HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA PARADAJKY
Choroby paradajok
Obsah
Paradajky
Paradajky (Solanum lycopersicum) ako druh plodovej zeleniny, ktorý nájdeme v čeľadi ľuľkovité, je v našich podmienkach zvyčajne pestovaná ako jednoročná rastlina.
Pri dobrom prísune organickej hmoty sa môže pestovať na akomkoľvek priepustnom type pôdy. Na prvý pohľad jej pestovanie nie je nejako náročné. Avšak pri pestovaní paradajok sa často stretávame s chorobami, ktoré ich napádajú.
Preto sa odporúča, aby sa nepestovali na tom istom mieste viac ako raz za 3 roky.
Choroby paradajok
Ochorenia paradajok vedú k strate rastlín i úrody. S tými, s ktorými sa môžeme stretnúť sú buď fyziologické, hubovité, bakteriálne, vírusové. Častokrát prinášajú rozčarovanie pri pestovaní. A niekedy sa nesprávne identifikujú, takže sa občas jedna choroba zamieňa za inú. Poďme sa teda na ne bližšie pozrieť.
Fyziologické choroby paradajok
Fyziologické choroby paradajok ako také nemajú priamo nejakého určitého pôvodcu, ale sú zapríčinené buď nedostatočnou výživou, stresom či nevhodnými klimatickými a pôdnymi podmienkami.
Môžeme tu zaradiť:
- Praskanie plodov – riešením tohto problému, ktorý nastal po výdatnom príjme vlahy po dlhom období sucha, je pravidelná závlaha. Pri nej môžete 1x týždenne použiť výluh z Hnojíka.
- Zelený prstenec – býva spôsobený nedostatočnou výživou rastlín, vysokými teplotami a silným slnečným žiarením. Nedostatok vo výžive môžeme jednoducho poriešiť pomocou správneho dávkovania Hnojíka. Pri vysokých teplotách a intenzívnom žiarení použijeme zatienenie rastlín počas najvyšších denných teplôt.
- Slnečný úpal plodov – dokážeme sa mu vyhnúť pri večernom odstraňovaní zálistkových výhonkov, keď je znížená intenzita slnečného žiarenia.
- Zvinovanie spodných listov – je vyvolané poveternostnými podmienkami, vysokými teplotami a suchým vzduchom. Opäť môžeme použiť zatienenie rastlín. Vo večerných alebo skorých ranných hodinách môžeme použiť výluh z Hnojíka, ktorý zároveň pomôže rajčinám lepšie zvládať stres z klimatických podmienok.
- Hniloba špičiek plodov – s pôvodom v nedostatku vápnika a vlahy počas obdobia, keď plody rastú. Pred výsadbou preto odporúčame doplniť vápnik do pôdy, napríklad vo forme rozdrvených vaječných škrupín. Pri prvých príznakoch je nutné doplnenie vápnika do pôdy. K tomu pravidelné prihnojovanie a zavlažovanie (zvlášť v suchom období) pomôže tento problém poriešiť. Odporúčame používať výluh z Hnojíka, ktorý však aplikujte ako zálievku, nie postrek na listy.
O prejavoch nedostatočnej výživy u paradajok podľa jednotlivých látok, si môžete prečítať aj v článku o pestovaní paradajok: PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN U PARADAJOK.
Tmavé škvrny na plodoch paradajky spôsobené nedostatkom vápnika
Zelený prstenec na plodoch paradajky
Zdroj fotiek: www.zahrada.sk
Bakteriálne choroby paradajok
U nás medzi najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne choroby paradajok môžeme zaradiť Bakteriálnu rakovinu a Stolbur.
Bakteriálna rakovina
Bakteriálna rakovina, ktorá je spôsobovaná baktériou Corynebacterium michiganense, býva príčinou kučeravenia listov paradajok a je nebezpečnou chorobou paradajok. Prejavy sa objavia zväčša po vysadení alebo pri nasadzovaní plodov paradajky.
Rozpoznávacím znakom je charakteristické zvlnenie listov rajčiny, po ktorom začne vädnúť. Najprv sa to prejaví v spodnej časti rastliny, ktoré rýchlym tempom smeruje nahor. Môže sa prejavovať na listoch len na jednej strane stonky. Ak spravíme prierez stonky, uvidíme pruhy tmavohnedej farby.
Pri silnom napadnutí vznikajú praskliny, ktoré môžu viesť k vytekaniu slizu. Zriedkavo sa príznaky prejavia na plodoch ako cca 2 mm malé tmavé škvrny ohraničené svetlým okrajom.
Stolbur
Zdroj: www.zahrada.sk
Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma) vyvolávaný špecializovanou baktériou označovanou ako intracelulárny parazit fytoplasma Tomato stolbur, ktorého nosičomi je hmyz. Stolbur je hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie napádajúce nielen paradajky, ale i mnohé ďalšie druhy patriace do čeľadí ľuľkovitých (Solanaceae), prýštecovitých (Euphorbiaceae), mrkvovitých (Daucaceae) a kukučinovitých (Cuscutaceae).
Príznaky stolburu sa prejavujú na všetkých nadzemných častiach napadnutých rastlín. Viditeľné sú výrazné zmeny na celej rastline. Môžeme pozorovať chlorózu na vrcholkoch rastlín, skrátenie stonkových článkov a vertikálnejší rast. Prejavy na listoch vidíme v ich menšom počte a zároveň ich zakrpatievanie a stáčanie okrajov nahor. Spodná strana listov môže mať ružový či fialový nádych. Môžu sa vyskytnúť rôzne deformácie listov či ich neprirodzené postavenie.
Napadnuté rastliny majú charakteristické adventívne (vznikajúce na stonke) korene; vzpriamené či zrastené zväčšené súkvetia s okvetnými lístkami bledej alebo nazelenalej farby; zakrpatené zdrevnatené plody bez chuti a dostatočnej farby; zakrpatené a nedozrievajúce semená.
Fytoplasma prezimuje v koreňoch trvalých burín, z ktorých na jar a v lete sa infikuje hmyz, neprenáša sa semenami.
Hubovové choroby paradajok
Choroby paradajok spôsobené hubovými patogénmi patria v našich končinách asi k najrozšírenejším. Preto sa pozrieme na Septóriovú škvrnitosť, Suchú škvrnitosť listov, Zemiakovú pleseň, Čiernu pleseň, Sivú pleseň, Fuzariózu.
Septóriová škvrnitosť
Septóriová škvrnitosť je deštruktívna choroba paradajok listov, stopiek a stoniek, ktorú vyvoláva huba Septoria Lycopersici. Prejavy nájdeme najprv na spodných listoch v blízkosti zeme. Spoznáme ich ako drobné okrúhle škvrny s tmavými okrajmi a stredu žltobéžovej farby. Uprostred škvŕn môžeme vidieť drobné čierne bodky vytvorené spórami. Škvrny na listoch sa postupne rozrastajú. Listy žltnú a opadávajú. Huba nenapadá plody, len stonky a stopky kvetov. Avšak jej následkom sa znižuje veľkosť a kvalita plodov. Spóry prezimujú vo zvyškoch plodín, na rozkladajúcej sa vegetácii a na niektorých druhoch burín.
Zdroj: wpenginepowered.com
Suchá škvrnitosť listov
Suchá škvrnitosť listov, či inak Alternarióza paradajok je spôsobená hubou Alternaria solani. Prejavuje sa na listoch paradajok ako žilkované škvrny až 1,5 cm veľké, tmavohnedej farby s jasne vyznačenými sústrednými zónami. Škvrny na listoch postupne vyschnú a vypadnú. Listy sa krútia a odumierajú.
U plodov dochádza k napadnutiu v miestach poškodenia šupky a v úžľabine napojenia stopky na plod. Na miestach napadnutia plody zahnívajú a vzniká tam viditeľný mycéliový povlak. Huba prežíva na tkanive infikovaných paradajok, buriny a zemiakov, preto je potrebné ich pravidelne odstraňovať, aby sme predišli napadnutiu rastlín.
Fuzarióza
Fuzariózu či vädnutie rajčiakov spôsobuje huba s názvom Fusarium oxysporum. Jej vstupnou bránou sú korene paradajok, ktoré sú poranené a prerastajú zamorenou pôdou. Prvý príznak, ktorý si môžeme všimnúť, sú ovisnuté a vädnúce spodné listy strácajúce zelené farbivo a mení sa farba do zlatožlta. Huba spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov vo vnútri rastliny, aj keď jej povrch nevykazuje známky napadnutia. Upchatie ciev vedúcich vodu je hlavný dôvod vädnutia rastliny. Sú prípady, kedy príznaky napadnutia sa vyskytujú len na jednej vetve alebo bočných vetvách. Napadnuté rastliny postupne odumierajú.
Spóry huby Fusarium oxysporum prežijú v pôde aj niekoľko rokov. Huba obľubuje suché počasie a nízku vlhkosť pôdy. V kombinácii s teploty pôdy presahujúcou 27 °C sú to ideálne podmienky a šírenie ochorenia. K jej rozširovaniu slúži ako voda, hmyz, tak aj infikované náradie.
Fuzarióza, vädnutie listov (Fusarium oxysporum) silne napadnutá rastlina paradajky
Zdroj: wikimedia.org
Pleseň na paradajkách
Pleseň zemiaková - Fytoftóra
Zdroj: www.zahrada.sk
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) prestavuje rýchlo sa šíriacu chorobu paradajok, ktorá spôsobuje rýchlo postupujúce hnednutie listov, stoniek i plodov. Označujesa ako Fytoftóra. Vyskytuje sa pri pestovaní vo voľnom priestranstve v záhrade či na poli, ale i v uzavretých skleníkoch či fóliovníkoch. Priaznivé podmienky pre jej rozmnožovanie prichádzajú najmä po daždivých dňoch. Spóry, ktoré sú prenášané vetrom milujú vlhké a chladné podmienky.
Pleseň zemiaková dostala pomenovanie „ničiteľ rastlín“, pretože za pár dní dokáže zničiť celé porasty.
Prvými príznakmi napadnutia sú veľké, nepravidelné, vodnaté škvrny na špičkách a okrajoch listov. Tie sa pri vhodných podmienkach rýchlo zväčšujú a zasahujú značnú časť listu. Postupne môžeme pozorovať na spodnej strane listov v mieste škvŕn jemný, bielosivý výkvet mycélia.
Na zelených a nedozretých plodoch paradajky sa objavia charakteristické veľké, tvrdé škvrny hnedej farby, ktoré zasahujú hlboko do dužiny plodu. Plody následne opadávajú.
Čierna pleseň
Čierna pleseň (Alternaria alternata) patrí závažné ochorenia paradajok. Príznaky si môžeme všimnúť na povrchu ovocia ako lézie od drobných po veľké, prepadajúceho sa kruhového tvaru. Zasahujú plody do hĺbky a spôsobujú v ňom rozklad.
Pri teplom a vlhkom počasí Čierna pleseň produkuje spóry z lézií so vzhľadom čierneho zamatu. Infikované bývajú ako poranené miesta, tak aj spálené od slnka.
Rastlina paradajky napadnutá Čiernou plesňou
Plod paradajky napadnutý Sivou plesňou s detailom stonky
Zdroj fotiek: poradnikogrodniczy.pl
Sivá pleseň
Sivá pleseň je vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, ktorá napáda viac ako 200 druhov rastlín, od okrasných po úžitkové, zeleninu i ovocie. Okrem sivej plesne paradajok sa s ňou môžeme veľmi často stretnúť pri jahodách.
Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre paradajky počas zimného, jarného a jesenného pestovania v uzavretých priestoroch ako skleník, fóliovník, parenisko či fóliový tunel. Tam, kde je vysoká vlhkosť a obmedzené vetranie. Priaznivé podmienky pre jej vývoj sú teplota 14°C až 15°C a vysoká vzdušná vlhkosť vzduchu predstavujúca 97 % – 98 %).
Príznaky sivej plesne nájdeme na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny šedozelenej alebo žltej farby, ktoré sa postupne zväčšujú nájdeme na listoch, ktoré postupne odumierajú. Stonky vykazujú prítomnosť veľkých škvŕn sivej alebo hnedej farby. Napadnuté puky kvetov hnednú a následne odumierajú. Plody paradajok napadnuté sivou plesňou hnijú.
Rastlina nad miestom infekcie stonky odumiera. Plody paradajok postihnuté sivou plesňou majú vodnaté a mäkké škvrny. U listov, stoniek a plodov na miestach výskytu škvŕn môžeme pozorovať charakteristický hubový povlak šedej farby.
Vírusové choroby paradajok
Choroby paradajok spôsobené vírusovými patogénmi zvyčajne spôsobujú zmeny farby listov, bledé škvrny a môžu spôsobiť zakrpatený alebo abnormálny rast. K ich napadnutiu a rozšíreniu veľmi často prispievajú škodcovia, ktorý tieto patogény prenášajú. Vo všeobecnosti sa uvádza, že rastliny napadnuté vírusmi sa nedajú liečiť. Preto v rámci zamedzenia šírenia vírusových patogénov sa odporúča ich zlikvidovať. Presnos ochorenia môžu spôsobiť ako škodcovia ako vošky, molice a ďalšie, tak samotní pestovatelia svojim infikovaným náradím a podobne. Môžeme sa bližšie pozrieť na vírusové choroby paradajok ako Vírus bronzovitosti rajčiaka či Mozaikový vírus.
Vírus bronzovitosti rajčiaka
Vírus bronzovitosti rajčiaka (TOMATO SPOTTED WILT TOSPOVIRUS – TSWV) nepatrí len medzi choroby paradajok, ale napadá asi 1000 popísaných druhov ako úžitkových, tak aj okrasných rastlín. Za jeho rozšírením je výskyt strapky západnej (Frankliniella occidentalis), ktorá je jeho hlavným prenášačom.
Prejavy príznakov sú rozdielne a závisia ako od druhu, citlivosti odrody, stavu a vývojového štádia rastlín, klimatických podmienkach, výžive rastlín hnojením, na spôsobe vzniku infekcie i na konkrétnom vírusovom kmeni.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvotné prejavy sa na listoch prejavujú drobnými, neostro ohraničenými škvrnami, ktoré sú buď chlorotické alebo bronzoveji farby. Listy sa následne deformujú a krútia smerom nadol. U stoniek sa objavuje ohýbanie a hrubnutie žiliek.
Zdroj: www.uksup.sk
Na stopkách listov alebo stonke rastlín sa objavujú pásiky tmavohnedej až čiernej farby. Plody vykazujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív. Nezrelé plody sa stávajú zdeformovanými, zrelé majú nevyfarbené, neostro ohraničené škvrny.
Pri napadnutí mladých rastlín dochádza k nekrózam a odumretiu ešte skôr, ako prinesú plody. U starších rastlín pozorujeme žltnutie a zakrpatenie.
Mozaikový vírus
Zdroj: wikimedia.org Autor: Goldlocki
Mozaikový vírus je infekčným ochorením zahŕňajúcich skupinu rôznych typov vírusov postihujúcim rastliny na jej bunkovej úrovni. Nájdeme ho na paradajkách, uhorkách, tabaku, ale i monsterách, alokáciách či filodendrónoch.
Príznaky závisia na odrode, vývojovom štádiu rastlín a stanovisku. Infikované rastliny sú veľmi často úplne bez príznakov, alebo sa príznaky postupne strácajú. U listov sa môže objaviť slabá chlorotická mozaika až žltá strakatosť, medzižilková chloróza, kučeravosť a deformácia, zakrňovanie a deformácia.
Napadnuté plody sú mramorované a nepravidelne dozrievanie sa prejavuje oranžovými a červenými škvrnami. Z trsu plodov sa však objaví len niekoľko málo takto sfarbených.
Šírenie mozaikového vírusu prebieha dotykom z nakazenej rastliny na zdravú rastlinu, ak sú rastlinky blízko pri sebe, rukami, hmyzom, škodcami, ale aj oblečením či náradím, ktoré prišlo do kontaktu s nakazenou rastlinou.
Táto skupina mozaikových vírusov však v našich končinách zatiaľ nepredstavuje hospodársky významné ohrozenie úrody paradajok.
Ako na choroby paradajok
Ako si poradiť chorobami paradajok? Existujú chemické i prírodné riešenia. Výber je na vás. My vám odporúčame ísť prírodnou cestou, ktorá je priateľská ako ku rastlinám, tak i k užitočnými organizmom, prírode a nakoniec i nám ľuďom.
Aplikácia Hnojíka už pri existujúcich ochoreniach si vyžaduje značnú trpezlivosť a pravidelnosť. To, či sa vám podarí zachrániť vaše rastlinky, my s určitosťou zaručiť nevieme, pretože úspešnosť vyliečenia závisí od mnohých faktorov. Avšak pri skorej aplikácii sa ukazujú pozitívne výsledky v boji s ochoreniami rajčín, ktoré vnášajú do tejto oblasti výrazné pozitíva.
Najjednoduchšou a zároveň lacnejšou je metódou je prevencia budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Prírodná cesta, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte bunkové steny svojich rastlín, a zároveň pomôžete, aby sa prirodzene bránili ako škodcom, tak i chorobám, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo. Dodáva vyvážené živiny s postupným uvoľňovaním, podporuje bohatý koreňový systém a vďaka Chitínu má repelentný účinok na škodcov prenášajúcich patogény.
Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. V prípade aplikácie na paradajky odporúčame posyp a zálievku ku koreňom, vyhýbame sa aplikácii na listy.
Zálievka má rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia. Ako na to? Ako použiť hnojivo Hnojik? Spôsoby aplikácie aj dávkovania sa dozviete v nasledujúcom odkaze .
Ako si jednoducho vyrobiť zálievku z Hnojíka si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
