Rastlina paradajky napadnutá Čiernou plesňou

Choroby paradajok

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA PARADAJKY

Choroby paradajok

Obsah

Paradajky

Odrody paradajok -Zrelé a dozrievajúce plody paradajok

Paradajky (Solanum lycopersicum) ako druh plodovej zeleniny, ktorý nájdeme v čeľadi ľuľkovité,  je v našich podmienkach zvyčajne pestovaná ako  jednoročná rastlina.

Pri dobrom prísune organickej hmoty sa môže pestovať na akomkoľvek priepustnom type pôdy. Na prvý pohľad jej pestovanie nie je nejako náročné. Avšak pri pestovaní paradajok sa často stretávame s chorobami, ktoré ich napádajú.

Preto sa odporúča, aby sa nepestovali na tom istom mieste viac ako raz za 3 roky.

Choroby paradajok

Ochorenia paradajok vedú k strate rastlín i úrody. S tými, s ktorými sa môžeme stretnúť sú buď fyziologické, hubovité, bakteriálne, vírusové. Častokrát prinášajú rozčarovanie pri pestovaní. A niekedy sa nesprávne identifikujú, takže sa občas  jedna choroba zamieňa za inú. Poďme sa teda na ne bližšie pozrieť.

Fyziologické choroby paradajok

Fyziologické choroby paradajok ako také nemajú priamo nejakého určitého pôvodcu, ale sú  zapríčinené buď nedostatočnou výživou, stresom či nevhodnými klimatickými a pôdnymi podmienkami.

Môžeme tu zaradiť:

  • Praskanie plodov – riešením tohto problému, ktorý nastal po výdatnom príjme vlahy po dlhom období sucha, je pravidelná závlaha. Pri nej môžete 1x týždenne použiť výluh z Hnojíka.
  • Zelený prstenec – býva spôsobený nedostatočnou výživou rastlín, vysokými teplotami a silným slnečným žiarením.  Nedostatok vo výžive môžeme jednoducho poriešiť pomocou  správneho dávkovania Hnojíka. Pri vysokých teplotách a intenzívnom žiarení použijeme zatienenie rastlín počas najvyšších denných teplôt.
  • Slnečný úpal plodov – dokážeme sa mu vyhnúť pri večernom odstraňovaní zálistkových výhonkov, keď je znížená intenzita slnečného žiarenia.
  • Zvinovanie spodných listov – je vyvolané poveternostnými podmienkami, vysokými teplotami a suchým vzduchom. Opäť môžeme použiť zatienenie rastlín. Vo večerných alebo skorých ranných hodinách môžeme použiť výluh z Hnojíka, ktorý zároveň pomôže rajčinám lepšie zvládať stres z klimatických podmienok.
  • Hniloba špičiek plodov – s pôvodom v nedostatku vápnika a vlahy počas  obdobia, keď plody rastú. Pred výsadbou preto odporúčame doplniť vápnik do pôdy, napríklad vo forme rozdrvených vaječných škrupín. Pri prvých príznakoch je nutné doplnenie vápnika do pôdy. K tomu pravidelné prihnojovanie a zavlažovanie (zvlášť v suchom období) pomôže tento problém poriešiť. Odporúčame používať výluh z Hnojíka, ktorý však aplikujte ako zálievku, nie postrek na listy. 

O prejavoch nedostatočnej výživy u paradajok podľa jednotlivých látok, si môžete prečítať aj v článku o pestovaní paradajok: PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN U PARADAJOK.

Choroby paradajok - Tmavé škvrny na plodoch paradajky spôsobené nedostatkom vápnika

Tmavé škvrny na plodoch paradajky spôsobené nedostatkom vápnika

Choroby paradajok - Zelený prstenec na plodoch paradajky

Zelený prstenec na plodoch paradajky

Zdroj fotiek: www.zahrada.sk

Bakteriálne choroby paradajok

U nás medzi najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne choroby paradajok môžeme zaradiť Bakteriálnu rakovinu a Stolbur.

Bakteriálna rakovina

Bakteriálna rakovina, ktorá je spôsobovaná baktériou Corynebacterium michiganense, býva príčinou kučeravenia listov paradajok a je nebezpečnou chorobou paradajok. Prejavy sa objavia zväčša po vysadení alebo pri nasadzovaní plodov paradajky.

Rozpoznávacím znakom je charakteristické zvlnenie listov rajčiny, po ktorom začne vädnúť. Najprv sa to prejaví v spodnej časti rastliny, ktoré rýchlym tempom smeruje nahor. Môže sa prejavovať na listoch len na jednej strane stonky. Ak spravíme prierez stonky, uvidíme pruhy tmavohnedej farby.

Pri silnom napadnutí vznikajú praskliny, ktoré môžu viesť k vytekaniu slizu. Zriedkavo sa príznaky prejavia na plodoch ako cca 2 mm malé tmavé škvrny ohraničené svetlým okrajom.

Stolbur

Choroby paradajok - Stolbur rajčiaka deformujúci rastlinu

Zdroj: www.zahrada.sk

Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma) vyvolávaný špecializovanou baktériou označovanou ako intracelulárny parazit fytoplasma Tomato stolbur, ktorého nosičomi je hmyz. Stolbur je hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie napádajúce nielen paradajky, ale i mnohé ďalšie druhy patriace do čeľadí ľuľkovitých (Solanaceae), prýštecovitých (Euphorbiaceae), mrkvovitých (Daucaceae) a kukučinovitých (Cuscutaceae).

Príznaky stolburu sa prejavujú na všetkých nadzemných častiach napadnutých rastlín.  Viditeľné sú výrazné zmeny na celej rastline. Môžeme pozorovať chlorózu na vrcholkoch rastlín,  skrátenie stonkových článkov a vertikálnejší rast. Prejavy na listoch vidíme v ich menšom počte a zároveň ich zakrpatievanie a stáčanie okrajov nahor. Spodná strana listov môže mať ružový či fialový nádych. Môžu sa vyskytnúť rôzne deformácie listov či ich neprirodzené postavenie.

Napadnuté rastliny majú charakteristické adventívne (vznikajúce na stonke) korene; vzpriamené či zrastené zväčšené súkvetia s okvetnými lístkami bledej alebo nazelenalej farby; zakrpatené  zdrevnatené plody bez chuti a dostatočnej farby; zakrpatené a nedozrievajúce semená.

Fytoplasma prezimuje v koreňoch trvalých burín, z ktorých na jar a v lete sa infikuje hmyz, neprenáša sa semenami.

Hubovové choroby paradajok

Choroby paradajok spôsobené hubovými patogénmi patria v našich končinách asi k najrozšírenejším. Preto sa pozrieme na Septóriovú škvrnitosť, Suchú škvrnitosť listov, Zemiakovú pleseň, Čiernu pleseň, Sivú pleseň, Fuzariózu.

Septóriová škvrnitosť

Septóriová škvrnitosť je deštruktívna choroba paradajok listov, stopiek a stoniek, ktorú vyvoláva huba Septoria Lycopersici. Prejavy nájdeme najprv na spodných listoch v blízkosti zeme. Spoznáme ich ako drobné okrúhle škvrny s tmavými okrajmi a stredu žltobéžovej farby. Uprostred škvŕn môžeme vidieť drobné čierne bodky vytvorené spórami. Škvrny na listoch sa postupne rozrastajú. Listy žltnú a opadávajú. Huba nenapadá plody, len stonky a stopky kvetov. Avšak jej následkom sa znižuje veľkosť a kvalita plodov. Spóry prezimujú vo zvyškoch plodín, na rozkladajúcej sa vegetácii a na niektorých druhoch burín.

Suchá škvrnitosť listov

Suchá škvrnitosť listov, či inak Alternarióza paradajok je spôsobená hubou Alternaria solani. Prejavuje sa na listoch paradajok ako žilkované škvrny až 1,5 cm veľké, tmavohnedej farby s jasne vyznačenými sústrednými zónami.  Škvrny na listoch postupne vyschnú a vypadnú. Listy sa krútia a odumierajú.

U plodov dochádza k napadnutiu v miestach poškodenia šupky a v úžľabine napojenia stopky na plod.  Na miestach napadnutia plody zahnívajú a vzniká tam viditeľný mycéliový povlak. Huba prežíva na tkanive infikovaných paradajok, buriny a zemiakov, preto je potrebné ich pravidelne odstraňovať, aby sme predišli napadnutiu rastlín.

 

Fuzarióza

Fuzariózu či vädnutie rajčiakov spôsobuje huba s názvom Fusarium oxysporum. Jej vstupnou bránou sú korene paradajok, ktoré sú poranené a prerastajú zamorenou pôdou. Prvý príznak, ktorý si môžeme všimnúť, sú ovisnuté a vädnúce spodné listy strácajúce zelené farbivo a mení sa farba do zlatožlta. Huba spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov vo vnútri rastliny, aj keď jej povrch nevykazuje známky napadnutia. Upchatie ciev vedúcich vodu je hlavný dôvod vädnutia rastliny. Sú prípady, kedy príznaky napadnutia sa vyskytujú len na jednej vetve alebo bočných vetvách.    Napadnuté rastliny postupne odumierajú.

Spóry huby Fusarium oxysporum prežijú v pôde aj niekoľko rokov. Huba obľubuje suché počasie a nízku vlhkosť pôdy. V kombinácii s teploty pôdy presahujúcou 27 °C sú to ideálne podmienky a šírenie ochorenia. K jej rozširovaniu slúži ako voda, hmyz, tak aj  infikované náradie. 

Fuzarióza, vädnutie listov (Fusarium oxysporum) silne napadnutá rastlina paradajky

Fuzarióza, vädnutie listov (Fusarium oxysporum) silne napadnutá rastlina paradajky

Zdroj: wikimedia.org

Pleseň na paradajkách

Pleseň zemiaková - Fytoftóra

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) prestavuje rýchlo sa šíriacu chorobu paradajok, ktorá spôsobuje rýchlo postupujúce hnednutie listov, stoniek i plodov. Označujesa  ako Fytoftóra. Vyskytuje sa pri pestovaní vo voľnom priestranstve v záhrade či na poli, ale i v uzavretých skleníkoch či fóliovníkoch. Priaznivé podmienky pre jej rozmnožovanie prichádzajú najmä po daždivých dňoch. Spóry, ktoré sú prenášané vetrom milujú vlhké a chladné podmienky.

Pleseň zemiaková dostala pomenovanie „ničiteľ rastlín“, pretože za pár dní dokáže zničiť celé porasty.

Prvými príznakmi napadnutia sú veľké, nepravidelné, vodnaté škvrny na špičkách a okrajoch listov. Tie sa pri vhodných podmienkach rýchlo zväčšujú a zasahujú značnú časť listu. Postupne môžeme pozorovať na spodnej strane listov v mieste škvŕn jemný, bielosivý výkvet mycélia.

Na zelených a nedozretých plodoch paradajky sa objavia charakteristické veľké, tvrdé škvrny hnedej farby, ktoré  zasahujú hlboko do dužiny plodu. Plody následne opadávajú.

Čierna pleseň

Čierna pleseň (Alternaria alternata) patrí závažné ochorenia paradajok. Príznaky si môžeme všimnúť na povrchu ovocia ako lézie od drobných po veľké, prepadajúceho sa kruhového tvaru. Zasahujú plody do hĺbky a spôsobujú v ňom rozklad.

Pri teplom a vlhkom počasí Čierna pleseň produkuje spóry z lézií so vzhľadom čierneho zamatu. Infikované bývajú ako poranené miesta, tak aj spálené od slnka.

Rastlina paradajky napadnutá Čiernou plesňou

Rastlina paradajky napadnutá Čiernou plesňou

Plod paradajky napadnutý Sivou plesňou s detailom stonky

Plod paradajky napadnutý Sivou plesňou s detailom stonky

Zdroj fotiek: poradnikogrodniczy.pl

Sivá pleseň

Sivá pleseň je vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, ktorá napáda viac ako 200 druhov rastlín, od okrasných po úžitkové, zeleninu i ovocie. Okrem sivej plesne paradajok sa s ňou môžeme veľmi často stretnúť pri jahodách.

Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre paradajky počas zimného, ​​jarného a jesenného pestovania v uzavretých priestoroch ako skleník, fóliovník, parenisko či fóliový tunel. Tam, kde je vysoká vlhkosť a obmedzené vetranie. Priaznivé podmienky pre jej vývoj sú  teplota 14°C  až 15°C a vysoká vzdušná vlhkosť vzduchu predstavujúca 97 % – 98 %).

Príznaky sivej plesne nájdeme  na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny šedozelenej alebo žltej farby, ktoré sa postupne zväčšujú nájdeme na listoch, ktoré postupne odumierajú. Stonky vykazujú prítomnosť veľkých škvŕn sivej  alebo hnedej farby. Napadnuté puky kvetov hnednú a následne odumierajú. Plody paradajok napadnuté sivou plesňou  hnijú.

Rastlina nad miestom infekcie stonky odumiera. Plody paradajok postihnuté sivou plesňou majú vodnaté a mäkké škvrny. U listov, stoniek a plodov na miestach výskytu škvŕn môžeme pozorovať charakteristický hubový povlak šedej farby.

Vírusové choroby paradajok

Choroby paradajok spôsobené vírusovými patogénmi zvyčajne spôsobujú zmeny farby listov, bledé škvrny a môžu spôsobiť zakrpatený alebo abnormálny rast. K ich napadnutiu a rozšíreniu veľmi často prispievajú škodcovia, ktorý tieto patogény prenášajú. Vo všeobecnosti sa uvádza, že rastliny napadnuté vírusmi sa nedajú liečiť. Preto v rámci zamedzenia šírenia vírusových patogénov sa odporúča ich zlikvidovať. Presnos ochorenia môžu spôsobiť ako škodcovia ako vošky, molice a ďalšie,  tak samotní pestovatelia svojim infikovaným náradím a podobne. Môžeme sa bližšie pozrieť na vírusové choroby paradajok ako Vírus bronzovitosti rajčiaka či Mozaikový vírus.

Vírus bronzovitosti rajčiaka

Vírus bronzovitosti rajčiaka (TOMATO SPOTTED WILT TOSPOVIRUS – TSWV) nepatrí len medzi choroby paradajok, ale napadá asi 1000 popísaných druhov ako úžitkových, tak aj okrasných rastlín. Za jeho rozšírením je výskyt strapky západnej (Frankliniella occidentalis), ktorá je jeho hlavným prenášačom.

Prejavy príznakov sú rozdielne a závisia ako od druhu, citlivosti odrody, stavu a vývojového štádia rastlín,  klimatických podmienkach,  výžive rastlín hnojením, na spôsobe vzniku infekcie i na konkrétnom vírusovom kmeni.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvotné prejavy sa na listoch prejavujú drobnými, neostro ohraničenými škvrnami, ktoré sú buď chlorotické alebo bronzoveji farby. Listy sa následne deformujú a krútia smerom nadol. U stoniek sa objavuje ohýbanie a hrubnutie žiliek.

Choroby paradajok - Plod paradajky napadnutý Vírusom bronzovitosti rajčiaka

Zdroj: www.uksup.sk

Na stopkách listov  alebo stonke rastlín sa objavujú pásiky tmavohnedej až čiernej farby. Plody vykazujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív. Nezrelé plody sa stávajú zdeformovanými, zrelé majú nevyfarbené, neostro ohraničené škvrny.

Pri napadnutí mladých rastlín dochádza k nekrózam a odumretiu ešte  skôr, ako prinesú plody. U starších rastlín pozorujeme žltnutie a zakrpatenie.

Mozaikový vírus

Plod paradajky infikovaný Mozaikovým vírusom

Zdroj: wikimedia.org Autor: Goldlocki

Mozaikový vírus je infekčným ochorením  zahŕňajúcich skupinu rôznych typov vírusov postihujúcim rastliny na jej bunkovej úrovni. Nájdeme ho na paradajkách, uhorkách, tabaku, ale i monsterách, alokáciách či filodendrónoch.

Príznaky závisia na odrode, vývojovom štádiu rastlín a stanovisku. Infikované rastliny sú veľmi často úplne bez príznakov, alebo sa príznaky postupne strácajú. U listov sa môže objaviť slabá chlorotická mozaika až žltá strakatosť, medzižilková chloróza, kučeravosť a deformácia, zakrňovanie a deformácia.

Napadnuté plody sú mramorované a nepravidelne dozrievanie sa prejavuje oranžovými a červenými škvrnami. Z trsu plodov sa však objaví len niekoľko málo takto sfarbených.

Šírenie mozaikového vírusu  prebieha dotykom z nakazenej rastliny na zdravú rastlinu, ak sú rastlinky blízko pri sebe, rukami, hmyzom, škodcami, ale aj oblečením či náradím, ktoré prišlo do kontaktu s nakazenou rastlinou.

Táto skupina mozaikových vírusov však v našich končinách zatiaľ nepredstavuje hospodársky významné ohrozenie úrody paradajok.

Ako na choroby paradajok

Ako si poradiť chorobami paradajok? Existujú chemické i prírodné riešenia.  Výber je na vás. My vám odporúčame ísť prírodnou cestou, ktorá je priateľská ako ku rastlinám, tak i k užitočnými organizmom, prírode a nakoniec i nám ľuďom.

Aplikácia Hnojíkapri existujúcich ochoreniach si vyžaduje značnú trpezlivosť a pravidelnosť. To, či sa vám podarí zachrániť vaše rastlinky, my s určitosťou zaručiť nevieme, pretože  úspešnosť vyliečenia závisí od mnohých faktorov. Avšak pri skorej aplikácii sa ukazujú pozitívne výsledky v boji s ochoreniami rajčín, ktoré vnášajú do tejto oblasti výrazné pozitíva.

Najjednoduchšou a zároveň lacnejšou je metódou je prevencia budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Prírodná cesta, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte bunkové steny svojich rastlín, a zároveň pomôžete, aby sa prirodzene bránili ako škodcom, tak i chorobám, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo. Dodáva vyvážené živiny s postupným uvoľňovaním, podporuje bohatý koreňový systém a vďaka Chitínurepelentný účinok na škodcov prenášajúcich patogény. 

Hnojík, Hmyzí trus v bareli s pečiatkou kvality
sadenie paradajky

Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. V prípade aplikácie na paradajky odporúčame posyp a zálievku ku koreňom, vyhýbame sa aplikácii na listy.

Zálievka má rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia. Ako na to? Ako použiť hnojivo Hnojik? Spôsoby aplikácie aj dávkovania sa dozviete v nasledujúcom odkaze .

Ako si jednoducho vyrobiť zálievku z Hnojíka si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

Zdroje informácií

Klasterosporioza na liste a plode

Choroby sliviek

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA ŠVESTKY

Choroby sliviek

Obsah

Slivka

švestky v závěsném košíku
švestky

Slivka domáca ( Prunus domestica ) je listnatý strom z rodu Prunus . Pomerne dobre znáša zimu či neskoré jarné mrazíky , preto sa v obľube pestuje aj v chladnejších klimatických podmienkach Jej plody, slivky, patrí medzi obľúbené kôstkové ovocie, ktoré si mnohí z nás pestujú vo svojich záhradách či ovocných sadoch. Keďže sú veľmi chutné, okrem konzumácie v surovom stave sú vhodné aj výrobu najrôznejších dobrôt v kuchyni, na zaváranie, mrazenie, výrobu marmeliek, či pálenie slivovice, ale aj sušenie. Slivky sú skutočný zázrak prírody. Čistia krv, znižujú vysoký krvný tlak aj vysoký cholesterol. Pomáhajú pri reume či ochoreniach pečene a obličiek.

švestky

Liečivé účinky sliviek ľudia poznali už pred viac ako 2 000 rokmi . Prvý kultivovaný strom slivky bol vypestovaný v Damasku . Odtiaľ sa pestovanie sliviek rozšírilo aj k nám, do Európy. Jeho liečivé účinky poznali už starí Rimania. V súčasnosti sa slivky stali súčasťou mnohých národných kuchýň a patria medzi najobľúbenejšie druhy ovocia.

Choroby sliviek

švestky

Slivky – radosť z ich pestovania a ich úžitku nám môžu prekaziť choroby sliviek, ktorými môžu trpieť a spôsobiť ako oslabenie stromu, zníženie či zničenie úrody, tak aj odumretie časti či celého stromu. To sú nemilé záležitosti. Aké teda poznáme choroby sliviek? Nie je ich málo. U nás sa vyskytujú nasledujúce: šárka sliviek , monilióza kôstkovín , klasterosporióza , vírus zakrpatenosti sliviek, vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek, drobná škvrnitosť listov sliviek, pivnica purpurová, hrdza sliviek, bakteriálna rakovina a suchá škvrnitosť.Mnohé z týchto ochorení sú si podobné či už názvom alebo prejavy. Je dobré zorientovať sa v tejto problematike a najlepšie snažiť sa im predchádzať.

Šárka sliviek

Šárka sliviek ( Plum pox virus ) je veľmi vážne vírusové ochorenie kôstkovín, ktoré patria do rodu Potyvirus . Jeho hlavnými prenášačmi sú druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách a infikovaný rastlinný materiál prenášaný do nových lokalít. Vírus šárky nepredstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľov, ale môže zničiť úrodu ovocia tým, že spôsobuje ich predčasné opadnutie, kyslosť a deformácie. Symptómy napadnutia je možné sledovať na listoch, plodoch a výnimočne aj kôstkach.

Šárka sliviek všeobecne spôsobuje na listoch svetlo zelené až žltozelené škvrny nepravidelného tvaru a rôznej veľkosti, bez ostrého ohraničenia. Sú zrejmé od mája. Na plodoch sa prejavy ukazujú na začiatku ich zrenia. Vytvárajú sa škvrnité kresby, ktoré sa postupne prepadávajú. Dužina na mieste prepadlín je červenohnedá, nekrotická a pevne drží pri kôstke. V napadnutých plodoch je znížený obsah cukru a kyselín, sú tak bezcenné a dochádza k ich predčasnému opadávaniu.

Hostiteľmi šarky môžu byť všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandle, trnka, višňa plstnatá. Prejavy tohto vírusového ochorenia sú preto veľmi variabilné a líšia sa v závislosti od druhu hostiteľa, jeho odrody a kmeňa vírusu. V súčasnosti je popísané deväť kmeňov vírusu šárky sliviek, ktoré sa líšia ako agresivitou, tak symptomatickými prejavmi. Všeobecne platí, že najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov.

Prítomnosť šárky sliviek môže zosilniť účinky iných endemických vírusov infikujúcich rôzne druhy rodu Prunus. Vírus výrazne spomaľuje rast ovocných drevín a znižuje ich mrazuvzdornosť.

Šárka švestek – příznaky infekce na plodech švestky

Šárka sliviek – príznaky infekcie na plodoch švestky

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Šárka švestek – Příznaky na plodech švestky japonské cv. Červená krasavice. Nemocné ovoce se porovnává se dvěma zdravými plody vlevo

Šárka sliviek – Príznaky na plodoch švestky japonskej cv. Červená krasavica. Choré ovocie sa porovnáva s dvoma zdravými plodmi vľavo

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Šárka švestek – Příznaky na plodech a listech švestek

Šárka sliviek – Príznaky na plodoch a listoch sliviek

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Šárka švestek – Příznaky infekce na listech švestky cv. Brompton, ukazuje nažloutlé kroužky

Šárka sliviek – Príznaky infekcie na listoch švestky cv. Brompton, ukazuje žltkasté kroužky

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

šárka švestek

Šárka sliviek – Listové príznaky infekcie na švestke cv. St Julien

Zdroj fotiek: www.uksup.sk

Monilióza kôstkovín

Monilióza kôstkovín ( Monilinia laxa / Monilinia fructigena ) je v našich končinách sa často vyskytujúce ochorenie, ktoré dokáže zničiť prevažnú časť kvetov a vetvičiek. Ešte viac ničivé je napadnutie dozrievajúcich a zrelých plodov. Také plody sú úplne znehodnotené. Napadnuté kvety a mladé plody hnednú a zasychajú. Listy, mladé výhonky a vetvičky vädnú a schnú, pričom sa často na postihnutých miestach objavuje klejotok. Napadnuté plody buď opadajú, alebo tzv. mumifikujú a zostanú v korune stromu. K ich napadnutiu dochádza najčastejšie pri ich poranení.

Huba Monilióza prezimuje ako podhubie v pletive napadnutých rastlinných častí – napadnuté vetvičky či mumifokované plody, ktoré zostali na strome. K infikovaniu moniliózou dochádza väčšinou za chladného a vlhkého počasia.

Monilioza kostkovin mumifikovane plody slivky

Monilióza kôstkovin- mumifikované plody slivky so zdravým plodom

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Monilioza kostkovin Monilinia laxa vlavo a Monilinia fructigena vpravo

Monilióza kôstkovín- Monilinia laxa vľavo a Monilinia fructigena vpravo

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

monilioza na mladej vetvicke 2

Monilióza kôstkovín – na mladej vetvičke

Zdroj: Shuhrataxmedov – vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19462852

monilioza na plodoch slivky

Monilióza kôstkovin- mumifikované plody na mladej vetvičke

monilioza kostkovin mikrozaber

Monilióza kôstkovín- mikrozáber

Monilioza rozne kmene

Monilióza kôstkovín- v Petriho miske

Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť plodov)

Klasterosporióza ( Clasterosporium carpophilum) – je hubovité ochorenie. Príznaky klastrosporiózy sa na listoch prejavujú skoro na jar, keď vypučia listy, vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých (asi 5 mm), oranžových škvŕn. Tie sú neskôr ostro ohraničené a ich farba prechádza do hnedej. Obranná reakcia hostiteľa v mieste infekcie vytvorí oddeľovaciu vrstvu, aby nedochádzalo k prenikaniu toxínov do zdravých pletív a následne takto oddelené škvrny vypadávajú z čepele listov. Od tohto je odvodený názov dierovosť listov.

Druhý príznak hubového ochorenia klasterosporiózy sú drobné škvrny na plodoch – často sprevádzané klejotokom. Tmavé, hnedočierne škvrny prechádzajú do korkovitosti dužiny.

Na letorastoch a mladých vetvičkách sa vyskytujú hrbolčeky, zárezy a rôzne zdureniny hnedočervenej farby. Ich povrch býva popraskaný, zvrásnený a osídľujú ho saprofytické huby. Následkom napadnutia je zníženie intenzity fotosyntézy, zníženie násad kvetných pukov a tým aj plodov. Letorasty a vetvičky zaostávajú v raste. Plody sa znehodnocujú, za vlhka hnijú, za sucha sa scvrkávajú. Vytvorené rany sa stávajú vstupnou bránou pre iné ochorenia. U mladých stromčekov môže dôjsť k ich odumretiu.

Klasterosporioza na listoch

Klasterosporióza – na listoch

Klasterosporioza na liste a plode

Klasterosporióza – na liste a plode

Klasterosporioza detail na liste slivky

Klasterosporióza – na liste slivky

Klasterosporioza detail na liste

Klasterosporióza – detail na liste slivky

Klasterosporioza na liste2

Klasterosporióza – detail na liste slivky

Vírus zakrpatenosti sliviek

Vírus zakrpatenosti sliviek (Prune dwarf virus; PDV) – spôsobuje odumieranie púčikov a obrastu, oslabenie rastu a následné zníženie úrody. Objavuje sa na čepeliach listov ako svetlo zelené, rôzne veľké kruhy, škvrny, pruhy či kresby. Takto napadnuté miesta od stredu nekrotizujú a listy sa deformujú. Spôsobuje nápadnú zakrpatenosť listov. Intenzita a prejavy tohto ochorenia sa líšia v závislosti od hostiteľa, kmeňa vírusu a počasia. Pri nižších teplotách sú prejavy viditeľnejšie. Vírus napadá ako slivky, tak aj čerešne, višne, marhule, broskyne a ďalšie príbuzné dreviny. Prenáša sa vegetatívne cez rub, očko, vegetatívnu odnož au niektorých druhov aj peľom a semenami – najmä višňu a čerešňu.

Virusova zakrslost sliviek

Vírus zakrpatenosti sliviek – napadnutý list

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Vírus nekrotickej krúžkovitosti slivkovín

Virus nekrotickej kruzkovitosti slivkovin

Vírus zakrpatenosti sliviek – napadnutý list

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Vírus nekrotickej krúžkovitosti sliviek ( Prunus necrotic ringspot virus; PNRSV, Aplle mosaic virus; ApMV ) – vytvára typické príznaky na listoch, ktoré sa vyvinuli na jar a začiatkom leta, keď sú nižšie teploty. Na listových čepeliach sú svetlo zelené až jasne žlté ostro ohraničené škvrny, pruhy a kresby. Pruhy obvykle vytvárajú tzv. pruhy. dubolisti kresby. Stromy pri silnom napadnutí majú výrazne menšie listy, kratšie prírastky a dávajú menšiu úrodu. Tento vírus sa prenáša ako peľom, semenami aj vegetatívnym množením očkom, rubom a vegetatívnou odnožou.

Drobná škvrnitosť listov slivkovín

Drobná škvrnitosť listov slivkovín ( Phyllosticta prunicola ) – sa šíri predovšetkým počas vlhkého daždivého počasia. Väčšinou napáda listy, ale môže napadnúť aj plody a výnimočne aj letorasty. Obvykle sa na listoch objavia drobné, okrúhle, červenofialové až fialovo šedé škvrny, ktoré sú často lemované tmavším okrajom s priemerom 1 až 2 mm. Uprostred škvŕn sa vytvárajú plodničky, ktoré tvoria tmavé body. Tieto škvrny od prostriedku zasychajú a vypadávajú. Listy, ktoré sú silne postihnuté predčasne opadávajú. Na plodoch sa pri napadnutí tvoria pravidelné malé šedozelené škvrny, častokrát lemované červenofialovým okrajom a postihnuté časti plodu postupne korkujú. Škvrny drobnej škvrnitosti listov slivkovín sú veľmi podobné suchej škvrnitosti listov a presné určenie diagnózy si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.

Drobna skvrnitost listov slivkovin

Drobná škvrnitosť listov slivkovín na listoch

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Pevníkovec purpurový

Pevnikove purpurovy 1

Pevníkovec purpurový – spôsobuje strieborné listy

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Pevníkovec purpurový (Chondrostereum purpureum) – je tzv. drevokazná huba, ktorá rastie počas celého roka, ale najviac od jesene do jari. Okrem ihličnatých stromov napadá aj ovocné stromy a kríky, predovšetkým slivky. Spôsobuje bielu hnilobu dreva, pričom postihnutá môže byť len časť stromu, ale aj celý strom. Kmeň napadnutej dreviny sa sfarbuje do hnedočervenej farby a listy sú striebristo lesklé. Napadnuté vetvy či stromy chradnú a môže odumierať. Na odumretom dreve vyrastajú červené až fialové, neskôr hnedé plodnice tejto huby. Infekcie vznikajú na čerstvých ranách stromov a kríkov, väčšinou do 1 týždňa od poranenia. Najčastejšie k tomu dochádza v období jari alebo jesene. Toxické látky vylučované do listov spôsobuje ich striebristé sfarbenie.

Pevnikovec purpurovy

Pevníkovec purpurový vo francúzskej záhrade v Massy. Táto huba spôsobuje ‘Strieborný list’.

Hrdza slivková

Reza slivková (Tranzschelia pruni-spinosae, Tranzschelia discolor)– je ochorenie, ktorého sprievodným prejavom je náhly opadnutie napadnutých listov. Okrem slivky domácej sú hostiteľskými rastlinami sú marhuľa obyčajná, trnka obyčajná, mandle obyčajná, stremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi (veternica iskerníkovitá) je v štádiu mycélia. V oblastiach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj na neopadaných listoch a môže prerásť až do vetvičiek stromov, na ktorých prezimuje. Typické príznaky napadnutia sliviek hrdzou sú fialkasté alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere žiliek. Škvrny sú nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi a na ich spodnej strane sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami uredospór, ktoré sú škoricovo hnedej farby. Pri silnej infekcii postupne dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta na spodných stranách listov je možné pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutosporovom štádiu.

Hrdza sliviek vrchna strana listu

Hrdza sliviek – vrchná strana listu – Drobné, žlté, nepravidelné skvrny na vrchnej strane listov

Hrdza sliviek spodna strana listu

Hrdza sliviek – spodná strana listu – Drobné, okrúhle, prášivé kôpky spór huby

Hrdza sliviek na listoch

Reza sliviek na listoch

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Grmaník slivkový

Grmaník slivkový (Taphrina prúni / Taphrina insititiae)– v našich podmienkach sa vyskytuje väčšinou vo vyšších oblastiach, kde je chladnejšie. Okrem slivky napadá aj na marhule a čerešne. Napadnuté plody sú bez chuti, nedozrievajú a majú nízku kvalitu. V porovaní so zdravými plodmi po odkvitnutí dochádza u napadnutých plodov k zväčšovaniu a predlžovaniu. Farba plodov sliviek je zelená až žltozelená, dužina je tvrdá, bez šťavy a chuti, pričom plody sú pokryté belavým povlakom. Napadnuté plody od júla opadávajú. Nevytvára sa v nich pecka a už nie sú použiteľné, ani sa nedajú ďalej spracovať. Pre grmaníka slivkového je typická deformácia plodov, ich abnormálne zväčšenie, predĺženie a prelíčenie. Často býva napadnutá iba časť plodu a vytvárajú sa tak nepravidelné nádory na nich. Zdeformované plody sa postupne scvrkávajú a hnednú.

Napadnutie grmaníkom slivkovým sa môže vyskytnúť aj na letorostiach stromov, ktoré následne hrubnú, krpatia a skrúcajú sa. Pri silnom napadnutí letorastov dochádza k ich postupnému usychaniu. Grmaník slivkový prezimuje mycéliom alebo blastospórami v napadnutých vetvách, odkiaľ prerastá do listov a púčikov. Za vlhkého a chladného počasia počas skorej jari prerastá grmaník do mladých plodov a infikuje ich. Z infikovaných plodov sa v druhej polovici júla rozširujú pomocou vetra.

Grmanik slivkovy na slivke

Choroby sliviek – Grmaník slivkový na slivke

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Grmanik slivkovy na trnke

Choroby sliviek – Grmaník slivkový na slivke

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

grmanik slivkovy napadnuty deformovany plod

Grmaník slivkový – napadnutý deformovaný plod

grmanik slivkovy napadnuty deformovany plod prierez

Grmaník slivkový – napadnutý deformovaný plod – prierez

Európska žltačka kôstkovín

Európska žltačka kôstkovín (Apricot chlorotic leafroll phytoplasma, syn. European stone fruit phytoplasma – ESFY) – je radená k fytoplazmám, ktoré sú známe tým, že nie sú ohraničené bunkovou stenou a nemožno ich kultivovať na živných médiách, tak ako je to možné. bežných baktériách.

Hostiteľský okruh je relatívne úzky, pretože fytoplazma napáda predovšetkým druhy rodu Prunus. Na prenos, bez ľudského pričinenia, potrebuje fytoplazma bodavo savý hmyz, v ktorom dokáže fytoplazma prežívať a množiť sa. Pri prijímaní potravy sa dostáva do ďalšej hostiteľskej rastliny. Doteraz jedinými známymi vektormi tejto fytoplazmy sú méra Cacopsylla prúni, ktorý preferuje rastliny z rodu Prunus a cikádka Fieberiella florii. Najideálnejším časom na pozorovanie príznakov je obdobie pred kvitnutím hostiteľov a koncom leta. Symptómy infekcie sa líšia v závislosti od druhu infikovaného hostiteľa.

Príznaky napadnutia na slivke obyčajnej je proliferácia vetiev, malý počet listov, mierna chloróza a presychanie koruny. Obvykle nasleduje postupné odumieranie vetiev či odumieranie celého napadnutého stromu, a to v priebehu zimného alebo jarného obdobia. Ochorenie je charakteristické svojim rýchlym postupom. Broskyne, slivky a čerešne však nepodliehajú odumieraniu takou rýchlosťou ako marhule.

Zdroj: www.uksup.sk

Cacopsylla pruni

Prenášač Európske žltačky kôstkovín : Fieberiella florii

Zdroj: www.biolib.cz

Fieberiella florii

Prenášač Európskej žltačky peckovín : Fieberiella florii

Zdroj: www.biolib.cz

Červená škvrnitosť listov sliviek

Cervena skvrnitost listov na slivke

Červená škvrnitosť listov na slivke

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Červená škvrnitosť listov sliviek ( Polystigma rubrum ) – je hubovité ochorenie, ktoré napáda slivky a trnky. Prejavy ochorenia u sliviek sa líšia podľa odrody sliviek. Červená škvrnitosť na listoch sliviek začína žltozelenými, neskôr tehlovo červenými, okrúhlymi, ohraničenými a vypuklými kožovitými škvrnami o veľkosti 0,5 až 1cm. Tie ku koncu vegetácie tmavnú a od svojho stredu čiernia. Pri silnom napadnutí sa listy deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. Na takto opadnutých listoch huba prezimuje a krátko po odkvitnutí hostiteľských rastlín so vzdušnými prúdmi askospóry huby prenášajú na nové mladé listy. Rozmnožovanie a prenos askospór je počas teplého a daždivého počasia. Toto infekčné obdobie trvá zvyčajne 3 až 5 týždňov.

Cervena skvrnitost listov silno napadnuta slivka 1

Červená škvrnitosť listov – silne napadnutá slivka

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Abiotická nekróza listov slivky

Abiotická nekróza listov slivky – sa prejavuje náhlym zaschnutím okrajov, častí alebo celých listov. Takto napadnuté časti sú svetlo hnedé a ostro ohraničené od zdravých zelených častí listov. Najčastejšie bývajú postihnuté na strome časti koruny, ktoré sú vystavené pretrvávajúcemu vetru. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k poškodeniu celej koruny stromu. Tento stav nie je vyvolaný hubovým, bakteriálnym ochorením ani ako následok napadnutia škodcom. Spôsobuje ho náhla nadmerná strata vody z pletív listov, kedy po dlhotrvajúcom období sucha nastane výdatný dážď. Ten spôsobí, že listy prijmú do seba veľa vody a následný teplý vietor ich príliš vysuší. Ochranou proti abiotickej nekróze listov je preto zaistenie optimálneho fyziologického stavu rastliny s pravidelnou primeranou závlahou.

Abioticka nekroza listov

Abiotická nekróza listov na slivke

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Bakteriálna rakovina

Bakteriálna rakovina (Pseudomonas syringae pv. syringae, Valsa cincta a Valsa leucostoma) – postihuje všetky druhy pestovaných kôstkovín. Vytvára na vetvách a kmeňoch stromov tmavo zafarbené miesta, ktoré sa mierne prepadávajú a postupne nekrotizujú. Objavujú sa najčastejšie na mieste vetvenia alebo v okolí odumretých vetvičiek či poranení po reze. Časti stromu nad takou nekrotizujúcou škvrnou vädnú a usychajú. Pri chronickom prejave tvoria menšie, žltozelené listy a kratšie prírastky. Na postihnutých miestach sa často vyskytuje silný klejotok. Bakteriálna rakovina môže spôsobiť odumretie celého stromu. K infekciám dochádza v období jesene (pri opadaní listov) a jari (pred a pri rašení), najmä za daždivého počasia.

Bakterialna rakovina

Choroby sliviek – Bakteriálna rakovina

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Suchá škvrnitosť listov

Suchá škvrnitosť listov (Stigmina carpophila) – je vážne hubovité ochorenie. Na listoch sú viditeľné okrúhle rôzne veľké žltozelené či červenofialové škvrny, ktoré majú často výrazné olemovanie. Pri ich väčšom počte splývajú do jedného celku. Neskôr tmavnú a medzi zdravým a napadnutým pletivom listu sa vytvára oddeľovacia vrstva, čo spôsobí, že vyschnuté pletivá vypadávajú. Pokiaľ sú v listoch napadnuté vodivé zväzky, listy žltnú, červenajú a predčasne opadávajú.

Suchá škvrnitosť spôsobuje aj to, že na jar nerašia očká na jednoročných plodných vetvičkách a okolo očiek vznikajú 3-10 mm veľké nekrotické oválne škvrny. Následne na odumretých častiach vyteká klejotok. Pri silnom napadnutí zasychajú vetvičky. Pri napadnutí mladých plodov sa najskôr objavia drobné červenofialové škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a od stredu šednú. Ich okraj zostáva olemovaný na červenofialovom. Neskôr sa na plodoch objavujú škvrny rôznych veľkostí s tmavým alebo svetlým olemovaním. Pri ich väčšom počte splynú, plody sa zdeformujú a praskajú.

Prejavy napadnutia sa líšia podľa jednotlivých odrôd. Huba prezimuje v napadnutých púčikoch a vetvičkách. Za vlhkého počasia sa môže huba šíriť v priebehu celej vegetácie.

sucha skvrnitost listov detail na liste

Suchá škvrnitosť listov – detail na liste

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Sucha skvrnitost listov 1

Suchá škvrnitosť listov

Zdroj: www.biolib.cz Autor: Pavel Šinkyřík

Sucha skvrnitost listov 3

Suchá škvrnitosť listov

Zdroj: zahradaweb.cz Autor: Jílek Arnošt

Sucha skvrnitost listov 2

Suchá škvrnitosť listov

Zdroj: www.biolib.cz Autor: Pavel Šinkyřík

sucha skvrnitost listov odumieranie pucika nekroza glejotok

Suchá škvrnitosť listov

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Ako na choroby sliviek

Ako na choroby sliviek? Na výber sú ako prírodné, tak chemické riešenia. Určite je jednoduchšie a zároveň aj lacnejšie napadnutiu predchádzať budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Ak hľadáte prírodnú cestu, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte imunitný systém svojich stromov, a zároveň pomôžete, aby sa stromy prirodzene bránili, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo s vyváženým obsahom živín as repelentným účinkom na škodcov. Na šárku sliviek už bol postrek na strom vyskúšaný ako účinný a strom bol vyliečený.

Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. Zálievka a postrek majú rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia. Ako na to? Ako použiť hnojivo Hnojik.SK? Spôsoby aplikácie aj dávkovania sa dozviete v nasledujúcom odkaze .

sarka
2 plums g7ed6e98ec 640
hnojivo na cibuli HNOJÍK
8 1

Zdroje informácií

Snag 82d4baa

Kaderiavosť broskýň

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA BROSKVONE

Kderavosť broskýň a postrek proti kučeravosti

Obsah

Illustration Prunus persica0

Broskyňa

peach g7bfad12f6 640 1

Broskyňa ( Prunus persica ) Je listnatý strom plodiaci jedlé šťavnaté plody zvané broskyne . Patrí do rodu Prunus , do ktorého patria aj čerešne, marhule, mandle a slivky. Broskyňa je spolu s mandľou zaradená do podrodu Amygdalus , ktorý sa od ostatných podrodov odlišuje vlnitým obalom semien. Môže dorásť až do výšky 7 metrov. Hoci v súčasnosti sú rozšírené nízkokmeňové odrody. Broskyne a nektárinky , ktoré sú bežne označované iba ako podobné druhy kôstkového ovocia, sú v skutočnosti rovnaké druhy. Ich rozdielnosť je spôsobené mutáciou jedného génu.

Už minulosti bola broskyňa obľúbenou. Svedčia o tom, že starí Rimania ju označovali ako ” perzské jablko ” ( malum persicum ) a neskôr sa z nej stali francúzske pêche . Latinský názov persica odkazuje na jej rozšírené pestovanie v Perzii (dnešný Irán), odkiaľ sa mala následne rozšíriť do Európy. Genetické štúdie však naznačujú , že pochádza z Číny , kde sa vyskytovala už v období neolitu .

Broskyňa patrí medzi obľúbené ovocie. Ale radosť z ich pestovania a ich úžitku nám môžu prekaziť ako škodcovia, tak aj choroby. Spôsobujú ako oslabenie stromu, zníženie či zničenie úrody, tak aj odumretie časti či celého stromu. Najčastejšie vyskytujúce sa chorôb broskýň na našom území je kučeravosť broskýň .

Kaderiavosť broskýň

Kučeravosť broskýň, či kučeravosť listov broskyne ( Taphrina deformans) je hubové ochorenie broskýň, mandlí a príležitostne aj marhúľ. Infikuje prioritne listy a výhonky. Ale napáda aj plody a kvety, ako mladých, tak starších stromov. Jej následkom už v jarnom období opadávajú listy, čo nasleduje aj opadanie mladých plodov.

Taphrina deformans rastie medzi bunkami listov a stimuluje ich, aby sa delili vo zväčšenej miere. To spôsobuje deformácie listov. Červené rastlinné pigmenty sa hromadia v zdeformovaných bunkách a askospóry dávajú listom šedobiely, práškový alebo zamatový vzhľad. Ide o tzv. vlákna huby – mycélium. Askospóry sa uvoľňujú do ovzdušia, a tak sa prenášajú.

Na plodoch, ktoré neopadnú sa po napadnutí touto hubou objavujú červenofialové škvrny a praskajú. Mladé výhony prestávajú rásť, dochádza k ich zdureniu, deformáciám i následnému praskaniu a pri silnom napadnutí usychajú. Pri stromoch drevnaté časti horšie dozrievajú a často dochádza k ich vymŕzaniu. Pokiaľ s chorobou nebojujeme, môžeme prísť o celý strom.

Daždivé a chladné počasie od skorej do neskorej jari podporuje prepuknutie a rozšírenie tohto ochorenia. Najdôležitejšie z tohto pohľadu je čas od pučania do odkvetu kvetov.

1
Kderavosť broskýň – napadnutý list

Huba prezimuje v štádiu blastospór na kôre stromov a pod šupinami pukov. Sú veľmi odolné voči nepriaznivému počasiu a môžu prežiť aj viac ako 1 vegetačnú sezónu.

peach tree leaves curling

Kaderiavosť broskýň – letorád s napadnutými listami

D SF TDEF FO.005

Príznaky kučeravosti listov broskyne môžu spôsobiť zvlnenie a deformáciu listov.

Zdroj: ipm.ucanr.edu Autor: Jack Kelly Clark.

D SF TDEF FR.005

Príznaky napadnutia hubou Taphrina deformans na ovocí – korkový a popraskaný povrch .

Zdroj: ipm.ucanr.edu Autor: Jack Kelly Clark.

orezane 318306534 889733088868001 6255658667397604322 n

Kderavosť broskýň – detail poškodeného listu

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

D SF TDEF BT.002

Príznaky kučeravosti listov broskyne typické pre závažnú infekciu hubou Taphrina deformans .

Zdroj: ipm.ucanr.edu Autor: Jack Kelly Clark.

orezane 318246288 1655557954901316 5141277758001477215 n

Kaderiavosť broskýň – napadnuté plody

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

orezane 318087014 1514839572318623 3214400413823426300 n
Kaderiavosť broskýň – detail napadnutého listu – mycélium

Zdroj: M. Hluchý, P. Ackermann, M. Zacharda, Z. Laštůvka, M. Bagar, E. Jetmarová, G. Vanek: Ochrana ovocných drevín a viniča vínnej v ekologickej produkcii. Biocont Laboratory, Modrica

Kderavosť listov broskýň - liečenie

peach leaf curl disease
Kučeravosť broskýň – strom napadnutý kučeravosťou

Osvedčil sa výluh Hnojíka so svlečkami prebublávaný počas noci pomocou akváriového vzduchovania. Ak nemáte takúto možnosť, jednoducho výluh častejšie premiešajte, prípadne ho nechajte lúhovať 24 hodín.

Výluh sa aplikuje ako postrekom , tak aj zálievkou s dvojdňovým rozostupom . Ako rýchlo sa dokáže stromček z kučeravosti listov broskyne dostať, záleží na niekoľkých faktoroch , ako jeho veľkosť, rozsah napadnutia či ochorenia nepredchádzalo napadnutiu a poškodeniu škodcami či inými patogénmi a atp.

Ale určite platí, čím skôr začnete s chorobou bojovať, tým rýchlejšie a istejšie sa jej zbavíte .

Zo skúseností vyplýva, že do 1 až 3 týždňov (podľa rozsahu napadnutia) pomohol Hnojík stromom zbaviť sa kučeravosti .

Kaderiavosť broskýň - ochrana

Kučeravosť broskýň – ochrana stromov vyjde určite lacnejšie , je aj oveľa jednoduchšia a zároveň zaistí vytúženú úrodu , oproti tomu, keď už treba liečiť napadnutý strom a prísť aj o vynikajúce ovocie. Preto nie je potrebné zabúdať na vyváženú výživu , aby komplex živín obsiahnutý v Hnojíku posilňoval imunitu stromu (viď. Použitie hnojiva ) a Chitin podporil jeho obranu proti škodcom i patogénom .

Pri rozsiahlom napadnutí a výrazne oslabenej imunite stromu aj napriek všetkej snahe môže dôjsť k odumretiu stromu . Preto odporúčame používať Hnojík nielen na liečbu už napadnutého stromu, ale aj ako prevenciu a na posilnenie imunity stromov.

Vo videu nižšie si môžete pozrieť ako sa pripravuje postrek proti kučeravosti listov broskýň – prípravu výluhu Hnojíka a jeho aplikáciu na broskyňu napadnutú kučeravosťou.

  • 2023 02 24 20 10 32

    250 ml (čistota 50%) – Zvľačky pre silnejší repelentný účinok na škodcov

    93.00 
    Pridať do košíka
    36 skladem.

Postrek proti kučeravosti

hmyzi trus v barelu s peciatkou 1
hnojik v odmerke

Zdroje informácií

Komentáre zákazníkov na pestovanie s HNOJÍK.CZ

V skupine si môžete prezerať príspevky pestovateľov podľa tém, z ktorých jednou sú bylinky alebo bazalka atď.

Snag f345551

Nákup na eshope