Kapusta

Kapusta

Posted on by

kel

Obsah

Kel - základné informácie

(Brassica oleracea)

Kel je názov pre kapustovitú/kostálovú zeleninu. Poznáme niekoľko druhov, najmä: kel hlávkový, kel ružičkový, ďalej do tejto skupiny patrí aj kapusta hlávková, brokolica, karfiol, kel kučeravý a pod.

Hlávkový kel tvorí hlávky, podobne ako kapusta. Tieto hlávky nie sú tak kompaktné ako pri kapuste a sú kučeravé.

Ružičkový kel tvorí malé kely, ktoré sú veľmi krehké, vhodné na dusenie alebo do polievok.

Všetky druhy kelu sú veľmi zdravé, pretože obsahujú vitamíny skupiny B, C, E a K a stopové prvky vápnik, horčík, selén, draslík, síra, horčík a sodík.

Green cabbage

Zaujímavosť

Okrem vyššie uvedených existuje aj tzv. okrasný kel , ktorý má kučeravé listy, ktoré sú všetky alebo uprostred sfarbené. Môže mať červenú, fialovú, bielu farbu, ale môže byť aj viacfarebná. Väčšina okrasných kel sa dá konzumovať. Farby sa ale vyjavia až po zmrznutí, a to už konzumáciu neodporúčame, bol by to tiež škoda – kel potom urobí parádu na záhrade až do zimy.

Okrasná kapusta

História pestovania

kapusta sazenice

Kel je starou plodinou pestovanou už od staroveku. Preukázateľne ju pestovali starí Egypťania, pravdepodobne aj Gréci a Rimania . Tí všetci pestovali kel, ktorý sa z dnešných odrôd najviac podobá hlávkovému kelu.

V stredoveku sa kel rozšíril po celej Európe, s kolonizačnými výpravami sa dostal aj do Ázie a Ameriky. Hoci dnes sa pestuje takmer po celom svete , Európa určite hrá prím, a to nielen v pestovaní, ale aj v šľachtení nových kultivarov.

Ako pestovať kel

Kel si na svojej záhrade môže vypestovať každý, je dosť odolný, vydrží aj mráz až do – 15 °C.

Kel sadenice

Kel sa pestuje zo sadeníc skôr než z vlastných semien. Sadenice nakupujte zdravé, so sýto zelenými listami, bez známok chorôb alebo škodcov.

Kel sa obvykle vysádza od druhej polovice marca, ale to len za predpokladu, že máte otužilé sadenice. Vysádzajte ich do hlinito-piesočnatej priepustnej pôdy, pretože na ťažkých pôdach síce narastie, ale trvá to dlhšie.

Sadenice vsádzajte do sponu 40 x 40 cm. Dôkladne zalejte a môžete aj prihnojiť prvou dávkou hnojiva.

Neskoré odrody kelu sa dajú vsádzať ešte v júni, vsádzajte ale radšej do sponu 50 x 50 cm.

Hnojenie kelu

Kel spotrebuje naozaj veľa živín. Prvé prihnojenie môžete vykonať už po výsadbe. Potom je dôležité hnojiť kel počas vegetačného obdobia, najmä v júni, a to radšej viackrát malými dávkami hnojiva, než jednou veľkou dávkou. Na toto prihnojovanie sa výborne hodí Hnojík, pretože ho môžete dávkovať podľa potreby. Pokiaľ budete hnojivo sypať, potom stačí 30 g na meter štvorcový. Hnojivo v roztoku by malo mať 0,3 % a zalievajte 10 l na meter štvorcový.

Ďalšia starostlivosť

Kel potrebuje zalievať najmä počas júna , kedy sa najviac vyvíja. Záhon nesmie nikdy úplne vyschnúť. Tiež potrebuje hnojenie.

Záhony so kelom tiež potrebujú okopávať a odburiňovať, a to najmä kvôli tomu, aby burina neodoberala kelu potrebné živiny, okopávanie je zase dôležité, aby sa do pôdy vsakovala dažďová voda. Ostatne ak kel musíte zalievať kvôli dlhodobému suchu, oplatí sa zhromažďovať dažďovú vodu a tou zalievať.

Zber zelí

Kel je najlepšie žať počas septembra/októbra, kým neprídu prvé mrazíky. Aj keď mráz vydrží, zle by sa potom skladovala. Zberáme opatrne, vyrývame kel aj s koreňom, ktorý len nahrubo očistíme. Pokiaľ budeme kel skladovať v pivnici, koreň neodstraňujeme , aby sme poranením do hlávky nezaniesli nejaké choroboplodné zárodky.

Uskladnenie kelu

Kel skladujeme v tme a chlade , ideálna je pivnica, garáž a pod. V tom prípade ponechávame korene. Menšie množstvo kelu môžeme skladovať v chladničke, vtedy korene odstránime z dôvodu nedostatku miesta.

Kel sa dá na zimu aj zamraziť – viď ďalej.

Kapusta pěstování

Choroby a škodcovia kelu

Kel je ohrozený chorobami a škodcami rovnako ako ostatné hlúboviny. Z chorôb je to najmä nádorovka kelová, zo škodcov potom belášik kapustový, drepčík kapustový, voška kapustová alebo mora kapustová.

Nádorovka kelová je choroba napadajúca korene. Korene sú v dôsledku choroby slabé, kel zle vyživovaný a zakrpatie. Najlepšou prevenciou je kupovať zdravú sadivo, dodržiavať rozostupy medzi rastlinami a pridávať do pôdy vápno, pokiaľ nie je dostatok vápnika.

Bělásek kapustový – napadá všetky hlúboviny, samička kladie stovky vajíčok zo spodných strán listov. Keď sa chcete vyhnúť postreku, nezostáva než rastliny dôkladne prezerať a vajíčka mechanicky likvidovať. Pomôže tiež prilákať do záhrady hmyzožravé vtáky.

Drepčík kapustový – je drobný chrobáčik 2,5 mm veľký, samotní chrobáci sú neškodní, ale samička kladie vajíčka na spodnej strany listov, larvy listy požierajú, vyžierajú okienka. Opäť ako u beláska platí mechanické ničenie vajíčok, prilákanie hmyzožravých vtákov do záhrady. Postreky sú možné (Karate Zeon ai), ale musíte dbať na to, aby neškodili ostatným živočíchom.

Voška kapustová – opäť malý hmyz, 2 až 2,5 mm, samičky požierajú listy, na spodných stranách listov nájdeme kolónie vošiek. Voškami sa živí napríklad slunéčko sedmitečné a ďalší hmyz, preto je dobré mať na záhrade hmyzí domček.

Mora kapustová – mora sama o sebe neškodí a je celkom pekná (sivá s výrazným W na krídlach), avšak kladie vajíčka do hlúbovín a húsenice potom vyžierajú diery a nechávajú za sebou trus. Napadnuté rastliny už ťažko zužitkujete. Postrek na takú veľkú moru je takmer zbytočný, lepšie je prilákať do záhrady vtáky a hmyzožravý hmyz, alebo zbierať vajíčka ručne.

Využitie kelu v kuchyni

Najprv sa zoznámime s tým, ako zmraziť kel , pretože to je jedna z možností, ako si ju uchovať na zimu plnú vitamínov. Kel nikdy nezmrazujeme čerstvý, surový. Je potrebné ju povariť, aby zmenšila svoj objem. Nebojte sa straty vitamínov, povarenie stačí pár minút. Potom necháme kel odkvapkať a vychladnúť, plníme do mraziacich vrecúšok alebo krabičiek tak, aby sme mali potrebnú dávku po ruke, až budeme rozmrazovať a ďalej spracovávať.

Recepty z kelu

Kelové karbonátky – budete potrebovať: 1 kel, 400 g mletého mäsa, 2 vajcia, soľ, korenie, provensálske korenie, cibuľu, strúhanku, 3 strúčiky cesnaku a olej na vyprážanie. Postup: Kel nakrájame na väčšie kúsky a uvaríme. Potom scedíme, pomelieme alebo nakrájame nadrobno. Pridáme mleté mäso, nadrobno nasekanú cibuľu, rozotrený cesnak, soľ, korenie, provensálske korenie, vajcia a na zahustenie strúhanku. Vypracujeme cesto, ktoré drží pohromade. Z cesta tvoríme malé guličky alebo placky, ktoré vyprážame v primeranej vrstve oleja. Podávame s varenými zemiakmi alebo zemiakovou kašou, ale hodí sa aj šalát.

Dusený kel – budete potrebovať: 1 hlávku kelu, 6 zemiakov, 1 cibuľu, 4 strúčiky cesnaku, 2 klobásy, soľ, korenie, olej, vývar (cca 500 ml). Cibuľu nakrájame nadrobno, speníme na oleji, pridáme na rezančeky nakrájaný kel, podlejeme vývarom a dusíme asi 10 minút. Potom pridáme pokrájané zemiaky a varíme, kým zmäknú. Nakoniec pridáme na kocky nakrájanú klobásu, rozotrený cesnak, osolím a okoreníme. Necháme dôjsť. Podávame s čerstvým pečivom.

Bravčové v keli – budete potrebovať: 500 g bravčového mäsa, 1 kel, 1 cibuľu, 3 strúčiky cesnaku, masť, soľ, 150 g slaniny, hladkú múku, vodu. Mäso nakrájame na kocky. Cibuľu nakrájame najemno, speníme na masti, pridáme mäso, orestujeme, podlejeme vodou a dusíme domäkka. Medzitým vo vedľajšom hrnci uvaríme na kúsky nakrájaný kel, scedíme a pridáme k mäsu. Ochutíme prelisovaným cesnakom. V troške vody rozmiešame hladkú múku a vlejeme do hrnca, aby sme pokrm zahustili. Prevaríme. Na panvici rozškvaríme nakrájanú slaninu a pridáme do pokrmu nakoniec. Podávame s varenými zemiakmi zdobenými čerstvou petržlenovou vňaťou.

Kapustové karbanátky
Dušená kapusta
Vepřové v kapustě

Zdroje:

Nákup na eshope

KÚPIŤ

Ďalšie zaujímavé články

Zaujímavé odkazy

Majorán záhradný – Wik i

Majoránková masť – Bylinkový doktor

Kokosová palma

Palmy

Posted on by

palmy

Obsah

Palma - čo to je

(Palmae, Arecaceae)

Palmy sú veľkou skupinou rôznych jednoklíčnolistových rastlín, ktoré patria do čeľade arekovité . Obvykle majú jednoduchý kmeň, ktorý je zakončený listovou ružicou , pričom listy môžu byť dlanité, celistvé alebo sperené.

Palmy obvykle rastú v trópoch a subtrópoch , celosvetové poznáme asi 190 rodov av nich ešte 2800 druhov paliem.

Niektoré druhy paliem sa dajú pestovať aj v našich záhradách , niekoľko aj celoročne, ostatné vyžadujú zazimovanie na mieste, kde nemrzne. Iné druhy budú zase vďačné za pestovanie v miestnosti alebo zimnej záhrade celoročne, v lete je možné letnenie.

Palmy

Zaujímavosti

1. Najvyššia palma sveta je Ceroxylon quindiuense , ktorá rastie v juhoamerických Andách, dorastá totiž až 45 m, ale vo voľnej prírode boli už nájdené aj Ceroxylóny s výškou okolo 60 metrov.

2. Najdlhšie listy má palma Raphia regalis, ktorá pochádza zo západnej Afriky, rastie napríklad v Kongu. Listy dosahujú dĺžku okolo 25 m.

3. Najväčšie kvetenstvo potom má rozhodne indická palma Corypha umbraculifera , ktorej laty dosahujú 6 metrov a obsahujú skutočne až milióny kvetov.

História paliem

Palma

História samotných paliem siaha až do hlbokého praveku – obdobie santon / vrchná krieda / druhohory. Palmy sa najviac vyvíjali v treťohorách, a to z jednoduchého dôvodu – vtedy totiž vyhynuli veľkí bylinožraví dinosaury.

Pestovanie paliem ľuďmi potom poznáme napr. z Mezopotámie , kde boli pestované v tzv. rajských záhradách.

Aj neskôr bolo pestovanie paliem spojené najmä s panovníkmi, ktorí sa chceli pochváliť niečím výnimočným.

Pestovanie paliem všeobecne

Hoci paliem je veľa druhov a mnohé majú rôzne nároky, môžeme základné informácie zhrnúť do niekoľkých odsekov.

Svetlo – palmy potrebujú vo väčšine prípadov svetlo, a to viac, než im môžeme v našom miernom pásme ponúknuť. Pretože sa im svetlá nedostávajú, rastú pomalšie a vďaka tomu ich môžeme pestovať aj v bytových podmienkach.

Hnojenie paliem

Palmy potrebuje veľa živín, ale tie v miestnostiach trochu obmedzte, aby vám neprerástli priestor, ktorý majú určený. Vhodné je sypké hnojivo zapravované do substrátu pri sadení či presádzaní, ale môžete použiť aj tekuté hnojivo. Hnojíme 1x za 14 dní vegetačnom období, a to vyváženým hnojivom s obsahom všetkých podstatných zložiek (dusík, draslík, fosfor), ako je napríklad Hnojík.

Nádoby – aj ohľadom nádob si dajte pozor na to, že väčšina paliem zakoreňuje hlboko. Sú teda vhodnejšie veľké a hlboké kvetináče, aby mala palma dostatok priestoru pre celý koreňový bal.

Substrát – väčšina paliem bude dobre prospievať v substráte, ktorý bude 1: 1: 1 zložený z kompostu, zeminy (aj mierne ílovité) a piesku.

Zálievka – je dôležitá a riadime sa podľa toho, či máme palmu zo suchej, alebo naopak vlhkej oblasti. Niektoré príklady budú uvedené nižšie. Všeobecne platí, že je lepšie zaliať palmy raz hojne, než niekoľkokrát málo.

Množenie paliem – u niektorých paliem je vhodné vegetatívne množenie , jedná sa hlavne o palmy rastúce v trsoch, kedy jednotlivé trsy pri presádzaní oddelíme a zasadíme do nových kvetináčov. Generatívne množenie semenami potrebuje už isté znalosti, napr. teplota a vlhkosť, pri ktorej semená klíčia. Semená je potrebné mať čerstvé.

Izbové palmy

Izbové palmy sú také palmy, ktoré sa pestujú prevažne v byte, môžu sa pestovať aj ako bonsaje, neškodia ju letneniu vonku.

Doma môžete pestovať z vlhkomilných treba: Acoelorrhaphe wrightii, ktorá bude milovať stanovište pri južnom okne, pretože potrebuje hlavne dostatok tepla; ďalej sú to palmy z rodu Aiphanes, Areca alebo Arenga, Caryota, Dipsis, Howera alebo Chamaedorea – tá posledná je veľmi nenáročná na starostlivosť, stačí jej rozptýlené svetlo, zálievka 3x týždenne a rosenie, ak by ste mali doma suchý vzduch.

Zo suchomilných paliem sa potom domov hodia: palmy rodu Coccothrinax, Copernicia, Latania a Zombia . Potrebujú dostatočnú zálievku, vlhší vzduch, rosenie.

Datlová palma

Datlová palma alebo datľovník palmový ( Phoenix dactylifera) je palma hojne pestovaná v Ázii aj severnej Amerike pre datle. Pestuje sa však dobre aj doma, a to dokonca zo semien. Do kvetináča so substrátom (viď vyššie) zasaďte jedno semienko z datle. Dôkladne zalejte, kvetináč pokryte fóliou a dajte do tepla alebo na okenný parapet na slnko. Datlové semienko klíči pomerne rýchlo, čoskoro budete mať 2 až 3 listy palmy. Palma sa môže pestovať v byte, v lete je vhodné ju letniť. Datlí sa však doma nedočkáte.

Datlová palma

Kokosová palma

Ďalšou doma pestovanou palmou môže byť kokosová palma, správne teda kokosovník orechoplodý. Pretože v prírode sa pestuje na brehoch riek v hlinito-piesočnatej pôde s obsahom rašeliny, je dobré mu doma vytvoriť podobné podmienky. Substrát s pieskom a rašelinou častejšie zalievame, ale neprelievame, nesmie stáť v premokrenej pôde. Je lepšie dať mu do priestoru nádobu s vodou, ktorá bude prirodzene zvlhčovať vzduch. Plodov sa však doma ani na záhrade nedočkáte.

Kokosová palma

Mrazuvzdorná palma

Kto chce pestovať palmy celoročne na záhrade, musí sa poobzerať po mrazuvzdorných variantoch. Nie je ich veľa, keď si pripomenieme, že palmy patria hlavne do tropického a subtropického pásu. Niektoré palmy však mráz vydržia, kedy ich správne zazimujeme (na záhrade). Zásadou číslo je ich vysadiť palmu na južnú stranu, južný svah a chránené miesto. Do jamy pred sadením umiestnite drenáž z kamienkov, aby odvádzala prebytočnú vodu. Palmy vhodné na celoročné pestovanie sú Brahea armata, Brahea decumbens, Brahea Moore, Butia archeri, Butia yatay , palmy z rodov Hedyscepe, Chamaerops (má aj český názov žumara nízka a pochádza zo Stredomoria) a Jubea . Na zimu rastlinu zakryte čečinou, slamou , hlavne jej prikryte vrch ružice z listov, aby sa tam nedostala voda alebo sneh, inak palma síce nezmrzne, ale uhnije.

Palma horská

Zaujímavou alternatívou je palma horská, hoci v pravom slova zmysle o palmu nejde. Slovensky sa jej hovorí oštepuška nádherná , latinský názov dostala Chamaedorea elegans. Máva 2 cm hrubú stonku, sperené a oblúkovito zahnuté listy. Teplotu potrebuje v rozmedzí 16 až 25 ° C, substrát na palmy s humusom a pH 5-6, pravidlenú zálievku, rosenie. Na rozdiel od paliem má radšej polotieň, znesie aj úplné zatienenie, na slnku jej žltnú listy.

Palma horská
Mrazuvzdorná palma

Zdroje:

Nákup na eshope

KÚPIŤ

Ďalšie zaujímavé články

Zaujímavé odkazy

Majorán záhradný – Wik i

Majoránková masť – Bylinkový doktor

Čerstvé sladké čerešne môžete dopestovať aj na stĺpovitom strome

Čerešne

Posted on by

čerešne

Obsah

Čerešne - čo o nich vieme

(Prunus avium)

Čerešne sú plody čerešne vtáčej čiže čerešne obyčajnej , ktorá patrí medzi slivky do čeľade ružovité. Táto čerešňa bola v priebehu rokov vyšľachtená do mnohých odrôd, z ktorých si vyberie prakticky každý.

Čerešne patria medzi kôstkoviny , pretože v sebe obsahujú jednu kôstku.

Čerešne obsahujú mnoho vitamínov – C, A, B, P, E a ďalších minerálnych látok: horčík, železo, jód, fosfor, vápnik, zinok ai. Tiež obsahujú veľa vody, a tak sú vhodné na redukčnú diétu. Čerešne vďaka obsahu svojich látok pomáhajú čistiť krv, pečeň i obličky, a tak by ste si ich mali dopriať minimálne v čase ich zrenia.

ovocné stromy - višeň

História pestovania čerešní

Třešně

Čerešne pôvodne pochádzajú z celej Európy a Ázie, a to väčšinou ako plané čerešne vtáčie. Neskôr sa začali šľachtiť, najskôr už počas staroveku v Ríme.

V Čechách sú doložené prvé pestovateľské pokusy s čerešňami od 12. storočia, aj keď súčasné odrody vznikali od 19. do 20. storočie.

Bozkávanie pod čerešňou

Kedy a kde vznikol zvyk bozkávania pod čerešňou? A čo presne tento symbolický bozk znamená? Na to sa musíme vypraviť do 19. storočia, kedy prvýkrát – asi aj po vydaní Máchova Mája – bolo možné pobozkať partnera či partnerku na verejnosti. Do tej doby to by výlučne v súkromí.

Bozk pod čerešňou má žene priniesť krásu, lásku a zdravie a celému páru potom lásku, ktorá vydrží najmenej do ďalšieho pobozkania pod čerešňou, a plodnosť .

TIP: Ak nemáte v dosahu čerešňu, môžete sa pobozkať pod ktorýmkoľvek rozkvitnutým stromom

Odrody čerešní

Za stáročia bolo vyšľachtených mnoho odrôd čerešní, z ktorých v Čechách je ich uznaných minimálne 24. Čerešne sa delia na chrupky (tých je viac) a srdcovky. Chrupky majú žltú dužinu a svetlejšiu šupku. Srdcovky, okrem toho, že majú skôr tvar srdca, majú tmavšiu dužinu a tmavočervenú šupku.

Chrupky

Burlat – je tmavá polochurpka, má veľmi veľké plody, tuhšie, temne hnedočervené, sladké a veľmi aromatické. Čerešňa má vysoký a vyrovnaný výnos a začína plodiť pomerne skoro. Nevýhodou môže byť jej široká koruna (hodí sa skôr do väčších záhrad), kvety a drevo sú citlivé na mráz. Výhodou je, že nemá zvláštne nároky na stanovište ani pôdu, ale najlepšie prospieva v teplých krajinách.

Granát – je tmavá chrupka, so stredne veľkými až veľkými plodmi, chuť je sladko navinulá a plody slabo farbí. Má veľmi dobrý a pravidelný výnos. Strom je to stredne veľký – spočiatku rastie bujne, neskôr slabo. Je odolná voči chorobám, ale citlivá na vrtuľu čerešňovú. Je stredne náročná na stanovište, ale znesie aj sucho. Plody sa hodia ako na priamy konzum, tak na ďalšie spracovanie.

Napoleonova – jedná sa o pestrú chrupku, má veľké až veľmi veľké plody, je červenožltá, sladko navinulá a aromatická. Výnos je priemerný, ale každoročný. Rast stromu je silný alebo stredne silný, máva pyramidálnu korunu. Je chúlostivá na vlhko a premokrenie, a tiež trpí na virózy. Potrebuje stanovište bohaté na živiny a chránené (proti vetru a mrazu).

Srdcovky

Karešova – je tmavá srdcovka so strednými až veľkými plodmi, tmavočervená s navinulou chuťou, veľmi silne farbí. Strom prináša pravidelný a vysoký výnos. Má veľkú a rozložitú korunu a spočiatku veľmi bujný rast, potrebuje dostatok miesta. Výhodou je, že netrpia ani chorobami, ani škodcami.

Gaštánka – tmavá srdcovka s veľkými plodmi, guľovitými, šťava farbí veľmi silno. Je to jedna z najvýnosnejších odrôd. V mladosti rastie bujne, potom menej, ale má veľkú pyramidálnu korunu. Je veľmi odolná voči chorobám. Vyžaduje hlinito-piesčitú priepustnú pôdu.

Rivan – srdcovka so stredne veľkými až veľkými plodmi, jasne červená, šťava slabo farbí. Má bohatý a pravidelný výnos. Je skôr menší s riedkou korunou. Býva odolná voči mrazu aj chorobám. Nevyžaduje žiadne zvláštne stanovište, môže mať stredne ťažké pôdy a vydrží aj chladnejšie oblasti.

Ako pestovať čerešňa

Pestovanie čerešní vyžaduje pár znalostí, najmä ohľadom správnej voľby odrody, výberu zdravého stromčeka, sadenia a ďalšej starostlivosti.

Čerešne pestujte len tam, kde je na ne vhodné stanovište, tj. nesmie to byť mrazová kotlina alebo miesto, kde fúka mrazivý vietor. Čerešňa potrebuje stredne ťažkú hlinito-piesčitú pôdu skôr vápnitú, priepustnú, neznáša zamokrenie.

Stromčeky môžete vysádzať na jeseň (ako začnú prvé mrazíky), aj na jar (akonáhle skončia mrazíky). Jama na stromček by mala byť veľká aspoň 50 x 50 cm a hlboká 50 až 60 cm. Na dno jamy dajte kompost, potom zasypte zeminou, stavte stromček a prihrňte zeminu, dobre udusajte. Stromček je potrebné v začiatkoch zalievať.

Hnojenie čerešní

Čerešne nepotrebujú prihnojovať toľko ako iné plodiny, ale 3x ročne to ocenia – najmä tie mladšie stromčeky. Prihnojujte 2x na jar a 1x v lete, a to najlepšie organickým prírodným hnojivom, ako je Hnojík. Ten totiž obsahuje ako dusík na rast zelených častí, tak fosfor a draslík na nasadzovanie kvetov a plodov.

Rie z čerešne

Ak sa chcete sami pustiť do rezu čerešní, mali by ste vedieť základnú charakteristiku výhonov: Čerešňa má výhony dlhé a krátke. Dlhé výhony obsahujú prevažne listové púčiky, zatiaľ čo krátke výhony obsahujú kvetové púčiky a len na konci majú listový púčik. Postranné púčiky kvitnú a plodia.

Po výsadbe je potrebné zrezať hlavný výhon na 2/3 dĺžky a postranné výhony na 1/2 dĺžky. Ak máte čerešňu ako vreteno, nemusíte zrezávať nič, len postranné výhony dáte do vodorovnej polohy – napríklad vyviazaním.

Niekedy sa na čerešniach objavujú nahlúčené púčiky. Tieto je potrebné odstrániť vylomením. To je potrebné vykonať opatrne, aby ste neporušili očká pod ním.

Udržiavací rez – keď má strom požadovanú výšku, zrežeme predĺžený kmeň na postrannú vetvu zvierajúcu s kmeňom veľký uhol. Vetva by mala byť aspoň z polovice taká silná ako kmeň.

Zmladzovací rez – starý strom môžeme zmladiť, keď zrežeme dvojročnú alebo trojročnú vetvu na kyticový výhon. Vegetatívny koncový púčik potom vyraší ako dlhý výhon a týmito výhonkami nahradíme staré kostrové vetvy.

Vrúbľovanie čerešní

Na vhodnú podnož, napr. planú čerešňu vtáčiu, môžeme vrúbľovať akúkoľvek odrodu čerešne. Stačí získať si štep čerešne, ktorý zrežeme ostrým nožom šikmo, tieto vrúby režeme na jeseň a necháme v mokrom piesku v pivnici do jari. Akonáhle na jar prejdú posledné mrazíky, môžeme vrúbľovať. Na vtáčej čerešni si nájdeme podobne silnú vetvu, ako má štep. Zrežeme ju aj šikmo ostrým nožom. Obe rezné plochy priložíme, zaviažeme vrúbľovacou páskou a zamažeme štepovacím voskom. To, že sa nám vrúbľovanie podarilo, spoznáme tak, že vrúbľu na jar vyrašia.

Choroby čerešní

Bohužiaľ ani čerešne nie sú ušetrené chorôb a škodcov. Najviac však čerešniam škodia mrazy, ktoré môžu poškodiť ako drevo, tak aj púčiky listov a kvetov na jar. Preto trasne nikdy nesadíme do mrazových kotlín ani na iné nechránené miesta.

Škvrnitosť a suchá škvrnitosť listov – obe choroby sú spôsobené hubovitou chorobou a spoznáte ich podľa hnedých škvŕn na listoch. Najlepšia je prevencia – stromy vysádzať ďaleko od seba, dôsledne ich prerezávať, aby mali vzdušnú korunu. Napadnuté lístie zbierať a likvidovať. Pokiaľ je napadnutie rozsiahlejšie, bude potrebné použiť fungicíd.

Vrtuľa čerešňová – škodcom, ktorý si rád pochutnáva na čerešniach, je práve vrtuľa čerešňová. Sama mucha na čerešniach neparazituje, ale kladie vajíčka do plodov. Larvy potom vyžierajú plody zvnútra. Plody hnijú a opadávajú. Prevenciou je zaobstarať si odrody, ktoré sú odolné voči vrtuli (Burlat, Karešova, Gaštánka). Pomáha aj včasný zber. Mucha sa tiež môže chytiť na žlté lepové dosky.

Ako spracovať čerešne

Hoci čerešne sa najčastejšie konzumujú surové, dajú sa celkom dobre aj spracovať na zimu. Ukážeme vám aspoň nejaké možnosti.

Zaváranie čerešní

Na zaváranie čerešní budete potrebovať: 1 kg čerešní, 1 l vody a 150 g cukru. Čerešne umyte a naskladajte do pohárov. Vodu priveďte do varu, prisypte cukor a nechajte úplne rozpustiť. Týmto rozvarom zalejte čerešne v pohároch. Zaskrutkujte a zavarte v zaváracom hrnci na 85° cca 20 minút.

Čerešne v rume

Takto naložené čerešne vydržia aj niekoľko rokov. Budete potrebovať 1 kg čerešní, 300 g cukru, 0,5 l rumu. Čerešne operieme, môžeme aj vykôstkovať, budú sa nám lepšie používať na zdobenie tort. Do pohárov kladieme vrstvu čerešní, zasypeme cukrom atď. Nakoniec celý pohár zalejeme rumom. Nič nemusíme zavárať ani sterilizovať. Stačí nechať 3 týždne odležať.

Zavařování třešní
Třešně v rumu na tiramisu

Čerešne recepty

Bublanina s čerešňami

Budete potrebovať: 0,5 kg čerešní, 300 g hladkej múky, 100 ml oleja, 200 g cukru, 100 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 balíčka kypriaceho prášku. Postup: Z bielkov ušľaháme sneh, do neho zašľaháme polovicu cukru. Druhú polovicu cukru šľaháme so žĺtkami a prikvapkávame olej. Keď sú žĺtky husté a napenené, primiešame k nim po častiach múku s práškom do pečiva, sneh a mlieko. Cesto nalejeme do vymasteného a vysypaného pekáča, poukladáme čerešňami a pečieme asi 30 minút pri 190 °C. TIP: Obmenu získate, keď na čerešne poukladáte posýpku.

Koláč s čerešňami

Na tento koláč budete potrebovať: 120 g hladkej múky, 20 g mletých mandlí, 20 g cukru, 120 g masla, 2 žĺtky, 400 g čerešní, a na krém – 350 ml kyslej smotany, 1 vanilínový cukor, 20 g cukru, štipka citrónovej kôry. Postup: Zo surovín na cesto vypracujeme hladké cesto a necháme ho 1/2 hodiny v chladničke vychladiť. Potom rozvaľkáme, dáme do vymastenej formy, prepicháme vidličkou. Zo surovina na krém si vymiešame hustý krém. Polovicu ho poukladáme na cesto, poskladáme čerešne a prelejeme druhou polovicou krému. Pečieme 40 minút pri 180 °C.

Koláč s třešněmi

Zdroje:

Nákup na eshope

KÚPIŤ

Ďalšie zaujímavé články

Zaujímavé odkazy

Majorán záhradný – Wik i

Majoránková masť – Bylinkový doktor

Brambory

Pestovanie zemiakov

Posted on by

Pestovanie zemiakov

Obsah

Zemiaky dnes

Zemiaky dnes považujeme za bežnú súčasť nášho jedálnička. Dokážeme ich pripravovať na rôzne spôsoby, a dokonca existujú rôzne druhy zemiakov podľa toho, či ich chceme variť nakrájané, v šupke, pripravovať z nich zemiakový šalát, zemiakovú kašu alebo knedle. Zemiaky pre nás majú tiež dôležitú výživovú hodnotu – obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny C , zo stopových prvkov draslík, horčík, zinok, vápnik a železo. Zemiaky tiež obsahujú až 80% vody , čo je veľmi dôležité napríklad pri diétach.

brambory

História zemiakov

Akokoľvek sa nám zemiaky zdajú bežné, v stredoveku ich naši predkovia ešte nemali k dispozícii. Zemiaky sa dostali do Európy až v 16. a 17. storočie v súvislosti s objaviteľskými výpravami a priviezli ich kolonizátori z Ameriky. Prvú zmienku o varených zemiakoch v Európe máme z roku 1616. Zaujímavé je, že ešte predtým sa pestovali ako okrasná rastlina na záhradách a parkoch. Neskôr sa objavili ako pochutina na dvoroch kráľov, máme ich doložené napríklad z kuchyne francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. A iba oveľa neskôr sa stali súčasťou jedálnička obyčajných ľudí.

Zemiaky a ich pestovanie

brambory zelenina j%c3%addlo sklize%c5%88 1585060

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Vyskúšajte sami, čo vám bude najlepšie vyhovovať. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých. Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba.

TIP: Pomôže vám, ak máte malú nohu, tak klásť zemiaku pred a za svoje chodidlo a takto prejsť celý riadok.

Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia. Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti , stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň. Je tiež potrebné občas zemiakové políčko vypliť (najmä, než vzrastú rastliny) a strážiť výskyt pásavky zemiakovej – tú musíte ručne zozbierať, alebo použiť postrek.

Netradičné pestovanie zemiakov

Pestovanie zemiakov vo vreciach

Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod. Je dôležité urobiť zemiakom vo vreciach dierky alebo drenáž , aby neboli podmáčané.

pěstování brambor v pytlích
pěstování brambor v pytli

Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy. Hodí sa zase hnojivo Hnojík, ktoré obsahuje všetky potrebné živiny a je bez chémie.

pytel na pěstování brambor - sklizeň

Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Častejšie zalievame najmä v suchom horúcom lete, ale pôda nesmie byť podmáčaná.

Pestovanie zemiakov v nádobách

Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka. Opäť je dôležité, aby pôda nikdy nebola podmáčaná a zemiaky môžete počas leta prihnojiť.

pěstování brambor v nádobách

Pestovanie zemiakov v tráve

bude dopracované…

Pestovanie zemiakov na slame

bude dopracované…

Pestovanie zemiakov vo vežiach

bude dopracované…

Hnojenie zemiakov

bude dopracované…

V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. Pri hnojení Hnojíkom od začiatku výsadby sa vyhnete výskytu škodcov ako je pásavka zemiaková alebo ďalším chorobám.

Choroby zemiakov

bude dopracované…

Kde zohnať sadbové zemiaky

červené brambory

Sadbové zemiaky sa oplatí zháňať najmä veľkopestovateľom. Aj keď máte väčšiu záhradu, môžete si dať tú prácu a mať svojho dodávateľa sadbových zemiakov. Najlepšie je mať overeného pestovateľa, ale môžete sa pokúsiť zohnať sadivo aj na internete. Pre malých pestovateľov, ktorí budú zemiaky pestovať len vo vreciach alebo kvetináčoch, bohato postačí, keď vyberiete pekné hľuzy, ktoré vám doma naklíčili. Ak si chcete vybrať podľa odrody, potom výborné žlté zemiaky sú napr. Colette (dlhodobo skladovateľná) alebo Impala (krátkodobo skladovateľná). Z červených je potom výborná Belarosa alebo Red Sonia (červená je iba šupka).

Úroda zemiakov

Keď sa vám všetko podarí na jednotku a ochránite zemiaky pred pásavkou zemiakovou aj pred plesnením najmä za daždivých rokov – čo sa vám podarí, ak použijete Hnojík už od začiatku pestovania – môžete sa na jeseň pustiť do ich zberu. Zemiaky pre svoju potrebu môžete priebežne žať už počas leta, na uskladnenie je lepšie nechať ich tzv. dôjsť. Ako poznáte, že sú zemiaky zrelé? Veľmi jednoducho: ich vňať bude úplne suchá a dobre sa oddelí od hľúz. Vňať potom stačí vytrhať a zemiaky postupne vykopávať. Nechajte ich vždy trošku uschnúť, zhruba očistite a uskladnite do priedušných debien najlepšie do pivnice.

TIP: Keď si rozdelíte zemiaky na väčšie a menšie, budete mať zvlášť tie na varenie bez šupky av šupke.

POZOR: Uskladnené zemiaky je potrebné cez zimu občas prebrať, aby sa vám od jednej skazenej hľuzy nenakazili ďalšie.

Nákup na eshope

KÚPIŤ

Ďalšie zaujímavé články

Zaujímavé odkazy

okurka

Uhorka

Posted on by

Uhorka

Obsah

Uhorka

pisu o uhorke

pažitka v květináči

História pažítky

Jej pestovanie bolo bežné už v staroveku, s najväčšou pravdepodobnosťou aj skôr. Verilo sa, že pažítka potiera melanchóliu a odpudzuje zlých duchov a choroby. Preto sa vysádzala pod oknami miestností, kde spali malé deti alebo sa zväzky pažítky vešali do miestností a priväzovali k posteliam. Bývala nepostrádateľnou súčasťou každej záhradky.

Pažítka pestovania

pažitka v květináči

Pokiaľ sa rozhodnete vypestovať si pažítku zo semienka, tak pri izbovej teplote vyklíčia asi za 2 týždne. Do skleníka môžete semená vysievať najlepšie od februára do marca, na záhon až od apríla do mája, doma do kvetináčov pokojne po celý rok. Ide o dvojročnú bylinu, takže prvý rok po výseve budú jej stonky veľmi jemné, zosilnejú až ďalší rok.

Oveľa jednoduchšie je vypestovať si pažítku buď z odkopku už dospelej rastliny napríklad od suseda alebo kamaráta alebo kúpiť v kvetináči, ideálne v záhradníctve, ale napríklad aj v supermarkete – tu je ale treba hneď buď presadiť do väčšieho kvetináča alebo rovno do kvetináča so zeminou. Pažítke sa bude dobre dariť v priepustnej hlinito-piesočnatej pôde. Je pomerne náročná na dostatok živín aj priestoru. Bude šťastná, keď ju prihnojíme žihľavovou ichou alebo organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom.

pažitka - květy

Použitie pažítky

Pažítka má podobné vlastnosti ako cesnak a cibuľa, ale v oveľa miernejšej forme. Pre svoju výživovú hodnotu a ľahké pestovanie je skutočnou kráľovnou bylín. Používa sa nielen pre svoju skvelú chuť, ale aj na podporu trávenia či posilnenie imunity. Je zdrojom vitamínov C, B1 a B2, provitamínu A a karoténu. Ďalej obsahuje minerály, najmä sodík, vápnik, draslík, fosfor a železo. Éterické oleje v nej obsiahnuté majú priaznivý vplyv na zažívaciu sústavu a krvný tlak, ktorý znižuje.

Hnojenie pažítky

Vonkajšiu pažítku je možné prihnojiť 2x za mesiac zálievkou z Hnojíka, alebo ľahkým posypom (pocukrovanie) na pôdu. To isté platí pre pažítku pestovanú doma.

V tradičnej čínskej medicíne sa pažítka používa pri prechladnutí, chrípke a chorobách dýchacích ciest. Dokáže zvýrazniť chuť slaných jedál, ktoré netreba toľko soliť. Listy aj so stvolom a cibuľkou možno použiť rovnako ako jarnú cibuľku. Pažítkou ozdobíme takmer akékoľvek jedlo, na tento účel je možné využiť aj jej jedlé kvety. Pridaním kvetov do kvalitného rastlinného oleja vznikne vynikajúci olej nafilovenej farby. Podľa vedeckých výskumov má pažítka protizápalové, antimikrobiálne a protiplesňové účinky. Aj keď sa na liečebné účely prakticky nepoužíva, vie uľaviť pri bolestiach v krku. Ak ju vysadíte vedľa ruží, bude ich chrániť pred voškami a plesňami. Na kulinárske účely sa zbierajú listy a používajú sa čerstvé (sušením aj mrazením strácajú svoju arómu).

Divoká pažítka

alebo cesnak viničný (Allium vineale)

Jedná sa o vytrvalú planú bylinu ľudovo nazývanú divoká pažítka . Vyráža veľmi skoro na jar, skôr než klasicky pestovaná pažítka. Nájdete ho nielen v riedkych lesoch a na jeho okrajových medziach, ale aj v mestských parkoch. Jeho príbuzní sú cesnak medvedí a cesnak podivný. Duté lístky cesnaku viničného najčastejšie vyrastajú z vrstvy opadaného minuloročného lístia a veľmi intenzívne (podobne ako cesnak medvedí) vonia po cesnaku. Nedá sa ho teda pomýliť s inou, nejedlou rastlinou.

divoká pažitka - česnek viničný

História divokej pažítky

svazek Česneku viničného

Egypťania vraj vinárskym cesnakom – pažítkou živili otrokov pri stavbe pyramíd. Nie je sa čomu diviť. Táto bylinka skutočne zvyšuje fyzickú silu a odolnosť. Rímski vojaci zase oceňovali jej schopnosť pôsobiť proti cestovateľským hnačkám. V stredoveku chránila proti moru či cholere. Jej dezinfekčné a antibiotické vlastnosti skúmal jeden z najvýznamnejších vedcov 19. storočia, mikrobiológ Louis Pasteur. Počas druhej svetovej vojny bola navyše pre svoje protizápalové účinky nazývaná ruský penicilín.

Divoká pažítka v kuchyni

V gastronómii sa cesnak viničný používa podobne ako klasická pestovaná pažítka – teda do polievok, nátierok, šalátov, prakticky kdekoľvek v slanej kuchyni, teplej či studenej. Z hľadiska zdravotného je cesnak viničný považovaný za kráľa jarnej očisty.

Nákup na eshope

KÚPIŤ

Ďalšie zaujímavé články

Zaujímavé odkazy

Pažítka pobrežná – Wiki

Pažítka a jej účinky na zdravie – Bylinkový doktor

Biele a červené ruže v kytici

Ruže

Posted on by

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA RUŽE

RUŽE

Obsah

Kytica krásnych žiarivých kvetov ruží v darčekovej bielej váze

Ruža

Ruža s kvapkami dažďa na lupeňoch

Ruža (Rosa) predstavuje rod polokríkov a nízkych stromčekov z čeľade ružovitých, v ktorom sa nachádza približne 100 druhov. V našich končinách z nich nájdeme zhruba 25 druhov. Ruže majú tŕnité vetvy s listami nepárnoperovitými  s palistami. Plod týchto rastlín je šípka.

Ruže u nás

Tieto rastlinné krásavice sú úzko spojené s našimi predkami, ktorí ich už v stredoveku bežne používali najmä v liečiteľstve. Ruže sa dostali do mnohých erbov a cirkevnej symboliky. Stali obľúbenými v mnohých kultúrach, čo prispelo k ich rozšíreniu a šľachteniu.

V 20 najväčších svetových rozáriách sa v roku 2002 nachádzalo 12358 druhov a odrôd ruží. Aj v našich končinách sa môžete pokochať krásou a vôňou ruží vo viacerých rozáliach. Ich krása vás pohladí i lieči.

Ruže v záhrade

Druhy ruží

Druhy ruží sa delia do niekoľkých skupín a podskupín. Často pritom nejde o členenie botanické, ale podľa ich celkového habitu a použitia vo výsadbe. Na rôznych miestach, u rôznych pestovateľov a predajcov nájdete rôzne rozdelenia. Pozrime sa na ne bližšie:

    • Divoké (divo rastúce) – s označením botanické, rastúce vo voľnej prírode
    • Kultúrne (šľachtené) –  záhradné ruže, medzi ktorými nájdeme  Historické a  Moderné 
Pestovanie ruží - nádherne sfarbené ruže uložené do kruhu
Biele a červené ruže v kytici
Pestovanie ruží - bieloružové kvety a puky ruží
Pestovanie ruží - kytica z krémovobielých ruží

Pri kultúrnych ružiach sa môžeme stretnúť aj s delením na záhonové, veľkokveté, mnohokveté, krovité vysoké a nízke, historické (staré záhradné), popínavé, stromčekové, miniatúrne, pôdopokryvné či smútočné (pôdopokryvné naočkované na kmienku).

Ruže pestované v pestovateľských nádobách v rôznych farebných kultivaroch

Divoké ruže

Divoké ruže, rastúce vo voľnej prírode, majú poväčšine jednoduhé kvety, ktoré kvitnú od jari do prvej polovice leta. Z niektorých na jeseň zbierame plody šípky, ktoré majú veľké množstvo prospešných živín. Najznámejšie sú vitamínom C. Môžno ste si pri jesennom zbere šípok všimli rôzne tvary plodov šípok,  pichliačov na konárikoch, či samotných kríkov. Aj v našich končinách sa totiž vyskytuje viacero divo rastúcich ruží.

Do divokých ruží radíme niekoľko druhov:

  • rosa arvensis,
  • rosa californica, 
  • rosa canina
  • rosa carolina
  • rosa glauca
  • rosa gallica
  • rosa chinensis
  • rosa multiflora
  • rosa pimpinellifolia
  • rosa rugosa

Historické ruže

Sú známe svojou vznešenosťou a noblesou. Pri pohľade na nich sa nám vybavia nádherné zámocké záhrady. Členia na viacero typov a nájdeme medzi nimi aj tieto:

  • Čajové– pochádzajúce z ruží rosa gigantea a rosa chinensis, s vôňou čierného čaju, ohybnými kvetnými stonkami, previsnutými kvetmi a kvetnými lupienkami postupne sa stáčanými smerom von z kvetu. Ich odolnosťou voči silným mrazom je výrazne slabšia. Patria medzi ťahavé ruže.
  • Biele (Rosa alba) – asi najstaršie historické ruže pochádzajúce z  rosa arvensis. Tieto ťahavé ruže s bielymi alebo naružovelým voňavými kvetmi potešia svojími kvetmi koncom jari a začiatkom leta.
  • Damascénske – sú typické výraznou vôňou kvetov a rozpínavým vzrastom. Letné vás potešia kvetmi počas letných mesiacov  a jesenné aj počas neskoršej jesene. 
  • Stolisté (ruže Centifolia) – označované ako provensálske ruže pochádzajú zo 17. storočia z Holandska. Patria medzi takzvané plnokveté. Ich kvety guľovitého tvaru sú typické veľkým množstvom kvetných lupienkov a potešia vás nimi jedenkrát počas sezóny.
Ruže - Druhy ruží - Historické Biele ruže (Rosa alba)

Rosa alba

Druhy ruží - Historické Stolisté ružové ruže (ruže Centifolia )

Rosa Centifolia

  • Bourbon (Réunion) – pochádzajúce z ostrova Bourbon v indickom oceáne. Charakteristickými sú fialové stonky, silný popínavý vzrast a opakované kvitnutie.
  • Portland – nesú označenie po vojvodkyni z Portlandu. Majú predkov ružu galskú (rosa gallica) a damascénsku. Vzrastom sú nižšie kríkovité a potešia vás v lete bohatým kvitnutím, ale aj v jeseni, hoci nie až tak bohatým.
  • Čínske – s pôvodom vo východnej Ázii s predchodcom rosa chinensis. Sú citlivejšie na chlad. Potešia vás opakovaným kvitnutím niekoľkokrát za sezónu, avšak so slabšou vôňou.
  • Hybridy perpetual – sú krížencami čínskych ruží a európskych. Sú odolné voči chladu. Tvar kvetov je typický pre európske ruže a viacnásobné kvitnutie pre čínske.

Moderné ruže

Medzi modernými ružami nájdeme množstvo odrôd a kultivarov. Boli vyšľachnené z divých i historických ruží. Kombinujú v sebe noblesu historických a odolnosť divokých ruží. Patria tu napríklad aj tieto:

  • Polyantha  – mohli by sme ich nazvať mnohokveté.  Sú to buď ťahavé alebo nižšie kompaktné kríky. Veľkosť kvetov je približne 2,5 cm a nájdete ich v bielej, ružovej či červenej farbe. Sú odolné voči chorobám a kvitnú takmer celú sezónu.
  • Floribunda  – sú typické nízke kríky s opakovane kvitnúcimi kvetmi väčšími ako majú polyanthy. Dorastajú do väčšej šírky s menej kompaktným vzrastom ako polyanthy.
  • Grandiflora  – sú vyššie kríkové ruže s tromi až piatimi veľkými kvetmi na stonke. Na kvetoch môžete nájsť bielu, žltú, ružovú i  červenú farbu. Môžu dorastať do výšky až do 1,5 m až 2 m. Ich veľkou výhodou je odolnosť na mráz.
  • Čajové hybridy – majú predchodcov čajové ruže a hybridy perpetual. Majú veľké kvety. Na pevnej, málo olistenej, vzpriamenej stonke je po jednom kvete. Preto sú obľúbené do kytíc a preto ich nájdete v kvetinárstvach medzi rezanými kvetmi. Majú nízku toleranciu mrazu a sú náchylné na choroby. 
  • Anglické  – majú predchodcov v historických ružiach a  čajových hybridoch. Vzrastovo sú podobné historickým ružiam. Potešia vás viacnásobným kvitnutím väčších kvetov v rôznych farbách. Majú menšiu toleranciu mrazu a väčšiu náchylnosť k chorobám.
  • Kanadské  – majú predchodcov rosa rugosa a rosa arkansana. Potešia vás opakovaním kvitnutím kvetov v rôznych tvaroch a farbách. Ich veľkou prednosťou je vysoká mrazuvzdornosť až do -35°C.
  • Ťahavé  – sú niekedy chybne označované ako popínavé, ale nevytvárajú úpony na prichytenie. Ich stonky sú dlhšie a ohybné oproti kríkovým. Ťahavé ruže Climber dorastajú do výšky 2 m- 6 m a počas sezóny opakovane kvitnú veľkými kvetmi. Ťahavé ruže Rambler dorastajú do výšky 6 m – 10 m a kvitnú jeden raz ročne malými kvetmi v bohatých súkvetiach. Obidva druhy ťahavých ruží si vyžadujú oporu.
  • Miniatúrne  – zvyčajne kvitnú niekoľkokrát počas sezóny v rôznych tvaroch a farbách kvetov. Miniatúrne kríkové ruže dorastajú do výšky 15 cm -100 cm. Sú s obľubou pestované v kvetináčoch na balkónoch či terasách. No nie sú vhodné ako izbové rastliny. Miniatúrne ťahavé ruže dorastajú do výšky 2 m. 
  • Pôdopokryvné  – nie sú typické pôdopokryvné rastliny. Sú to nízke kríky rozložitého habitu so schopnosťou “pokryť” – zakryť  povrch pôdy. Dorastajú do výšky 60 cm. Vyžadujú si minimálnu starostlivosť, rez a bonusom je ich odolnosť voči škodcom a chorobám. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v  širokom spektre farieb a vôní.
  • Stromčekové – sú  pestované na špeciálnej zdrevnatenej ružovej stonke bez listov, ktorá vyzerá ako kmeň miniatúrneho stromu. Do tejto stonky sa štiepia rôzne vyššie spomenuté druhy ruží. Podľa druhu a kultivaru preto majú rôzne tvary i farby kvetov, opakovanosť kvitnutia, mrazuvzdornosť i odolnosť voči chorobám. Sú vhodné aj na pestovanie vo väčších pestovateľských nádobách.
Starý romantický domček s ťahavými ​​červenými ružami Climber

Starý romantický domček s ťahavými ​​červenými ružami Climber

Pestovanie ruží

Pestovanie ruží - mladá žena sa stará o kríkové ruže pestované v záhrade

Pestovanie týchto krások je spojené s  mnohými mýtmi, ktoré môžu prispieť k neúspechu v pestovaní ruží. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ruže vyžadujú slnečné, pred vetrami chránené stanovisko. Existuje niekoľko druhov, ktorým vyhovuje mierny polotieň. No tak, ako ružiam nevyhovuje úplný tieň, tiež nie je pre nich vhodné celodenné intenzívne slnko, zvlášť v teplejších lokalitách. Ideálne je miesto, ktoré má 6 až 8 hodín priameho slnka, najlepšie ranného.

Pri výbere vhodného miesta sa zamerajte aj na pôdu. Neznášajú ťažkú, ílovitú pôdu. Obľubujú priepustné, výživné, hlinitopiesčité pôdy s mierne kyslím až stredne zásaditým pH. 

Prúdenie vzduchu je pre úspešné pestovanie ruží veľmi dôležité. Dajte pozor, aby to nebolo silne veterné miesto. Prúdenie vzduchu je potrebné pre dostatočne rýchle preschýnanie listov po daždi či zálievke.

Dospelé rastliny majú hlboké korene, vďaka čomu zvládnu dlhšie trvajúce sucho. Ak neprší doprajte im 1x týždenne zálievku. Avšak v období kvitnutia a počas horúceho leta potrebujú  zálievky viac.

Mladé a čerstvo vysadené zalievajte 3x týždenne. Pri slnečnom počasí počas dňa je na polievanie ideálne skoro ráno, prípadne neskoro večer s použitím vlažnej (nie studenej!) vody. Dajte si však pozor na trvalé premokrenie pôdy, ktoré u ruží spôsobuje odhnívanie koreňov a napadnutie hubovými patogénmi. 

Pestovanie ruží - Žena sa stará o popínavý ružový krík, ktorému priväzuje výhonky na drevenú oporu

Pri ich pestovaní sa odporúča 5-centrimetrové mulčovanie  prírodnými materiálmi, ktoré znižuje nadmerné odparovanie vody z pôdy v okolí koreňov a zabraňujú prerastaniu buriny.

Ruže - nádherné kvety ružových ruží so zvlnenými lupienkami
Ruže - kytica z červených, žltých a ružových ruží dekorovaná fialovým šifónom
Ruže - Mladá žena v klobúku stojaca pri ružovo kvitnúci ťahavých ružiach.
Ruže - zamatovo červené kvitnúce ruže a otvárajúce sa puky

Sadenie ruží

Kvitnúce ružové kríkové ruže v záhrade. Pestovanie ruží začína ich správnou výsadbou.

Sadenice je vhodné vysádzať na jar alebo na jeseň. U kontajnerovaných je možné vysadenie celoročne, kým nie je zamrznutá pôda, avšak neodporúča sa výsadba počas horúcich letných dní.

Po výbere vhodného miesta sa môžeme pustiť do samotného sadenia. Prvým krokom je príprava pôdy minimálne do hĺbky 0,6 m. Odstráňte buriny, prekyprite ju. Ak je ťažká, primiešajte do nej piesok alebo zeolit. Ak je príliš kyslá, zapracujte do nej mletý vápenec. Aby bola dostatočne výživná, môžete do nej zapracovať kvalitne vyzretý kompost. Ak ho nemáte, môžete do pôdy dodať kvalitné živiny pomocou Hnojíka, ktorý bude postupne uvoľňovať živiny pre vaše rastlinky.

Pri skupinových výsadbách je potrebné prispôsobiť vzdialenosť výsadbových jám podľa druhov ruží. Pri floribundách a čajových hybridoch je vhodná vzdialenosť 0,4 m – 0,5 m. Pri väčších druhov zväčšite aj vzdialenosť výsadbových jám. 

Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká na to, aby korene ruže neboli v nej ohnuté. Spravidla stačí hĺbka 0,5 m. Ak sú korene poškodené, je potrebné z nich tieto časti odstrániť. Ružu vložte do výsadbovej jamy, aby okolie bolo 5 cm nad úrovňou koreňového kŕčku. Postupne zasypávajte koreňový bal.

Pri voľnokorenných sadeniciach jemne nimi potriasajte zhora – nadol, aby sa zemina dostala medzi korienky a nevznikli vzduchové kapsy. Po zasypaní, pôdu dobre utlačte a dôkladne zalejte.  Výhony ťahavých ruží opatrne upevnite k pripravenej opore.

Hnojenie ruží

Starostlivosť o tieto krásky sa nezaobíde bez ich výživy hnojením. Vyžadujú veľké množstvo živín. Po jarnom reze doprajte vašim rastlinkám výdatné množstvo. Po prvom kvitnutí opäť pohnojte a počas leta, podľa potreby. Koncom leta a počas jesene sa vyhnite hnojeniu s vysokým obsahom dusíka, aby ste predišli ich zbytočnému vvmŕzaniu.

Na hnojenie môžete použiť kvalitne vyzretý kompost, ktorý je vždy potrebné poriadne zapracovať do pôdy. Existuje veľký výber hnojív, ktoré sú určené pre pestovanie ruží, ako minerálne, tak i organické. My vám odporúčame organické hnojivo Hnojík s repelentným účinkom na škodcov, s ktorým máme skvelé skúsenosti, ruže ho milujú a odvďačia sa vám nádhernými kvetmi. 

Jeho použitie pre ruže má hneď niekoľko výhod. Môžete ho aplikovať posypom, zálievkou i postrekom. Pri aplikácii posypom sa postupne dlhodobo uvoľňujú živiny pre vaše krásky.

Hmyzí trus Hnojík v bareli s pečiatkou kvality

Dodáva kvalitné vyvážené živiny vhodné v každej fáze rastu a kvitnutia. Vďaka tomu sa vyhnete poruchám vstrebávania živín u ruží, ktorá spôsobuje jednak fyziologické ochorenia ruží a jednak náchylnosť na vírusové a bakteriálne ochorenia  a zníženú odolnosť škodcom.

Hnojík môžete použiť aj ako súčasť zálievky. Vyrobte si výluh – na 1 liter vody 1 čajovú lyžičku Hnojíka –  a zalejte nimi vaše ruže. Ako na to si môžete pozrieť v článku Dávkovanie. 

V prípade výskytu ochorenia alebo napadnutia škodcami vám Hnojík opäť podá pomocnú ruku a pomôže vaším ružiam účinne proti nim bojovať vďaka Chitínu, ktorý obsahuje. Pomocou postreku môžete Hnojík jednoducho aplikovať na napadnuté rastliny a pomôcť im bojovať a zvíťaziť nad nepríjemnými návštevníkmi. Pred aplikáciou postrekom odporúčame výluh z Hnojíka precediť cez jemné sitko alebo silónku. Tento zvyšok spokojne dajte k ružiam na pôdu.

Viac o Chitíne sa dočítate v článku Chitín. O škodcoch, na ktoré sú potvrdené repelentné účinky Hnojíka sa dočíta v článku Škodcovia. 

Ruže obsahujú esenciálny olej - pohľad na ružový olej vo fľaštičke s kvetom ružovej ruže bielom pozadí
Ruže - púčiky ruží a rozkvitnuté červené ruže v dekoratívnej miske
Ruže - dekorácia z ruží
Ruža - kvety ružových ruží s listom

Strihanie ruží

Strihanie sa odporúča niekoľkokrát počas roka. Prvý je radikálny jarný rez, ktorý ružu nabudí a vyženie výhony, na ktorých bude kvitnúť. Ďalší rez je “kozmetický” po odkvitnutí, kedy odstraňujeme odkvitnuté kvety či súkvetia. A následný rez je v jeseni, kedy môžeme skrátiť niektoré výhony ohrozujúce ružu počas zimy vplyvom vetrov či nádielky snehu.  V priebehu roka odstraňujeme zlomené, schnúce a choré výhony.

Záhradníčka pracujúca s ostrihanými ružami

Prezimovanie ruží

Záhradný chodník a Pergola s popínavými rastlinami a popínavými bielymi ružami.

Prezimovanie je u  týchto kvetín individuálne podľa jednotlivých odrôd a kultivarov. Vo všeobecnosti sa odporúča na zimu zabezpečiť miesto očkovania, tzv. koreňový kŕčok. Môžete použiť nakopcovanie kompostu, opadaného lístia, zakrytie čečinou z ihličnatých stromov a pod. Vyhnite sa použitiu nepriedušným materiálom. Odporúča sa nakopcovanie do výšky 20 cm. 

U ťahavých odrôd je vhodné zabaliť ich priamo na opore napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete ešte tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu. Rovnako na zazimovanie stromčekových  odrôd môžete použiť vyššie spomenuté materiály. 

Choroby a škodcovia ruží

Choroby napadajúce tieto kráľovny kvetov môžeme rozdeliť na tri skupiny: hubové, vírusové a bakteriálne. Ochorenia, ktoré najčastejšie napadajú ruže sú: 

      • Čierna škvrnitosť
      • Múčnatka ružová
      • Hrdza ružová
      • Botrytíca ruží
      • Perenospora
      • Pleseň sivá

Medzi živočíšnych škodcov, ktorí v našich podmienkach najbežnejšie parazitujú na rôznych odrodách a kultivaroch ruží patria: 

    • Vošky
    • Roztoče (Tetranychidae)
    • Strapky (Thysanoptera)
    • Chrústovec japonský (Popillia japonica)

Na vyššie spomenutých škodcov účinkuje už spomenutý Hnojík, ktorý vďaka Chitínu pomáha ružiam sa brániť pred škodcami. Pri ochoreniach ruží si vhodné zamerať sa na prevenciu. Vďaka silnej imunite rastlín budú vaše ruže odolnejšie voči chorobám. Na silnú imunitu rastlín a boj s patogénmi je odporúčané pravidelné používanie Hnojíka. Viac o jeho dávkovaní a použití pri napadnutých rastlinách sa dočítate v článku Dávkovanie.

Detail kvetu ružového kultivaru ruže s kvapkami vody na lupeňoch
Žltá ruža položená na drevenom stole
Kytica červených ruží dozdobená drobnými bielymi kvetmi
Kultivar ruže s bledoružovými kvetmi a pukmi
Hortenzia - Kríky hortenzie v plnom kvete v mestskom parku.

Hortenzia

Posted on by

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA HORTENZIE

Hortenzia

Obsah

Hortenzia - modré hortenzie v dekoračných kvetináčoch

Hortenzia

Ružová hortenzia v bielom kvetináči

Hortenzia (Hydrangea) je rod rastlín z čeľade Hydrangeaceae. V gréčtine sa jej názov skladá zo slov húdōr  (voda) a angeîon (nádoba), teda vodná nádoba. Do tohto rodu boli začlenené aj rody Klanostenka (Schizophragma)  a Dekumaria (Decumaria). 

Hortenzie rastú ako drobné polokríky, kríky, malé stromy či  liany rastúce až do 30m. Táto rozmanitosť sa premieta vo viac ako 75 druhoch. Nájdeme medzi nimi u nás najčastejšie pestované opadavé druhy, ale existujú aj stálozelené.

Ich jednoduché ústretové listy nádherne dopĺňajú bohaté kvetenstvá kvetov usporiadaných v hustých vrcholíkoch.  

U niektorých kultivarov vypĺňajú celé kvetenstvo sterilné kvety so zväčšenými kališnými lístkami, u iných sa nachádzajú na okraji kvetenstva. Ich kvety nás nadchnú jasnou modrou, žiarivou ružovou, bielou, zelenkavou levanduľovou, viacerými alebo dokonca všetkými týmito farbami na jednej a tej istej rastline. Líšia sa nielen farbou, ale i tvarom a veľkosťou.

Môžeme ich pestovať ako solitérne rastliny, ale i v skupinovej výsadbe. No popínavé kultivary sa môžu pestovať aj ako liany, či ako pôdopokryvné. Hodia sa takmer do každej záhrady či pestované v kvetináčoch, v malých záhradách, alebo v nádherných zoskupeniach či dlho kvitnúcich živých plotoch.

Krásne ružové, biele a fialové hortenzie.

Krásne kvitnúce ružové, biele a fialovo sfarbené hortenzie.

Druhy hortenzií

Pre pestovateľov je zásadná otázka, na akom “dreve” kvitnú tieto elegantné rastliny, keďže kvety sú práve tie, o ktoré nám ide. Pozrime sa bližšie na rôzne druhy hortenzií. Môžeme ich rozdeliť na dve skupiny podľa toho, na akých stonkách kvitnú. Prvou skupinou sú druhy kvitnúce na tohtoročných výhonkoch. Druhou skupinou sú tie, ktoré kvitnú na minuloročných.

- Kvitnúce na tohtoročných výhonkoch:

  1. Hortenzia metlinatá  (Hyrangea paniculata)
  2. Hortenzia stromčekovitá (Hyrangea  arborescens)

- Kvitnúce na minuloročných výhonkoch:

  1. Hortenzia dubolistá (Hyrangea  quercifolia )
  2. Hortenzia kalinolistá (Hyrangea macrophylla)
  3. Hortenzia pílovitá (Hyrangea  serrata )
  4. Hortenzia popínavá (Hyrangea  anomala ssp. Petiolaris)
Druhy hortenzií - Hortenzia metlinatá (Hyrangea  paniculata) detail kvetenstva s bielymi kvetmi a púčikmi

Hortenzia metlinatá (Hyrangea  paniculata) detail kvetenstva s bielymi kvetmi a púčikmi

Druhy hortenzií - Veľký krásny ružový bohato zakvitnutý krík Hortenziea stromčekovitej (Hyrangea  arborescens)

Veľký krásny ružový bohato zakvitnutý krík Hortenziea stromčekovitej (Hyrangea  arborescens)

Druhy hortenzií - Krásne modré kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla)

Krásne modré kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla)

Druhy hortenzií - Svetlo ružová Hortenzia dubolistá (Hyrangea  quercifolia) na slnku

Svetlo ružová Hortenzia dubolistá (Hyrangea  quercifolia) na slnku

Druhy hortenzií - Hortenzia kalinolistá (Hyrangea macrophylla) - detail fialovo-zelených kvetov

Hortenzia kalinolistá (Hyrangea macrophylla) – detail fialovo-zelených kvetov

Druhy hortenzií - Krásne biele kvety hortenzie stromčekovitej (Hyrangea  arborescens) 

Krásne biele kvety hortenzie stromčekovitej (Hyrangea  arborescens) 

Ako pestovať hortenzie

Tieto nádherné rastliny s obrovskými kvetmi a staromódnym šarmom sú na pestovanie nenáročné. Prinášame vám pár jednoduchých rád, ako docieliť to, aby vám prinášali čo najväčšiu radosť. Nádherne bohato kvitnú a znášajú takmer akýkoľvek typ pôdy. Hortenzie sú trvalky, ktoré skrášlia a ozvláštnia každú záhradu.

Ako pestovať hortenzie - Hortenzia vybratá z kvetináča s koreňmi  poprerastanými zeminou pripravená na  výsadbu.

Hortenzia vybratá z kvetináča s koreňmi  poprerastanými zeminou pripravená na  výsadbu.

Hortenzia pestovanie: pôda, slnko, voda

Hortenzie milujú kombináciu polotieňa so stredne vlhkou pôdou. Ranné a večerné slnko im nevadí, ale počas obedného silného slnečného úpalu potrebujú zatienenie. Náročnejšie sú na vlahu – preto tie stredne vlhké pôdy. Takže, ak nastane suché obdobie, je potrebné dopriať vašej kráske výdatnú závlahu  2 – 3x týždenne (podľa vašej klimatickej oblasti). Osobitne to platí prvé dva roky od výsadby. Odporúča sa použiť pri jej pestovaní mulč, ktorý zníži odparovanie vody z pôdy.

Ak si všimnete vädnúce listy spôsobené nedostatkom vlahy, doplňte hortenzii vodu. Jej nedostatok môže spôsobiť slabé kvitnutie. Pri zálievke sa vyhnite oblasti kvetov a listov, zálievku aplikujte ku koreňom. Ideálnym časom na zálievku je ráno.

Doprajte jej priepustnú, výživnú pôdu pôdu, ktorá je vlhká, ale nie je neustále premočená. Dlhodobé premokrenie by viedlo k odhnívaniu koreňov a hubovým ochoreniam. 

Hortenzia pestovanie - Hortenzie s modrými kvetmi rastúce pri prírodnom jazierku

Hortenzie s modrými kvetmi rastúce pri prírodnom jazierku

Hnojenie hortenzie

Hnojenie hortenzie - Bohato kvitnúca Hortenzia stromčekovitá (Hyrangea  arborescens) kultivar 'Annabelle' 

Bohato kvitnúca Hortenzia stromčekovitá (Hyrangea  arborescens) kultivar ‘Annabelle’ 

Keďže hortenzie potrebujú výživnú pôdu, je vhodné túto výživu do pôdy dopĺňať ako pred výsadbou, tak aj počas pestovanie. Dostatočná kvalitná výživa prispeje k zdravému prosperovaniu, ale i bohatému kvitnutiu. 

Ak máte pôdu bohatú na živiny, pravdepodobne nebude potrebovať špeciálne hnojenie. Ak máte na živiny chudobnejšiu pôdu môžete do nej na jar zapracovať kvalitný rozležaný kompost.

Hnojivo na hnojenie hortenzie môže vplývať na vyfarbenie kvetov niektorých druhov hortenzií.

Preto odporúčame Hnojík, ktorý má neutrálne pH. Jeho aplikácia je jednoduchá a možná ako posypom, tak i zálievkou. V prípade napadnutia škodcom i postrekom. (Ako na to sa dozviete v Dávkovanie.)

Vďaka Chitínu zároveň pôsobí repelentne na škodcov a patogény. (O otestovaných repelentných účinkoch na škodcov nájdete v článku Škodcovia.)

Pri aplikácii posypom sa postupne dlhodobo uvoľňujú vyvážené živiny, čo pomáha predchádzať poruchám prijímania živín a tým následným problémom. 

Hnojík je odporúčaný v koreniacej, vegetatívnej fáze a pri kvitnutí rastlín.

Hnojík, Hmyzí trus v bareli s pečiatkou kvality

Hnojík je odporúčané kvalitné hnojivo na hortenzie.

Je plný prospešných mikrobiálnych organizmov. Stimuluje obranyschopnosť rastlín  vedúcu k zvýšenej odolnosti voči škodcom a patogénom. Podporuje celkovú vitalitu rastlín i sýtosť farieb. Podporuje tvorbu bohatého koreňového systému a zlepšuje tepelné a vzdušné vlastnosti pôdy a jej štruktúru, vďaka čomu rastliny výživu prijímajú ľahko a rýchlo a zároveň sa eliminuje možnosť prehnojenia či spálenia rastlín. 

Strihanie hortenzie

Pestovanie týchto vznešených rastlín nevyžaduje veľkú náročnosť. Avšak strihanie hortenzie je pre jej nádherné kvitnutie nevyhnutné. Je potrebné sa zamerať na jednotlivé druhy hortenzií, pretože  strihanie hortenzie v nesprávny čas môže viesť  k tomu, že vám nebudú kvitnúť.  Ako teda docieliť krásne a bohaté kvitnutie?  Pozrime sa spoločne, kedy treba jednotlivé druhy ošetriť rezom:

  • Odrody kvitnúce na TOHTOROČNÝCH výhonkoch je potrebné strihať na KONCI ZIMY pred jarným prebudením. Spravidla sa odstraňujú iba odumreté a poškodené výhony. Neodporúča sa rez na tvarovanie rastliny. Ide o tieto druhy:
        • Hortenzia metlinatá (Hyrangea  paniculata) 
        • Hortenzia stromčekovitá (Hyrangea  arborescens)
  • Odrody kvitnúce na MINULOROČNÝCH výhonkoch ošetrujeme rezom V LETE – hneď po odkvitnutí (podobne ako zlatovku, tzv. zlatý dážď). Ak u starších rastlín odstránite 1 – 2 najstaršie výhony úplne pri zemi, podporíte rozvetvenie vašej hortenzie. U veľmi poškodených rastlín môžete celú rastlinu zostrihať tesne nad zemou, čím ich omladíte. Rátajte však s tým, že v nadchádzajúcej sezóne nebudú kvitnúť.  Ak po zime nájdete odumretý výhon, môžete ho na jar odstrániť. Do tejto skupiny patria:
        • Hortenzia kalinolistá (Hyrangea macrophylla)
        • Hortenzia dubolistá (Hyrangea  quercifolia)
        • Hortenzia popínavá (Hyrangea  anomala ssp. Petiolaris)
        • Hortenzia pílovitá (Hyrangea  serrata )
Strihanie hortenzie - Biele hortenzie metlinaté (Hyrangea paniculata) pestované v meste na pozadí mrakodrapu

Biele hortenzie metlinaté (Hyrangea paniculata) pestované v meste na pozadí mrakodrapu

Strihanie hortenzií - Krásne kvety hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla ) na slnku

Krásne kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla) na slnku

Ako zazimovať hortenzie

Ako zazimovať hortenzie - Hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) počas zimy

Hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) počas zimy

Mulč, ktorý je výborný pri pestovaní  na udržiavanie vlahy v pôde, je vhodný aj na zazimovanie týchto záhradných rastlín.

Na mulčovanie sa môže ideálne použiť ako čečina, tak i slama. No dá sa využiť aj kôra, drevená štiepka.

Niektorí odporúčajú aj lístie, ale pri jeho použití treba byť obozretní, aby nedošlo k zahnívaniu a prenosu hubových ochorení.  

Ak by došlo k omrznutiu niektorých častí rastliny, rastlina v podzemnej koreňovej časti prežije. No pravdepodobne prídete o niektoré puky. Ak chcete čím skoršie kvitnutie, môžete na zimu zakryť nielen koreňovú časť, ale celú rastlinu. 

U rastlín citlivejších na mráz používa na zazimovanie viacero materiálov. Bežne sa využíva biela netkaná textília a jej podobné materiály, či polystyrén, ktoré môžete upevniť na jednoduchú drevenú konštrukciu zakrývajúcu celú rastlinu a dobre upevniť.

Ak pestujete hortenziu v kvetináči, premiestnite ju do chladnejšieho interiéru s dostatkom rozptýleného slnečného svetla.

Hortenzia a jej rozmnožovanie

Hortenzie sa bežne rozmnožujú pomocou odrezkov. Viete ich pomerne rýchlo zakoreniť.

Základom je vybrať správny odrezok. Na zakorenenie je potrebný mladý tohtoročný výhonok, ktorý ešte nekvitol. Spoznáte ho tak, že je svetlejší ako zvyšok rastliny.

Odrezok by mal mať najmenej 10 – 12cm. s Spodné listy z neho odstráňte a nechajte len 4 vrchné listy. (Ak sú príliš veľké, môžete z každého z nich odrezať polovicu.)

Do kvetináča si pripravte kvalitnú priepustnú zeminu. Môžete použiť substrán na výsev a zakorenenie rastlín.

Hortenzia a jej rozmnožovanie

Pri rozmnožovaní hortenzií  na tohtoročnom odrezku spodné listy odstráňte, aby zostali 4 vrchné listy.

Odporúčame ju premiešať s Hnojíkom, ktorý zabezpečí kvalitnú vyváženú výživu vašej hortenzii hneď od začiatku a bude podporovať jej silnú imunitu proti chorobám. Hnojík zároveň pomáha rastlinám vďaka Chitínu sa brániť pred škodcami.

Pred vysadením odrezku môžete použiť koreňový stimulátor, ktorý podporí vytvorenie koreňového systému.  Zeminu v kvetináči zvlhčite a vytvorte si do nej dierku, do ktorej zasaďte svoj odrezok až po listy a pôdu okolo neho jemne pritlačte. Ešte mierne polejte.

Ideálne je, keď umiestnite takto zasadený odrezok do teplého fóliovníka, alebo si ho vytvoríte okolo rastliny napríklad igelitovým vreckom. Vyhnite sa umiestneniu na priame slnečné svetlo. 

Pravidelne po pár dňoch skontrolujte a doplňte vlahu, keď povrch pôdy vyschne.  Za takúto starostlivosť sa vám hortenzia po pár týždňoch odmení novými korienkami a môžete ju vysadiť v záhrade.

Hortenzia a jej rozmnožovanie - Veľká skupinová výsadba bohato kvitnúcich hortenzií v záhrade

Veľká skupinová výsadba bohato kvitnúcich hortenzií v záhrade

Ako zmeniť farbu kvetov hortenzie

Vedeli ste, že kvety hortenzie sú označované ako indikátory pH podľa zafarbenia kvetov? 

Naozaj je to možné? Áno, ale nie hneď, ako šibnutím čarovného prútika. Môže to trvať niekoľko týždňov až mesiacov. A nie u všetkých druhov hortenzií. Pozrime sa bližšie ako zmeniť farbu kvetov hortenzie.

Táto zmena farby je možná u niektorých kultivarov Hortenzie pílovitej (Hyrangea  serrata) a Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla). Výnimkou sú biele kultivary, ktoré neovplyvňuje pH pôdy a zostávajú spravidla stále biele. Najlepšie im vyhovuje neutrálne až jemne zásadité pH pôdy. 

Ako zmeniť farbu kvetov hortenzie - Rozkvitnuté modré, červené a ružové kvety hortenzie, ktoré dokáže u jednotlivých kultivarov ovplyvňovať pH pôdy.

Rozkvitnuté modré, červené a ružové kvety hortenzie, ktoré dokáže u jednotlivých kultivarov ovplyvňovať pH pôdy.

Kultivary modrej, červenej a ružovej farby ovplyvňuje pH pôdy, v ktorej sú pestované. Červené a ružové kultivary obľubujú, tak ako biele, neutrálne až jemne zásadité pH pôdy (6,0 a viac). Modré kultivary sa pestujú v pôde s kyslým pH (5,5 a menej). 

No samotné pH a farba kvetov hortenzií je trochu komplikovanejšia téma.

Počas jesene dochádza k prirodzenému blednutiu kvetov hortenzií.  Prirodzený proces starnutia môže spôsobovať jemné prefarbovanie kvetov do kombinácie ružovej, zelenej či hnedej. Neovplyvní však natrvalo sfarbenie kvetov hortenzie. Budúcu sezónu opäť vykvitnú vo svojej pôvodnej farbe.

Pri jednotlivých typoch pôdy nejde len o samotné pH, ale aj o to, koľko hliníkových iónov dokáže z pôdy konkrétny kultivar vstrebať. 

Ako zmeniť farbu kvetov hortenzie -Rozkvitnuté kvety hortenzie meniace svoju farbu.

Rozkvitnuté kvety hortenzie meniace svoju farbu.

Zmenu zafarbenia kvetov sa odporúča aplikovať na hortenziách starších ako 2 roky.

Modré kvety je jednoduchšie prefarbiť na ružové. Stačí použiť na jar (alebo na jeseň) mletý vápenec v pomere 200g na m² a dobre zaliať.

K premene modrých kvetov na ružové môže prispieť silne mineralizovaná tzv. tvrdá voda. Preto pre zachovanie pôvodnej modrej farby sa odporúča používať dažďovú vodu.

Pre opačnú zmenu farby kvetov, teda z ružovej na modrú, použite nasledovný postup. Na jar po prebudení rastliny aplikujte na pôdu roztok síranu hlinitého. Vyrobte si ho v pomere 7 g síranu hlinitého na 4 litre vody a zalejte ním pôdu. Túto zálievku aplikujte ešte 2 krát vždy s odstupom 1 mesiaca.

Ak teda túžite vyskúšať zmeniť farbu vašej hortenzie, držíme vám prsty a prajeme veľa trpezlivosti a radosti z nádherne vyfarbených kvetov.

Ružovo-biele kvety hortenzie zblízka

Ružovo-biele kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla)

Zelené kvety hortenzie v záhrade

Zelené kvety hortenzie stromčekovitej (Hyrangea  arborescens) v záhrade

Fialové kvety hortenzie na kamennom povrchu

Fialové kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla) na kamennom povrchu

Choroby a škodcovia hortenzií

Medzi najčastejšie sa u nás vyskytujúce choroby hortenzií a škodcov patria: 

– hubové ochorenia: sivá pleseň (Botrytis cinerea), múčnatka, škvrnitosť listov

– vírusové ochorenia: prstencová škvrnitosť, suché černenie, mokré černenie

– živočíšny škodcovia: voška záhradná (Macrosiphon euphorbiae), puklica hortenziová (Pulvinaria hydrangeae), nosánik ryhovaný(Otiorhynchus sulcatus), roztočce, slimáky a slizniaky

Choroby a škodcovia hortenzií môžu znepríjemniť pestovanie nádherných rastlín. Ako sa s pomocou Hnojíka – organického hnojiva na hortenzie a ďalšie okrasné a úžitkové rastliny a plodiny vysporiadať s vyššie uvedenými problémami pri ich pestovaní nájdete na: Dávkovanie. Potvrdené repelentné účinky na škodcov nájdete v článku: Škodcovia rastlín. 

Púčiky hortenzie metlinatej  (Hyrangea paniculata) kultivar Siebold Rednia.

Púčiky hortenzie metlinatej  (Hyrangea paniculata) kultivar Siebold Rednia.

pohľad zhora na pozadie s farebnými kvetmi hortenzie na mramorovom povrchu

pohľad zhora na pozadie s farebnými kvetmi hortenzie na mramorovom povrchu

hydrangea flowers in the garden 5

modré hortenzie zblízka

Ružové kvety hortenzie použité na dekoráciu kvetov na prestierania na stole

Ružové kvety hortenzie použité na dekoráciu kvetov na prestierania na stole

Biela hortenzia vo váze

Biela hortenzia vo váze

Hortenzia - Kvety hortenzie v čipkovom kovovom kvetináči

Kvety hortenzie v čipkovom kovovom kvetináči

Ovocné stromy - Vetva broskyne v detailnom zábere

Ovocné stromy

Posted on by

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA OVOCNÉ STROMY

Ovocné stromy

Obsah

Ovocné stromy majú pomenovanie podľa plodov s názvom ovocie - Jablone s plodmi v záhrade počas jesene

Ovocný strom

Ovocné stromy - Kvitnúce jablone v záhrade.

Ovocný strom je rastlina stromovitej formy, drevina. Pestovaný býva spravidla pre úžitok plodov. Pričom jeho pestovanie môže plniť aj estetickú funkciu.

Plody ovocného stromu sú označované ako ovocie. Podľa jednotlivých druhov sa ovocie líši veľkosťou, tvarom, farbou i chuťou. Stromy, ktoré prinášajú jedlé ovocie pre ľudí, dostali pomenovanie ovocné stromy.

Ovocné stromy

Pestovanie ovocných stromov má u nás veľmi dlhú históriu. Tak ako v minulosti i teraz sa ovocné stromčeky tešia u pestovateľov veľkej obľube. Okrem skrášlenia či vytvorenia príjemného tieňa ponúkajú skvelú pridanú hodnotu vo forme svojho ovocia.

V našich klimatických podmienkach najčastejšie pestované ovocné stromy v exteriéri sú: jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višňa, marhuľa, či broskyňa. No v našich záhradách a sadoch nájdeme aj nektarinku, ringlotu, mirabelku, morušu či krížence ako napríklad slivkomarhuľa alebo jarabinohruška. 

Ovocný strom Jabloň so jablkami na konároch

Jabloň so jablkami na konároch

Ovocný strom Hruška. Zrelé hrušky na strome v záhrade

Hruška so zrelými plodmi hruškami  v záhrade

Strom Slivka s dozretými plodmi slivkami na strome

Strom Slivka s dozretými plodmi slivkami
na strome

Ovocný strom Čerešňa s červenými zrelými bobuľovými plodmi čerešňami

Čerešňa s červenými bobuľovými plodmi čerešňami

Višňa s nádhernými plodmi a listami na konári

Višňa s nádhernými plodmi a listami na konári

Ovocné stromy - Vetva broskyne s dozretými plodmi a listami

Vetva broskyne s dozretými plodmi a listami

Ovocné stromy: predaj a nákup

Väčšina záhradkárov a pestovateľov ovocných stromov si svoje ovocné  stromy kupuje. Hoci sa nájdu aj nadšenci, ktorí si vypestujú vlastný podpník a zaštepia do neho ovocný strom, o ktorý majú záujem. Väčšinou však túto náročnú prácu prenechávame odborníkom, ktorí sa jej venujú na profesionálnej úrovni. 

Už pri výbere konkrétneho ovocného stromu, ktorý chceme kúpiť, riešime rôzne typy  podpníkov ovocných stromov. Od nich sa odvíjajú vlastnosti stromu, o ktorý máme záujem. Je rozdiel či si vyberieme podpník, vďaka ktorému náš strom vyrastie do výšky maximálne 2m, 8m, či do 15m. 

Ovocné stromy: predaj a nákup - Čerešne v procese dozrievania na čerešni

Podpníky stromov, do ktorých sú zaštepené odrody ovocných stromov, okrem veľkosti, tvaru, rýchlosti rastu či pestovateľských nárokov stromu, ovplyvňujú aj chuť, tvar, skladovateľnosť či vyfarbenie plodov. Preto je vhodné tejto oblasti pri výbere ovocného stromu venovať pozornosť.

Pri výbere kultivaru ovocného stromčeka sa zamerajte aj na opelivosť.  Existujú kultivary ovocných stromov, ktoré sú označené ako samoopelivé (samosprašné), ale aj také, ktoré sú cudzoopelivé (cudzosprašné). Keď sa budete rozhodovať, ktorý stromček si kúpiť, u jednotlivých kultivarov, pozrite si aj informáciu, či je samoopelivá, alebo akých potrebuje opeľovačov. Ak ju nenájdete, vyžiadajte si ju.

Ak si totiž vyberiete cudzoopelivý kultivar a vo vašom okolí, v dostatočnej vzdialenosti, sa nenachádza jeho opeľovač, nedočkáte sa vytúženej úrody. To je častá odpoveď, prečo ovocný strom neprináša úrodu.

Kvitnúca vetva čerešňového stromu

Čerešňa – kvitnúca vetva čerešňového stromu

Kvitnúci ovocný strom hruška - detail na biele kvety, puky a listy.

Kvitnúci ovocný strom hruška – detail na biele kvety, puky a listy.

Broskyňa - Ružový broskyňový kvet

Broskyňa – Ružový broskyňový kvet

Ovocné stromy - Kvitnúce jablone v záhrade.

Kvitnúce jablone v záhrade.

Zakrslé ovocné stromy

Zakrslé ovocné stromy: predaj a nákup - Žena záhradkárka v sade fotí zrejúce hrušky na strome

Aby ste mohli pestovať ovocné stromy, nemusíte mať nevyhnutne veľký priestor v záhrade či sade. Nájdete kultivary, ktoré označujeme ako zakrslé ovocné stromy a sú vhodné aj do menších priestorov. 

Vďaka podpníkom, do ktorých sú zaštepené, zakrslé formy ovocných stromov nedorastajú do veľkých rozmerov – ani výšky, ani šírky. Vďaka svojej veľkosti sú pohodlnejšie na starostlivosť pri strihaní, postrekoch, ale i pri zbere ovocia.

Stĺpovité ovocné stromy

Ak nemáte priestor ani na zakrslé formy stromčekov, ešte stále sa nemusíte vzdať svojho sna o pestovaní ovocných stromov. Riešením môžu byť stĺpovité ovocné stromy, ktoré sú vhodné do aj do úzkych priestorov. 

Ich história začína v Anglicku a zvyčajne sú zaštepené na pomaly až mierne stredne rastúcich podpníkoch.

Stĺpovité ovocné stromy - žena vykonávajúca rez na hruške

Už z ich názvu vyplýva, že ich koruna je úzka – stĺpovitá. Majú jeden hlavný výhon, tzv. terminál, z ktorého sa rozrastá koruna do maximálnej šírky 1m. Tieto stĺpovité stromčeky dorastajú do maximálnej výšky 4m.

Veľkosť plodov stĺpovitých ovocných stromov je normálna, hoci množstvo plodov nebude ako u klasických veľkých stromov, predsa si môžete dopestovať vlastné ovocie.

Ovocný strom na balkón

Balkóny či terasy sú súčasťou našich domácností, kancelárií, reštaurácií… Je krásne, keď sa aj oni zelenajú a prinášajú nám do života trochu prírody. Nemusia to byť len kvietky, bylinky či zeleninové priesady. Môžu to byť aj ovocné stromy.

Vyššie spomenuté stĺpovité formy ovocný stromov sú riešením aj pre tých, ktorých snom je pestovať ovocný strom na balkón, či terasu.

Ovocné stromy na balkón - kvitnúca slivka - detail

Na balkóny i terasy je potrebné vyberať kultivary, ktoré dorastajú do výšky 2m až 3m a ktorým vyhovuje pestovanie v tzv. kontajneri, teda v primerane veľkej nádobe, kvetináči. 

Nepotrebujú nevyhnutne pre svoj koreňový systém veľký priestor vo voľnom priestore. Samozrejme, že preto potrebujú o niečo viac starostlivosti. Najmä vo forme výživy a vlahy. Ale veľmi dôležitý je i rez a prebierka plodov

Takto môžete pestovať stĺpovité kultivary jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní, višnín či marhulí. Dokonca si môžete vybrať stromčeky, ktoré na jednom podpníku majú zaštepené dve rôzne odrody toho istého druhu či dokonca rozličných druhov ovocných stromov. 

Kedy zasadiť ovocné stromy

Kedy zasadiť ovocné stromy - pôda v dlaniach

Výsadba je dôležitým krokom pestovania a vplýva na pestovanie a prosperitu stromu po celý čas jeho životnosti.

Príprava pôdy, jej obohatenie o vhodné kvalitné hnojivo, akým je napríklad Hnojík  a dostatočne veľká výsadbová jama (ideálne 50x50x50 cm) je samozrejmosťou.  Aký veľký priestor od okolia váš stromček potrebuje sa odvíja od jeho druhu a kultivaru.

Najideálnejším obdobím, kedy zasadiť ovocné stromy, je čas vegetačného pokoja. Chladné počasie jesene od polovice októbra, kým nie je zamrznutá pôda, podporuje dobré zakorenenie mladých stromčekov.  Pri jesenne výsadbe nie je nutné robiť po vysadí rez koruny, je možné ho urobiť na jar. 

Ak chcete vysadiť stromček na jar, najlepšie je to hneď po rozmrznutí pôdy (ranné mrazíky nie sú prekážkou). Najneskôr vysaďte voľnokorenný stromček do konca apríla. 

Kontajnerované stromy je možné vo všeobecnosti vysádzať aj neskôr, teda celoročne, kým nie je zamrznutá zem. No vysoké teploty a sucho môžu byť prekážkou pre uchytenie stromu. Preto je dôležité mu zabezpečiť pravidelnú dostatočnú vlahu, prípadne pri veľmi silnom slnečnom žiarení jemné zatienenie. Ideálny čas aj pre je však jeseň či jar.

Pred samotnou výsadbou je vhodné namočiť koreňový systém na 1 – 24h do vody a následne vysadiť.  Miesto štiepenia musí byť minimálne 10cm nad povrchom pôdy.

Pôdu okolo stromčeka dobre utlačte a stromček výdatne zalejte.

Pestovanie ovocných stromov

Každá odroda či kultivar majú svoje špecifické požiadavky na pestovanie. Vo všeobecnosti ovocné stromy obľubujú ľahšiu, priepustnú, humóznu a výživnú pôdu s mierne kyslou reakciou. 

Pri výbere miesta treba okrem kvality pôdy dať pozor na premokrenie, ktoré by spôsobilo odhnívanie koreňov. No po vysadení a pri pestovaní, zvlášť v období sucha, je potrebná dostatočná zálievka. 

Pri výbere miesta zohľadnite aj svetelné podmienky, aby váš stromček dobre prosperoval a dopestované ovocie  malo dostatočnú sladkosť. 

Pestovanie ovocných stromov - zakvitnutý čerešňový strom

Pred zakúpením stromčeka, zohľadnite vaše klimatické podmienky, aby vami vybratému kultivaru sa dobre darilo a mali ste očakávanú úrodu. 

Po jarnom vysadení nezabudnite počas prvého mesiaca stromček výdatne zalievať. Po vysadení je dôležité najmä počas prvého roku udržovať okolie stromčeka bez buriny a trávnatého porastu.

 V prvých rokoch po vysadí, keď stromček začne rodiť, je vhodné robiť tzv. prebierku plodov. To znamená, nenechávať na mladom stromčeku priveľa plodov, aby nedošlo k jeho predčasnému vyčerpaniu.

Zvlášť to platí u stĺpovitých odrôd a stromčekoch pestovaných v kvetináčoch. Aj po pár rokoch pri stĺpových odrodách  je vhodné, aby nasadené plody neboli bližšie ako 10 cm, aby mali dostatočný priestor na svoj rast a dozrievanie.

Hnojenie ovocných stromov

Hnojenie ovocných stromov je nevyhnutné pre zdravý rast, prosperovanie i bohatú úrodu. Bez dostatočnej výživy, keď sa nedoplnia živiny do vyčerpanej pôdy, sa stromom nebude dobre dariť. Či použijete kvalitný kompost, alebo odporúčané vyvážené  organické či minerálne hnojivo, je na vás.  

My vám odporúčame organické hnojivo z hmyzieho trusu Hnojík. Je vhodné pre všetky druhy ovocných stromov, ľahké na manipuláciu, jednoduché na aplikáciu, s kvalitnými vyváženými živinami a s ich postupným uvoľňovaním.

Hnojík, Hmyzí trus v bareli s pečiatkou kvality
chitin vzorec

Veľkou výhodou je, že vaše stromy s Hnojíkom nemôžete prehnojiť ani spáliť. Ak ho dáte viac, stromu neublížite, ale postupne si bude brať potrebné množstvo živín. Jeho aplikáciou zároveň podporujete tak potrebný pôdny život.

Bonusom Hnojíka je jeho repeletný účinok na škodcov. Vďaka Chitínu, ktorý obsahuje, sa vaše stromy budú samé brániť pred nepríjemnými návštevníkmi. Viac o chitíne a jeho účinkoch sa dočítate v článku Chitín.

Na ktorých škodcov sú potvrdené  repelentné účinky nájdete pod názvom Škodcovia. Hnojík môžete používať viacerými spôsobmi – posyp, postrek, zálievka. Ako si ich pripraviť a aké množstvo Hnojíka použiť nájdete v článku Dávkovanie.

Rez ovocných stromov

Po výsadbe ovocných stromov sa odporúča urobiť rez. Keď vysádzate stromček na jeseň, môžete vynechať tento rez a urobiť ho na jar.

Po jarnej výsadbe ponechajte stromčeku 3 až 5 základných vetiev, na ktorých bude po 2 až 6 očiek. Posledné očko na konáriku má byť  nasmerované von od koruny. Rany spôsobené rezom ošetrite napríklad štepárskym voskom alebo balzamom, aby nedošlo i napadnutiu patogénmi. 

Záhradné nožnice na stole určené pre rez ovocný stromov a rastlín

Pri stĺpovitých odrodách neskracujte hlavnú vetvu! V predjarnom období pred pučaním postranné výhony skráťte približne na  15cm (za tretím očkom), pričom posledné očko nech smeruje dnu do koruny stromu.

Kedy strihať ovocné stromy

Prvý rez sa robí po výsadbe. Pri jesennej výsadbe je možné odložiť ho na jar.

V ďalších rokoch sa v rozdielnom čase odporúča robiť rez jadrovín a rez kôstkovín.  Jadroviny, teda jablone či hrušky, sa strihajú na konci zimy v predjarnom období prv ako začnú pučať.

Naopak u kôstkovín, ako slivka, čerešňa, višňa, marhuľa alebo broskyňa, sa rez vykonáva, keď začnú pučať, teda v jarnom období po ich prebudení. Tento rez v jari spôsobí zníženie rastu vetiev a zvýšenie produkcie ovocia.

Presný čas, kedy strihať ovocné stromy,  je potrebné prispôsobiť vašim klimatickým podmienkam. Iný termín na strihanie ovocných stromov je v severných oblastiach, iný v južných. 

U stĺpovitých ovocných stromov sa ešte v letnom období sa zaštipujú letorasty, ktoré sa potom rozvetvia. To spôsobí vznik tzv. rodivého obrastu, na ktorom budú rásť plody. Ideálny termín je od konca júla do polovice septembra. Čas je opäť potrebné prispôsobiť vašim pestovateľským podmienkam.

Pre mnohých záhradkárov a pestovateľov je pestovanie ovocných stromov láskou i vášňou.  Prajeme vám, aby vaša starostlivosť a námaha vám prinášala radosť a vytúženú ovocnú odmenu.

Ovocné stromy - Čerstvé bio čerešne a višne vo fľašiach - višňový džem
Strom Slivka s dozretými plodmi slivkami na strome, ktoré žena zbiera do košíka
Konáre hrušky s plodmi a listami
Ovocné stromy - Vetva broskyne v detailnom zábere
Zber zrelých broskýň zo stromu do košíka
Zrelé jablká odrody Jonagold
Zrelé plody odrody Marasca používané na výrobu likéru
Detail ovocného stromu plného ovocia
Konáriky eukalyptu so sivozelenými listami

Eukalyptus

Posted on by

HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA EUKALYPTUS

Eukalyptus

Obsah

Konáriky eukalyptu v sklednej vázi pôsobia veľmi dekoratívne a prevoňajú miestnosť

Eukalyptus

Eukalyptus (latinsky Eucalyptus) je rod rastlín z čeľade myrtovité (Myrtaceae). Niekedy sa nesprávne označuje ako austrálsky gumovník. Sa spája s koalami. Tie sa výlučne živia listami eukalyptu.

Eukalypty sú rýchlorastúce stálozelené stromy, dorastajúce do obrovských rozmerov. Pôvodne pochádzajú z Austrálie a Malajzie. V Austrálii tvoria až 95% lesov, pričom znášajú klimatické podmienky od púští až po dažďové lesy.

Obrovský eukalyptový strom napriek poškodeniam po požiari dokáže prežiť

Obrovský eukalyptový strom napriek poškodeniam po požiari dokáže prežiť

Eukalyptus druhy

Eukalyptové stromy sú známe odlupovním kôry z kmeňa - detailný pohľad na farbami hýriaci kmeň eukalyptu rastúceho v Austrálii

Detailný pohľad na farbami hýriaci kmeň eukalyptu rastúceho v Austrálii.

Druhy eukalyptu by sme mohli rozdeliť medzi , ktoré potrebujú pre svoj život veľký vonkajší priestor a ktorým postačuje menší priestor ohraničený veľkosťou črepníka či kvetináča. Výškové rozpätie týchto úžasných stromov je od 1 metra z pomedzi šľachtených kultivarov až do takmer 100 metrov vysokých krásavcov rastúcich vo voľnej prírode v ich domovine.

Eukalyptus pestovanie vonku

Prirodzene tieto rastliny potrebujú pre svoj bujný a mohutný rast naozaj veľký priestor. Preto i pestovanie v záhrade treba dobre zvážiť. A to nielen kvôli teplotným nárokom. Ale aj pre veľkosť priestoru, ktorý im viete dopriať.

Ak však hľadáte taký, ktorý môžete pestovať ako izbovú rastlinu, nemusíte si zúfať. Stačí dodržať pár pravidiel.

Pohľad zdola na obrovské eukalyptové stromy

Pohľad zdola na obrovské eukalyptové stromy

Eukalyptus - druhy pre interiér

Konáriky eukalyptu s listami a kvetnými pukmi

Konárik eukalyptu s listami a kvetnými pukmi

Pri výbere odrody si treba dávať veľký pozor, aby ste si skutočne zadovážili správny kultivar.

Ľahko by sa mohlo stať, že si zabezpečíte napríklad Eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii), veľmi pekný, ale úplne nevhodný na pestovanie v interiéri, pretože dorastá do výšky 35 metrov s ročným prírastkom 2 metre.

Na rozdiel od Eukalyptus Gunnov ‘Azura‘ (Eucalyptus gunnii ‘Azura’), ktorý je pomalšie rastúci eukalyptus s kompaktným vzrastom a s klasickými malými, okrúhlymi, modrastými listami a v kvetináči krásne vynikne.

V množstve odrôd tejto rastliny by sa človek mohol ľahko stratiť, pretože podľa vzhľadu ich je ťažké odlíšiť. Je dobré nechať si poradiť odborníkmi, ktorý sa pestovaniu a šľachteniu týchto úžasných rastlín na profesionálnej úrovni s nadšením venujú už vyše 40 rokov.

Eukalyptus v črepníku

Aké druhy na interiérové pestovanie v črepníku či kvetináči odborníci z Hardy Eucalyptus odporúčajú? Poďme sa na ne spoločne pozrieť. Možno vás niektoré z nasledujúcich odrôd zaujmú natoľko, že sa rozhodnete pre ich pestovanie. 

Farebne kvetinace 1
  • Úžasný je Eukalyptus Gunnov odroda ‘Silverana‘ (Eucalyptus gunnii ‘Silverana’), ktorý je podobný odrode Azura, ale s viac striebristými listami.
Koaly sú známe tým, že sa živia výhradne listami eukalyptu - tejto koale listy naozaj chutia

Koaly sú známe tým, že sa živia výhradne listami eukalyptu – tejto koale listy naozaj chutia

  • Eukalyptus málokvetý odroda ‘Mount Bogong’ (Eucalyptus  pauciflora ssp. niphophila ‘Mount Bogong’) je odroda s veľmi zaujímavou kôrou. Štandardný Eukalyptus málokvetý (Eucalyptus  pauciflora ssp.niphophila) je tiež dobrým kandidátom na interiérové pestovanie.
  • Krásny trpasličí Eukalyptus málokvetý odroda ‘Mount Buffalo‘ (Eucalyptus  pauciflora ssp. pauciflora ‘Mount Buffalo‘) má zaujímavú bielu kôru a širšie lístie.
  • Eukalyptus Archerov (Eucalyptus  archeri) a príbuzný Eukalyptus modravý (Eucalyptus glaucescens) rastú rýchlejšie. No, keď sa formujú ako viackmenné exempláre a koncom mája sa pravidelne ošetrujú rezom, aby zostali kompaktné, sú príťažlivé a úhľadne zaoblené kríky.
  • Eukalyptus Risdonov (Eucalyptus risdoni) sa odporúča pestovať v slnečných vetraných skleníkoch či zimných záhradách, pretože vyžaduje veľké množstvo priameho slnečného žiarenia.

Z ďalších odporúčaných na pestovanie  ako izbové rastliny môžeme spomenúť:

  • Eukalyptus sivý kultivar ‘Strieborná princezná’ (Eukalyptus caesia magna ‘Strieborná princezná‘),
  • Eukalyptus citroníkový (Eukalyptus citriodora), 
  • Eukalyptus figolistý (Eucalyptus ficifolia),
  • Eukalyptus čiernodrevý (Eucalyptus leucoxylon rosea),
  • či Eukalyptus  veľkoplodý (Eukalyptus macrocarpa), ktorý je však o niečo náročnejší na pestovanie.
Detail mladého konárika eukalyptu s listami

Detail mladého konárika eukalyptu s listami

Ako pestovať eukalyptus

Konáriky eukalyptu so sivozelenými listami

Konáriky eukalyptu so zaoblenými sivozelenými listami

Zaujali vás tieto odrody a kultivary natoľko, že ste sa rozhodli pre eukalyptové pestovanie? Pestovanie eukalyptu je trochu odlišné od pestovania bežných izbových rastlín. Čo všetko obnáša? 

Okrem typických potrieb ako svetlo, teplo, pôda, vlaha, či výživa, bude potrebné sa viac venovať udržovaniu kompaktného vzhľadu pomocou pravidelného rezu.

Aj keď sa jedná o kultivary určené na interiérové pestovanie, zamerajte sa aj na priestor, ktorý svojej rastline môžete v interiéri venovať.  Pamätajte aj našpecifické  požiadavky na prezimovanie eukalyptu.

Pozrime sa spoločne na pestovanie eukalyptu podrobnejšie.

Pestovanie Eukalyptu

Rez

Eukalyptus je typický rýchlym rastom do veľkých rozmerov. Aj pri kultivaroch pre pestovanie v kvetináči, sa odporúča pravidelný rez, ktorý pomôže vašej rastline ku hustému kompaktnému tvaru.  Dobre ho znáša a vďaka nemu si ho viete tvarovať podľa vašich predstáv.

Odstrániť by ste mali aj odumreté či poškodené výhonky. Pri reze hrubších konárov je vhodné ošetriť ranu, napríklad štepárskym voskom, aby nedošlo k infekcii.

Záhradné nožnice na stole určené pre rez ovocný stromov a rastlín

Vhodným obdobím sú jarné mesiace marec, apríl. Jemného dekoratívneho zostrihu sa nemusíte báť aj mimo tohto obdobia. Ale od septembra do marca by ste sa mali akejkoľvek úprave rezom vyhnúť.

Odrezané výhonky môžete použiť na dekoráciu či rozmnoženie.

Svetlo

Slnečné lúče sú nevyhnutné pre rast a pestovanie rastlín

Eukalyptové rastliny milujú slnko, preto im doprajte južnú stranu pri okne. Počas vegetačného obdobia potrebujú aspoň 6 hodín slnečného žiarenia. Ak nemáte dostatočné svetelné podmienky, môžete použiť pestovateľskú lampu, aby ste svojej rastline dopriali dostatok svetla.

Teplo

Pri dennej teplote od 16°C do 25°C a nočnej v rozmedzí 10°C až 15°C sa bude vášmu eukalyptu páčiť. Nemal by byť umiestnený v prievane, blízkosti výhrevných telies ani sa dotýkať chladného okna. 

Počas letného obdobia môžete vášmu eukalyptu dopriať čerstvý vzduch na záhrade. Priemerné nočné teploty musia presahovať  10°C. A aj keď miluje slnko, prvé dva týždne mu doprajte na aklimatizáciu polotieň. 

Keď sa blíži zimné obdobie, pamätajte na dostatok svetla (ideálne zimné záhrady) a teplotné podmienky od 5°C do 10°C

Teplomer je dobrý pomocník pri pestovaní rastlín

Vlaha

Krhla je dobrý pomocník pri zalievaní rastlín

Aj keď Eukalyptus neznáša premokrenie, kvôli čomu mu odhnívajú korene, predsa pre život potrebuje vodu. Otázkou je, ako často zalievať túto voňavú rastlinu.

Čas na zálievku je vtedy, keď vrchná 5 cm vrstva substrátu preschla. Vtedy mu doprajte výdatnú zálievku a prebytočnú vodu z misky pod kvetináčom vylejte.

Hnojenie

Ako zálievku môžete od neskorej jari do konca leta 1 – 2x mesačne použiť výluh z Hnojíka. O tom aké použiť dávkovania či ako si pripraviť zálievku, sa dočítate tu: Dávkovanie. Môžete použiť aj iné hnojivá. Je vhodné, aby boli určené pre výživu eukalyptov, ktoré nemajú veľký obsah dusíku. 

Od novembra do februára, kedy rastlina zimuje sa neodporúča hnojiť.

Hnojík, Hmyzí trus v bareli s pečiatkou kvality

 Hnojík z hmyzieho trusu v bareli s pečiatkou kvality je vhodným hnojivom pre eukalypty.

Pôda

Kvetináč so zeminou a lopatkou

Ak sa rozhodnete svoju rastlinu presádzať, pamätajte, že potrebuje dobre priepustný substrát s mierne kyslým pH 5,5 – 6,5. Vhodný je mix piesku, záhradnej pôdy a rašeliny, ktoré namixujete rovnakým dielom. Pred výsadbou ho obohaťte trochou dobre vyzretého kompostu alebo Hnojíka, ktorý bude postupne eukalyptu uvoľňovať správne vyvážené živiny.

Presádzať je vhodné raz za 1 až 2 roky do mierne väčšieho kvetináča, oproti pôvodnému. Vhodným časom je obdobie na prelome jari a leta.

Eukalyptus kvet

Aj kvety eukalyptu sú atraktívne, zaujímavé a pôsobia veľmi exoticky. Vyskytujú sa na rastline v súkvetiach či zhlukoch. Púčiky kvetov majú netradičný vzhľad a kvetný obal tvorí akoby ich klobúčik. Nádherné kvety táto exoticky pôsobiaca rastlina vyfarbuje do biela, červena, ružova či oranžova. 

Detailný záber na konárik eukalyptu s uzavretými púčikmi a jednými otvárajúcim sa púčikom

Detailný záber na konárik eukalyptu s uzavretými púčikmi a jednými otvárajúcim sa púčikom

Obrovské súkvetie eukalyptu s oranžovo kvitnúcimi kvetmi a púčikmi

Obrovské súkvetie eukalyptu s oranžovo kvitnúcimi kvetmi a púčikmi

Bielokvitnúci eukalyptus s listami - detail

Bielokvitnúci eukalyptus s listami – detail

Detail zhluku ružových kvetov eukalyptu s listami

Detail zhluku ružových kvetov eukalyptu s listami

Detail žltooranžových kvetov eukalyptu

Detail žltooranžových kvetov eukalyptu

Detail červenokvitnúcich kvetov eukalyptu s kvetnými pukmi

Detail červenokvitnúcich kvetov eukalyptu s kvetnými pukmi

Eukalyptus - zhluk červených kvetov so žltým stredom a listami

Zhluk eukalyptových červených kvetov so žltým stredom a listami

kvetné puky a rozkvitnuté bieloružové kvety eukalyptu z blízka

Kvetné puky a rozkvitnuté bieloružové kvety eukalyptu z blízka

Choroby a škodcovia Eukalyptu

Hmyzí trus Hnojík v odmerke

Hmyzí trus Hnojík v odmerke má repelentný účinok na škodcov

Choroby a škodcovia eukalyptu spravidla nerobia problémy, pretože je voči nim odolný. No pri pestovaní v interiéri sa môžu vyskytnúť typický škodcovia izbových rastlín ako vošky, vlnačka či roztočce. Na týchto škodcov vám odporúčame použiť Hnojík, ktorý vďaka chitínu má na nich repelentný účinok. Viac na témy škodcov a ako proti nim bojovať sa dočítate v článkoch: Chitín, Škodcovia, Dávkovanie. 

4L obsah
Pridať do košíka

4L České organické hnojivo (hmyzí trus, insect frass) 1.4kg

359.00 Kč

4L České organické hnojivo (hmyzí trus, insect frass) 1.4kg

359.00 Kč
Eukalyptové kvetné puky a rozkvitnutý biely kvet a listy

Eukalyptové kvetné puky a rozkvitnutý biely kvet a listy

Samica koaly s mláďaťom na chrbte kŕmiaca sa eukalyptovými listami

Samica koaly s mláďaťom na chrbte kŕmiaca sa eukalyptovými listami

Obrovské eukalyptové stromy sa týčia ponad ostatný porast

Obrovské eukalyptové stromy sa týčia ponad ostatný porast

Eukalyptový konárik s listami, žltozelenými kvetmi a kvetnými púčikmi

Eukalyptový konárik s listami, žltozelenými kvetmi a kvetnými púčikmi

Stromy eukalyptu každoročne zvliekajú kôru

Stromy eukalyptu každoročne zvliekajú kôru

bazalka

Bazalka

Posted on by

Obsah

Bazalka pravá

Bazalka pravá , označovaná tiež niekedy ako bazalka vonná (Occimum basilicum), patrí do čeľade hluchavkovitých . Má približne 60 druhov a niektoré sa od seba líšia tvarom listov, chutí, vôní aj farbou. Hoci niektoré rastú v trópoch a subtrópoch ako trvalky, u nás sa bazalka väčšinou pestuje ako jednoročná rastlina , ktorú musíme každým rokom znovu vysievať .

bazalka

Pôvod bazalky

Bazalka pochádza z Indie , do sveta sa postupne začala šíriť už od staroveku. Získavali sa z nej vonné oleje, ktorými sa mazali telá faraónov pred ukladaním do hrobiek. Vedľa Egypťanov ju uctievali predovšetkým starí Rimania, ktorí jej pripisovali afrodiziakálne účinky . Údajne rástla na hrobe Ježiša Krista av Grécku prinášali ženy jej výhonky do kostola na Nový rok – sviatok svätého Basilea. V Indii má dodnes mimoriadny význam bazalka posvätná – tulsi (Occimum sanctum), ktorá je tu najsvätejšou bylinou hinduizmu, pestovanou už 3000 rokov. Do strednej Európy priviezol bazalku Karol Veľký a začala sa tu pestovať ako liečivka v kláštorných záhradách. Napríklad stredoveká liečiteľka Hildegarda z Bingenu ju odporúčala pridávať do vína, spoločne povariť a užívať pri horúčkach. Dnes je to hlavne skvelá bylina na dobré trávenie a pri nechutenstve, pretože podporuje vylučovanie žalúdočných štiav . Môže vám pomôcť aj pri bolestiach, kŕčoch a nadúvaní . Vhodná je aj na dezinfekciu ústnej dutiny . Má totiž silné antibakteriálne , protizápalové a tiež antioxidačné vlastnosti . Obsahuje vitamíny A, C a K az minerálnych prvkov potom mangán, meď, vápnik, železo, horčík a tiež omega-3 mastné kyseliny. Ocenia ju aj dojčiace matky, pretože podporuje laktáciu. Aké ďalšie účinné látky bazalka obsahuje? Až 1,5% tvoria silice s estragolom a linaloolom, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj v mnohých ďalších bylinkách.

Za zmienku stojí aj vysoký obsah trieslovín alebo flavonoidy či glykozidy. Bazalka tiež obsahuje éterické oleje s obsahom eugenolu, bazalkový gáfor, tanín alebo cinoel. Okrem toho, že je bazalka využívaná ako zelenina aj korenie v gastronómii, je tiež zdrojom zdravého oleja. Ten obsahuje hlavne linalol, estragol a gáfor. Okrem listov sa olej získava aj zo semien, ktoré sa lisujú za studena.

bazalkový olej

Bazalka v kuchyni

bazalka v kuchyni

Tu sa cení jej výborná chuť i aróma, ktoré ozvláštnia hlavne stredomorskú kuchyňu – cestoviny aj najrôznejšie šaláty. Kombináciu paradajok s plátkami mozzarelly, talianskej caprese, si bez bazalkových lístkov ani nevieme predstaviť.

Hodiť sa bude tiež do bylinkových masiel a ku kurčaťu a rybám, chýbať nesmie ani na toľko obľúbenej pizze. Určite ju ale pridávajte až k hotovému pokrmu, tepelná úprava jej nesvedčí. Okrem využitia na slano, sa vie uplatniť aj v sladkom prevedení, napríklad vo forme bazalkového cukru – rozmixovaných bazalkových lístkoch s cukrom. Ten vie zažiariť v múčnikoch s jahodami – napríklad v sorbete, šľahačkovom pohári alebo cheesecaku či smoothie. Možno ho použiť aj na výrobu zmrzliny. Pokiaľ si bazalku budete chcieť uchovať cez zimu, môžete jej čerstvé lístky buď zamraziť alebo ich skladovať naložené v olivovom oleji. Stačí čisté lístky bazalky nakrájať a čo najviac natlačiť do čistého pohára. Potom zaliať olivovým olejom tak, aby boli ponorené pod jeho hladinou a tak ich udržiavať po celú dobu spotreby.