Kel kučeravý: ako ho pestovať, kedy zberať a čo z neho uvariť

Kel kučeravý, botanicky Brassica oleracea var. sabellica, známy aj pod anglickým názvom kale, je hlúbová zelenina, ktorá netvorí hlávku, ale vzpriamenú ružicu silno skučeravených listov na pevnom hlúbe. Pestuje sa hlavne na zimný zber: listy sa trhajú od októbra cez celú zimu a mráz im chuť skôr zlepší. Seje sa v apríli a máji, na záhon sa sadí od druhej polovice mája do konca júna v spone 60 × 60 cm. Znesie mrazy okolo −15 °C, otužilejšie nízke typy aj o niečo viac, takže na záhone vydrží aj vo chvíli, keď iná zelenina dávno zamrzla.

Kel kučeravý vznikol z rovnakého predka ako kapusta, hlávkový kel, karfiol alebo kaleráb. Na rozdiel od hlávkového kelu netvorí hlávku: listy rastú voľne z hlúba a zberajú sa postupne. Je to dvojročná rastlina. V prvom roku tvorí listy, a ak ju necháte na záhone cez zimu, na jar vyženie kvetné stonky.

Listy bývajú zelené, modrozelené alebo fialové, podľa odrody jemne aj hrubo kučeravé. Obsahujú veľa vitamínu C a na zeleninu aj pomerne dosť bielkovín. Ozdobné odrody s pestro sfarbenými listami sa pestujú aj ako okrasná rastlina do jesenných záhonov a nádob.

• Kel kučeravý: bez hlávky, listy silno skučeravené, zber list po liste.
• Hlávkový kel (savojský): tvorí voľnejšiu hlávku z bublinatých listov.
• Ružičkový kel: na vysokom hlúbe tvorí v pazuchách listov drobné hlávky.

Odrody sa líšia hlavne výškou a farbou listov:

• Nízke a polovysoké typy (asi 30 – 60 cm) sú pre záhradu najspoľahlivejšie. V zime ich lepšie prikryje sneh a mráz ich poškodí menej.
• Vysoké typy dorastajú až okolo 1 m. Dajú väčšiu úrodu, ale pri holomrazoch bez snehu trpia viac.
• Fialové a červené odrody (napríklad ‚Redbor F1‘ alebo ‚Scarlet‘) majú rovnaké použitie a pôsobia dekoratívne aj na záhone.
• Toskánsky (čierny) kel ‚Nero di Toscana‘ má dlhé úzke tmavé listy, bublinaté, nie kučeravé. Pestuje sa rovnako.

Ozdobné odrody, ktoré majú vyfarbiť jesenný záhon, sa vysievajú už skoro na jar.

Kel kučeravý má dlhú vegetáciu, ale nikam sa neponáhľa: hlavný zber je až na jeseň a v zime. Preto sa hodí ako následná plodina na záhon po skorej zelenine, napríklad po šaláte, kalerábe, hrachu alebo skorých zemiakoch.

• Výsev: v apríli a máji na výsevný záhon, do sadbovačov alebo priamo do jamiek na záhon. Priesady sú hotové asi za 5 – 6 týždňov.
• Výsadba: od druhej polovice mája do konca júna, v spone 60 × 60 cm, pri vysokých odrodách až 80 × 80 cm.
• Pôda: humózna, vlhká, stredne ťažká. Kyslú pôdu vápnite (pozri pH pôdy), kyslosť podporuje nádorovitosť.
• Stanovište: slnko alebo polotieň.
• Striedanie: nesaďte ho po iných kapustovitých (kapusta, kel, reďkovky, horčica na zelené hnojenie), najskôr po 4 rokoch.

Termíny platia pre stredné polohy, v teplých oblastiach možno o 1 – 2 týždne skôr, na horách neskôr.

Kel kučeravý má stredné nároky na živiny, podobné ako hlávkový kel. Stačí mu záhon s kompostom zapracovaným pri príprave a jedno až dve prihnojenia v lete. Dusík na konci leta dodávajte len tam, kde rastliny zaostávajú. Prehnojené mäkké listy horšie znášajú mráz. Ako hnojiť organicky, opisuje článok hnojenie zeleniny.

• Zálievka: v lete pravidelná, v suchu listy tvrdnú a horknú. Pomáha mulč.
• Prihŕňanie: počas leta prihrňte k hlúbu zeminu, rastliny potom lepšie stoja vo vetre a pod snehom.
• Zima: mráz kučeravému kelu nevadí, viac mu škodí zimné slnko pri holomraze, ktoré listy vysušuje. Na zimu ho preto prikryte čečinou.
• V nádobe: na jeseň možno rastliny vykopať, zasadiť do kvetináčov a prezimovať v nevykurovanej miestnosti alebo v skleníku. Listy potom zberáte celú zimu.

Zber začína v októbri a trvá celú zimu. Po prvých mrazoch sú listy jemnejšie a sladšie, preto sa s väčším zberom obvykle čaká na prvé mrazíky. Trhať sa dajú aj zamrznuté listy.

1. Trhajte postupne vonkajšie a spodné listy a srdce rastliny nechajte rásť.
2. Ak potrebujete viac naraz, odrežte celú ružicu. Na orezanom hlúbe na jar vyrašia nové listy a mladé výhonky, ktoré sú tiež jedlé.
3. Mladé listy sú najjemnejšie. Pri starších listoch pred varením odstráňte tuhé stredné rebro.

Čerstvé listy vydržia vo vrecku v chladničke niekoľko dní. Na dlhší čas ich blanšírujte 2 – 3 minúty vo vriacej vode, schlaďte a zamrazte.

• Mlynárik kapustový: húsenice ožierajú listy v lete a na začiatku jesene. Vajíčka na rube listov rozmliaždite, porast môžete zakryť sieťou.
• Voška kapustová: sivasté, múčne poprášené kolónie sa schovávajú v kučeravých listoch. Napadnuté listy oplachujte silným prúdom vody a podporte užitočných predátorov (viac v článku vošky).
• Skočky škodia na mladých rastlinách v suchu, pomáha vlhký záhon a netkaná textília.
• Kvetárka kapustová napáda korene čerstvo vysadených priesad.
• Nádorovitosť sa prejaví vädnutím a nádormi na koreňoch. Prevenciou je striedanie plodín a vápnenie kyslej pôdy.

Spoločné nároky a problémy všetkej hlúbovej zeleniny zhŕňa článok kapustovitá zelenina.

Listy sa pred úpravou umyjú a zbavia tuhých rebier. Kel kučeravý má výraznejšiu chuť ako hlávkový kel a hodí sa:

• do polievok a dusených jedál, napríklad so zemiakmi, cibuľou a údeným mäsom;
• dusený na masle alebo s cesnakom ako príloha;
• na čipsy: natrhané listy premiešajte s trochou oleja a soli a pečte v rozprestretej vrstve pri nižšej teplote (okolo 130 – 150 °C) asi 15 – 20 minút, kým nie sú chrumkavé;
• surový do šalátu: mladé listy nakrájajte nadrobno a premasírujte rukami s trochou oleja a soli, zmäknú a stratia horkosť.

Zdroje fotografií

• Kel kučeravý na záhone: Ruth Hartnup from Vancouver, Canada, CC BY 2.0, zdroj
• Kučeravé listy kelu kučeravého: Georgfotoart, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Priesady kelu kučeravého: USDAgov, Public domain, zdroj