Izbové rastliny a ich výživa

Ako na rýchlo rastúce izbové rastliny?

1. Izbové rastliny

Izbové rastliny je termín označujúci skupinu rastlín pestovaných v klimatických podmienkach v interiéroch. Ide o skupinu rastlín, ktoré zvyčajne neznášajú výkyvy teplôt počas roka a najmä zimné chladné počasie. Využívajú sa najmä rastliny okrasné, keďže ich účel je predovšetkým estetický, ale môže byť aj zdravotný či psychický. Dodávajú svieži nádych a útulnosť každému zákutiu. Izbové rastliny je možné počas teplého obdobia roka tzv. letniť, teda pestovať vonku alebo v časti domu otvorenej vplyvu počasia. Podľa nárokov a ďalších vlastností sú ďalej členené do špecifických skupín.

S izbovými rastlinami sa stretávame už v dávnej histórii. Starí Egypťania a Sumeri pestovali okrasné a ovocné rastliny v dekoratívnych nádobách. Starí Gréci a Rimania pestovali v hlinených nádobách vavrínové rastliny. V starovekej Číne boli kvetináčové rastliny vystavované na záhradných výstavách už pred viac ako 2 500 rokmi.

V stredoveku bolo okrasné záhradníctvo obmedzené na kláštory, ale v renesancii dovážali zberatelia rastlín a zámožní obchodníci z Talianska, Holandska a Belgicka rastliny z Malej Ázie a Východnej Indie. V roku 1660 vynálezca a spisovateľ Sir Hugh Platt vydal knihu Garden of Eden, ktorá pojednávala o tom, ako pestovať rastliny v domácnostiach.

Na konci 18. storočia sa kvetinové stolíky stali súčasťou salónov a darili sa škôlky, v ktorých sa nachádzali tisíce rastlín. Vo viktoriánskej ére 19. storočia sa v strednej triede po prvýkrát objavili izbové rastliny, ktoré boli vnímané ako symbol spoločenského postavenia.

2. Prínos izbových rastlín

Pestovanie izbových rastlín a obklopovanie sa nimi je dobré, príjemné i prospešné. Aj vedecké výskumy potvrdili z tohto užitočného spolužitia mnoho benefitov. Napríklad ten, že ak ste obklopení pri práci či štúdiu rastlinami, zlepší sa vaša koncentrácia a zvýši sa vaša produktivita až o 15 %. Štúdia zverejnená v časopise Journal of Physiological Anthropology tvrdí, že rastliny doma či v kancelárii vyvolávajú príjemné pocity a práca s nimi znižuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu i hladinu stresu.

Vedecká štúdia z roku 2004 uvádza, že prítomnosť rastlín napomáha kreativite, zvlášť pri zohľadnení individuality osobnosti, preto si vyberajte rastliny, ktoré sa vám páčia a sú vám prirodzene sympatické.

Výskumy NASA zamerané na cesty do vesmíru a čistenie vzduchu v raketách zistili, že rastliny dokážu zo vzduchu premieňať aj škodlivé látky ako benzén, formaldehyd, amoniak či trichlóretylén na čistejšiu formu vzduchu. Vytvorili dokonca zoznam rastlín, ktoré čistia vzduch účinnejšie.

Z oblasti zdravotných benefitov pestovania rastlín prebehlo niekoľko štúdií. V dokumente Zdravotné benefity záhrad v nemocniciach z Texasu z roku 2002 sa uvádza, že ľudia po chirurgických zákrokoch, ktorí boli obklopení zeleňou, potrebovali oveľa menej liekov proti bolesti, mali kratšie doby hospitalizácie a rýchlejšie sa zotavovali ako ľudia, ktorí okolo seba zeleň nemali. A štúdia z roku 2007 prináša zistenie, že zamestnanci, ktorí boli obklopení rastlinami, boli menej často chorí ako tí, ktorí okolo seba v kancelárii žiadne rastliny nemali.

Podobne ako terapia pomocou zvierat majú terapeutické účinky aj rastliny. Jednak vďaka priamym liečivým účinkom rastlín kvôli ich zloženiu, ale aj samotnou prácou s rastlinami, ktorá pomáha pri depresiách, úzkostiach i demencii. Niektoré kliniky vo Veľkej Británii už „predpisujú“ či skôr odporúčajú pacientom trpiacim depresiami izbové rastliny. Podľa psychológie farieb je dokázané, že farby ľudí ovplyvňujú. Zelená farba človeka upokojuje a harmonizuje. Je zmesou žltej a modrej farby, preto je zároveň osviežujúca. Zlepšuje podráždenosť, potláča únavu, udržiava aktívnu myseľ a zároveň vyvoláva pocit bezpečia.

Z toho vyplýva, že mať rastliny vo vnútorných obytných či kancelárskych priestoroch má pozitívne účinky na fyziologické, psychologické a kognitívne zdravie.

Viac na túto tému si môžete prečítať tu.

3. Hnojivo pre izbové rastliny

Hmyzí trus je vhodný pre izbové rastliny. Jeho hodnoty zodpovedajú slepačiemu trusu, ale na rozdiel od slepačieho ho nie je treba nijako upravovať, aby sa rastliny nepopálili.

Prihnojovanie izbových rastlín je samozrejmosťou a malo by byť pravidelné. Keďže izbovky rastú len v „ohraničenom“ priestore (mobilnej nádobe), veľmi vysilujú zeminu. Korene sú v nej prerastené a preto je treba tieto rastliny presádzať do väčších nádob – dopĺňať im čerstvú zeminu. Zároveň ošetrujeme ich korene a pridávame vhodné hnojivo. Ak chceme vykonať hnojivovú závlahu, je ideálne večer. Hnojíme len zdravé rastliny, keď rastú a kvitnú. Častejšie sa hnojí rýchlo rastúce rastliny. Kvitnúce izbovky je treba najviac hnojit v období nasadzovania púčikov.

Hnojit nesmieme v čase odpočinku rastlín, na konci leta a na jeseň. Hnojit sa nesmú nezakorenené a choré rastliny, rovnako tak nesmieme zalievať hnojivovou závlahou rastliny v suchej zemine, najprv je treba rastlinu zavlažiť zhora. Teda nehnojíme rastliny v čase pokoja, pred obdobím pokoja a na konci periódy ich rastu. Nesmieme hnojit čerstvo presadené rastliny ani čerstvo kúpené. Hnojenie je možné až po dvoch týždňoch. Nehnojíme ani choré rastliny, u ktorých ešte nepoznáme príčinu choroby, a rastliny s chorými koreňmi (koreňovou hnilobou). A pozor – kaktusy nesmieme hnojit organickými hnojivami.

Informácia prevzatá z inej stránky TU

Tabuľka stručne zobrazujúca potrebu a frekvenciu hnojenia izbových rastlín.

4. Ako zistiť, že kvetina potrebuje hnojivo

Nie je jednoduché rozoznať, kedy izbovej rastline chýbajú živiny. Rastlina nám to nedokáže povedať tak ako naše deti. Je to dosť mätúce, pretože príčina vadnutia môže súvisieť s niečím iným. Vedieť kedy je čas prihnojit izbové rastliny je náročná vec aj pre dlhoročných pestovateľov izbových rastlín. Rád by som sa s vami teraz podelil o pár základných informácií o tom, ako a kedy hnojit vaše izbové rastliny.

Izbové rastliny vädnú, keď potrebujú vodu. Ich listy zblednutú a vytiahnu sa, ak nemajú dostatok slnečného svetla. Pri nízkej vlhkosti im listy krehkejú. Naopak pri príliš vysokej vlhkosti sa u nich môže prejaviť hniloba. Ako ale spoznať, kedy je treba prihnojit? Neexistuje jasný signál, ktorý by vám rastlina oznámila „Hej, dala by som si rezeň“. Jediný náznak prejavu je v spomalenom alebo stagnujúcom raste, ktorý je pre väčšinu ľudí dosť ťažko postrehnuteľný. Je tak lepšie namiesto čakania na signál vziať záležitosť do vlastných rúk a hnojit rastliny podľa plánu, ktorý je založený na ich rastovom cykle.

Každá izbová rastlina má mierne odlišné potreby, pokiaľ ide o množstvo a frekvenciu hnojenia. To však nie je dôvod príliš komplikovať prihnojovanie. Áno, je možné preštudovať každý jeden druh, o ktorý sa staráte, a určiť jeho špecifické nutričné potreby, ale pravdou je, že drvivá väčšina bežných izbových rastlín má požiadavky na hnojivo natoľko podobné, že k ich prihnojovaniu môžete pristúpiť rovnakým spôsobom. Je pravdou, že niektoré rastliny sa vymykajú a potrebujú viac nutričných látok a iné naopak menej. Preto tabuľka v odseku 4 by vás mala vedieť spoľahlivo zorientovať v tom, ako často by ste sa k tej či onej kvetine so závlahou mali priblížiť.

Toto je podľa môjho názoru najlepší plán hnojenia pre väčšinu bežných izbových rastlín. Je založený na cykle vegetačného obdobia, ktorý ovplyvňuje vonkajšie aj domáce rastliny rovnakým spôsobom, hoci domáce kvety majú konzistentné teploty bez výkyvov.

5. Plán hnojenia izbových rastlín

Jarné hnojenie

Izbové rastliny začnite hnojit asi 8 týždňov pred posledným očakávaným jarným mrazom. Napríklad u nás to býva okolo 15. mája. To znamená, že začnem prihnojovať svoje izbové rastliny v polovici marca. To je čas, keď sa dni začínajú znateľne predlžovať a izbové rastliny prechádzajú z polospiaceho stavu do obdobia aktívneho rastu.
Prvé tri aplikácie hnojív by mali byť polovičné oproti odporúčanej dávke. Takto prihnojujte rastliny v čase, keď sa pripravujú na aktívny rast a ešte nevyžadujú väčšie množstvo živín pre samotný plodný rast.

Letné hnojenie

S príchodom leta je čas prejsť na pravidelnejší program hnojenia izbových rastlín. Frekvencia hnojenia závisí aj od typu hnojiva. Tekuté sa používajú častejšie ako granulované. Niekedy dvakrát týždenne či mesačne. Náš hmyzí trus sa rozkladá postupne, takže nie je potrebné hnojit tak často, ako je to potrebné pri vyrábaných tekutých hnojivách. Hmyzí trus sa postupne rozkladá a uvoľňuje svoje živiny v malom množstve počas dlhšieho obdobia. Jedna aplikácia tak môže vydržať dlhšie, ako je uvedené v odseku 4. Teda kde sa odporúča hnojit 2x za mesiac, môžete s naším hnojivom hnojit pokojne 1x mesačne.

Postupujte podľa tohto plánu bez ohľadu na to, či svoje izbové rastliny na leto presúvate von. Izbové rastliny sú v stave aktívneho rastu, keď je vysoká úroveň letného svetla, a to bez ohľadu na to, či sú v stálej teplote alebo na terase.

Jesenné hnojenie

Asi 8 týždňov pred prvým očakávaným mrazom na jeseň zredukujte množstvo a frekvenciu hnojív pre izbové rastliny. U nás to znamená, že od polovice augusta znížim množstvo hnojiva na polovicu a začnem predlžovať dobu medzi hnojením asi na 3-4 aplikácie do príchodu zimy.

Zimné hnojenie

V zime rastliny nehnojte. Izbové rastliny nie sú v zimnom období v stave aktívneho rastu, a preto by nemali byť hnojené.

6. Kedy hnojiť izbové rastliny

Potřeba hnojení 90%

Potřeba hnojení 85%

Potřeba hnojení 80%

Potřeba hnojení 70%

Potřeba hnojení 60%

Potřeba hnojení 70%

Potřeba hnojení 60%

Potřeba hnojení 50%

Potřeba hnojení 40%

Potřeba hnojení 20%

7. Nenáročné izbové rastliny

To, že pestovanie izbových rastlín má mnoho prínosov, je nesporné. Ale nie všetci majú dostatok času, energie, skúseností či podmienok na to, aby sa venovali ich náročnej údržbe. Ale je tu dobrá správa. Existujú aj nenáročné izbové rastliny, ktoré sú odolné, vyžadujú minimálnu starostlivosť a zvládajú aj nepriaznivé podmienky. Stačí si len vybrať.

Sukulenty

Ak hľadáte nie veľkú, ale atraktívnu rastlinu, ktorá vyžaduje minimálnu údržbu, sukulenty sú ideálnou voľbou. Sú krásne na pohľad a takmer nezničiteľné. Sú to rastliny s hustými, mäsitými orgánmi na zásobovanie vodou. Uchovávajú ju vo svojich listoch, stonkách alebo koreňoch. Prispôsobili sa, aby prežili suché podmienky po celom svete. Preto nepotrebujú veľa vody, ale vhodná je pre ne drenáž. Pôda do ďalšej zálivky by mala preschnúť. Ako zálivka je vhodný výluh z Hnojíku, ktorý je odporúčaný ako hnojivo pre nenáročné izbové rastliny. Ten možno tiež zapracovať v suchom stave do pôdy pre kvalitnú vyváženú výživu rastlín. Viac o hnojení si môžete prečítať v Pláne hnojenia izbových rastlín nižšie.

Sukulenty milujú dostatok svetla, preto im vyhovuje slnečné stanovište. Ak nemáte svetelne dostatočne vyhovujúci priestor pre svoju rastlinu, na potrebnú svetelnosť môžete použiť pestovateľskú lampu.

Adaptívny mechanizmus sukulentov viedol k neuveriteľnej rozmanitosti zaujímavých foriem listov a tvarov rastlín. Nájdete tu obrovskú rozmanitosť druhov aloe, agáve či kaktusov.

Hoja/Hoya/Voskovka

Nenáročnou, avšak krásnou sú aj rastliny Hoja či podľa staršieho názvu voskovka. Je rod rastlín patriaci do čeľade zimozeleňovitých (Apocynaceae) a zahŕňa 200 až 300 druhov. Sú to popínavé rastliny, tvoriace niekoľkometrové výhonky s mäsitými, po dvojiciach na stonku usporiadanými listami. Hviezdičkovité kvety vyzerajú ako vytlačené z vosku alebo porcelánu. Sú nakopené väčšinou po 12-15 kusoch (u niektorých až 40) do zväzkov v tvare gule a majú širokú škálu farieb: od bielej, cez krémové a ružové odtiene až po bordovú farbu s výraznejšou škvrnou uprostred. Kvety produkujú nektár príjemnej sladkej vône.

Hoja je atraktívna aj svojimi listami, dlhými 2 – 20 cm a širokými asi 1,5 – 6 cm, ktoré majú u rôznych druhov rôzny tvar: od jednoduchého oválneho, cez listy s vlnitým okrajom alebo s tvarom srdca, s mäsitými alebo tenšími listami s výraznou žilnatinou, s panšovaním so žltými okrajmi alebo s bielymi škvrnami. Môžete ju umiestniť do závesného kvetináča alebo výhonky ľubovoľne tvarovať pomocou jednoduchej konštrukcie.

Má rada svetlo bez priameho slnečného žiarenia. Ideálna teplota pre ňu je 20 – 24°C.

Neznáša premočenie. Ak nie je výslovne horúco (v lete), stačí rastliny zaliať 1x týždenne. V zime sa zalievajú ešte menej – 1x za 14 dní. Tak ako u sukulentov, aj tu je vhodná zálivka s Hnojíkom, ktorý je odporúčaný ako hnojivo na nenáročné izbové rastliny. O hnojení si môžete prečítať v Pláne hnojenia izbových rastlín nižšie.

8.Jedovaté izbové rastliny

Medzi izbovými rastlinami nájdeme aj také, ktoré označujeme za jedovaté izbové rastliny. Sú to tie rastliny, ktoré vo svojich telách obsahujú látky schopné spôsobiť otravu a zároveň sa pestujú v domácnostiach či kanceláriách. Toto riziko je zvýšené pri kontakte týchto rastlín s malými deťmi alebo domácimi zvieratami.

U jedovatých izbových rastlín rozlišujeme stupeň závažnosti, ktorý môžu spôsobiť. Niektoré spôsobujú len ekzémy, zápaly, vyrážku alebo opuch. U iných hrozí zvracanie, hnačka a kŕče. Pri požití väčšieho množstva takto jedovatej rastliny môže dôjsť k postihnutiu celého organizmu a následnej smrti.

Jedovaté izbové rastliny v domácnostiach s deťmi a zvieratami by mali byť umiestnené na ťažko dostupných miestach – vysoko na skrini, poličke alebo v závesnom kvetináči, kam dieťa ani domáce zviera nedosiahne.

V prípade podozrenia na otravu rýchlo vyhľadajte lekársku pomoc a lekárovi oznámte druh rastliny, ktorú dieťa alebo domáci miláčik zjedol, alebo prineste časť rastliny so sebou. Včasná diagnóza môže pri otrave prudko jedovatými rastlinami zachrániť život. Ak nevyrážate hneď k lekárovi, je vhodné podávať veľa tekutín po malých dúškoch, ako vodu alebo čaj. Nevhodné je mlieko, pretože naopak spôsobuje v črevách lepšiu vstrebateľnosť jedu! Nevyvolávajte zvracanie!

Rozdelenie jedovatých izbových rastlín podľa čeľadí

Agávovité – spôsobujú podráždenie tráviaceho traktu, pričom otrava sa prejaví vracaním, bolesťami hlavy a brucha. Patria sem: dracéna/dračinec (Dracaena spp.) a tchynin jazyk (Sansevieria spp.)
Amarylkovité – jedovatá je celá rastlina, ale najviac jedovaté sú cibuľky. Obsahuje neurotoxíny, ktoré negatívne pôsobia na centrálny nervový systém a môžu spôsobiť kolaps. Obsahujú jedovatú mliečnu šťavu. Najznámejšie sú: amaryllis (Amaryllis spp.), hemantus/ krvokvet /sloní ucho ( Haemanthus spp.), hvezdník ( Hippeastrum spp.), klivia ( Clivia spp.), krín ( Crinum spp.)
Árónovité – niektoré druhy spôsobujú mechanické dráždenie sliznice dutiny ústnej a tráviaceho traktu, ktoré vyvoláva svrbenie, zápal, opuch pier, jazyka, podnebia, hltana, sťaženie prehĺtania a dýchania až dusenie. Môže sa objaviť aj vracanie, hnačka a zápal žalúdka a čriev. Niektoré môžu vyvolať tetániu až zlyhanie obličiek. Do tejto čeľade patria: aglaonéma (Aglaonema spp.), alokázia (Alocasia spp.), antúrium (Anthurium spp.), difenbáchia (Dieffenbachia spp.), filodendron (Philodendron spp.), lopatkovec (Spathiphyllua spp.). spp.), monstera (Monstera spp.), potosovec (Scindapsus spp.), užovník/kaládium (Caladium spp.), zamiokulkas (Zamifolia spp.)
Ľuľkovité – všetky rastliny z tejto čeľade sú jedovaté. Obsahujú okrem iného tropánové, steroidné alebo pyridínové alkaloidy, čo sú nervové jedy s rôznym mechanizmom účinku. Patria tu: broválie (Browalia spp.), brunfelsia (Brunfelsia spp.), ľuľok (Solanum spp.), paprika (Capsicum spp.), petúnia (Petunia spp.).
Prvosienkovité – Najobľúbenejšie sú: cyklámen (Cyclamen spp.) – najmä jeho hľúzy obsahujú saponín cyclamin spôsobujúci rozpad červených krviniek. Po požití časti hľuzy sa môžu objaviť prudké hnačky, kŕče a ďalšie komplikácie plynúce zo straty tekutín a minerálov. U citlivých jedincov môže pri kontakte s pokožkou vyvolať miestne podráždenie. prvosienka (Primula spp.) – obsahuje jedovaté saponíny a glykozidy
Mliečnikovité – rastliny obsahujú latex, ktorého zložky majú dráždivé účinky na kožu a sliznicu tráviaceho traktu. Vyvolávajú začervenanie kože až tvorbu pľuzgierov, pri požití koliku, hnačky, zápal žalúdka a čriev a pri kontakte s očami zápal spojiviek. Izbové rastliny z tejto čeľade: akalyfa/ mačací chvostík (Acalypha spp.), jatrofa (Atropha podagrica), krotónovec (Codiaeum variegatum), prýštec (Euphorbia spp.), napríklad prýštec nádherný ( Euphorbia pulcherrima ) známy ako vianočná hviezda , alebo prýštec žiarivý ( Euphorbia milii ), čiže Kristova koruna.
Zimozeleňovité – obsiahnuté látky vyvolávajú kontaktnú dermatitídu a fatálne poruchy srdcového rytmu. Z tejto čeľade poznáme: adenium/púštna ruža (Adenium spp.), alamanda/zlatá trúbka (Allamanda spp.), zimozeleň (Catharanthus spp.), dipladénia (Dipladenia spp.), oleander (Nerium oleander), pachypódium/madagaskarská palma (Pachypodium spp.)