Škvrnitosť listov stromov: škvrny, antraknózy, múčnatka a hrdze javorov, platanov, bukov a ďalších

Škvrny, hnednutie a biely povlak na listoch stromov spôsobujú najčastejšie hubové choroby. Väčšinou ide hlavne o estetický problém, pri niektorých druhoch však napadnutie vedie k predčasnému opadu listov a slabším prírastkom.

T.: Rhytisma acerinum, A.: Melasmia acerina

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy javora.

Príznaky: na zelených listoch javora čierne lesklé, akoby asfaltové, mierne vyvýšené, až centimeter veľké škvrny.

Patogén: škvrnitosť listov vyvoláva vreckatá mikromycéta, ktorej rozmnožovacie orgány sú ukryté v čiernych škvrnách. Infekcieschopné spóry sa uvoľňujú po jesennom opade listov a k ďalším infekciám dochádza až na jar prenesením spór (vietor, dážď) na nové listy.

Možnosti zámeny: ďalšie druhy húb rodu Rhytisma.

Škodlivosť: nepatrná.

Ochrana: nie je nutná. Ak ruší estetický dojem, výskyt napadnutia možno obmedziť zhrabaním a likvidáciou listov.

T: Gnomonia cerastis, A: Diplodina acerina

Hostiteľské dreviny: javor.

Príznaky: Diplodina acerina spôsobuje spravidla až 1 cm veľké okrúhle škvrny; ojedinele dochádza k veľkoplošnému zhnednutiu čepele listov. Nezriedka sa v strede škvŕn objavujú hálky, najčastejšie bylinomoriek (Dasineura vitrina).

Patogén: mikromycéta, ktorá rovnako ako mnohé ďalšie druhy húb osídľuje listy javora. Až po oslabení – tu vyvolanom tvorbou hálok – sa huba stáva patogénnou a osídľuje okolité pletivo. Neskôr sa na rube škvŕn vytvárajú drobné čierne plodničky.

Možnosti zámeny: s ďalšími hubovými škvrnitosťami listov (Rhytisma acerinum, čerň javorová).

Škodlivosť: neohrozuje životnosť stromov, skôr naopak – bráni vývoju hálkotvorného hmyzu.

Ochrana: nie je nutná.

A.: Cristulariella depraedans

Hostiteľské dreviny: javor (Acer sp.), ojedinele aj ďalšie rôzne druhy drevín a bylín.

Príznaky: okrúhle sivé až biele škvrny na listoch, väčšinou s úzkym tmavým okrajom.

Patogén: mikromycéta známa iba v nepohlavnej forme. K infekcii listov dochádza pri vysokej vzdušnej vlhkosti; veľmi skoro po infekcii sa na škvrnách tvoria charakteristické viacbunkové spóry na stopke. Pod lupou sú viditeľné ako porcelánovo sfarbené bodky.

Keďže šírenie patogéna závisí skôr od daždivého počasia než od mikroklimatických faktorov (husté olistenie, malý spon, preliačiny), je ochorenie v alpskej zóne, prípadne vo vlhkých chladných oblastiach, častejšie než v teplej kontinentálnej zóne.

Možnosti zámeny: so škvrnitosťami listov spôsobenými ďalšími druhmi húb, napr. Diplodina (viac).

Škodlivosť: predčasný opad listov; pri mladých stromoch ohrozuje životnosť.

Ochrana: nie je nutná; vždy na jeseň odstránenie opadaných listov.

A.: Stegonosporium pyriforme

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy javora.

Príznaky: odumieranie konárikov a konárov; zo žltohnedo sfarbenej kôry sa uvoľňujú čierne povrázky, ktoré sa za vlhka zlievajú a po zaschnutí zostávajú na povrchu kôry viditeľné ako vankúšiky či škvrny.

Patogén: Stegonosporium pyriforme – mikromycéta bez pohlavného štádia. Do výhonkov a konárov preniká ranami po reze, polome či ranami vzniknutými najrôznejším spôsobom a spôsobuje odumieranie kôry. V kôre sa vytvárajú ložiská s hnedými, pomerne veľkými spórami.

Možnosti zámeny: s inými patogénnymi kôrovými mikromycétami.

Škodlivosť: odumieranie výhonkov býva často obmedzené len na niekoľko centimetrov, iba v ojedinelých prípadoch (pri mladých rastlinách) ohrozuje životnosť.

Ochrana: nie je nutná, prípadne odstránenie napadnutých častí, zabránenie poraneniu.

T.: Apiognomonia veneta, A.: Discula platani, syn.: Gloeosporium platani

Hostiteľské dreviny: platan.

Príznaky: škvrnitosť listov na jar: svetlo až tmavohnedé škvrny rozširujúce sa „cikcak“ pozdĺž listových žiliek, často aj od okraja listu. Menej často sa objavuje odumieranie mladých výhonkov a konárikov spojené so zmenou farby a popraskaním povrchovej vrstvy kôry. Typické sú zvädnuté visiace napadnuté listy.

Patogén: najnápadnejšie ochorenie platanov v zástavbe. Vyskytuje sa takmer každoročne, no v niektorých rokoch veľmi výrazne. Na škvrnách listov sa tvoria konídie, ktoré počas vegetácie infikujú listové puky aj novo rozvinuté listy. V opadaných listoch sa počas chladného obdobia roka vytvárajú pohlavné orgány huby, ktorých spóry sa uvoľňujú na jar počas vlhkého počasia a vzdušné prúdy alebo hmyz ich prenášajú na stromy.

Možnosti zámeny: vzhľadom na charakteristické príznaky takmer nemožné.

Škodlivosť: pri dlhotrvajúcom jarnom daždivom počasí a teplotách okolo 20 °C sa môže patogén veľmi rýchlo rozšíriť. Skorý výskyt podporuje tvorbu nových listov. Iba pri veľmi mladých stromoch ohrozuje ochorenie ich životnosť.

Ochrana: bežne nie je nutná, napadnuté opadané listy je vhodné odstrániť.

T.: Apiognomonia errabunda, A.: Discula umbrinella

Hostiteľské dreviny: buk a i.

Príznaky: listy: malé až veľkoplošné hnedé škvrny na listoch s nepravidelným okrajom, šíriace sa od okrajov alebo pozdĺž strednej žilky. V konečnom štádiu je čepeľ listu hnedá a po zaschnutí zvráskavená. Výhonky (pri silnom napadnutí): zvráskavená kôra a zasychajúce listy.

Patogén: mikroskopická askomycéta so sklonom k masovej tvorbe ložísk spór nepohlavného štádia Discula umbrinella; typický endofyt: huba sa vyskytuje takmer vždy v pletive živých listov bez viditeľných symptómov. Za určitých podmienok, príp. po lokálnom mechanickom poškodení pletiva hálkotvorným hmyzom (viac), sa vyvíja mycélium huby, ktoré odoberá ďalšie živiny a nekrotizuje okolité pletivo listu oveľa rýchlejšie, než rastú hálky (Diplodina acerina) (viac).

Možnosti zámeny: požerky lariev a chrobákov mínujúceho nosánika na buku (viac), poškodenie listov mrazom (viac).

Škodlivosť: prevažne vizuálna; pri silnom napadnutí menšie prírastky; stromy väčšinou v nasledujúcom roku pučia dvakrát.

Ochrana: nerobí sa.

napr. Microsphaera spp., Sawadea spp., Erysiphe spp., Phyllactinia ssp.

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy listnatých stromov.

Príznaky: belavé škvrny alebo súvislé povlaky na líci listov, v priebehu roka sa vyvíjajú drobné tmavé plodničky (kleistotéciá).

Patogén: parazitické múčnatky pokrývajú povrch listu vláknitým mycéliom, do listov prenikajú špecializovanými hýfami (haustóriá), ktorými odoberajú živiny. Na povrchu listov sa najprv vytvára povlak s nepohlavnými spórami (konídie), ktoré infikujú ďalšie listy bez toho, aby potrebovali vlhko.

Možnosti zámeny: takmer nemožné – vždy belavý povlak.

Škodlivosť: pri starých stromoch len mierna – pri silnom napadnutí opad listov. Pre mladé stromy býva často smrteľná.

Ochrana: pri starých stromoch nie je nutná, fungicídy sa aplikujú iba v škôlkach.

T.: Gnomoniella carpinea, A.: Asteroma carpini

Hostiteľské dreviny: hrab.

Príznaky: na listoch hraba červenohnedé až načernalé škvrny bez výrazného ostrého okraja, na rube listov v mieste škvŕn veľké množstvo drobných čiernych ložísk so spórami (lupa!).

Patogén: nepohlavné štádium mikromycéty vytvára ložiská spór (acervuli) iba na rube listov. Spóry (konídie) prenáša dážď a vietor na ďalšie listy a vyvolávajú nové infekcie.

Možnosti zámeny: ďalšie škvrnitosti listov hraba – predovšetkým tmavé difúzne škvrny na listoch.

Škodlivosť: Asteroma carpini sa bežne vyskytuje až koncom vegetácie pri jesennom opade listov, no v daždivých rokoch môže následkom napadnutia nastať predčasný opad listov.

Ochrana: nie je nutná.

T: Gnomoniella carpinea, A: Monostichella robergei

Hostiteľské dreviny: hrab obyčajný.

Príznaky: prevažne počas leta sa na listoch vyvíjajú veľké, okrúhle, sivohnedé škvrny s tmavohnedým lemom, ktoré sa môžu zlievať do veľkých plôch.

Patogén: na líci listov sa tvoria drobné ložiská spór, z ktorých sa vo veľkom množstve uvoľňujú spóry. Vývoj pohlavného štádia nastáva počas zimy v opadaných listoch.

Možnosti zámeny: ďalší pôvodcovia škvrnitostí listov hraba (viac), škvrny vytvárané larvami mínujúceho hmyzu.

Škodlivosť: väčšinou nastáva predčasný opad listov. Ohroziť môže mladé stromy.

Ochrana: nie je nutná.

T.: Mycosphaerella ulmi, A.: Phloeospora ulmi

Hostiteľské dreviny: brest, najmä U. glabra a U. procera.

Príznaky: hranaté, predĺžené, svetlozelené škvrny, ktoré sa neskôr zlievajú do veľkých žltých až hnedých plôch ostro ohraničených od zdravých častí listu. Už na rube svetlozelených škvŕn sa tvoria spóry, ktoré sú za vlhkého počasia viditeľné ako tenké bezfarebné povrázky (lupa!).

Patogén: Phloeospora ulmi – anamorfa askomycéty Mycosphaerella ulmi. Plodničky pohlavného štádia (peritéciá) sa vytvárajú len zriedka.

Možnosti zámeny: ďalšie (početné!) škvrnitosti listov bresta; presná diagnóza je možná iba na základe mikroskopickej analýzy spór.

Škodlivosť: prevažne iba mierny opad listov; ani pri opakovanom výskyte niekoľko rokov po sebe nedochádza k výraznejšiemu poškodeniu.

Ochrana: bežne nie je nutná. V prípade potreby zmena lokálnych klimatických podmienok na stanovišti (prevzdušnenie, zabránenie dlhotrvajúcej vysokej vlhkosti vzduchu).

T.: Diplocarpon mespili, A.: Entomosporium mespili

Hostiteľské dreviny: ružovité, najmä okrasné hlohy, mišpuľa, dula, hruška.

Príznaky: na oboch stranách listov drobné okrúhle, červené až červenohnedé škvrny, pri silnom napadnutí sa zlievajú do veľkých gaštanovohnedých škvŕn. Neskôr sa sfarbenie mení na sivohnedé s červeným až tmavohnedým okrajom. V strede škvŕn sa často objavujú drobné ploché čierne plodnice s nápadnými spórami.

Patogén: mikromycéta, značne rozšírená, silne sa vyskytuje predovšetkým po chladnej vlhkej jari. Infekcia sa šíri z napadnutých mladých listov. Následne môžu byť napadnuté aj stopky listov a výhonky.

Možnosti zámeny: hnednutie listov spôsobené ďalšími hubovými patogénmi.

Škodlivosť: spravidla iba vizuálna; napadnutie vedie k predčasnému opadu listov, zriedka k odumieraniu výhonkov alebo k úhynu mladých rastlín.

Ochrana: odstránenie opadaných listov, primeraná zálievka a hnojenie rastlín, bez zavlažovania postrekom, bez rezu v čase vegetácie; od začiatku pučania a počas vegetácie opakovaná aplikácia fungicídu.

Phyllosticta paulowniae

Hostiteľské dreviny: paulovnia.

Príznaky: na čepeli listu nepravidelne rozmiestnené okrúhle, žltohnedé až sivé škvrny s tenkým tmavohnedým okrajom, dosahujúce veľkosť 5–10 mm, môžu sa zlievať do väčších celkov.

Patogén: Phyllosticta paulowniae je nepohlavne sa rozmnožujúca mikromycéta. Na líci listov možno nájsť drobné čierne pyknídy, z ktorých sa uvoľňujú bezfarebné spóry. Vyskytuje sa predovšetkým počas daždivého leta.

Možnosti zámeny: s ostatnými škvrnitosťami listov paulovnie.

Škodlivosť: slabá. V extrémnych prípadoch predčasný opad listov.

Ochrana: nie je nutná; na jeseň vždy zhrabanie a spálenie opadaných listov.

Hostiteľské dreviny: vŕba.

Príznaky: hnedá škvrnitosť listov, hnedočierne chrastavité popraskané kôrové lézie na dvojročných výhonkoch, jednoročné výhonky čiernohnedé.

Patogén: škvrnitosť listov:

T.: Drepanopeziza sphaeroides

A.: Marssonina salicicola

spála výhonkov:

A.: Glomerella miyabeana

kôrová chrastavitosť:

T. : Venturia saliciperda

A.: Pollacia saliciperda

Možnosti zámeny: ďalšie početné huby poškodzujúce kôru vŕb, ktoré sa však skôr označujú ako slabí paraziti. Na jednoznačnú diagnózu je nevyhnutná identifikácia fruktifikačných orgánov húb.

Škodlivosť: iba po niekoľkoročnom totálnom napadnutí sa znižuje životaschopnosť odrezkov, prípadne mladých rastlín v poraste vŕb.

Ochrana: aplikácia fungicídov v košikárskych porastoch (prútnikoch); prípadne odstránenie napadnutých častí až do zdravého pletiva.

T.: Venturia sp., A.: Pollacia sp.

Hostiteľské dreviny: topoľ, predovšetkým topoľ osikový.

Príznaky: vrcholky výhonkov a mladé listy na jar černejú, visia nadol a zasychajú.

Patogén: spóry Venturia sp. (vreckaté huby) s nepohlavným štádiom Pollacia infikujú na jar počas vlhkého počasia mladé výhonky. Na čierno sfarbených listoch je viditeľný sivozelený povlak (lupa) tvorený spórami huby Pollacia.

Možnosti zámeny: poškodenie mrazom.

Škodlivosť: vo všeobecnosti nízka.

Ochrana: nie je nutná. V prípade potreby na jar ošetrenie mladých stromov fungicídmi.

Melampsora sp., najčastejšie Melampsora larici-populina

Hostiteľské dreviny: topoľ.

Príznaky: od začiatku leta na rube listov žltooranžové bodky, často je celá čepeľ listu škvrnitá. Na jeseň na líci listov drobné červenohnedé škvrny. Pri silnom napadnutí škvrnité listy zasychajú a opadávajú.

Patogén: hrdza s obligátnym striedaním hostiteľov. Medzihostiteľom hrdze Melampsora larici-populina je smrekovec; ďalšie druhy hrdze majú bylinných hostiteľov (cesnak medvedí, bažanka – Mercurialis sp.)

Možnosti zámeny: žiadna.

Škodlivosť: spravidla iba menšie prírastky, vizuálne predčasná zmena sfarbenia a opad listov; pri opakovanom napadnutí, predovšetkým mladých rastlín, sa zvyšuje náchylnosť na sekundárnych škodlivých činiteľov.

Ochrana: šľachtenie a výsadba rezistentných kultivarov. Opakovaná aplikácia fungicídov, od začiatku leta – najmä v škôlkach.

Zdroje fotografií

• Škvrnitosť listov stromov, antraknózy a múčnatka: neznámy autor, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Čerň javorová na liste javora: neznámy autor, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Hnednutie listov javora: Rasbak, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Biela škvrnitosť listov javora: Björn S…, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Antraknóza platana: Sandy Wolkenberg, CC BY 4.0, zdroj
• Antraknóza buka: Robert L. Anderson, USDA Forest Service, Bugwood.org, CC BY 3.0, zdroj
• Múčnatka listnatých drevín: Peter O'Connor aka anemoneprojectors, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Škvrnitosť listov bresta: Jerzy Opioła, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Škvrnitosť listov mišpule: Kevin Krebs, CC BY 4.0, zdroj
• Škvrnitosť listov paulovnie: carnifex, CC BY 4.0, zdroj
• Odumieranie vrcholkov topoľa: Jerzy Opioła, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Hrdza topoľa: Rasbak, CC BY-SA 3.0, zdroj