Záhradnícke náradie a pomôcky: kompletný sprievodca vybavením záhradkára

Čo všetko potrebuje správne vybavený záhradkár? Prinášame kompletný prehľad náradia a pomôcok — od základného kopania cez sejbu a zalievanie až po fóliové kryty a drôtenky.

TECHNICKÉ POMÔCKY ZÁHRADKÁRČENIA

Efektívnosť práce je pojem, ktorý sa stal súčasťou každej modernej ľudskej činnosti. Preto aj pri práci na záhradke hľadáme cesty, ako si ju uľahčiť a zlacniť. Slúži na to množstvo rozmanitého náradia a pomôcok, veď aj práca na záhradke je rozmanitá. Dobrý remeselník má poriadne nástroje, dobrý záhradkár má poriadne náradie. A nielen to: je dôležité vedieť, ktorú prácu ktorým nástrojom alebo náradím možno vykonať najlepšie a najúspornejšie. Na to treba predovšetkým skúsenosti. Predpokladom je zaobstarať si potrebné náradie.

V poslednom čase sa pre záhradkárov stáva aktuálnou otázka, či dať prednosť ručnému náradiu, alebo motorovým prístrojom, ktorých zháňanie sa stalo módnou záležitosťou. Domácnosti sa tiež vybavujú kuchynskými robotmi, práčkami a radom väčších i menších prístrojov. Každý sa však už iste sám presvedčil práve na týchto prístrojoch, že sa vyplatia len vtedy, ak ich máme ako často použiť, a že šetria prácu i čas len vtedy, ak je ich čistenie a údržba jednoduchá. Aj veľkosť domácnosti rozhoduje o tom, či sa ten či onen prístroj vyplatí. Pri záhradkárskych prístrojoch platia rovnaké hľadiská — možnosť častého použitia, jednoduchá údržba a čistenie a veľkosť záhradky. Preto sa väčšie a zložitejšie prístroje vyplatia len na veľkých záhradách alebo pre záhradkárske kolektívy. Okrem toho každý motor je viac či menej hlučný a ruší pokoj susedov. V neposlednom rade hovorí v prospech ručného náradia aj fakt, že práca v záhrade má byť aktívnym odpočinkom — zdravým pohybom na čerstvom vzduchu.

Rýle dopĺňajú ryľovacie vidly s pevnými širokými hrotmi, ktoré sa používajú na letné rytie záhonov po zbere a pozemkov silne zaburinených pýrom alebo inými trvácimi podzemkovými burinami (pretože ich vytiahnu a neprerežú ako rýľ), na vyrývanie kvetinových cibúľ a obrývanie okolo stromov, kde sú korienky plytko. Vidly sú nepostrádateľné pri prehadzovaní nerozloženého kompostu a pri rozhadzovaní hnoja na záhon. Majú pružné hroty, ktoré by mali byť od seba vzdialené len 2 – 3 cm. Veľmi potrebným náradím je kopáč, čo sú ohnuté vidly so štyrmi hrotmi. Používa sa na kyprenie záhonov po zbere a na hrubé plenie prázdnych záhonov. Lopaty slúžia na pohodlné premiestňovanie zemín, prevrstvovanie uležaného kompostu, nakladanie rôznych hmôt na fúrik a na mnohé iné práce. Majú rôzne tvary. Lopata na záhradkárske účely má mať dlhší list s takým sklonom, aby z nej hmota pri hádzaní ľahko skĺzavala. Na nakladanie hrubších predmetov (kamene) a na odhadzovanie snehu je vhodná takzvaná uhliarska lopata so širokým, po okrajoch zdvihnutým listom.

Na hrubšie zemné práce je potrebný krompáč — na jednej strane špicatý a na druhej širší, ostrý. Hrable by mali byť na každej záhradke v troch druhoch: železné úzke na uhrabávanie menších plôšok, železné široké na uhrabávanie záhonov a chodníkov a drevené na zhrabávanie trávy. Na drevených hrabliach je vhodné z druhej strany si urobiť znamenák na rozmeriavanie riadkov na záhonoch pred sejbou alebo sadením. Čiastočne sa zatlčú dlhšie klince 10 cm od seba, pretože väčšinou sa používa rozstup riadkov v násobkoch desiatich. Znamenák však môže byť aj samostatným náradím s rôznymi rozmermi kolíkov na oboch stranách. Nepostrádateľným náradím na záhradke sú takzvané anglické čiže pružinové hrable, ktoré sa pripevňujú na dlhú násadu, aby boli pružné. Vymetá sa nimi trávnik, upravujú sa pieskové chodníčky a plôšky a podobne.

Nutným náradím na záhradke sú rôzne motyčky: širšia na plytké okopávanie, plenie a rozrušovanie pôdneho prísušku, ťažká kovaná s užším listom na ťažšie úpravy terénu, prekopávanie uležaného hnoja, kopanie mís okolo stromov a prípravu jám na vysádzanie, dvojitá (na jednej strane sú vidličky na plenie a na druhej srdcovitá motyčka na kopanie v úzkych riadkoch zelenín alebo kvetín) a malá jednoručná motyčka na prácu na malých plôškach a v pareniskách, na jednotenie zeleniny a plenie v skalke a v záhonoch kvetín. Motyčky sa bežne používajú aj na kyprenie pôdy, ale okopávanie nimi je naozaj namáhavé a prácne a kypria pôdu značne hlboko; pôda potom príliš vysychá. Na kyprenie sú vhodné rôzne druhy kypričov, s ktorými sa pracuje ťahom, teda s oveľa menším vynaložením sily. Je dobré dať k nim dlhšiu pružnú násadu. Najbežnejší je pazúrikový trojhrotý kyprič, používajú sa aj kypriče šípovité, jednohroté, dvojhroté aj trojhroté. Na rozrušovanie pôdneho prísušku sú určené rotačné kypriče. Moderným náradím na kyprenie pôdy, ale aj na plenie v medziriadkoch sú plecie očká a plecie rámčeky, ktoré prevzdušňujú pôdu a podrezávajú korienky burín. Pracuje sa s nimi ťahom v kyprých pôdach. 

Vo väčších záhradách býva nepostrádateľná pojazdná ručná plečka, s ktorou sa dá pojazdiť dopredu aj dozadu. Aj preosievačka je potrebné náradie, nielen na preosievanie piesku pri rôznych úpravách, ale aj pri prehadzovaní zeminy a uležaného kompostu, z ktorého treba odstrániť prípadné prímesi ako kamienky či nerozložené zvyšky drevnatých častí rastlín. Valec je potrebný na utuženie povrchu osiatych záhonov, ale hlavne je nepostrádateľný pri zakladaní a ošetrovaní trávnika. 

Málokto si ho však kupuje a jeho prácu nahrádza rôznymi drevenými šliapadlami alebo doskami. Pritom nie je problém zhotoviť si ho z väčšej plechovky s vekom. Po stranách sa privaria držadlá, do ktorých sa voľne nasadia tyče na vedenie, na jednej strane sa prevŕta otvor na zátku. Do valca sa naleje voda, ktorá sa po použití zase vypustí. Do valca dlhého 1 m s priemerom 40 cm sa zmestí 120 l vody a jeho celková hmotnosť približne 130 kg stačí aj na rozdrvenie hrúd nahrubo zrytého záhona. K náradiu na prácu s pôdou patrí špeciálny vypichovač alebo aj len starší dlhší nôž s trochu zahnutým ostrím na konci na vypichovanie koreňov trvácich burín, najmä púpavy lekárskej z trávnika.

POMÔCKY NA SEJBU A SADENIE Na výsev semien zelenín a kvetín a na predpestovanie sadby sú potrebné rôzne výsevné misky, žardinky, širšie kvetináče alebo výsevné truhlíky; najlepšie sú z plastu alebo z penového polystyrénu. Musí sa s nimi zaobchádzať opatrne, pretože sú krehké, sú však veľmi ľahké. Výhodne možno použiť aj sadbovač, pretože do každej bunky sa dá vysiať iná rastlina a po vzídení prepichať. V poslednom čase sa veľa používajú rôzne rašelinovo-celulózové kvetináčiky (jiffy pot a podobne), ktoré sa v pôde po vysadení rozložia. Urýchľuje sa tak ujatie a vzchádzanie rastlín. Na vyznačenie riadkov a sponov pri sejbe a výsadbe na záhon je potrebný znamenák. Sadiť sa dá aj podľa záhradníckej šnúry (najvhodnejšia je z plastu). Šnúra sa na oboch koncoch dobre pripevní na zašpicatené kolíky zapichnuté na potrebnú vzdialenosť. 

Semeno rastlín, ktoré sa budú jednotiť, vysievame priamo z papierového vrecúška alebo z tuhšieho papiera a poklepávaním ho rovnomerne rozmiestňujeme do vyznačeného riadka. Prácu uľahčí a výsev spresní vhodný ručný sejací strojček. Šikovný záhradkár si ho zhotoví sám z okrúhlej, najlepšie plechovej krabičky, do ktorej vyrazí po obvode pravidelne vzdialené otvory. V strede krabičky sa vedie osička pripevnená k držadlu. Pri pomalom ťahu sa krabička otáča a semená vypadávajú v pravidelných vzdialenostiach. Krabičiek môže byť niekoľko na výmenu. Na sadenie sadby zelenín a kvetín sú potrebné sadzací kolík alebo sadzacia lopatka. Najlepšie sú hladko vylisované z plastu, pracovať sa s nimi však musí len v nakyprenej pôde, pretože sú krehké. Môžu byť aj drevené. Železné kolíky so zváraným švom na rukoväti narobia veľa mozoľov. Na utlačenie malých osiatych plôch sú potrebné rôzne drevené doštičky, či už s držadlom, alebo s okami, do ktorých sa navlečie noha. Na zavlažovanie výsevov je potrebný jemný rozprašovač a na prípadné prekyprenie výsevov v truhlíkoch malý kolíček v podobe ceruzky, ktorý sa používa aj pri prepichovaní mladých rastliniek.

POTREBY NA ZAVLAŽOVANIE Krhla je nepostrádateľným náradím na zalievanie aj v tých záhradách, kde je zavedený rozvod vody. Odstátu vodu z rôznych nádrží, ktorá je pre rastliny najvhodnejšia, inak nevyužijeme inak než krhlou, ak nechceme použiť nákladné čerpacie agregáty. Najlepšie sú plochejšie krhly z plastu — sú ľahké. Ku každej krhle by sme mali mať dve tri rôzne ružice s rôzne veľkými otvormi — od najjemnejších na malé výsevy po hrubšie. Do krhly naberáme len čistú vodu, aby sa ružica neupchávala. Postrekovačov je pomerne veľký výber; najpoužívanejší na malých záhradkách je okrúhly rozstrekovač, ktorý dostrekne asi na 5 m a vytvára takmer vodnú hmlu. Dá sa ľahko prenášať. Pre väčšie záhrady máme rôzne otočné a oscilačné postrekovače; volia sa podľa dostreku. Najčastejšie sa na záhradkách zalieva jednoducho hadicou. Na každej hadici by mala byť pripevnená tryska, ktorou sa dá regulovať rozstrek vody od najjemnejšej hmly po veľké kvapky. 

NÁRADIE NA OŠETROVANIE RASTLÍN Najpotrebnejšie sú nože a nožnice. Pri nich veľa záleží na kvalite a brúsení. Nekvalitnými nožmi a nožnicami môžeme rastliny poškodiť a s nenaostrenými je práca obtiažna. Žabka je skvele vymyslený, účelne zakrivený záhradnícky nôž na rezanie všetkých častí rastlín. Začisťujeme ňou aj rezné rany na stromoch. Nerežeme ňou odumreté drevo, aby sa nepoškodilo ostrie. Žabku kupujeme na mieru, aby dobre „padla“ do ruky. Očkovací nôž je ostrý nôž s výbežkom na odchlipovanie kôry. Je nepostrádateľný pre záhradkára, ktorý očkuje ruže, ovocné stromčeky a listnáče. Nemá sa používať na nič iné, pretože by sa otupilo ostrie a už by sa na očkovanie nehodil. Štepársky nôž je špicatý nôž na štepenie. Aj ten je jednoúčelový a má sa používať iba na štepenie. Záhradnícke nožnice potrebujeme na rez ovocných stromov a krov a na zastrihávanie drevín a trvaliek po odkvitnutí. Uplatnia sa okrem noža aj pri rezaní kvetov do váz a pri estetickej úprave rastlín. Najvhodnejšie na všetky účely sú dvojbritové záhradnícke nožnice, na konci opatrené uzáverom. Rukoväť nožníc má byť opatrená návlekmi z plastu, aby v zime nechladila a nespôsobovala otlaky. Aj záhradnícke nožnice majú „padnúť“ do ruky a majú byť ľahké a vždy ostré. Okrem nich sa používajú špeciálne nožnice vinárske, škôlkarske a na ruže, pre záhradkára potom dôležité nožnice na trávu, ktorými sa zastrihávajú okraje trávnikov a malé plôšky, ktoré sa nedajú ošetriť srpom, a nožnice na strihanie živého plota. Oboje tieto nožnice sa vyrábajú aj v akumulátorovej verzii, sú ľahko ovládateľné a pracujú rýchlo. Na brúsenie nožov a nožníc potrebujeme brúsiky a obťahovacie remene. Ostrý nôž oceníte aj pri jarnom delení trsov okrasných tráv, ako je ostrica . Na záhradke je potrebných aj niekoľko druhov pílok a píl: malá pílka na najmenšie rezné rany, pílka chvostovka do hustejších korún stromov, rámová pílka s uťahovacím ostrím a veľká rámová píla na rezanie dreva. Výhodná je pílka, ktorá sa dá nasadiť na tyč; možno ňou rezať výhonky v korune. Pílky treba občas ostriť. Na pravidelné kosenie trávnika treba mať dobré a ostré náradie. Malé a neprístupné plochy trávnika (napríklad pod krami, ktorých konáre siahajú až k zemi) vysekávame srpom. Aj novozaložený trávnik treba opatrne kosiť srpom, aby sa nevytrhali mladé rastliny trávy, alebo — najmä menšie plochy — strihať nožnicami na trávu. 

Podobným náradím je kosáčik, teda srp s dlhšou rukoväťou. Používa sa na kosenie prerasteného alebo na vysekávanie príliš zaburineného trávnika a podobne. Kosa musí byť z kvalitnej ocele s dobrým ostrím, inak trávu skôr „žuje“ a nedá sa ňou dosiahnuť rovnomerná výška mačiny. Kosisko (násada kosy) má byť ľahké a vyvážené a takisto má „padnúť“ do ruky. Ručne sa najlepšie kosí tráva za rosy alebo po daždi, suchá tráva sa ohýba. Najlepším pomocníkom pri udržiavaní kvalitného okrasného trávnika je kosačka, či už ručná vretenová, motorová, alebo elektrická. Správne sa hovorí, že kvalita trávnika závisí od kvality kosačky. S tým, ako sa medzi záhradkármi stále viac rozširuje obľuba okrasnej záhrady, zvyšujú sa aj nároky na kvalitu trávnika. Preto sa kosačka stáva nepostrádateľným pomocníkom. Ručnou vretenovou kosačkou pokosíte plochu asi 100 m², nanajvýš dvojnásobok. Kosenie väčšej plochy je už fyzicky značne namáhavé. Na väčšie plochy sa oplatí motorová kosačka. Benzínové motory však spôsobujú veľký hluk a zápach. Preto je dnes najvýhodnejšia elektrická alebo akumulátorová kosačka. Pri výbere sledujte šírku záberu, nastaviteľnú výšku kosenia, objem zberného koša a pri akumulátorových modeloch kapacitu batérie; improvizovane zostavené stroje na sieťové napätie do záhrady nepatria, je to zbytočné riziko úrazu elektrickým prúdom. Pravidelné čistenie a nastavovanie všetkých typov kosačiek je nutné, aby žacie ústrojenstvo nevytrhávalo trsy, a tým nepoškodzovalo trávnik. Kosačkou sa tráva kosí za sucha, inak sa vlhké kúsky pokosenej trávy lepia na súkolie stroja. Kosačky sa používajú len na vyhrabaných trávnikových plochách, kamienky a iné nečistoty by mohli poškodiť žacie ústrojenstvo. Dopĺňa ich špeciálny prístroj na vyčesávanie trávnika — vertikutátor. Kotúčová kefa z plastu odstraňuje pokosenú trávu a súčasne mach. Výška kefy je nastaviteľná. Vyčesaná hmota sa zhromažďuje v zbernom koši, ktorý sa vyprázdňuje vyklopením. Trávnik treba tiež občas prevzdušniť. Slúži na to prístroj, ktorý má rad výkyvných nožov s nastaviteľnou výškou záberu. Používa sa najmä tam, kde sa v trávniku vyskytuje mach.

POMÔCKY NA OCHRANU RASTLÍN Najdôležitejším náradím, najmä v preventívnej ochrane, je postrekovač. Typ potrebného postrekovača závisí od toho, aké stromy sa v záhrade pestujú. Ak sú vysoké, je potrebný chrbtový tlakový postrekovač, vo veľkej záhrade aj pojazdný. Pri práci a po nej sa s nimi musí zaobchádzať šetrne, inak bývajú poruchové. Na malé stromy väčšinou stačí ručný postrekovač. V zime sa naň nasadí hrubšia tryska, počas vegetácie jemnejšia. Na prípravu roztoku potrebujeme nádobu z plastu, sitko, odmerku a tyčku na miešanie. V poslednom čase sa prípravky vyrábajú aj vo forme spreja, pripravené v potrebnej koncentrácii. K nutnému vybaveniu patria aj ochranné pomôcky — okuliare, klobúk, plášť, rukavice a gumáky. Proti ohryzu zajacmi alebo králikmi treba mať chrániče

DO ČOHO ZBIERAŤ A KAM PLODY UKLADAŤ Ovocie a zeleninu zbierame do košíkov alebo priamo do prepraviek, do ktorých sa tvrdé plody skladajú na uloženie. Na zber drobného ovocia a rajčiakov potrebujeme lubové košíčky, ktoré sú široké a plytké, takže sa plody nepomliaždia. Čerešne a slivky zbierame do prútených košíkov, ku ktorým pripevníme háčik z drôtu alebo z dreva, za ktorý kôš pri oberaní zavesíme na konár, aby sme mohli zbierať oboma rukami. Čo všetko vás v záhrade čaká, zhŕňa prehľad ovocných rastlín v záhrade . Tvrdé ovocie zbierame do oberacieho koša vyloženého vrecovinou proti pomliaždeniu. Modernou zbernou nádobou je vrece z pevnej plastovej fólie, ktorého dno sa dá ľahko otvoriť, a tak plody bez pomliaždenia vysypať do prepravky alebo do polodebny. Rovnako šetrne zbierame aj plody z krov, ako je lieska . 

Na uloženie ovocia zo záhradiek sú najlepšie prepravky, vo väčšej záhrade sa používajú polodebny. V modernej záhrade, kde sa prevažná časť ovocných stromov pestuje v nízkych tvaroch, je zber pomerne ľahký. Ak pestujeme polokmene a vysokokmene, potrebujeme na zber rebríky. Najjednoduchší, ale aj najmenej bezpečný je jednoduchý rebrík, ktorý opierame do koruny stromu. Vhodnejšie sú dvojité rebríky, takzvané štafle, alebo rebríky s opornými tyčami. Potrebujeme aj palicu alebo háčik na tyči na priťahovanie konárov na okraji koruny, na ktorých býva najkrajšie vyfarbené ovocie. Veľmi potrebným náradím je aj oberač ovocia — akési vrecúško upevnené na dlhej tyči, ktorým sa zbierajú jednotlivé jablká alebo hrušky vo vzdialených partiách stromov.

ĎALŠIE VYBAVENIE ZÁHRADKÁRA Čas, prácu aj sily šetrí dobrý fúrik. Nemal by chýbať na žiadnej záhradke, pretože občas treba premiestniť väčšie množstvo hmoty, niekedy aj na väčšie vzdialenosti. Dnes sa bežne používa fúrik s nafukovacím alebo aspoň pogumovaným kolesom. Železné koleso na tomto náradí patrí do múzea. Fúrik má byť vyvážený tak, aby hlavná váha nespočívala na rukovätiach a aby sa ľahko ovládal. Nesmieme zabudnúť ani na náradie všetkého druhu: kladivá, kliešte, skrutkovače, dláta, vŕtačku, klince, skrutky — stále je v záhrade čo opravovať. Potrebné sú aj drôty rôzneho priemeru, povrazy, štetce a podobne. Vhodné je zaobstarať si súpravu náradia pre záhradkára, v ktorej je všetko najpotrebnejšie. 

STAROSTLIVOSŤ A PORIADOK Po každom použití treba náradie očistiť od zeme a zvyškov rastlín a upratať na suché miesto chránené pred nepohodou. A na jeseň, keď je jedného dňa všetka práca skončená, posledný list zhrabaný a posledný záhonček zrytý, nastane chvíľa, keď na dlhší čas nebudeme záhradnícke náradie potrebovať. Aby bolo na jar použiteľné a v poriadku, starostlivo ho pred zimou vyčistíme, opravíme a napustíme olejom. 

Oškrabeme hrdzu a poškodené miesto zatrieme vazelínou alebo starým olejom. Natrieme aj rýle, lopaty a motyky. Všetko náradie zavesíme násadou dole na vopred pripravený vešiak. Postaráme sa o dôkladné očistenie a uloženie všetkých drahých motorových strojov a prístrojov; to isté platí o postrekovačoch a rozprašovačoch, pri ktorých venujeme pozornosť hlavne hlavici, aby v nej nezostali zvyšky postreku. Ošetríme fúrik — naolejujeme ložisko, aby nevŕzgalo, plechovú vaňu zvnútra aj zvonku očistíme od hrdze a namažeme olejom. Aj hadice treba na zimu ošetriť, či sú z gumy, alebo z plastu. Gumové hadice treba natrieť glycerínom, aby zostali pružné. Zavesíme ich alebo natočíme tak, aby sa ani na jednom mieste nezlomili.

Vyčistíme a ošetríme aj všetky nádoby na výsevy — misky, truhlíky, kvetináče. Oplatí sa opariť ich horúcou vodou, aby sme zničili zárodky chorôb a škodcov. Rovnako ošetríme aj sadzacie kolíky a lopatky. Aj prepravky na ovocie ešte pred zberom vyčistíme a vydezinfikujeme. Nože a nožnice treba naostriť a ostrie zľahka potrieť olejom. Pamätajme, že sa nože aj nožnice ostria len z jednej strany, preto je lepší brúsik než rotačná brúska — najmä pri očkovacích a štepárskych nožoch. Rovnaká zimná starostlivosť patrí aj okrasným trávam, napríklad trsom, ktoré tvorí ostrica.

STARŠIE ZARIADENIE — PARENISKO Sú to jednoduché stavby kryté sklom alebo fóliou, ktoré sa používajú na vypestovanie sadby zelenín a kvetín, na priskorenie niektorých zelenín alebo na založenie zelenín na zimu. Nie je to zariadenie príliš moderné, v zeleninárskej veľkovýrobe už pareniská dosluhujú a nahrádzajú ich rôzne fóliové tunely alebo skleníky, na záhradke však má svoje opodstatnenie a dá sa výhodne využiť. Staviame ich v chránenej slnečnej a teplej polohe na suchom pozemku s priepustným podložím. Najlepšie je, keď parenisko smeruje od západu na východ, pretože potom rastliny využijú všetky slnečné lúče. Severnú stranu staviame o 5 – 10 cm vyššiu než južnú. Pri tomto sklone sa využije slnko, ale zároveň pri daždi lepšie steká dažďová voda z okien. Parenisko staviame vždy najmenej na dve pareniskové okná, najhospodárnejšie sú štyri okná. Pri tomto počte okien sa najlepšie využije teplo a v parenisku môžeme vypestovať dostatočné množstvo rastlín na celú potrebu. Pareniskové okná sa predávajú v normalizovanej veľkosti — 150 × 100 cm. Môžeme si ich, samozrejme, aj vyrobiť sami zhotovením jednoduchého rámu z latí, ktorý zasklíme alebo potiahneme fóliou priečne spevnenou pruhmi tkaniny. Fóliu pribijeme k rámu klincami. Tá sa musí každý rok vymieňať za novú, len pri veľmi opatrnom zaobchádzaní vydrží dlhšie. 

Pareniskový rám môže byť betónový alebo drevený. Betónový má väčšiu trvanlivosť, ale je nákladný a do záhrady najmä esteticky menej vhodný než drevený. Drevo je zvlášť vhodné pre svoje izolačné vlastnosti — zadržiava teplo. Drevené pareniská staviame zo suchých smrekových dosiek hrubých 3 – 5 cm a širokých 30 – 40 cm a z dubových kolíkov alebo hranolov hrubých 6 – 8 cm a dlhých 80 – 100 cm. Aby drevo čo najdlhšie vydržalo, musíme ho impregnovať. 

Kolíky zatlčieme hlboko do zeme a na ne zvonku pribijeme dosky, takže vznikne pareniskový rám, na ktorého horný okraj treba pribiť lištu, aby sa pareniskové okno pevne usadilo. Prenosné ľahké rámy používame ako kryty, ktorými zakrývame podľa potreby jednotlivé záhony, kde chceme rastliny trochu priskoriť. Bočné dosky rámu majú byť vysoké asi 30 cm. Môžu byť zasklené alebo potiahnuté fóliou. Osvedčuje sa polyetylénová fólia vystužená mriežkou s okami 5 × 5 mm. Je to perspektívny materiál, ktorý má proti sklu a bežnej fólii viacero výhod: niekoľkonásobnú životnosť, oveľa vyššiu odolnosť proti mechanickému poškodeniu aj proti prehnutiu pod ťarchou snehu a vody, ľahké uchytenie do rámov a vhodný rozptyl slnečného žiarenia. V Poľsku sa pri pestovaní uhoriek používajú ľahké fóliové kryty z rámu z drevených líšt potiahnutého fóliou. Rám má rozmery 0,5 × 5 m. Uhorky sa vysejú na dno brázdy a rám sa položí na hrebene brázd. Keď rastliny vyrastú, rám sa podloží obrátenými kvetináčmi alebo tehlami, aby sa rastliny dotykom s fóliou nespálili. Parenisko treba vetrať, preto si musíme zaobstarať vetracie kolíky s tromi zárezmi, aby sme mohli voliť výšku zdvihnutia okna. Parenisko musíme aj prikrývať, aby neprechladlo a rastliny sa nepoškodili. Na tento účel používame slamené alebo trstinové prikrývky. Slamené prikrývky sa pletú z rovnej dlhej slamy konopným motúzom namáčaným v oleji na osobitnom ráme. Ich šírka má zodpovedať šírke pareniska. Najčastejšie sa zhotovujú vo veľkosti 200 × 160 cm, teda na dve okná, a rolujú sa. Rovnakým spôsobom sa zhotovujú prikrývky z trstiny. Niekedy treba slamené prikrývky ešte zakryť drevenou prikrývkou, aby boli chránené pred premoknutím. Drevené prikrývky sa zbíjajú z dosiek hrubých 1,5 cm, ktoré sa spájajú hore a dole latou. Škáry medzi doskami sa z vonkajšej strany prekryjú 2 cm latkami. Proti prílišnému slnečnému žiareniu sa rastliny v parenisku chránia tienidlami, ktoré sa zhotovujú z rôzneho materiálu, najčastejšie z trstiny alebo tenkých latiek spájaných impregnovaným povrázkom alebo drôtom. Tienidlá nemajú byť príliš husté, ale nemajú ani vrhať široké pruhy tieňa striedané širokými pruhmi prudkého svetla. Výhodné je upevniť tienidlá do rámu, ktorý veľkosťou zodpovedá rozmerom pareniskového okna. Parenisko sa bežne vyhrieva biologickým palivom — hnojom. Dá sa však vykurovať aj elektricky, vyhrievacím káblom uloženým v zemi; inštaláciu musí urobiť odborník a okruh musí byť istený prúdovým chráničom. Takto možno vyhrievať aj polyetylénové tunely. Na vyhrievanie jedného pareniskového okna je však spotreba elektrickej energie za 24 hodín zhruba 3 kWh, čo mesačne predstavuje značnú čiastku.

NOVŠÍ POMOCNÍK — KRYTY Z FÓLIE  Majú podobné použitie ako parenisko alebo ľahké prenosné rámy, dajú sa však ľahšie zhotoviť a lepšie sa s nimi manipuluje. Na výrobu konštrukcie sú najvhodnejšie plastové rúrky, z ostatných materiálov sú vhodné pozinkovaný drôt, železné obručové pásy, bambusové alebo vŕbové prúty a podobne. Fóliu kupujeme vo forme rukáva, ktorý po rozstrihnutí dá pás široký 1,2 – 2 m. Pásy fólie, ktoré chceme spojiť, vložíme medzi dve dosky, aby okraje prečnievali. Okraje zvaríme elektrickou žehličkou alebo spájkovačkou. Najjednoduchším typom krytov sú zvony z plastu. Kostru zhotovíme z prútov alebo drôtu a potiahneme fóliou. Tieto zvony majú malé rozmery, ľahko sa prenášajú a sú určené na krátkodobé použitie. Sú vhodné pri pestovaní teplomilných plodových zelenín na zakrytie v počiatočnom období rastu, keď hrozia nízke teploty. Iný jednoduchý fóliový kryt si zhotovíme tak, že stredom záhona vedieme jednoduchú konštrukciu z rúrok, ktoré môžeme zostaviť do potrebnej dĺžky. Cez ňu prehodíme fóliu, ktorej pozdĺžne okraje upevníme k zemi hrubšou latou, tehlami a podobne. Čelné steny zopneme štipcami na bielizeň. Vetráme čelnými stenami. Najrozšírenejšie sú kryty vo forme tunelov. Staviame ich tak, že vo vzdialenosti asi 1 m od seba napichujeme oblúky zo silného drôtu, z pásového železa alebo z bambusových či vŕbových prútov. Pri železných oblúkoch privaríme asi 30 cm od zeme ploché šliapky; zošliapnutím zarazíme oblúk ľahko do zeme a šliapky okrem toho umožňujú zachovať rovnakú výšku všetkých oblúkov. Na oblúky natiahneme pásy fólie, ktorých pozdĺžne okraje pripevníme. Jednu stranu prisypeme zemou, takže je napevno, druhú upevníme doskou alebo železnou tyčkou, aby sme upevnenie mohli ľahko uvoľniť. 

Touto stranou potom vetráme tak, že fóliu narolujeme k stredu oblúka a tam ju upevníme štipcami na bielizeň. Pri stavbe oblúkov dbáme hlavne na to, aby boli zatlčené pod rovnakým uhlom a aby boli v rovnakej výške. Na krytie radu rastlín, napríklad rajčiakov, možno použiť aj ďalší jednoduchý kryt. Do radu rastlín sa vo vzdialenosti asi 2 m natlčú koly vyčnievajúce asi 60 cm zo zeme a na ne sa pripevní drôt. Kolmo na drôt sa pripevnia polkruhové obruče. Pásy fólie široké asi 1 m sa pripnú k drôtu štipcami, dolné okraje sa prisypú zemou. Vetrá sa horom, oba pásy sa od seba odtiahnu podľa potreby a pripnú štipcami k obručiam. Skladacie tunelové parenisko je určené drobným pestovateľom. Skladá sa zo skladacieho kovového rámu, piatich polyetylénových oblúkov a polyetylénovej záhradníckej fólie. Fólia sa pripevňuje k zemi pomocou špeciálnych háčikov. Toto parenisko je veľmi skladné a ľahko prenosné, pretože jeho celková hmotnosť je len 17 kg. Je široké 121 cm, vysoké 60 cm (pri vrchole oblúka) a dlhé 313 cm. Montáž je veľmi jednoduchá a rýchla. Vetrá sa nadvihnutím okraja fólie. Menej sa zatiaľ používajú takzvané klimatizačné bunky, vhodné na priskorenie teplomilných zelenín — rajčiakov, uhoriek, melónov, prípadne papriky. Klimatizačnú bunku tvoria štyri plastové rúrky vo vzdialenosti 50 × 50 cm, obopnuté fóliou a zhora zakryté priesvitnou misou z plastu. Rastlina vnútri má na svoj rast skleníkovú klímu, a keď dosiahne výšku misy (stropu bunky), misa sa zloží a potom sa už rastliny pestujú normálne. Vyššie typy stavieb z fólií sa na záhradkách používajú málo. Ide v podstate o fóliové skleníky, ktoré sú také vysoké, aby sa pod nimi človek mohol vzpriamiť. Tieto stavby treba umiestniť na miesta chránené proti vetru, pretože fólia sa silnými nárazmi vetra ľahko potrhá. Odporúča sa preto tieto vyššie stavby chrániť proti vetru napnutím riedkej silonovej siete cez fóliu. 

Typov vyšších stavieb je mnoho a záleží hlavne na manuálnej zdatnosti a šikovnosti záhradkára aj na jeho fantázii, ako z líšt, kovových rúrok a fólie takú stavbu postaví. Najvhodnejšie šírky sú 3 m, 4,5 m a 6 m. Polyetylénová fólia je moderný pomocník záhradkára. Vytlačila takmer úplne sklo, pretože ho celkom dobre nahradí. Práca s ňou je ľahká. Bežná fólia sa však dá použiť len raz, nanajvýš dvakrát, potom sa trhá a „slepne“. Oplatí sa na najmenšie aj na veľké záhradné stavby.

DRÔTENKY NA OVOCNÉ STENY Zakladanie a tvarovanie ovocných stien si možno len ťažko predstaviť bez pomocnej drôtenky. Niektorému pestovateľovi stačí drôtenka z jediného drôtu, iní používajú drôty dva, niektorí aj šesť drôtov nad sebou a ešte ich kolmo prekladajú drevenými tyčkami. V tomto nie je ani tak rozdiel pestovateľský, ako ekonomický, veď drôtenka je pomerne nákladná záležitosť, a takisto estetický — príliš „zadrôtovaná“ záhrada nie je vzhľadná. Najdôležitejšou prácou pri stavbe každej drôtenky je zhotovenie nosných stĺpikov na oboch koncoch. Krajšie sú drevené koly alebo železné rúrky než betónové stĺpiky. Treba ich hlboko zabetónovať a ešte vzoprieť proti ťahu drôtu. Keď nie sú nosné stĺpiky dostatočne upevnené, drôt sa prevesí a konáre sa k nemu ťažko vyväzujú do správnej polohy. Drôt má byť pružný a dobre