Drieň a svíby (Cornus)

Opadavé kry a stromy rôzneho vzhľadu

• Stanovište: rozdielne nároky podľa druhu
• Výška: 2–6 m
• Doba kvitnutia: máj–jún
• Množenie: výsevom a odrezkami

Asi 45 druhov rodu je rozšírených prevažne v severnom pásme Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Patria do čeľade drieňovitých (Cornaceae). Nemálo z nich patrí k významným záhradným drevinám.

Rod Cornus zahŕňa dve skupiny, ktoré záhradkári poznajú pod rôznymi menami: drieňe s nápadnými kvetnými listeňmi a jedlými plodmi a svíby, pestované najmä pre farebné konáre a jesenné lístie.

Svíb biely (Cornus alba) je až 3 m vysoký ker. Spočiatku rastie vzpriamene, neskôr sa konáre výrazne skláňajú a zakoreňujú do pôdy. Mladé výhonky sú krvavo alebo koralovo červené, slabo ojinené a v zime veľmi nápadné. Vajcovito eliptické listy sú 4–8 cm dlhé a na jeseň sa väčšinou sfarbujú načerveno. V máji až júni sa objavujú žltkastobiele kvety v plochých, 3–5 cm širokých súkvetiach. Plody sú biele alebo domodra. Svíb biely je robustný nenáročný ker do krovitých skupín a živých plotov. Znesie aj tienisté stanovište.

K druhu svíb biely (Cornus alba) patria niektoré zaujímavé záhradné formy:

• ‚Argenteomarginata‘ s listami viac alebo menej bielo lemovanými
• ‚Kesselringii‘ s čiernohnedými konármi
• ‚Sibirica‘ s tenkými a koralovo červenými konármi, nápadnými predovšetkým v zime
• ‚Flaviramea‘ s konármi zelenožltej kôry, zaujímavými hlavne v zime
• ‚Kelsey’s Dwarf‘ je zakrpatená forma s purpurovohnedými konármi, vhodná na pokrytie pôdy

rastie ako malý strom do výšky 5–6 m. Má poschodovito usporiadané a plocho rozložené konáre. Listy sú striedavé, široko vajcovité až eliptické, 7–12 cm dlhé. Biele kvety v mierne vyklenutom a až 5 cm širokom súkvetí vytrvávajú od mája do júna. Modročierne plody sedia na červených stopkách. Svíb striedavolistý je krásna solitérna drevina výrazného vzhľadu. Najlepšie sa mu darí vo sviežich pôdach.

je trvalka, ktorá dosahuje výšku len 20–30 cm. Listy sú vajcovité, 2–4 cm dlhé a na vrcholoch výhonkov usporiadané v praslenoch. Zelenkastočervené kvety v koncových hlávkach sú obklopené štyrmi veľkými bielymi listeňmi. Plody sú svetločervené. Tejto peknej trvalke sa najlepšie darí na polotienistom až tienistom mieste so sviežou pôdou obohatenou rašelinou. Vo vhodných podmienkach sa kobercovito rozrastá a môže sa použiť na pokrytie pôdy vo vresovisku a na rašelinových záhonoch.

je východoázijský druh s listami podobnými, ako má svíb striedavolistý. Kvitne koncom mája v plochých súkvetiach a má modročierne plody 6 mm široké. Svíb sporný je dekoratívny malý strom na solitérne umiestnenie. Forma ‚Variegata‘ s atraktívnymi bielo lemovanými listami je v porovnaní s druhom chúlostivejšia a má vyššie nároky na teplo.

je 5–6 m vysoký strom alebo husto a široko rozkonárený ker. Vajcovito eliptické listy sú 6–14 cm dlhé. Malé kvety sú nenápadné, nápadnejšie sú štyri biele obrátene vajcovité listene, ktoré ich obklopujú. Tento drieň kvitne veľmi bohato koncom mája a na jeseň na ňom žiaria šarlátovočervené 1 cm veľké plody eliptického tvaru. Je to veľmi hodnotná kvitnúca drevina pre svieže a kyslé pôdy.

Drieň japonský (Cornus kousa), uvádzaný aj ako svíb japonský, pochádza z Japonska, Kórey a Číny. U nás rastie ako široký ker alebo malý strom vysoký 5–7 m s vodorovne rozloženými poschodiami konárov. Kvitne o tri až štyri týždne neskôr než drieň kvetnatý, zhruba od polovice júna, a to v čase, keď už má plne vyvinuté listy — biele kvety sa preto zdajú posadené na zelenom podklade. Nápadné sú opäť štyri špicaté listene, ktoré obklopujú drobné pravé kvety.

Plody sú guľovité, malinovočervené a povrchom pripomínajú jahodu; dozrievajú v septembri až októbri a sú jedlé, s mäkkou sladkou dužinou. Na jeseň sa listy sfarbujú karmínovo až purpurovo, starším stromom sa navyše odlupuje kôra do mozaiky.

Drieň japonský je v našich podmienkach odolnejší a spoľahlivejší než drieň kvetnatý. Vyžaduje priepustnú, humóznu a mierne kyslú pôdu, slnečné až polotienisté miesto a neznáša premokrenie ani utlačenú pôdu. Rastie pomaly, zhruba 20–30 cm ročne. Z odrôd sa najčastejšie ponúkajú:

• ‚Milky Way‘ — veľmi bohato kvitnúca, čisto biele listene
• ‚Satomi‘ — ružové až karmínové listene
• ‚China Girl‘ — vzrastná odroda kvitnúca už na mladých rastlinách

rastie v západoamerickej domovine ako strom, u nás väčšinou ako veľký ker. Má 8–12 cm dlhé, vajcovito eliptické listy a kvitne v máji. Kvety sú v pologuľovitých hlávkach, obklopených väčšinou šiestimi vajcovito podlhovastými listeňmi. Žltkastobiele listene sa pri odkvitaní sfarbujú doružova. Oranžovočervené plody sú 1 cm dlhé. Drieň Nuttallov je najkrajší druh rodu. V porovnaní s dvoma predchádzajúcimi druhmi má väčšie nároky na stanovište.

je európsky druh. Ker 3–5 m vysoký rastie v starobe doširoka a má hore červené konáre, nápadné predovšetkým v zime. Vajcovité a 4–10 cm dlhé listy sa na jeseň sfarbujú tmavo alebo purpurovo červeno. V máji až júni sa objavujú hojné belavé voňavé kvety v hustých plochých vrcholíkoch. Guľovité fialovomodré plody sú bielo bodkované. Svíb krvavý je prispôsobivý a odolný ker, vhodný do krycích a ochranných výsadieb aj pre voľne rastúce alebo strihané živé ploty.

Podľa červeno nabiehajúcich konárov sa mu ľudovo hovorí svíb krvavý. Plody nie sú určené na konzumáciu, na rozdiel od plodov drieňa obyčajného chutia horko.

je asi 2 m vysoký ker s výbežkami a so široko preklonenými konármi, ktoré sú na slnečnej strane purpurovo červené. Vajcovité až eliptické listy sú 5–10 cm dlhé. Ker kvitne v máji a v júni žltkastobielymi kvetmi v plochých vrcholíkoch a neskôr nesie biele plody v tvare 7–9 mm širokých guľôčok.

Zavčasu na jar kvitnúci a bohato plodiaci ker alebo malý strom.

Stanovište: je nenáročný na klímu a na pôdu, mrazuvzdorný.
Potreba pestovateľskej plochy: 5–8 m².
Výška: až 6 m.
Doba kvitnutia: február–marec.
Doba zrelosti plodov: september.
Množenie: výsevom alebo odrezkami.

Drieň obyčajný patrí rovnako ako iné druhy rodu Cornus do čeľade drieňovitých (Cornaceae). Tento veľký ker alebo malý strom sa vyskytuje v lesoch a krovinách strednej a južnej Európy až v Malej Ázii. Rastie pomaly a má veľmi tvrdé drevo. Vajcovité listy s pretiahnutou špičkou sú 5–10 cm dlhé. Zlatožlté kvety v malých okolíkoch sú len 3–4 mm veľké a sú samoopelivé. Až 2 cm dlhé jasne červené oválne plody s veľkou kôstkou majú jedlú dužinu. Dozrievajú od septembra.

Drieň obyčajný je vápnomilný, dobre odoláva suchu aj mrazu, znáša tieň a môže sa vysadiť aj vo vyšších polohách. Spravidla sa množí výsevom, ale semená klíčia až po 2 rokoch. Vybrané hodnotné typy sa množia zelenými odrezkami, ktoré dobre zakorenia pod vodnou hmlou. Škodliví činitelia sa na drieni prakticky nevyskytujú.

Medzi vysádzanými rastlinami sa odporúča vzájomná vzdialenosť 3–4 m. Drieň dobre znáša rez. Rastliny v živom plote môžu byť teda od seba vzdialené len 0,8 m, a napriek tomu dobre kvitnú. Pravidelný rez nie je nutný, stačí občasné presvetľovanie. Plody postupne dozrievajú od septembra a nemusia sa trhať, dajú sa ľahko zbierať. Po zbere sa týždeň skladujú, aby dozreli a stratili trpko sťahujúcu chuť. Až potom sú plody príjemne sladkokyslé. Z dospelého stromu možno zozbierať 10 kg plodov a na priaznivom stanovišti aj oveľa viac. Na Slovensku a v Česku sa pestujú odrody ‚Titus‘ a ‚Devín‘. Obe sú odolné, ‚Titus‘ má tmavšie červené plody. Plná plodnosť nastupuje v piatom roku po výsadbe.

Ako drieň veľkoplodý sa v záhradníctvach ponúkajú práve vyšľachtené ovocné odrody drieňa obyčajného s plodmi dvakrát až trikrát väčšími než u planého kra. Popri ‚Tituse‘ a ‚Devíne‘ k nim patrí rakúska ‚Jolico‘ a ukrajinské odrody typu ‚Jantarnyj‘ so žltými plodmi. Vrúbľovaná rastlina začína plodiť skôr než semenáč — obvykle už tretím rokom po výsadbe.

Plody obsahujú veľmi veľa vitamínu C. Nedajú sa jesť priamo, ale pripravujú sa z nich kvalitné kompóty, želé, lekváre a ovocné šťavy s príjemne kyslou chuťou.

Najbežnejší je drienkový lekvár a kompót, menej známe je nakladanie nedozretých plodov do slaného nálevu ako náhrada olív alebo drienkovica — ovocný destilát. Plody sa dajú aj sušiť a zamraziť; mrazom zmäknú a ľahšie sa z nich oddeľuje veľká kôstka.

Drieň ani okrasné svíby nepatria medzi náročné dreviny — na bežnej záhradnej pôde si vystačia s jednou dávkou na jar. Rozdiel je v tom, čo od rastliny čakáte: pri drieni obyčajnom pestovanom na plody sa oplatí hnojiť pravidelne, pri svíboch pestovaných pre farebné konáre stačí udržiavacia dávka, pretože prehnojená rastlina ženie do dlhých mäkkých výhonkov.

• Hnojte od predjaria zhruba do polovice júla; neskoršia dávka by bránila vyzretiu výhonkov pred zimou.
• Univerzálne organické hnojivo rozptýľte okolo kmeňa do šírky koruny a len zľahka zapracujte do pôdy, nie k päte kmeňa.
• Pomery živín a čo znamenajú čísla na obale vysvetľuje článok NPK hnojivo.
• Drieň obyčajný je vápnomilný — na kyslých pôdach mu prospeje vápnik. Drieň japonský a drieň kvetnatý naopak mierne kyslú pôdu vyžadujú a vápniť sa pri nich nemá.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Drieň obyčajný kvitne ako jedna z prvých drevín v roku, už vo februári až marci, a to na holých konároch ešte pred vyrašením listov. Drieň kvetnatý kvitne koncom mája, drieň japonský až od polovice júna. Okrasné svíby kvitnú v máji a júni.

Pomaly. Ročný prírastok sa pohybuje okolo 20 až 30 cm, takže drieň obyčajný dosiahne svoju konečnú výšku až 6 metrov po niekoľkých desiatkach rokov. Plná plodnosť prichádza v piatom roku po výsadbe, pri vrúbľovaných ovocných odrodách zhruba o dva roky skôr.

Pravidelný rez drieň nepotrebuje, znáša ho však dobre. Stačí občas presvetliť korunu a odstrániť suché a prekrížené konáre, najlepšie po zbere plodov alebo v predjarí pred rašením. V strihanom živom plote sa drieň zapestuje na spon 0,8 m a napriek tomu kvitne.

Plody drieňa obyčajného jedlé sú a obsahujú veľmi veľa vitamínu C, surové a nedozreté sú však trpko sťahujúce. Po týždni doležania sú príjemne sladkokyslé a hodia sa na kompóty, želé, lekváre a šťavy. Jedlé sú aj plody drieňa japonského. Plody okrasných svíbov sa nekonzumujú.

Oboje patrí do toho istého rodu Cornus. Ako drieňe sa označujú druhy s nápadnými kvetnými listeňmi a jedlými plodmi (drieň obyčajný, kvetnatý, japonský), ako svíby druhy pestované pre farebné konáre a jesenné lístie — svíb biely, svíb krvavý čiže obyčajný a svíb výbežkatý.

Najčastejšie výsevom, semená však klíčia až po dvoch rokoch. Hodnotné a veľkoplodé typy sa množia zelenými odrezkami pod vodnou hmlou alebo vrúbľovaním, aby si potomstvo udržalo vlastnosti materskej rastliny.

Na Slovensku a v Česku sú najrozšírenejšie odrody ‚Titus‘ a ‚Devín‘; obe sú odolné a ‚Titus‘ má tmavšie červené plody. Z dovozových odrôd sa ponúka rakúska ‚Jolico‘ s veľmi veľkými plodmi a ukrajinské odrody so žltými plodmi.

Ďalšie dreviny do záhrady a na živý plot: Kríky, Hrab, Hloh, Kalina, Zemolez, Jarabina, Baza, Tis.