kapustová zelenina

Kapustová zelenina - čo to je

Kapustová zelenina sa inak tiež nazýva košťálová zelenina alebo košťáloviny. Stále ide o tú istú skupinu, ktorá vznikla pôvodne z repky.

Tieto zeleniny majú zvyčajne okrúhle alebo oválne tvary a môžu mať rôzne farby a chute. Medzi najznámejšie druhy kapustovej zeleniny patria chren, kapusta, zelé, brokolica, karfiol a turnips. Tieto zeleniny sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu a sú obľúbené prísady v mnohých kuchyniach po celom svete.

Kapustová zelenina - druhy

Existuje mnoho rôznych druhov kapustovej zeleniny. Medzi najznámejšie druhy patria:

Chren – pôvodne z repky, ale spotrebúva sa koreň, ktorý má ostrú a korenistú chuť, ktorá sa používa ako korenie a prísada do omáčok.
Kapusta – guľatá alebo plochá zelenina s rôznymi odtieňmi zelenej a bielej farby, ktorá sa často používa do šalátov alebo varená ako príloha.
Ružičková kapusta – vyšľachtená z kapusty, má malé ružičky, ktoré sa varia alebo zapekajú. Jej výhodou je, že vydrží v záhrade aj cez zimu.
Zelé – guľatá zelenina s pevnou hlávkou, dá sa používať surová aj varená.
Čínske zelé – má tmavé jednoduché listy, hodí sa do šalátov.
Pekingské zelé – niekedy nesprávne nazývané čínske, má svetlé listy, voľne uložené, je výborné do šalátov.
Brokolica – zelená zelenina s kvetovými hlávkami, ktorá je bohatá na vitamíny a minerály a často sa používa ako príloha alebo súčasť šalátov, ale aj ako samostatné jedlo.
Kaleráb – výborný je ako mladý na surové použitie, starší potom na spracovanie napríklad ako kaleráb nakladaný.
Karfiol – biela alebo fialová zelenina s kvetovými hlávkami, je podobný brokolici, používa sa skôr varený, vyprážaný alebo zapékaný.
Turnips – guľatá zelenina s jemnou chuťou a mäkkou, vláknitou dužinou.

Toto sú iba najznámejšie druhy kapustovej zeleniny, existuje však mnoho ďalších druhov, vrátane rôznych odrôd a hybridov.

Kapustová zelenina - zdravie

Kapustová zelenina je pre naše zdravie veľmi prospešná. Obsahuje mnoho vitamínov, minerálov, antioxidantov a vlákniny, čo nám môže pomôcť udržať si zdravé telo a myseľ. Niektoré z hlavných zdravotných výhod, ktoré kapustová zelenina poskytuje, sú:

Zníženie rizika vzniku chronických ochorení – niektoré druhy kapustovej zeleniny, ako napríklad brokolica, karfiol alebo kapusta, sú bohaté na látky, ktoré môžu znížiť riziko vzniku chronických ochorení, ako sú srdcové choroby, rakovina alebo diabetes.
Podpora imunitného systému – kapustová zelenina obsahuje mnoho vitamínov a minerálov, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie imunitného systému, ako sú vitamín C, vitamín A a železo.
Zlepšenie trávenia – vláknina obsiahnutá v kapustovej zelenine môže pomôcť zlepšiť trávenie a znížiť riziko vzniku tráviacich problémov, ako je zápcha alebo hnačka.
Redukcia hmotnosti – kapustová zelenina je nízkokalorická a obsahuje mnoho vlákniny, čo nám môže pomôcť udržať si zdravú váhu a znížiť riziko vzniku obezity.

Kapustová zelenina pestovanie

Kapustová zelenina môže byť pomerne ľahká na pestovanie, ak sa dodržia určité zásady. Nasledujú všeobecné kroky pre pestovanie kapustovej zeleniny:

Zvoľte vhodné miesto: Kapustová zelenina potrebuje slnečné miesto, maximálne polotieň a kvalitnú pôdu. Ideálne je, aby miesto bolo chránené pred silným vetrom. Niektorá zelenina – napríklad ružičková kapusta – napriek tomu potrebuje oporu, aby sa nezlomila.
Pripravte si pôdu: Pred výsadbou kapustovej zeleniny by mala byť pôda náležite pripravená. Odporúča sa pridať organickú hmotu, ako napríklad hnoj alebo kompost, aby sa zlepšila kvalita pôdy; urobte to na jeseň pred orbou alebo kyprením.
Vyberte vhodnú odrodu: Existuje mnoho odrôd kapustovej zeleniny, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, chuťou a dobou zrenia. Vyberte odrodu, ktorá je najvhodnejšia pre vaše stanovište, ale aj z hľadiska požadovaného výsledku.

4. Vysejte semená alebo zasaďte sadenice: Semená kapustovitej zeleniny môžu byť vopred naklíčené, alebo sa môžu vysievať priamo do pôdy. Vopred naklíčte semená doma počas marca alebo apríla. Do pôdy ich vysievajte až v máji. Sadenice možno kúpiť v záhradníckych centrách a presádzať do záhrady tiež počas mája.

5. Zalievanie: Kapustovitá zelenina potrebuje dostatok vody pre správny rast a vývoj. Zalievanie by malo byť pravidelné a dostatočné, ale zároveň by malo byť zamedzené premočeniu.

6. Ochrana pred škodcami a chorobami: Odporúča sa pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a chorôb. Ak sú nejakí škodcovia či choroby nájdené, je dôležité rýchlo prijať náležité opatrenia, aby sa minimalizovalo riziko poškodenia rastlín.

7. Zber: Kapustovitá zelenina by mala byť zozbieraná, keď dosiahne požadovanú veľkosť a zrelosť. Rôzne druhy zeleniny majú rôzne doby zberu. Ružičkový kel sa dá napríklad zbierať aj postupne, a to dokonca počas zimy.

Je dôležité si uvedomiť, že rôzne druhy kapustovitej zeleniny majú odlišné nároky na pestovanie, takže je nutné ich prispôsobiť individuálne.

Choroby kapustovitej zeleniny

Kapustovitá zelenina môže byť náchylná na rôzne druhy plesní, baktérií a iných chorôb, ktoré môžu ovplyvniť ich rast a kvalitu. Najčastejšie choroby kapustovitej zeleniny sú:

Pleseň – kapustovitá zelenina, ako sú napr. cukety, môže byť náchylná na pleseň, čo môže spôsobiť hnedé alebo sivé škvrny na plodoch a viesť k hnilobě. Pleseň sa najčastejšie objavuje za dlhotrvajúcich dažďov a náchylnejšia je zelenina, ktorá je sádzaná blízko seba. Existujú druhy, ktoré sú odolné voči pliesni, a tie odporúčame kupovať a sádzať.
Bakteriálna infekcia – niektoré druhy kapustovitej zeleniny, ako je napr. kaleráb, môžu byť náchylné na bakteriálne infekcie, ktoré môžu viesť k hnilobě a strate kvality. Bakteriálna infekcia napáda krčky rastlín alebo aj korene, ale môže sa preniesť aj na plody, ktoré sú potom znehodnotené a nie je možné ich konzumovať.
Virózy – niektoré druhy kapustovitej zeleniny môžu byť náchylné aj na vírusové infekcie, ktoré potom ovplyvnia rast a kvalitu rastlín a plodov. Je potrebné kupovať odolnú sadbu alebo vlastné osivo mortiť.

Škodcovia kapustovitej zeleniny

U kapustovitej zeleniny sa môžu vyskytovať rôzni škodcovia, ktorí môžu poškodiť rastliny a znížiť výnos. Najznámejší škodcovia sú:

Slimáky – sú často problémom u kapustovitej zeleniny, ako sú napr. kapusta, kel alebo karfiol. Slimáky sa živia listami rastlín a môžu poškodiť celé rastliny tak, že rastliny odumrú. Môžeš ich zbierať mechanicky, alebo použiť niektoré odpudzovače slimákov – napríklad dať okolo zeleniny ihličnaté vetvičky, rozomleté škrupiny alebo zakúpené prípravky.
Vošky – vošky sú malé zelené, príp. hnedé druhy hmyzu, ktoré sajú šťavy z listov a stonkov rastlín. Vošky sú často problémom u kapustovitej zeleniny, ako sú napr. kel a kapusta. Na vošky existuje mnoho prírodných prípravkov, alebo sa snaž do záhrady nalákať lienky sedembodkové alebo iné druhy hmyzu, ktoré sa nimi živia.
Pilatka – je hmyz, ktorého húsenica sa živí listami kapustovitej zeleniny, ako je kapusta, kel alebo ružičkový kel. Môže spôsobiť vážne poškodenie rastlín a znížiť výnos. Na pilatku existuje postrek, alebo môžeš húsenice zbierať ručne.

Hnojenie zeleniny

Zdroje:

Böhmig, Franz – Peleška, Stanislav: 2000 rad pre záhradkárov, Ottovo nakladatelství, Praha 2001.
Vlachová, Libuše: Talianske pokrmy na českom stole, Svoboda, Praha 1994.
www.wikipedia.org
www.zahrada-centrum.cz
www.agromanual.cz
www.bylinkovo.cz