Výškové práce na stromoch: techniky, vybavenie a bezpečnosť

Stromolezectvo

Vymedzenie pojmu stromolezectvo

Stromolezectvo (z anglického tree climbing), toto v našom jazyku doteraz nezvyklé slovo, bolo u nás po prvýkrát použité v súvislosti s starostlivosťou o stromy v roku 1996. Z hľadiska arboristiky ide o úzko špecializovanú činnosť, ktorá je v princípe založená na používaní výškových lezeckých techník a prostriedkov osobného zaistenia, pre bezpečné vykonávanie odborných zásahov a operácií v korunách stromov. Hoci každá definícia má svoje slabé miesta, dôležité je konštatovanie, že lezenie na stromy v súvislosti s ich ošetrovaním či inou odbornou činnosťou sa profesionalizovalo.

Vývoj tohto odboru neprebiehal vo všetkých krajinách úplne koordinovane a zďaleka nie na rovnakej úrovni (pozri kapitolu 3). Preto dnes existujú rôzne metódy, techniky a vybavenie používané pre prácu na stromoch, v ktorých sa laik ťažko orientuje. Napriek tomu sa však za desaťročia vyprofilovala celosvetovo jednotná podoba stromolezectva, ktorá sa ďalej vyvíja a zdokonaľuje.

Východisková situácia stromolezectva v ČR

Mnohí českí stromolezci stále používajú rôzne modifikovanú, tzv. jednolanová techniku (JLT). V súčasnosti však celkový trend stromolezectva, predovšetkým vďaka vývoju jednotných lezeckých techník a bezpečnostných predpisov, jednoznačne smeruje k európskemu modelu tzv. dvojlanovej techniky (DLT). Tá má u nás už svoje pevné postavenie a čoraz širšiu základňu používateľov. Princíp JLT a DLT je opísaný podrobnejšie v ďalších kapitolách. Veľký posun v českom stromolezectve nastal v roku 1997, keď bola DLT po prvýkrát oficiálne predstavená našej odbornej verejnosti. Napriek tomu by nebolo správne jednolanovu techniku zavrhovať alebo ju dokonca považovať za zlú. Táto technika zaznamenala rovnako veľké zmeny i zdokonalenia a prácu na stromoch je s ňou možné vykonávať úplne plnohodnotne. Preferencia JLT je do značnej miery vecou skúseností, zvyku a schopností stromolezca. Skúsenosti zo zahraničia (a dnes už aj z ČR) však ukazujú, že noví, začínajúci stromolezci oveľa rýchlejšie zvládajú DLT a ľahšie sa vďaka nej vyrovnávajú s náročným pohybom v korunách. Práve jednoduchosť a prehľadnosť DLT je dôvodom, prečo s ňou začína nielen väčšina mladých stromolezkov, ale čoraz viac sa na ňu preorientovávajú doterajší používatelia JLT.

Českí stromolezci si postupne dobývajú uznanie a prestíž tým viac, čím intenzívnejšie zdokonaľujú svoju odbornú úroveň a kvalitu vykonanej práce. Tento trend by mal v budúcnosti zabezpečiť stromolezcov jasné a vyhranené postavenie v arboristike, ktoré bude všeobecne uznávané a vyžadované s vysokou kvalitou.

O stromolezeckých technikách možno povedať, že sú z hľadiska ich univerzálnosti najvhodnejšou a najšetrnejšou metódou pre vykonávanie výškových prác v korunách stromov. Súčasné stromolezecké techniky umožňujú lezcov pri zachovaní správnych technologických postupov vykonávať väčšinu potrebných prác bezpečne, s výrazne zníženým rizikom úrazu (v porovnaní s minulými rokmi).

Pri rozhodovaní o spôsobe vykonávania zásahov na stromoch je dobré zamyslieť sa aj nad tým, v akom prípade a za akých podmienok je vhodné zvoliť stromolezecké techniky a za akých okolností použiť mechanizáciu (najčastejšie manipulačnú plošinu). Realizátor arboristických prác by mal vedieť objektívne posúdiť, v ktorej situácii je vhodné použiť manipulačnú plošinu a kedy stromolezeckú techniku. Oba prístupy majú svoje výhody aj nevýhody a často aj ich správna vzájomná kombinácia môže byť v konečnom výsledku najproduktívnejším riešením. Na druhú stranu sa stretávame s radom prípadov, keď preferencia ako prvého, tak aj druhého spôsobu nie je jednoznačná a možné sú obe riešenia. Aj keď porovnanie môže byť v niektorých prípadoch relatívne, napriek tomu je vhodné vyzdvihnúť niektoré všeobecné výhody a úskalia stromolezeckých techník v porovnaní s ťažkou mechanizáciou (v tomto prípade manipulačnými plošinami).

Výhody stromolezeckých techník

Ľahká dostupnosť ku stromom – tam, kde nie je možný prístup žiadnej mechanizácie, sa stromolezec bez väčších problémov dostane (uzavreté objekty, cintoríny, svažité terény, stromy v porastoch, pri najrôznejších mechanických prekážkach v podobe budov, nadzemných vedení a pod.).

Univerzálnosť – komplexné vykonanie práce v celom objeme koruny, bez závislosti na výške – stromolezec je schopný doliezť alebo dosiahnuť do väčšiny miest v korune stromu a jeho dostupnosť nie je limitovaná ani dĺžkou pracovného ramena stroja (ak je strom vyšší, než je dostupnosť stroja), ani veľkosťou a tvarom pracovného koša v prípade hustého vetvenia.

Malý záber manipulačnej plochy – napr. na cestách a frekventovaných komunikáciách je pri použití mechanizácie nutné čiastočné alebo úplné uzavretie po celú dobu vykonávania zásahu. Pri použití stromolezeckej techniky je možné uzávierku minimalizovať a prácu kedykoľvek prerušiť bez zložitej manipulácie so strojom.

Kvalitná vizuálna prehliadka koruny, kmeňa a vetiev – prebieha tým najdetailnejším spôsobom. Zvyšuje sa tak možnosť zistenia problematických záležitostí neviditeľných zo zeme alebo ťažko rozpoznateľných z koša manipulačnej plošiny.

Minimálne negatívne účinky na strom a jeho okolie – stromolezectvo nezpôsobuje podstatou svojho založenia žiadnu škodu stromu ani jeho okoliu. Pri použití ťažkej mechanizácie môže ľahko dôjsť napr. k oderu vetiev a kmeňa, poškodeniu trávnikových plôch, zhutneniu pôdy, poškodeniu koreňov nadmernou hmotnosťou stroja a pod.

Ekologická prevádzka – ekologické i hygienické zaťaženie okolia stromu pri použití stromolezeckých techník je podstatne menšie ako pri ťažkej mechanizácii.

Úzky a prirodzený kontakt so stromami – stromolezecké techniky sú tou najužšou a najprirodzenejšou formou kontaktu pracovníka so stromami. Je osvedčenou skúsenosťou (nie však pravidlom), že človek, ktorý sa v strome pohybuje a svojím spôsobom na ňom „visí jeho život“, má ku svojej práci pozitívny až osobný vzťah a pri vykonávaní zásahov si počína citlivejšie.

Úskalia stromolezectva v porovnaní s použitím manipulačných plošín

Väčšia časová a fyzická náročnosť výstupu do korún stromov – inštalácia lana v korune stromu a výstup sú náročnejšie ako pri použití stroja (ak inštalácia stroja do pohotovostnej polohy nevyžaduje osobitné opatrenia a viac času).

Zhoršená dostupnosť okrajových častí koruny – stromolezec má sťažený prístup k vetviam na obvode koruny. Typickým príkladom môže byť napríklad pravidelný rez živých stien a vysokých živých plotov, kedy je bezpodmienečne nutný prístup z vonkajšej strany.

Zlá dostupnosť staticky nebezpečných stromov – lezec sa buď so značnými ťažkosťami, alebo vôbec nedostane na staticky nebezpečné stromy. Ide spravidla o stromy dlho suché, preštihlené, extrémne krehké, rozlomené stromy po kalamitách, stromy s rozsiahlymi hnilobami, ktoré môžu spôsobiť pád celého stromu alebo jeho častí a pod.

Menšia efektivita pri niektorých jednoúčelových zásahoch – v prípadoch, keď cieľom zásahu je napríklad zabezpečenie bezpečnej vzdialenosti vetiev od elektrického vedenia či komunikácie, zabezpečenie podjezdných výšok atď. a keď je možné dostať sa k jednotlivým odrezávaným častiam pomocou manipulačnej plošiny z jednej pojezdovej línie (cesta, chodník, koľaje…), môže byť využitie tejto mechanizácie efektívnejšie.

Obmedzené využitie pri stromoch s malou únosnosťou – medzi takéto prípady môže patriť napríklad vykonávanie rezu na mladých stromoch, na ktoré už nemožno dosiahnuť zo zeme alebo zo žebríka a ešte nie je možné vyliezť do koruny bez rizika poškodenia, alebo na úzkych stĺpovitých kultivaroch a pod. (často môže byť použitý iba samonosný žebrik alebo pojízdná rampa).

Trochu väčšia závislosť na počasí – po mokrých alebo vlhkých vetvách je lezenie komplikovanejšie a nebezpečnejšie a väčšina lezcov v takýchto podmienkach prácu prerušuje. Za dažďa, snehu, mrazu či silného vetra sa tiež výrazne znižuje hygiena práce a tieto nepriaznivé podmienky môžu pri dlhom trvaní prácu predĺžiť. Ak teda investor plánuje vykonanie väčšieho rozsahu prác v čase rizikového počasia a je tlačený pevným termínom ukončenia, je dobré sa aj nad týmto problémom zamyslieť.

Účelom tohto porovnania nie je vyvolávať jednostrannú preferenciu jedného či druhého spôsobu, ale má byť iba konštatovaním všeobecných problémov, ktoré by mali byť zohľadnené. Žiaľ, táto celkom jednoduchá úvaha je často podceňovaná. Neefektívny spôsob práce môže konečné dielo nielen skomplikovať, ale trvale znehodnotiť. Ak zadávateľ stojí pred rozhodnutím, akú metódu výškovej práce v korunách stromov zvoliť, je potrebné starostlivo zvážiť všetky pre a proti vyššie uvedených bodov, ale tiež sa prispôsobiť danej situácii. Rozhodujúci je dobrý výsledok práce. Pokiaľ dodávateľ prác garantuje kvalitný výsledok a pri realizácii nedôjde k žiadnym škodám, nie je podstatné, pre akú metódu sa rozhodne.