať. Pre tento druh sa odporúča zimné prikrytie koreňov. Kry rastú rýchlo, dosahujú výšku až 3 m a kvitnú už v prvých rokoch po vysadení.
B. alternifolia Maxim. — pochádza zo severozápadnej Číny. Ker je až 4 m vysoký s previslými a odstávajúcimi vetvami, matne zelenými, kopijovitými až úzko eliptickými a striedavými listami, na spodnej strane bielo plstnatými. Kvety sú purpurovo fialové, usporiadané vo zväzočkoch pozdĺž minuloročných vetvičiek. Kvitne v júni, silno vonia a pôsobí pekným dojmom. Kry kvitnú až vtedy, keď dostatočne zakorenia a zosilnejú. Znášajú rez len čiastočne. Uplatňujú sa ako solitéry.
B. davidii Franch. — letný šerík pôvodom z Číny tvorí kry, ktorých letorasty sú až 2 m dlhé, ľahko previslé. Kvety v 150 až 250 mm dlhých latách sú väčšinou voňavé. Ide hlavne o semenáče rôznych krížencov, ktorých farba je premenlivá. Každoročný hlboký rez je bezpodmienečne nutný. V obchode sa dnes ponúkajú veľmi kvalitné odrody:
'Dubonnet'. Vzpriamene rastúci ker s bohatstvom lát s tmavo fialovými kvetmi.
'Empire Blue'. Vzrastný ker s čisto modrými, veľmi hustými, 250 až 300 mm dlhými latami.
'Flaming Violet'. Odroda s kvetmi tmavo purpurovými.
'Purple Prince'. Má dlhé, štíhle laty s fialovo červenými kvetmi, ktoré sú zvlášť v dolnej časti veľmi husto usporiadané.
'Royal Red'. Najobľúbenejšia z červenokvetých odrôd, kvety purpurovo červené, laty až 0,50 m dlhé, často však menšie.
'White Bouquet'. Kvety biele, voňavé, so žltým očkom, usporiadané vo veľkých latách.
Všetky kvitnú od júla do októbra. Veľmi dobre sa im darí v každej normálnej záhradnej pôde na slnečnom stanovišti.